Ako sa dnes máš? 3

tipujem tak 300, to je polovica z toho, čo mám ja doma

no, ako každý mesiac si kúpim zo 5-10 kníh, ktoré práve výjdu a zaujmu ma. väčšinou je to všetko filozofická literatúra.

z bratovho ID a platu rodičov , keďže teraz neštudujem a do 25-ky nemám nárok na podporu :-/

filipka,
tak ja si typnem 12 políc. Teda 12X60 kníh. Môj typ je 720. A už nenaťahuj.

Ahoj woJAczek.

Akože nemáš nárok na podporu? To nie je pravda. Ja od skončenia strednej školy poberám invalidný... To si teda porieš so sociálnou poisťovňou a obvodným lekárom.

Nárok na ID máš!!! Jedine, že by si študoval denným (prezenčným) štúdiom.

Ahojte kamaráti. Včera som sa vrátil z liečebného pobytu v obci Hokovce- 3 km od kúpeľného mestečka Dudince. Bolo tam super, ale voda tam na kúpanie bola veľmi studená, teplá voda bola iba v sedacom bazéne, kde sa nekúpalo. Myslel som si, že tam budem plávať od nevidím do nevidím, ale kúpal som sa iba raz, aj to som sa triasol od zimy. Strava tam bola veľmi chutná-na raňajky sme mali švédske stoly a na obed a večeru sme si mohli vždy vybrať z troch jedál. Každý mal v cene 10 liečebných procedúr, ja som mal napríklad parafín, perličku, masáž. elektroliečbu a podobne. Kto chcel mohol si nejakú procedúru aj doplatiť za peniaze, buď takú, ktorú nemal, alebo nejakú nadštandardnú. Bola možnosť ísť aj na fakultatívne výlety buď do Štúrova-Ostrihomu, do Budapešti, alebo do Banskej Štiavnice. Lenže málo ľudí sa na tie výlety nahlásilo, malo sa tam ísť mikrobusom, tak preto sa nikam nešlo. Jeden večer bola taká akcia, že kto chcel ísť, tak mohol ísť do vínnej pivnice prísť na ochutnávku vín, ale sme nešli, ináč tam ponúkali na jedenie, chlieb so šmaľcom a cibuľou, klobásy, jaternice a podobné jedlá. Do Dudiniec sa dalo ísť aj pešo, ale kto nevládal. alebo bol starší, tak tam ieiel autobusom. Ja som bol 2-krát autobusom s mamkou aj v Šahách, kde som si kúpil pekný pulóver, babke sme kupili tričko, lebo bude mať narodeniny a ostaným z rodiny sme kúpili kúpeľné oblátky. V Hokovciach som bol s rodičmi, išli sme autobusom, ktorý bol vybavený iba pre nás a aj cestou domov nás odviezol až do nášho mesta. Na tom liečebnom pobyte som sa porozprával s kamarátom z nášho diskusného fóra, prvýkrát sme sa videli, lebo ináč sa poznáme iba z tohto diskusného fóra. Mám na tento výlet veľmi pekné spomienky. Ináč včera sme mali na fare pampuškovú párty a dnes som bol v kine na Andera z Košíc a Kandráčovcov. Zajtra idem na úrad práce a potom Vám dám vedieť, že ako som dopadol... Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Tuto napísal:Ahoj woJAczek.

Akože nemáš nárok na podporu? To nie je pravda. Ja od skončenia strednej školy poberám invalidný... To si teda porieš so sociálnou poisťovňou a obvodným lekárom.

Nárok na ID máš!!! Jedine, že by si študoval denným (prezenčným) štúdiom.

ahoj Tuto. nemyslel som ID, ale podporu v nezamestnanosti. ID som zatiaľ nevybavoval.

Zlomený sa túlam nocou a bezbúdovectvo ma čaká. Budem ako vyhnaný pes, zničený a zmlátený palicou červene a krvovlády. Plačem, zbohom dávam, lúčenie započať smiem. Kvapky sĺz osoľujú popukané a dohrýzané pery ... i štípe to jak mráz líca v tuhej zime. Upadám, ba už zdá sa niet kam viac padnúť, no odrazenie odo dna nehrozí, bo na dne je mäkké akési žumpácke "bahno" a smrad. Presne tam sa už nachádzam a krídla nemám, lebo nedokážem nič.

Odmietam aspekt slobody v tzv. "svojej" vôli. Som ovládaný a ovplyvňovaný do úplnej miery. Nemám absolútne žiadny priestor pre svoju vôľu a svoje vlastné názory a hodnotenie. A nech sa opováži nejaký psychiater povedať, že je to bludné! Ale toho sa nemusím báť, pretože moju psychiatričku takéto veci nezaujímajú. "Dobrý deň", ako sa máte?" "Dobre" "aké lieky potrebujete?" "Tieto a tieto" "tu máte predpis, hlavičku vám vypíše sestrička" "ďakujem, dovidenia" "dovidenia"...

To je celá slávna návšteva u psychiatra v roku 2011. Som zoslabnutý, oblbený a s vyplazeným jazykom, padnutou sánkou. Slintám si na PC. Takto skončil ten slávny Matej Skalík.

Hrob mu je tesný. A tak straší po svete. Pri každom dome slobodného človeka vyplávava svoj bôľ a srdí sa na absenciu vlastnej vôle. Som zničený. Ale to som už asi spomenul.

A tak sa lúčim a umieram. Umieram statočnému a nádejnému životu. Priznávam porážku. Je to tvrdé. Možno kruté. No je veľa takých osudov. Tak prečo nie ja? Ulica mi bude dostatočným trestom za moje odmietanie zodpovednosti za veci, ktoré sú priamo inšpirované ochorením. Hoci druhí skalopevne tvrdia o mojej príčetnosti a plnej zodpovednosti. Čo už. Je to príkre, úbohé a smiešne. Ale taká býva už irónia. A život iróniou je... Isn´t it ironic? Možno si pamätáte tú pieseň z 90tych rokov. Hm.

A tak zbohom dávam, a tak zbrane skladám a v ústrety k milosti-nemilosti víťazov. Tak jest.

woJAczek napísal:le podporu v nezamestnanosti. ID som zatiaľ nevybavoval.

Podporu v nezamestnanosti dostaneš len vtedy ak istý čas súvisle pracuješ (neviem aká je teraz tá doba), nezávisí to však od veku. Ten ID si vybav. Oplatí sa Ti to zaručene. Keď nie ten, ešte je aj životné minimum. Viem, že sú fóra, ktoré sa týmito otázkami zaoberajú, len ich vyhľadať na Nete. Prečo nemať vlastnú trošku peňazí?



...........
...........



Matej!

Nehambíš sa? FUJ!!!! Bojuj!!!

Ahoj ľudkovia

Musel som zájsť dnes ráno k psychiatričke. Vyzerá to nádejne. Nadopovala ma Lexaurínmi, resp. Rivotril mi ponechala, ale reku ho zatiaľ nemám brať, keď mi tri tablety denne nezaberajú na úzkosti či desivé stavy nervozity a agresivity a "cirkusu okolo jednej štátnice" (ako to nazvala), lebo mi predpíše anxiolytikum Lexaurín. A tak predpísala. 3 mg ráno a 1,5 až 3 mg na obed. Sú to také zaujímavé ružové tabletky. Hm. Tak som upokojený a idem sa pomaly učiť. Držte palce.

Dúfam, že ma to ale nezloží. Lebo predsa len Lexaurín býval na mňa dosť silný. Ale možno už aj moje stavy sú dosť "silné", aby sa na ne aplikovali práve tieto ružové tabletky.

Zaujímavá myšlienka z dnešnej návštevy u psychiatričky: "Ty sa vieš učiť, ty sa vieš na to sústrediť, to len tá nervozita a úzkosť ti bránia. Ale inak to dokážeš, nemáš problém. Celé to rozpoloženie, že sa nevieš učiť, máš z úzkosti."

Tak dúfam, že má pravdu. Aj keď neviem neviem. A dúfam, že ma Lexaurín stabilizuje a naozaj sa mi otvorí myseľ pre prijímanie informácií a učenie sa.

Držím aj ja palce Vám. Ďakujem za zhovievavosť.

Prajem ešte príjemné popoludnie.

Ahoj