Ako sa dnes máš? 3

Robo, prispievanie na najrozlicnejsie veci typu den narcisov, nezabudky, sme tu uz niekolkokrat preberali. A nie, nemam v plane prispiet na akekolvek podobne zbierky.
Dufam, ze sa Ti v kupeloch bude pacit.

http://www.mydamnchannel.com/Gigi__Almost_American/Gigi_Episodes/Episode2DonateGoodCause_6887.aspx

Zdravím všetkých,
dnes je celkom pekná nedeľa, mierne pofukuje a slniečko svieti. U mňa život plynie v tradičných bezproblémových koľajách. Nemám sa nejako zvlášť čím chváliť, ale ani sťažovať. Vstal som asi pred pol hodinou a ako zázrakom už pár týždňov spím relatívne dobre. Vcelku ma to teší a som rád, že tento problém je ako tak upravený. Aj keď si dávam lieky na spanie je to všetko OK.

Patológia sa u mňa tradične neprejavuje, a tak zostávajú len spomienky na doby minulé. Nie sú práve najpríjemnejšie. Spomínam si na nielen to príjemné v podobe euforických stavov, ale aj liečenie v nemocniciach, ktoré nebolo práve príjemné. Som však rád, že som to vydržal a na základe toho aj spravil školu a normalizoval sa.

Aktuálne už v podstate prácu mám, ale čakám na jej zahájenie, ktoré má však otázny termín. Pociťujem určitú radosť, že sa zapojím do života v zamestnaní a budem trošku hodnotnejší človek. Neviem ako dopadne môj plán, ktorý denne realizujem, budem sa snažiť aspoň niečo z neho zachovať.

Zatiaľ ahojte a napíšte sem aj nejakú drobnosť. Tuto

Ahoj Tuto,
velmi ma tesi co si napisal. Je super, ze spanok je uz relativne v pohode. A aj to s tou pracou je uzastne. Velmi sa tesim s tebou. Drzim ti palce aby to dalej pokracovalo uz len dobre.

Ja mam v poslednom obdobi tiez lepsi spanok, spim denne asi 6 hodin aj napriek tomu, ze som uplne vysadila Stilnox a zostalo mi len Trittico. Vo stvrtok som bola u psychiatricky a ta nebola velmi spokojna s tym ako sa to vsetko umna vyvija. Napisala psychologicke aby ma este raz kompletne vysetrila, aby mala aktualnejsie vysledky. Lieky mi nijak zvlast neupravovala, akurat mi zdvihla Depakine. Taktiez mi predpisala injekcie, ktore budem brat 10 dni na striedacku MgSO4 a Torecan, na posilnenie a na zavrate, ktore mavam cele dni. Vraj by to potom malo ustupit.

Inac prezivam dni relativne v pohode. Som aktivnejsia a aj ked este stale nevladzem snazim sa robit aspon to co zvladam. Takto to vyhovuje mnea aj nasi na mna tak netlacia.

Prajem prijemnu nedelu

Ahojte,
dnes máme tradičný aprílový utorok. Občas zaprší, ale aj zasvieti Slnko.

U mňa zásadné zmeny nie sú, len, že dnes ráno som pospával v autobuse a od zobudenia som bol asi 4 hodiny dosť ospalý. Vlastne, keby som si vtedy ľahol, hneď by som spal.

Bol som na tom stacionári. Všetko prebehlo v normálnom režime. Na konci sme mali mať akúsi tanečnú terapiu či čo. Z toho som vycúval a do odchodu autobusu som sa konečne poprechádzal po meste a ponavštevoval v malom aj obchody. Nič som síce nekúpil, ale potešila ma zmena vzduchu.

Novinkou je, že sa nám okotila mačka. Má len dve mladé, čierne a šedé. Krásne sa batolia a bez mačky-mamy by boli stratené. Teším sa, keď budú vo veku od 5-tich týždňov. Je to vtedy s nimi len radosť ako špekulujú a užívajú si života. Dúfam, že ich dovtedy nejaký kocúr nezožerie, čo je však možné. Neteším sa na ich "odchod", ktorý bude nutný. Čo už, aj taký je život.

Zatiaľ zdravím. Tuto

Tuto, prepanajana, snad das na tie maciatka pozor, aby ich nezozral nejaky kanibal??

woJAczku, co sa deje?

woJAczek, dúfam, že to čo si napísal je nejaký vtip. Osobne tomu nerozumiem.

...............

Ahoj filipka, nechodím za mačkami denne, sú v čiastočne otvorenom priestore. To, čo som písal sa raz už stalo. Máme tam aj tchora, takže neviem. Budem Vás priebežne informovať. Mama mačka si svoj vrh obvykle ubráni.

.............

Ja som bol dnes hotový. Ospalý, unavený. Deň som predriemal. Znamená to veľkú pravdepodobnosť v bdení cez noc.

................

Aj tak teraz myslím na woJAczek-a, čo to tu popísal. Dúfam, že sa ozve a objasní, čo tým myslel... woJAczek, ozvi sa.

ahoj Lapaj, ahoj Tuto.

nemám sa dobre napísal som blbosť, lebo asi mám depku, alebo čo ani neviem. som nejaký divný. celkovo. mám hrozné stavy v noci pred zaspávaním, ráno sa niekedy budím veľmi podráždený a nervózny.

trochu mi unika vyznam postovania takychto prispevkov, wojaczek. clovek si moze pomysliet, ze sa nieco naozaj stalo a ze to napisal nejaky pribuzny, co sa prihlasil cez ulozene heslo. ale takto sa z toho stal len nepodareny pokus o vtip. alebo len nemame rovnaky zmysel pre humor.

Veľmi ťažko sa mi píše. Nevedel som napísať začiatočnú vetu tohto lopotného príspevku, preto som krvopotne napísal aspoň tamten fakt, že sa mi ťažko píše. Dáva to zmysel, však? Možno. Dobre, tak úvod by bol. Čo ďalej? Asi ako sa mám – ale to sa nedá, žiaľ, len tak vypovedať systematicky, lebo je príliš komplexné prežívanie. Možno by bolo dobré sa zveriť najprv s tým, čo je iné, čo sa zhoršilo, čo je v nejakom kontexte nové. Lebo rozprávať o škole a o tom, ako zrejme budem musieť ísť až na augustový termín obhajoby a že vôbec nezvládam semester, s tým začínať netreba. Hups, a predsa som to urobil. Ale našťastie aspoň iba marginálne.

Tak teda, Matej, čo sa zhoršilo? Myslím, že správnou odpoveďou je, že moja paranoja a vzťahovačnosť. Musím skonštatovať, že vzťahujem na seba nedobrovoľne a priam zákonite mnohé veci, o ktorých mi ľudia ako napr. mama jasne a zreteľne hovoria, že sa ma netýkajú. Trebárs dnešná návšteva brata. Prišiel a hovoril množstvo vecí v dialógu s rodičmi, a ja som mal neustály pocit, že na mňa robí blbé narážky a strašne ma tým iritoval. Bol som nesmierne z neho znechutený. Darmo mi mama po jeho odchode vysvetľovala, že on vôbec nič nehovoril o mne a na mňa, ja som to tak počul, resp. interpretoval som si tak jeho slová a jeho mimiku a jeho tón hlasu. Argumentom v prospech mojej interpretácie je, že je zaujímavé, že iba pri ňom cítim také negatívne pocity. Pri druhom bratovi nie.

Takisto som dnes išiel s mamou na nákupy do obchodných centier a čo sa nestalo? Na ulici som mal pocit, že všetci na mňa pozerajú a že ma sledujú, čo robím a ako sa správam, či sa mračím, ako sa cítim, proste pocity, že im na tom nejak záleží a že sú do mňa dajak interesovaní. Tiež sa mi deje to, že mám v noci pocit, akoby voľakto behal na balkóne (moja izba susedí s balkónom oknom). Cítim sa doslova sledovaný najmä pri zaspávaní – neviem, či je to len detinská nezrelosť, alebo paranoja, ale nedokážem spať bez malého svetielka v zástrčke a bez rádia, ktoré by aspoň trochu prekričalo tie podivuhodné zvuky a praskanie v celej izbe počas noci a zaspávania. Hovoria mi, že tie zvuky sú bežné a že sú aj cez deň, len ich vtedy nevnímam, tak si teda snažím vytvoriť kulisu zvukovú aj svetelnú, aby som ich nevnímal tiež ani v noci. Nechcem povedať, že je to desivé, ale je to desivé – fakt mám strach. Nemôžem sa riťou otočiť k izbe, musím stále sledovať, čo je v izbe, či sa náhodou v prítmí niečo niekde nehýbe, a tak to vyzerá väčšinou tak, že dlho do noci zaspávam (do jednej a podobne), čo iba s otvorenými vystrašenými očami sledujem veci a zvuky v izbe, ktoré si vzťahujem nedobrovoľne k sebe. Nemám pokoja.

Čo ďalej je zhoršené, Matej? Myslím, že celkové citové rozpoloženie a motorika je depresívna, resp. agitovano-depresívna, keďže som podráždený, hocikedy zvýšim hlas, čo sa moc nestávalo, tiež reagujem stresujúco, viac ráz pomaly až panikou. Tlmím to rivotrilmi a lexaurinom, ale nejak nepomáhajú. Stále dupem s nohou, trasiem sa a akosi si kompulzívne furt trhám kožu okolo nechtíkov na prstoch na rukách, a to až do mäsa a krvi. Tak rád by som bol flegmoš, ktorého len tak niečo nerozhodí, ale mňa rozhodí asi všetko, každá pitomosť. Hocikedy plačem, potom na druhý deň sa smejem a som dojatý rôznymi veľkými ideálmi, prejde pár hodín a zase plačem. Moje rozpoloženie a celkový prístup ku skutočnosti a k svojej životnej situácii sa mení takto vskutku v priebehu niekoľkých hodín.

Spomenul som motoriku. Nemyslel som len nervózne poklepkávanie, trasenie a tak, ale aj akési „ochrnutie mimiky“, ktoré sa mi deje, keď upadám do takého zvláštneho stavu, kedy som spomalený, veľmi fyzický ťažký a slabý a z mimiky nič vtedy nie je, iba oči mŕtvo pozerajú. Kútiky úst dolu pomaly až k záhybu k hrtanu.

Nie som schopný sa vôbec o nič zodpovedne postarať. Stále iba „trpím“ rozptýlenou pozornosťou. Je 15. apríl a ja nemám dopísanú bakalárku, a ani ju zrejme nedopíšem. 6 rokov štúdia a ja ani bakalársky titul nebudem mať. 6 rokov života a nič z toho do pracovného života, do životopisu. Mám rozhodený spánkový režim, lebo cez deň sa tak nebojím spať, tak sa stáva, že si zdriemnem aj na 2 hodinky doobeda či poobede.

Tak ako iní myslia niekedy na samovraždu, ja myslím skôr na svoje sociálne diskvalifikovanie, na vzdanie života – to v praxi znamená stať sa bezdomovcom. Aj som sa kvôli tomu pohádal s otcom, sa začali hádať s mamou, a ja som vedel, že on urobil chybu, a nie mama, tak som naňho začal hučať, že nech tu nehuláka po mame, že reku je to presne také, aké to bývalo, keď chodil domov každý deň ožratý jak prasa. Tak som si aj sám pripomenul bolestné chvíle, preto som pokračoval v hučaní a vo vyčítaní mu, že reku celá táto moja choroba je jeho dielom a podobné účelové obvinenia som prednášal, potom som hodil stoličku o zem, skoro som rozbil počítač, vletel som do kuchyne a nahučal naňho decibelami štartu dopravného lietadla, že sa stanem kvôli nemu bezdomovcom. Že keď mu to jeho svedomie dovolí, tak nech má syna stroskotanca a bezdomovca, lebo presne to sa hodí na mňa vzhľadom na históriu vývoja celej mojej psychiky.

Bolo to len vyústenie toho, že veľmi často myslím na to, že odídem v noci z domu, pôjdem niekam preč sa túlať a stanem sa bezdomovcom. A ak bude potrebné, lebo sa v bezdomoveckom živote nevyznám, tak zrejme dopustím úmrtie od hladu, alebo ma pud hladu donúti ku kriminálnej činnosti, pravdepodobne vo forme zlodejiny v obchode s potravinami. Ako hovorím, niekto myslí a trpí suicidálnymi myšlienkami, kde sa chce zlikvidovať fyzicky, mňa opantáva myšlienka zlikvidovať sa spoločensky, morálne a psychicky – jednoducho fatálna životná prehra. Lebo presne o tom to je, o jednej morálnej a spoločenskej troske nadnášanej mazľavým, smradľavým bahnom, a ktorá nesie nick Matej Skalík.

Ach, Matej.

Dosť pesimisticky zavanul na mňa Tvoj príspevok. Je mi z neho smutno na duši. Možno by si aj všetko zvládol, ale potrebuješ do svojho srdca vsunúť pár kvapiek extraktu z bojovníka a ešte tam kvapnúť elixír optimizmu. Je to v Tvojích rukách. Dosť bude záležať na Tebe samom ako sa tieto veci vyvinú, stále nie je úplne neskoro. Prečítaj si nejakú motivačnú knihu, celkom vhodná by bola od Lejeuna, tie sú dobré.

Viem, že Tvoje problémy sú neľahké. Avšak pozri na to, čo si už dokázal. Dva roky vysokej ukončené, štátnica z pedagogiky, spravil a adminuješ toto fórum. Potom je iste škála drobností v podobe zvládania PC, primerané vzťahy z rodinou, denne funguješ s hygienou, postaráš sa ako tak o seba... Samozrejme najväčším úspechom je zvládanie choroby, že väčšinu roka netráviš v liečebni, ale naopak štúdiom.

Zmôž sa Maťo,
bude to stáť za to,
bakalárku vôľou spravíš,
skúška aj Ťa posunie výš. (OMLUVA: LEN NA RÝCHLO SOM TO...)

Držím Ti palec a OPTIMIZMUS SO SRDCOM BOJOVNÍKA!!!!!!