Ako sa dnes máš? 3

Ahoj Tuto,

nieco o mne?

Tak mam 19 rokov. Ako si uz spominal som cerstvo odmaturovana. Pochadzam z Presovskeho kraja. Byvam s rodicmi. Prvy atak choroby som zazila v 16. Nasledovala prva hospitalizacia a po nej pri kazdom silnom zhohseni nasledovali este styri. Posledne tri uz neboli v nemocnici ale v liecebni v Pezinku. Tam mi velmi pomohli. Kvoli vsetkym tym hospitalizaciam som musela na prerusit studium ale nakoniec sa mi podarilo dokoncit skolu s indiviualnym ucebnym planom. Chcela by som ist na vysku ale tento rok to nebolo na odporucanie lekarov mozne. Tak sa za rok skusim dat dokopy a pojdem o rok.
Vo volnom case toho vela nerobim vacsinou citam knihy. Mam rada odbornu literaturu napr. o chemii a o astronomii. Potom pomaham v domacnosti. Vonku nechodievam mam silny strach z ludia zvyknem zamdlievat ked ich je okolo mna vela.
Chcela by som zacat chodit na terapie, velmi ich potrebujem ale zatial cakam na zmenu liekov, bez ktorej moja psychologicka nechce zacat pracovat.

Ak mas este nejake otazky pokojne sa opytaj nemam s tym tajnosti. Viki

nechce sa mi

Ahoj viki,
som potešený tej výbornej maturite. O mnohom to svedčí. Zaujímalo by ma, ako prežiješ resp. plánuješ prežiť tento rok. Nie je to jednoduché udržať sa nad vodou, keď nie sú žiadne povinnosti. Je riziko, že sa "ukolíšeš" v pasivite a chuť do ďalšej aktivity nielenže nebude, ale pôjde to sťažka. Rozhodne však nehádž "flintu do žita". Podľa mňa je u Teba stále dobrá šanca, že sa všetko upraví a keď k tomu dodáš trošku svojho chcenia bude to v zásade dobré.

Dúfam, že Tvoje rodinné prostredie je voči Tebe a Tvojim problémom nezaujaté. My chorí to poväčšine nemáme ľahké s predsudkami a stigmou, ktorá ochorenie sprevádza. Mne blízky občas vytýkajú tú pasivitu a tvrdia, že to je len-až nejaká lenivosť a dokonca som sa stretol, že som úplne zdravý a všetko je len vo mne. Niekedy je to s príbuznými ťažšie ako by sa zdalo.

Teba teraz čaká rok zotavovania, vylaďovania liekov a aj zmierovania sa s obmedzeniami. Nebude to jednoduché. Nezabúdaj však v čom môžeš aj napredovať. Dávaj si na každý deň hoci aj maličké ciele a splň ich. Niečo je v Tvojich silách. I na tie najvyššie štíty idú horolezci krok po kroku a niekedy centimeter po centimetri, aby dosiahli vrchol. Držím Ti palce a skoro napíš.

...........................................................................

Ahoj woJAczek.
Čo Ti prosím Ťa lieta hlavou, že si taký protivný?

náboj z guľovnice ráže 12/76, ó, nie a práve mi preletel hypotalamom

zase si si nedal tabletku?

no tabletku vlastne nie

Ahojte,

dnes nemam najlepsi den, uz nedockavo cakam kedy zaspim a vsetko sa to skonci.
Od rana ma zaplavil pocit, ze vsetkym ludom som lahostajna. Len pre vysvetlenie, mobil mam len na to aby mi ukazoval cas, uz cele tyzdne mi nikto nezavolal ani nenapisal sms. Marne sa snazim mat kontakt s blizkymi ludmi aspom cez mail ale oni zjavne nemaju zaujem ani mi odpisat. Velmi ma to trapi. Som smutna z toho,ze ja cely den nerobim nic len premyslam o tom ako mi vsetci chybaju a ja im nestojim ani za par slov. Hladam kde som spravila chybu. A nasla som ich tolko, ze sa tym ludom ani necudujem. Nepriek tomu mi to je luto. Mam radsej ked sa veci vysvetlia na rovinu a nie system totalnej ignoracie. Pretoze vtedy naplno funguje moja fantazia. Znova na prichadza seba obvinovanie a dlehe uvahy o tom aka som zla. Niekedy to vyustilo tym, ze som si nieco urobila alebo som sa pokusila o nieco horsie. Dodnes je na tomto svete len par ludi, ktori o tom vedia. Dnes je to ine, uz asi rok som si neublizila. Prisli nove prejavy mojho prezivania. Niektori to nazyvaju derealizacia/depersonalizacia pre mna je to moje prekliatie. Je to tazke ked neviete co je skutocne a coho sa mozete dotknut, a co citite vy a co vase telo len prijima. Je to isty pocit ineho vnimania. Pre mna dost strasidelneho, ale cim dlhsie s tym zijem, tym znesitelnejsie to pre mna je.

Ahoj viki,
z Tvojho príspevku mi vyplýva, že si okrem iného aj osamelá. Pri našich chorobách to nie je nič výnimočné. Aj to je dôvod na navštevovanie stacionáru, aby mal postihnutý aspoň určitý sociálny kontakt. Doporúčam Ti ho. Ja som prednedávnom chdil do neho ako sa dalo, teraz len občas, 1Xtýždenne. Je dobre sa porozprávať trochu s inými ľuďmi. Možno v Prešove máte, oplatí sa cestovať aj ďalej za ním. Napríklad ja to mám hodinu v autobuse tam. Mám šťastie na spoj bez prestupu, to by bolo dlhšie.

Ak si chceš len tak pomailovať, ja mám emailovú schránku: XXXX@XXX.XX (neskôr ju odtiaľto zmažem). Kto chce môže mi tam napísať. Len do predmetu napíšte svoj nik tu na fóre, aby sa s neho nestal Spam.

Priznám sa, že nemám veľmi veľa priateľov, čo sa s nimi pravidelne skontaktovávam. Mnohí nemajú čas a robia si svoje. Niektorí majú prácu, rodiny a kopec povinností. Potom sa je ťažko dať dohromady aj raz za mesiac. Keď mám dokončenú prácu, snažím sa byť v kontakte aspoň s rodinou, keď nie inak, tak telefonicky. Občas si s niekým známym píšem cez mail, alebo facebook. Ráta sa mi aj pracovný kontakt, ale to sa riešia väčšinou len úlohy, práca... Podebatím si aj v obchode, stánku. Samozrejme, debata to nie je veľká, skôr prehodenie slov. Občas sa podarí aj rozhovor so susedmi. Občas zasa sa podarí rozhovor so spolunakupujúcim, v autobuse, na zastávke, na káve-kofole, pri prechádzke. Čo sa týka mojich častých kontaktov s kamarátmi, snažím sa v tomto fungovať tolerantne ich vyťaženiu a potrebám. Som celkom rád, ak niekam spolu vybehneme, ale nemôžem ich tlačiť aby to bolo často. Jednoducho som rád, ako to prebieha.

Môj pocit osamelosti nastáva najmä vtedy, keď nemám čo na robote. Začnem špekulovať nad všeličím a rozmýšľať, ľutovať sa. Už som sa naučil to rozpoznávať a všeliako sa zamestnávať. V skutočnosti mnohí "normálni" majú kvantum sociálnych kontaktov podobný ako ja. Rozdiel je skôr v povinnostiach. Kým oni sú dosť vyťažení, ja len napoly a mám čas nad tým aj dumať.

Tak zatiaľ viki. Čakám Tvoj email. Odpíšem. (Najneskôr za 2dni).

........................................................


Ahoj všetci,
dnes bol pre mňa nanič deň. Hlavne ráno. Včera som nespal vôbec a teraz som to "dobehol". Výsledkom bola apatia, únava z prespatia, bolesti hlavy. Doobeda som bol úplne grogy. Po obede som sa začal preberať. Bol som pozrieť mačiatka, trochu som porobil povinnosti a teraz sedím za notebookom. Ten začiatok dňa bol úplne na nič, ale teraz už je pohoda.

Tuto

akurat hladam priestor pre dva obrazy, ktore som kupil za smiesnu cenu, ked som bol hospitalizovany v 2008, predavali tam, co pacienti vytvorili v dielni...







chcelo by to nejaky ram asi k tomu, len u nas v meste nerobia na mieru...
farebne podanie nie je dobre na foto najma pri druhom obrazku, fotene mobilom, v reale vyzera ovela sytejsie, krajsie...

Ahoj všetci,
akosi sa nám dlho neohlásil Matej. Dohovie ako mu to dopadlo s tými skúškami. Takisto aj Lapaj dlho nič nenapísal. Ako sa všetci máte? Matej, ty špeciálne odpíš, čo a ako.

Posledných pár dní som celý naopak. Napriek tomu, že povinnosti a "nutnosti" plním v plnej výške, zvyšok času trávim drvivo pasívne. Počas dňa veľa ležím a fyzická aktivita je u mňa priam utópia. Dosť ma to mrzí, ale nie toľko aby ma to dokázalo zmobilizovať a motivovať ku konštruktívnej činnosti. Rána vlastne ani nemávam, pokiaľ spím, tak ich predriemem. Život začínam žiť až okolo obeda a to sa ešte pár hodín preberám z akejsi apatie, ospalosti a otupelosti. Fyzicky sa mi veľmi ťažko premáha. Keď si spomeniem na moju minulosť a toho športu čo som robil... teraz nula bodov. Hambím sa za seba. Chcem aby to bolo inak. Z dlhodobého hľadiska si škodím. Mrzí ma to. Pripadám si taký ničotný. Vôľa je nedostatočná. Nadšenie pre vec slabé.

V skratke všetko. Práca, štúdium, čítanie mi idú priemerne. Duševne som aktívny, fyzicky je to zlé. Plusom v činnostnej aktivite bola jedna brigáda pri ktorej sme hobľovali na stroji trámy. Bolo tam veľa nosenia, zdvíhania a prenášania, sa mi to rátalo, že som si trošku aj zašportoval. Nevýhodou bolo prostredie a teda všade bolo veľa prachu a drobných pilín. Napriek tomu som bol rád, že som to zvládol primerane a nezaostával som za ostatnými.

Matej, Lapaj napíšte ako Vám ide život.
Nezabúdam ani na ostatných, takže sa pridajte...
S pozdravom Tuto.

Veru tak, Matej, mohol by si sa ozvat, co a ako dopadlo...ci sme dobre drzali palciska.

Ahoj všetci,
ešte mám niekoľko minút do zabratia liekov na spanie, tak že vám napíšem. Dnes som mal celkovo dobrý deň. V noci som to riskol a dal som si dávku spacích medikamentov. Na moje prekvapenie zabrali a dobre som spal. Ráno to bola hrôza ako vždy a z postele som sa dostal až niečo pred poludním. Následne som však fungoval celkom dobre.

Úkol v práci mám dokončený, tak som sa venoval štúdiu, čítaniu a v malom aj športu. Práve v poslednom som sa veľmi potešil, lebo som sa konečne odhodlal ísť do pivnice, kde mám takú malú činkáreň. Na 1/4 hodinu som tam cvičil a bol som tomu veľmi rád. Je to malý krok proti mojej pasivite a dúfam, že to takto bude pokračovať v vzostupnej tendencii. Ostatné činnosti mali duševný charakter. Na záver dňa som čiastočne pozeral film o únose zo série skutočných príbehov.

Aj napriek tomu, že dnes to nebolo nič svetaborné, nepracoval som (ukončený úkol), som sám zo sebou pomerne spokojný a prežil som celkovo pekný a plodný deň.

Otázkou dňa samozrejme bude zaspávanie. Na výpočet by som mal zaspať okolo 24:00. Avšak tieto veci sú u mňa relatívne. Raz zaspím, inokedy som hore celú noc.

.................................

Pomaly idem spať, želám vám všetkým príjemný, plodný a zmysluplný pracovný týždeň.
S pozdravom od Tuta všetkým.