Ako sa dnes máš? 3

viki napísal:Nakoniec som to zvladla a navyse som mala same jednotky.

Gratulujem viki, je to veľký úspech. Ako vidieť si schopnejšia ako si myslíš.





.............................................................................................................................

Zdravím všetkých,
dni u mňa pomaly plynú všedným spôsobom. V zásade sa nič zvláštne ani mimoriadne nedeje. Čítam, študujem, pracujem, víkendujem. Cítim sa znesiteľne, ale problémy nie sú o nič väčšie ani menšie.

Tuto

Ahoj Tuto,
dakujem ti za blahozelanie.

____________________________________________________________________________________

Ahojte vsetci,
od kedy mi skoncila skola (a je to len par dni), prezivam dost pasivne. Niesom schopna nejakej namahavejsej aktivity. Doma sa snazim pomahat a robim vacsinu domacich prac, kym su nasi v praci a skole. Okrem toho vsak nerobim nic, co by davalo okoliu nejaky zmysel. Konecne mam teraz cas na citanie knih, v tom skolskom zhone som to dost zanedbala ale teraz sa tomu mozem venovat kolko chcem.
Vonku je krasne, no ja taketo vysoke horucavy nemam rada a tak radsej presedim den v chladku nasho bytu. Vecer my to ale laka na kratku prechadzku, zatial som sa neodhodlala uskutocnit to. Chce to este trocha viac sebazaprenia prekonat vsetky moje fobie.
V stvrtok mam ist k psychiatricke, uz dlhsiu dobu mi chce upravit lieky ale nechcela experimentovat pred maturitou a tak sme cakali. Som zvedava co vymysli.
_______________________________________________________________________________________

Este som sa chcela opytat ci nemate niekto skusenost s Persenom. Dostala som krabicku k menninam a nie som si ista ci ho mam zacat brat alebo nie.

Vsetkych pozdravujem a prajem prijemny zvysok dna, Viki

Ahojte kamaráti. Včera okolo 19:00 hod som sa vrátil po troch týždňoch domov z kúpeľov Vyšné Ružbachy. Môj spolubývajúci nikde nechodil von, iba najesť sa a na procedúry a niektoré procedúry aj vynechal, lebo si povedal, že sa mu nechce ísť na procedúry. Dvakrát bol v kostole. Bol mojím spolubývajúcim 2 týždne, potom odišiel domov a týždeň som bol sám. Skamarátil som sa tam so ženami, ktoré ku môjmu veku mi mohli byť mamy a babky, chodil som s nimi na prechádzky, o všeličom sme sa rozprávali a bolo nám fajn. Ale občas som si myslel, že sa tam v kúpeľoch ľudia zo mňa smejú, prezývajú ma a ohovárajú ma. Potom po istom čase mi to prešlo a už som sa cítil OK. Skamarátil som sa tam aj s jednou pani učiteľkou, ktorá už je na dôchodku-myslím starobným, býva v jednom meste v okrese môjho mesta. Napísali sme si aj adresy a tel. čísla. Potom v druhej polovičke liečenia som sa skamarátil s 2 starobnými dôchodcami-boli zo Źiliny a sú manželia, a tiež sme si vymenili a napísali adresy aj tel čísla. Kamarátov som tam nemal, ale mne to nevadí, lebo som mal príjemnú ženskú spoločnosť. Na zábavy do Bieleho domu som nechodil, len raz som sa bol tam pozrieť-len tak zo srandy, ale nikde som si už nemohol sadnúť, lebo na každom stole bolo napísané "réservé", takže som sa mohol "ísť pásť", ale vôbec mi to nevadí, lebo som nemal ani s kým tancovať. Kúpil som si knihu o obci Vyšné Ružbachy, CD, pero, synovcom magnetky, na ktorých je Biely dom a na druhej balneoterapia a najstaršiemu pero. Sestre som kúpil čaje na pitie-čaje z pienin a zamaguria a ešte je tam pri tých čajoch zabalený hrnček. Ostatným členom rodiny som kúpil kúpeľné oblátky. Mal som tieto procedúry: hippoterapia, muzikoterapia, masážny bazén A, masážny bazén B, škótske streky, uhličitý kúpeľ, uhličitý kúpeľ sedací-termálny bazén, klasická masáž čiastočná, pohovory so psychologičkou, cvičenie v bszéne kardio II, výrivý kúpeľ dolných končatín. Strava mi tam chutila, raňajky boli švédske stoly, obed a večeru sme si mohli vybrať s troch jedál. Deň pred mojim odchodom domov do kúpeľov nastúpila jedna dievčina, s ktorou sme si padli do oka. Bola trochu silnejšia, má okuliare, ale je milá a dobrosrdečná. Škoda, že som si od nej nevypýtal telefónne číslo, ani e-mail. Bolo na to málo času. Tomu hovorím totálna smola! Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Viki, Persen je liek na prírodnej báze proti úzkosti, stresu a anxiete. Dostať ho v lekárni bez lekárskeho predpisu. Myslím, žeby nemal mať nežiadúce účinky.

Ahoj všetci,
tieto dni sa nemám nejako extra dobre. Spanie mám z veľkej časti rozbité. Počas dňa cítim silnú únavu až otupelosť. Pripadám si trošku aj osamelý, aj keď to nie je tak. Doobeda som v mrákotnom stave, v prípade povinností ho sprevádza aj úzkosť. Veľmi ťažko sa mi zrána preberá, často to trvá hodiny.

Napriek tomu povinnosti zvládam a snažím sa ako tak fungovať. Mrzia ma najmä doobedia, keď sú prakticky "zabité". Dosť vecí mi kazí spánok, ktorý je veľmi nevyvážený. Problém nastáva aj s liekmi na spanie, ktoré sťažujú doobedné preberanie sa. Počas zvyšku dňa únava trochu opadne, ale cítim ju na sebe.

V podstate sa to snažím zvládať. Mrzí ma, že to takto funguje. Dosť času preležím.

Majte sa fajn. Tuto

Ahoj Tuto,
posledne dni prezivam podobne ako ty. Tiez citim pocas celeho dna unavu a to ma obera o sily. Rane prebudzanie a nasledne preberanie trva cele hodiny. Tiez to pripisujem zlej kvalite spanku a aj liekom na spanie. Neviem si s tym poradit. Namiesto toho aby ma slniecko nabijalo energiou, citim sa z neho unavene a ospalo.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte vsetci,
posledne dni sa venujem citaniu. Neviem sa odtrhnut od knih a je to jedina cinnost po ktorej necitim unavu. Niekedy pri knihe aj zaspim a ked sa zobudim citam dalej. Zatial necitam nic narocne pretoze sa mi neda sustredit a niektore pasaze simusim precitat aj zo 2-3 krat ale ratam s tym, ze aj sustredenost vycibrim a budem sa moct pustit napriklad do astronomie, ktoru tak milujem. Pocas dna na prechadzky nechodievam kvoli silnemu slnku (s mojimi liekmi to mam zakazane). Ale vecer sa rada poprechadzam, vonku je prijemne a hlavne nie je tam tolko ludi.
Uz vyse mesiaca cakam na zmenu liekov aby som mohla zacat chodit na terapie, ktore v momentalnom rozpolozeni nutne potrebujem. Bohuzial moja psychiatricka je na marodke a zastupujuci lekar sa do zmeny liekov nepusta. Dalsiu kontrolu mam az 16. juna, dufam ze vtedy uz bude fit a budeme moct zacat.

Prajem vsetkym prijemny zvysok vikendu a pekny tyzden, Viki

Zdravím Viki,
zdá sa mi, že sme na tom teraz akosi podobne. Samozrejme Ti želám aby sa to aspoň trošku zlepšilo. Na druhej strane aj čítanie je činnosť, a tak si môžeš napísať bod k dobru.

............................................

Ahoj všetci,
som sa poslednú dobu akosi nachladil a tak som chorý. Povinnosti si síce plním, ale chuť do nich nemám. Chýba mi fyzická aktivita. Príliš sa do nej nehrniem. Práve naopak, robí mi problém sa prekonať a byť aktívny. Mrzí ma to, ale dúfam, že sa to časom zmení. Mám takú miernu útlmovú fázu a vtedy som väčšinou pasívny.

Radosť mi robia moje mačiatka, ktoré sú prítulné, keď ich idem pozrieť. Sú aj veľmi hravé a mám to ako taký relax, keď ich vidím.

Spánok som mal túto noc dobrý. Aj vstávanie bolo na primeranej úrovni. Vzhľadom na plnú dávku liekov na spanie som to ani nečakal, že ráno bude znesiteľné. Možno je to aj tým prechladnutím.

Zatiaľ a všetko dobré. Tuto

Ahoj všetci,
dnes je mi nejako smutno. Prechladnutie sa o čosi zlepšilo. Nos mám síce zapchatý, ale v nosných dutinách to až tak neškriabe ako pred dňom. Na druhej strane sa mi však prehĺbila pasivita. Povinnosti a "nutnosti" si síce porobím, ale stojí ma to viacej síl ako inokedy. Dosť času preležím. Do fyzickej aktivity sa mi nechce vôbec. Dnes som bol iba u doktorky a cestou od nej sa stavil na jednu malú kofolu. Bol som akýsi smädný.

Najvypuklejšie problémy, čo teraz mám sú pasivita, spanie a tabakizmus. Občas mi je smutno a pociťujem márnosť tohoto života. Taktiež sa obávam o svoju budúcnosť, ktorá v tejto chvíli vyzerá všeliako.

Pasivita ma trápi dlhodobo. Aj keď sa venujem naplánovaným činnostiam, často mi je to dosť nepríjemné a som rád, že ich mám za sebou. Často si pripadám nadmieru unavený, aj keď vlastne nemám byť prečo. Režim som si nastavil tak, aby som pomaly a s miestami odpočinku všetko zvládol. Napriek tomu oddychujem až príliš. Dlho rozmýšľam, či sa ísť napríklad prejsť do okolia, len niekedy sa k tomu aj odhodlám. Mnoho vecí si rozobrám v hlave do detailov, až nakoniec sa mi to zdá taký balvan, že radšej neurobím nič.

Spanie je moja klasika. Mám veľké problémy večer zaspať, vlastne sa tak deje až po dvojnásobnej doporučenej dávke lieku na spanie. Takisto zobúdzanie je problém. Možno som síce hore, ale som v stave omámenosti a keby som si len na chvíľku ľahol, zaspím. Niekedy sa takto preberám aj 5-6 hodín. Následne fungujem ako tak a večer sa preberiem a chuť na spánok žiadna. Dokola, kolotoč. Aj dnes vám píšem o 1:30. Niekedy sa stane, že v noci vôbec nezaspím. Je možné, že aj dnešok bude takýto.

Tabakizmus sa stal mojím problémom asi 6 rokov dozadu. Fajčím už 10 rokov a 4 roky som nebol od cigariet závislý. Teraz je to inak. S našou diagnózou je vyššia tendencia k závislosti a jej vzniku. Takisto je závislosť hlbšia a silnejšia ako u nechorých. Ja som tomu prepadol. Fajčím škatuľku a niekedy aj viac za deň. Už si ani neviem predstaviť dlhodobo byť bez cigariet. Fajčím v relatívne pravidelných intervaloch a tak si dopĺňam nikotín v krvi. Následky sú nielen zdravotné a spoločenské ale čo ma najviac trápi aj finančné. Ľahko si môžete vypočítať, čo ma to stojí mesačne a moje prímy nepatria k tým vyšším, ale skôr opačne.

Na druhej strane ma teší, že moje denné plány si uspokojivo plním a taktiež aj povinnosti. Dáva mi to trocha nádeje, že ešte stále niečo dokážem a mám hodnotu. Nielen, že si zaplním voľný čas, ale ho využijem v svoj prospech. Práca, štúdium, čítanie hodnotných titulov, rozcvička, autogénny tréning, domácnosť... to všetko mi prispieva k aspoň trošku lepšiemu pocitu, že som čosi vykonal čo má zmysel. Veľmi ma teší, že ak si večer rekapitulujem deň môžem si uznať zopár zásluh. Aj keď sa zrovna vtedy cítim nie dobre, toto ma trošku zahreje.

S pozdravom Tuto

Ahoj Tuto,

vidim, ze to vobec nemas lahke. Pasivita a zly spanok su velmi zle prejavy. Poznam to z vlastnej skusenosti. V tvojom prispevku vsak vidim, ze sa tomu nepoddavas a ze s tym bojujes. To je asi to najlepsie co momentalne mozez urobit. Viem si predstavit kolko prekonavania a sil ta musi stat robit svoje povinnosti a okrem toho aj cinnosti, ktore prinasaju uspokojenie tvojej dusi. To, ze si dokazez vyplnit volny cas zmysluplnou cinnostou mi dodava nadej, ze sa aj ja mozem prekonat a nepoddat sa nic nerobeniu. Dnes som vstala, tak ako poslednych par dni uplne vycerpana s uplne negativnym postojom ku dnu. Cely den by dopadol asi tak, ze by som sa utapala v tom aka som neschopna a nesnazila by som sa na tom nic zmanit. Tvoj prispevok ma ale nastartoval a bol mi inspiraciou, ze vsetko sa da ak budem chciet a tak som hned po precitani zacala aj ja o cosi aktivnejsie. Nic namahave a vycerpavajuce, pre zaciatok len splnenie si svojich domacich povinnosti ale musim povedat, ze mi to prinieslo akesi uspokojenie. Musela som si ale spravit prestavku a prist na internet a zareagovat na teba.

Tymto ti chcem podakovat za nepriame povzbudenie k aktivite a za to, ze si mi ukazal, ze nie je dobre poddavat sa.

Drzim ti palce nech sa ti dari, Viki

Ahoj viki,
som rád, že môj príspevok Ti snáď trošku pomohol. Ja už s diagnózou F-25 žijem dlhšie, takže som si už sám na seba zvykol. Viem, že aspoň elementárny návyk vo zvykoch a zvyklostiach dokáže posúvať ďalej. Po prepuknutí choroby na strednej škole okolie dúfalo, že si nejako snáď spravím maturitu. Tú som urobil zarovno so spolužiakmi z ročníka so znesiteľným výsledkom. Rok som sa dostával potom s najhoršieho a bol som v nemocnici alebo v nič moc stave doma. Následný rok som nastúpil na vysokú školu, kde som s primeranými výsledkami skončil Bc. a o dva roky neskôr dokonca s vyznamenaním Mgr. Naučil som sa s chorobou žiť a viem odhadnúť čo dokážem a čo nie. Aktuálne sa borím s prácou, ktorú nateraz ľahšiu aj mám. Chcem v nej fungovať však ako normálny človek, teda 8 prac. hodín dlhodobo. Už som absolvoval viacero zamestnaní a mnohé sa skončili zhoršením stavu alebo v nemocnici. Postupnými krokmi však smerujem k vyváženiu môjho nedostatku a bojujem o svoju lepšiu perspektívu.

Momentálne pravidelne čítam, študujem, dopilovávam angličtinu, snažím sa naučiť aj niečo nové v podobe grafiky a histórie. Pravidelne si všetko zapisujem do denníka aj do diára (povinnosti). Mám dôkladný prehľad vo svojom živote, čo sa týka udalostí, financií, plánu "povinností".

Mrzí ma najmä fyzická pasivita. Ako bývalý atlét si už len matne spomínam ako dobre som sa so športom cítil, a že aj postava bola pekná. Teraz sa sťažka zmôžem na cca 10 minút akéhosi cvičenia. Mám ho v pláne, tak to plním. Avšak s nutnosti, bez nadšenia, tak trochu nasilu. Na druhej strane som túto rozcvičku nevynechal denne už 5 mesiacov. Keď si na to pomyslím, tak viem, že aj to je úspech.

Práca mi ide v celku dobre. Pracujem doma, spracovávam také texty. Je to v pohode práca. Sadám si k nej každý deň. Dnes sa mi do toho strašne nechcelo, ale nakoniec som začal a skončil som až keď to bolo úplne hotové. Spadol mi kameň zo srdca.

viki,
o Tebe vieme, že si čerstvo zmaturovala, bývaš v izbe so sestrami, baví Ťa čítať, chodíš na balkón na cigaretu s kávou. Chcem Ťa poprosiť, či by si o sebe nenapísala aj čosi viac, čo by sme mohli vedieť. Napríklad, v ktorom kraji bývaš, aké máš záľuby, predstavy do budúcnosti, či plánuješ VŠ, máš nejaké zvieratko...

(Ja som TN kraj, 28r., čítanie odbornej liter., žiť ako hodnotný občan, mám mačku, ktorá má mačiatka teraz - sú zlaté.)
O mne sa toho dozvieš veľa ak si prečítaš moje príspevky, všetko toto som už napísal aj inde.

už asi 2 mesiace je tu nuda

Tak niecim zaujimavym prispej.