Ako sa dnes máš? 3

Ahoj všetci,
dnes je celkom pekný deň. Hlásili nejaké to pršanie, čo sa aj trošku prejavilo.

Ja som dnes najmä doma za mojím notebookom a čosi klepem. Už mám v zásade toho dosť. Teším sa keď zaspím a bude kľud. Dnešné doobedie som hlavne prespal, tak mi zostáva len dúfať, že v noci budem okrem bdenia aj spať. Mrzí ma táto skutočnosť, ale v zásade čakám, že zaspím. Som obzvlášť rád, že som čosi naťukal do roboty, a tak som si tieto povinnosti v rámci vnútornej normy poplnil na 100%.

Dnes to teda nič moc nebolo. Dnešná patológia bola v zmysle doobednej únavy a spánkom, čo sa prejavovalo aj okolo obeda. Aktuálne ma otravujú nedepresívne automatické myšlienky. Ich dôvod je relevantný lebo som bol vyťažený a tak mi to všetko akosi máta v hlave. Dúfam, že sa to všetko zastaví a budem mať onedlho čisté a príjemne unavené myšlienky a psychično.

Mimochodom poznáte automatické myšlienky? Je to vtedy, keď vám niečo dlhodobo víri v hlave a nedá sa toho zbaviť. Je to typické po emotívne nabitých chvíľach, keď sa nedá sústrediť na nič iné. Pri depresii je to ako: "Som nemožný," "Je mi zle," "Som unavený," "Som k ničomu" a podobne. Bežne sa však tiež vyskytujú. Napríklad vyťažení pracovníci neustále myslia na svoje povinnosti a to sústavne, aj keď zrovna nič nevykonávajú. Často sú to aj výčitky, ktoré ťažko odstrániť. Niekedy takéto myšlienky nedajú človeku ani spať. Občas sú úplne prirodzené a s postupom času sa zmiznú samé. Stane sa však, že trvajú celé dni až týždne, to môže prerásť až do patológie. Neustále pracovné preťaženie, študiíne povinnosti, vysoká zodpovednosť, tragédia v rodine... to všetko môže mať neblahé následky. Stoja za tým automatické myšlieky. Krátkodobo môžu pomôcť napr. Diazepam ale lepšie je vedieť relaxovať a odpútavať pozornosť smerom na iné. Nepomáha pasívne trávenie času ako sledovanie televízie, internet. Vhodná je naopak náročnejšia literatúra, tvorba, šport, autogénny tréning, sústredená práca v inom obore, robiť niečo príjemné, čo vyťažuje...

To som sa rozpísal... Zatiaľ čaute a napíšte.

Nedokážem to. Nemám najmenšiu šancu zvládnuť toľké skúšky behom 2 týždňov. Šesť rokov štúdia a k ničomu. Bez diplomu, bez titulu. Pri pokusoch sa učiť cítim strašnú hanbu, cítim sa hlúpo, je mi zle a naviac sa cítim veľmi počúvaný, akoby všade boli ploštice a smiali sa na mne všetci, že ako strašne táram a ako sa zajakávam.

Musím zanechať školu, chcel by som prerušiť, ale už na základe študijného poriadku nemám nárok. Vyčerpal som všetky tri možnosti prerušenia počas trojročného bc. štúdia. Je koniec.

Strašná potupa. Hanba nadovšetko. Vždy mi bolo súdené byť ponížený, tak prečo ma to tak zaskočilo? Som stelesnením červenosti a hanby. Tak mi to náleží a tak to má byť.

Matej Skalík napísal:Nedokážem to.

"Ak si myslíš, že to nedokážeš, máš pravdu. Ak si myslíš, že to dokážeš, máš pravdu tiež" Henry Ford

...a nikto Ťa nenúti aby si to spravil na 100%. Nejako to jednoducho porob. Stačí, keď sa tesne prešmykneš.

u mna to bolo so ZTP preukazom tak, ze som potreboval nejaky papier od obdovnej, ziadost, kde v kratkosti napisala diagnozu atd, tusim aj nejaky papier som prefocoval od psychiatricky - ten, ktory pisala kvoli dochodku pre Socialnu poistovnu. S tym som bol na UPSVAR, kde som to odovzdal a po nejakych dvoch tyzdnoch mi prislo vyrozumenie, posudzuje to ich lekar.

azda dodam, ze nie je pravidlo, ze ked je clovek na ID, dostane ZTP preukaz...ja mam napriklad 75 percent ID, doktor na UPSVAR mi priznal 50 percentnu mieru poskodenia, co je minimum na to, aby ziadatel dostal preukaz. Ale nemusim chodit na kontrolu k nemu uz.

Mama ma od minuleho roka plny ID na chrbticu a pani z kancelarie, kde som odovzdaval ja vtedy ziadost, jej povedala, ze nema narok nan. Oficialne si ale ziadost nepodala este, najblizsie ked tam pojde, tak aspon skusi (nie je to v nasom meste).

este dodam k tomu ID, ze zvycajne sa chodi po roku na kontrolu, prehodnotenie, a potom raz za tri roky...ale nemusia byt tie casove rozostupy pravidlom...

Matej, ja si dovolim hodit tento citat aj sem.

Viete, čo je najdôležitejšie, keď sa ocitnete v jame? Prestať kopať. (Warren Buffett)


viem, ze si teraz v narocnom zivotnom obdobi, ale mne sa z viacerych Tvojich prispevkov zda, ze Ty si stale neprestal kopat! Dnes je prvy den zvysku Tvojho zivota. Co s nim urobis?! Bude len tak fajn, do akej miery ho urobia Tvoje myslienky. Takze hlavu hore!

tomas napísal:
Viete, čo je najdôležitejšie, keď sa ocitnete v jame? Prestať kopať. (Warren Buffett)

Ahoj tomas a Matej,
tento citát sa mi nezdá ako to pravé orechové pre Mateja. Na jednej strane jama predstavuje chorobu, do ktorej netreba stále špárať. Na druhej strane by to mohlo znamenať aj štúdium na škole, na ktoré sa je lepšie vykašlať a vzdať to. Ja s poslednou vetou nesúhlasím. Matej by mal podľa mňa bojovať hrdo až do posledného dychu aby skúšky dorobil.

Opačne, pripadá mi, že Matej bojuje nie hrdo a s prehľadom, ale zúfalo. Zdá sa mi akoby ani nie bojoval, ale priam sa v tom všetkom topil. Ako správne tomas poznamenal, je to v jeho myslení. Nemusíš sa v tom topiť, ak si sám neuvedomuješ, že si po krk vo vode a pomaly Ti zapcháva dýchacie ústrojenstvo. To nie je boj. Je to len zúfalý pokus o záchranu. Posledné výkriky topiaceho sa.

Ty toto nemusíš robiť tak, ako som tu opísal. Môžeš bojovať so CŤOU a HRDOSŤOU. Mal by si byť ako kapitán, ktorý vedie svoju loď zradnými vodami. Práve vtedy stojí na mostíku, sústredený na živel a zápasí s únavou, aby doviedol loď do prístavu. Tvoje štúdium je ako tá loď. Skúšky sú zradné vody a od Teba sa čaká, že budeš napriek ľudským obmedzeným možnostiam stáť v boji s živlami, teda potrebným učivom, ktoré máš dostať do hlavy. Ak by aj Tvoja loď stroskotala, ty ako kapitán máš právo prehlásiť, že si spravil všetko, čo bolo v Tvojich vlastných silách na jej záchranu.

Želám Ti aby Tvoja loď prešla rozbúrenými a zradnými živalmi bez úhony a ty aby si s pokojom stál pri svojom kormidle. Všetko dobré pri príprave na skúšky želá Tuto.

Bojuj s hrdosťou.

v ziadnom pripade som tym nemyslel, ze by bolo lepsie sa na to vykaslat, naopak, ako si pisal Ty, Tuto, zabojovat. Uznavam, ze Matej v ziadnej "jame" nie je, a citat moze posobit prehnane, ale s takto negativistickym myslenim, ake tu prezentoval, sa skusky robit budu tazko. Prave to som myslel tym, ze ma prestat kopat, lebo ked bude stale (poviem to tak tvrdo) vyplakavat, ze to neda, ako sa mu bude pripravovat?

Pripomina mi to trosku seba pred maturitami, ako som uz rodicov pripravoval na to, ze budem v septembri opakovat, a napokon z tych piatich predmetov bola len jedna dvojka.

Matej, bolo by skoda aspon to neskusit po tych rokoch, aj ked sa Ti bude zdat, ze na skuske vela vody nenamutis, ist na nu a trebars si aj predstavit (ako tu Filipka raz pisala) skusajuceho s nohavicami dolu pri vykonavani potreby, azda i to pomoze trosku nabudit sebavedomie.

Vela vytrvalosti do nielen nasledujucich dni.

Ahoj všetci, ahoj tomas a Tuto

Teším sa, že ste zareagovali na moje príspevky, ba dokonca sa teším, že ste zareagovali akurát takým spôsobom, akým ste zareagovali. Naozaj potrebujem tak trochu nakopnúť do pozitívnejšieho myslenia. Len poznáte to; keď mi je naozaj zle, tak vtedy tu napíšem aj také „čierne príspevky“, zobrazujúc myseľ akurát tak človeka topiaceho sa (áno, správny pojem), topiaceho sa v bezbrehom pesimizme. Sedem skúšok, 2 týždne času, no nič k závideniu.

Dnes som sa mal o čosi lepšie. Bol som na včeličke a doktorka začala sa pohrávať s myšlienkou, že by mi zvýšila Risperdal Consta z tých tradičných 37,5 mg. Zatiaľ to však ešte nechala tak na tieto dva týždne a presunula mi celý objem 150 mg Kventiaxu na večer, resp. na noc, aby som reku nebol celý deň taký zdraný. Aj keď je pravda, že v posledné dni ľadových mužov boli ťažké a veľmi zlé aj pre zdravých ľudí (tlak vzduchu, dážď a tak). Takže pohotovo mnohé príznaky zdôvodnila počasím.

Zdá sa, že zisťujem niečo, čo som kedysi veľmi dobre vedel, ale zabudol som na to. Je to známy fakt, že mi dobre robí na psychiku, keď chodím von. Nielenže ma to núti sa oholiť, osprchovať, dbať trochu o seba, ale každá prechádzka z bytu trebárs do obchodu, alebo do knižnice alebo kam, sa mi stáva udalosťou. A takáto udalosť veľmi dobre vytvára dobrú atmosféru v celom prežívanom dni. Totižto posledné dva týždne som vôbec nevyšiel z bytu, bol som zarastený, smradľavý a podobne, takže celé tieto upršané, jednotvárne, nudné a tým pádom aj znechucujúce dni silno podnecovali vo mne tie hrozné stavy, ktorých časť som Vám tu pretavil do niekoľkých príspevkov. Dnešok zažil udalosť cestu do BA za doktorkou, čiže akýsi výlet, do obchodu, pár hodín mimo domu. Takže paráda. A hneď to malo praktické dôsledky. Naučil som sa polku jedného okruhu na jeden predmet. To je pre mňa fantastický výkon. Ibaže škoda, že mám slabú výdrž, ale na to si sťažovať nechcem. Musím sa donucovať, väčšina študentov sa musí donucovať. Takže zdieľam akúsi spolupatričnosť so všetkými študákmi, hoci nie som ich typický predstaviteľ, chi.

Idem bojovať ďalej. Ďakujem Vám, že ma povzbudzujete. Cítim Vašu oporu, hoci by Vám to mohlo byť jedno. Vďaka. Dúfam, že Vás nesklamem. Aj keď... vždy je nejaké „ale“... aspoň v mojom prípade určite.

Držte sa!

Ahoj

Ahoj Matej,
zostáva Ti len poriadne zabať a ešte aj pri tej činnosti na záchode opakovať učivo. Inde to je samozrejmé. Ber to ako prípravu na štátnice.

Ahoj všetci,
dnes som bol 98% doma. Robil som si robotu, trochu čítal a študoval. Vybehol som aj za kamarátom na kávu, čo mi trošku spríjemnilo deň. Chcelo by to viac pohybu, ktorý bytostne chýba. V tomto by som si želal zmenu. Takto je to dosť o fyzickej pasivite. Pamätám ešte časy, keď bol šport mojou súčasťou podchvíľu a denne. Terez som ako taká knedľa, doma.

Ahoj všetci,
dnes som mal vcelku dobrý deň. Napriek tomu, že som v noci spal len jednu hodinu, som sa cítil vcelku príjemne. Vybehol som aj na stacionár a tam tiež nebolo najhoršie. Aj keď som bol počas zvyšného dňa doma, stacionár ma osviežil. Poobede som si aj zdriemol a tak som bol rád, že nie som ako mátoha oťapený

Pracovne som tiež momentálne spokojný. Prebdetú noc som využil a tak som si nabehol v pracovných povinnostiach.

Stále ma trápi fyzická pasivita. Do pohybu sa mi príliš nechce. Aktivita je obmedzená na krátke asiprechádzky do obchodov alebo trochu po meste. Dávam si tradične aj takú rozcvičku. Je to však veľmi málo. Jesť mi chutí, ale pohyb slabý, neviem kam to takto dotiahnem. Moje brucho nesvedčí o bývalom športovcovi nič.

Nie som tiež nadšený z fajčenia, ktorému dosť holdujem. Už som o tom písal, tak nebudem rozvádzať. Jednoducho je to pre mňa závažná vec.

Spanie, zaspávanie a spánkový režim tiež nie sú na tom najlepšie. Mám v tom chaos a tieto problémy dokážu pokaziť deň veľmi ľahko. V poslednej dobe je to o kúštik lepšie, ako bývalo, ale zásadná zmena to nie je.

.................................

Ahoj Matej,
pokračuj v boji!

S pozdravom Tuto

Ahoj všetci,
dnes som mal nezáživný deň. Doobeda sa mi ťažko vstávalo, ale inak OK. Väčšinou som bol doma, ale vybehol som aj na kofolu s kamarátom. Niečo som aj popracoval, ale mám nadbehnuté v tomto, takže sa obzvlášť ponáhľať nemusím. V zásade nie je ani čo písať. Potešil som sa dobrým perníkom, ktoré som si v obchode, okrem iného, zakúpil. Bol pekný, slnečný deň, ale na môj vkus snáď až priteplo. Večer prehrmela búrka z tepla a trošku sa tým osviežil vzduch. Vzhľadom na neskoré vstávanie dohovie ako budem spať túto noc. Veľa tomu nedávam, ale snáď s pomocu práškov na spanie to nejako bude. Dnes by som si pozrel aj nejaký dobrý film, ale v telke nič nedávajú a ja nemám zakúpené žiadne DVD a sťahovať z Netu sa mi príliš nechce.

..................

Ahoj Matej,
keď Ti to všetko skončí, daj vedieť. Teraz sa sústreď na študiíny materiál. Pri raňajkách, na toalete, v sprche, na stenách, všade nech to učivo na teba kričí. Nezabudni si máličko aj porelaxovať, aby si bol v pohode.

S pozdravom Tuto.

Ahojte vsetci,
posledne tyzdne som mala dost tazke. Maturita ma dost polozila na kolena, co sa tyka vytazenosti. Cele dni som sa ucila a mala som pocit, ze to musim zabalit skor ako tam pridem a dostanem sa do trapnej situacie. Je dobre, ze som tak neurobila. Nakoniec som to zvladla a navyse som mala same jednotky.

Cely zivot ma vystihuje prilis male sebavedomie a nedovera vo vlastne sily a vedomosti. Tato skusenost mi pomohla dostat sa v tomto trochu vyssie a zacat si aspon trocha verit. Som rada, ze to mam za sebou, ze si mozem povedat: zvladla si to.
Zvladla som to. Aj napriek tomu, ze som si ista, ze ma to stalo ovela viac snahy a usilia ako mojich spoluziakov, pretoze som bojovala nie len so skolou ale aj s chorobou a bojovat sucastne na dvoch frontoch je tazke. Teraz som vsak jeden boj vyhrala a mozem vlozit vsetky svoje sily do toho druheho.

_______________________________________________________________________________________________

Inac prezivam posledne dni dost monotonne. Jedine co sa zmenilo je, ze nie som az taka pasivna a doma dost pomaham. Snazim sakolko vladzem a vela krat aj ked nevladzem. Vonku nechodim. Fobicke stavy a mierna paranoia sa mi v poslednom case dost zhorsili a ni spanok nie je bohvieco. Ale ked to mam zhodnotit celkovo zatial som spokojna s tym co mam.

Vsatkych pozravujem