Ako sa dnes máš? 3

No moje vtaciky dnes robili rano budicek, hlavne maly Kubko rad vyspevuje spod deky Je to strasny certik, momentalne preperuje.

ja sa tiez citim dost unavena, vo stvrtok som vstala o deviatej, vyvencila psov a lahla som si naspat, vstala som potom o pol jednej. (vo stvrtok mam volno, tak sa dalo). teraz mam v pondelok byt v skole o pol desiatej, takze musim vstavat asi o siedmej, aaaaaa
a uz chcem teplejsie pocasie a hlavne nie toto hnusne blato vsade, fuj. chcem vziat psiska na luky vybehat, ale v tejto zime sa s nahacom neda.

ahojte, najprv sa chcem ospravedlnit za to, co obcas pisem.
takze k mojmu stavu, naposledy sa to zlepsilo, bolo to zvlastne, takmer cely mesiac. ako som mal ist na kontrolu, trochu sa to zlepsenie stracalo, ale snazil som sa byt vo velmi dobrej nalade a reagovat podla jeho predstav o pacientovi, u ktoreho sa stav zlepsil. aj mi to vyslo. sice neviem k comu to bolo dobre. asi som nechcel, aby ma nutil k liekom ktore som na predchadzajucej kontrole odmietol a stale som na tom trval. ked som mu ukazal, ze sa citim dobre, povedal som, ze nechcem tie lieky a on suhlasil. najprv sa spytal preco, ze musi vediet preco nechcem, aby mohol so mnou suhlasit, ale nakoniec suhlasil. povedal som, ze sa citim lepsie a take veci okolo toho, viete.. k tomu uvolnenost, komunikativnost, usmev, a bolo to. v diag. mi napisal, ze verbalny, emotivny kontakt volny, udava ze sa citi lepsie, neprepada sa do stavov uzkosti, len minimalne pritomne afektivne zarazy, redukcia afektivnej tenzie, redukcia depresivnej symptomatiky, bez produktivnej psychotickej symptomatiky, pretrvava naznacene autisticke prezivanie, socialna stiahnutelnost, ladenie uzkostne, osobnost schizotypova, primerane kompenzovana, bla bla.. cize v poriadku. lenze.. ako som povedal, uz pred touto kontrolou sa to zlepsenie zacalo vytracat, no nie az tak, aby som sa mu s tym musel zdvoverit. teraz je to uz priblizne tyzden od kontroly. necitim sa zle ako predtym, ale zacinam sa citit zle inym sposobom. nedokazem sa sustredit. o sustredeni som mu hovoril, no on mi odporucil len zyprexu (co aj minule a co som odmietol) a za ziadnu cenu nic ine, len toto. vraj by mi to pomohlo. lenze ma to tolko vedlajsich ucinkov, ze radsej nechcem. neviem sa sustredit, mam vela myslienok, vela veci v hlave, vela vsetkeho, vsetkeho mozneho co nesuvisi s tym, na co sa prave potrebujem sustredit. niekedy mam pocit, ze sa z toho zblaznim. niekedy to dojde k tomu, ze ako sa proti tomu snazim bojovat, potrebujem robit zvlastne veci, smiat sa, hovorit, rozne polohy ruk, tela, napinat svaly na urcitych castiach tela a potom uvolnit a pod. myslim, ze mi to pomoze. no nic sa nedeje. tak toho robim este viac, plno cudnych veci a stale nic.. a ja sa potrebujem sustredit, ucit, niecomu sa venovat! isiel som do kuchyne, isiel som do izby. dal som si deku na hlavu. mal som nejaky zachvat, hladal som na zemi knihu. dal som si deku dole a hodil ju na postel. pozeral som sa do rohu izby a nadaval na to, ze musim niest zodpovednost za to, co spravil otcov otec (a otec tiez). hovoril som, ze mam myslienky pekelne a jednoduchsie by bolo spojit sa s nimi, spolupracovat, no ja chcem proti tomu bojovat! chcel som bojovat a nemal som s kym. nemal som nepriatela. dostal som napad, ktorym by som to mohol vyriesit. potreboval som sa prebudit, najlepsim napadom bol v tej chvili "studeny vodotrysk do tvare". tak som si pustil studenu vodu zo sprchy do tvare. a potom znova. tento zly stav este chvilu pretrvaval, no ako som vychadzal z kupelne, ozvala sa v hlave prijemna piesen. bola to piesen ako z americkeho filmu, v ktorom je americky nocny bar, v ktorom hraju jazzove piesne. bolo to prijemne. vesal som pradlo a popri tom hrala tato piesen. neskor to preslo viac-menej uplne. hlavne vtedy, ked som mal deku na hlave a hovoril som o pekelnych myslienkach, prial som si nejake tabletky, ktore by mi pomohli. niekedy by som to chcel. konecne nieco, co by mi pomohlo.

preco ti nechce dat nic ine ako zyprexu? pytal si sa na to? predstierat pred doktorom iny stav nez mas, nemusi sa to vyplatit..
kvoli ktorym vedl. ucinkom nechces zyprexu? skus si o tom s doktorom pohovorit, mozno by ste sa dohodli na inom lieku, zyprexa je vraj velmi dobra, sama som ju ale nebrala. tie lieky maju svoje specifika ale da sa na to zvyknut a po case tie neprijemne vedlajsie zmiznu. a ked nie, da sa iny liek.. podla mna tie vedlajsie z liekov su podstatne znesitelnejsie ako prejavy choroby. samozrejme treba najst liek ktory "sadne", neboj sa toho...

hej a.. odkedy uz tieto tazkosti mas?

slnecnica, on povedal, ze zyprexa je na to najvhodnejsia. ze by sa tym u mna neliecili schizofrenicke priznaky, ale moja psychicka integracia, alebo nieco take, uz neviem ako to povedal. z predchadzajucej kontroly mam zase napisane, ze "vzhladom na klinicku symptomatiku a vedlajsie ucinky ovplyvnujuce komplianciu navrhujeme olanzapin ako 1. v poradi". inak, ja sa aj bojim mu povedat, ako sa niekedy citim, lebo vidim ake je to vazne uz takto a to som mu hovoril len take bezne veci, co sa mne zdali normalne a co som povazoval len za nejake depresivne prejavy. hovoril mi este, ze ma okolo 300 pacientov na zyprexe a vsetkym pomaha, preto by aj mne odporucil. ked ja by som s tym aj suhlasil, slubil mi, ze by to boli najprv tie najmensie davky a len keby to nepomahalo tak by sa zvysili, lenze teraz nie je zrovna take obdobie, aby som mohol experimentovat s liekmi, ktore by mohli ovplyvnit sustredenie, rychle rozhodovanie a take. sice je pravda, ze uz takto mam vsetko toto takmer nulove, ale bojim sa, ze by sa to mohlo zhorsit este viac. to ako mi je, je uz asi nejakych 4-5 rokov, ale zhorsilo sa to hlavne od kedy som isiel k psychiatrovi. on mi este "oficialne" potvrdil ze nie som normalny. vsimal som si to odmalicka, uz od skolky dokonca, s nikym som si nerozumel, vzdy som mal nieco inak, ine myslenie, ine pozeranie sa na veci, ine zaujmy.. vsetci ostatni mi pripadali ako onicom, ze sa rozpravaju o zbytocnych veciach, nerozumel som tomu, ako sa o tom mozu rozpravat. aj teraz moji spoluziaci. maju cudne hodnoty v zivote, "detske" nazory a myslenie, zaujmy, vsetko. nehovorim, ze ja som vyspeli, lepsi, rozumnejsi ako oni. mozno som horsi, len ja to zo svojho pohladu vidim takto. nehovorim ze je to pravda. lenze zase, s dospelymi, alebo starsimi ako ti v mojom veku, si rozumiem lepsie, s nimi si rozumiem tak normalne. ja uz neviem koho je to chyba, ci ich, ze su taki zaostali, alebo moja, ze som taky rozdielny. no a kym som nesiel k psychiatrovi, myslel som, ze mavam depresie a to je vsetko, ze som inak taki ako vsetci. ze to len kvoli depresii sa citim tak zle medzi vela ludmi a s nikym si nerozumiem. myslel som si, ze je normalne vidiet pocity, myslienky, rozpravat sa so sebou a vsetko to. vlastne som ani nerozmyslal nad tym, ci je to normalne, jednoducho to bolo prirodzene. aj priatelka to brala tak, ze ja som asi iny, cudny, ze ja som taky. ale nie tak, ze to nie je normalne. ona to brala tak, ze je to normalne. stale to tak berie. aj ked jej poviem ako zle sa citim, ako keby to nebrala vazne. tak trochu to ignoruje. no je pravda, ze niekedy si uvedomim, ze chcem byt chory, chcem aby to bolo zle. neviem preco. je to lahsie nebojovat proti tomu, mozno preto. skusim sa porozpravat este s psychologom, aj ohladom tych liekov, lebo s psychiatrom nemam tolko casu.

Lapaj, vlastne vyssie som uz povedal o tej zyprexe, preco mi ju navrhuje. este to moze byt preto, a tymto odpovedam aj na tvoju druhu otazku, ze som asi dost podozrievavy, vztahovacny. myslim si, ze ked ma niekto pochvali, povie ze ma ma rad a podobne veci, ze to hovori len pre moje dobro a nie preto, ze to tak skutocne citi. len preto, aby som mal dobry pocit. vsetko mi vadi, aj bezne veci, teda aspon pre druhych bezne veci, napr. ze priatelka chce niekde s kamaratkou ist a ja mam pocit, ze jej na kamaratke zalezi viac ako na mne, ze ju ma radsej, ze je radsej s nou ako so mnou, aj keby so mnou bola predtym cely mesiac. ze robi nieco zle vtedy, ked ja o tom neviem a ze mi to nepovie. ze sa rozprava so svojimi spoluziakmi, ze sa dokonca smeje pri rozhovore s nimi, co naznacuje ze jej je s nimi dobre. neviem, ci su tieto veci odklonom od reality. samozrejme to nie je vsetko, len par veci. mozno aj kvoli mojim castym vnutornym rozhovorom, aj ked to je asi celkom este normalne. nemavam halucinacie, ale plno myslienok v hlave, ktore sa objavuju hlavne vtedy, ked mam nieco robit. ked sa mam sustredit, ked sa mam rozhodovat, ked nieco citam. zrazu prestanem a rozpravam sa s nejakym clovekom v hlave, s mojim psychiatrom napriklad. rozoberame nejaku temu, ktoru sme naposledy nestihli, hovorim mu co som naposledy zabudol povedat. alebo s niekym inym, on sa ma proste nieco spyta a ja mu zacnem odpovedat, musim mu to vysvetlit, lebo on nevie ako to je, on to vidi zle a ja mu to musim vysvetlit, aby to videl spravne. alebo sa ma spyta nieco z takej oblasti, ktora mna zaujima a o ktorej viem nieco povedat a tak mu to "musim" povedat. a potom sa spamatam, ze zase rozmyslam nad niecim uplne inym. pokracujem v tom co som robil a po chvili znova to iste.. ide mi to na nervy.

a s tym, ze pri schizotypovej je vacsi sklon k depresii to asi bude tak. velmi casto sa citim zle. najradsej by som bral nejaky venlafaxin, alebo nieco take, myslim ze to by mi viac pomohlo ako antipsychotika.

Ahoj 4713N,
ja so Zyprexou nemám dobré skúsenosti. Mala by mi pomáhať, ale keď mi ju v nemocnici nasadili, nasledovali veľmi prudké a silné kŕče po celom tele. Aby tomu zabránili pichli mi dve iniekcie proti kŕčom a zjedol som dva Akinetony. Nepomohlo. Musel som to prežiť pár dní v zlom stave a pil som veľa vody aby som to všetko vyplavil. Pri najväčších kŕčoch som nebol schopný chodiť ani sedieť, ledva som pil. Kŕče boli všade v mojom tele. To je moja skúsenoť so Zyprexou pred 6-7 rokmi. Inak toto som tu už raz písal.
Nerozmýšľal si vypýtať si Abilify?

...

Ahoj všetci,
dnes je normálna nedeľa spojená aj s primeraným spaním. Drvivú väčšinu dňa som strávil doma pri knižkách. Iba som si vybehol do supermarketu po cigarety, ktoré som aj pofajčieval. Dal som sa čítať akúsi quázy detektívku o Anglicku v novoveku. Príliš ma to celé akosi nebaví. Už som za polkou a zostáva mi nejakých 150 strán. Je to však iné ako čítať odborné veci, je to aj napriek všetkému taký relax. Bola tam opisovaná aj "psychiatria" lepšie povedané doslova blázninec. Chorý tam boli prikovaný k stene a keď vrieskali, dozorcovia ich až do krvi bičovali, aby sa skľudnili. Charakteristické boli nehygienické podmienky a nesmierne nepríjemné prostredie. Som celkom rád, že teraz to je inak.

Ahojte všetci,
sú asi 4:00 a mňa zobudil zvláštny sen v podobe pocitu, že v miestnosti ktorsi je a zároveň sa spustil realistický hluk. Už sa mi ani nechce spať. Vybehol som na cigaretu na balkón. Noc je kľudná ale studedná.

Tak dnes som začal nezvykle skoro. Plánujem vybehnúť okolo šiestej na malý nákup do supermarketu. Chcem tam kúpiť nejakú lacnú kolu, rožky, pozriem ovocie a nakonic aj tie nešťastné cigarety. Ak nebude veľa ľudí prehodím pár slov aj s predavačkou. Ďalej asi brnknem kamarátovi, čo dnes podniká (je bez práce) a mohli by sme niečo spolu vymyslieť. Doma majú dobrú kávu, tak dúfam, že ma na ňu pozve. Spoliehať sa na to však nemôžem. Samozrejme, predpokladám aj plnenie naplánovaných denných aktivít. Stále sa mi darí ich vyriešiť na 100% odkedy som si ich predsavzal. Nie sú síce náročné, ale vždy robím aj o čosi naviac.

Svoj život si od 2005 zapisujem do denníka a je zaujímavé sledovať aké názora a myšlienky mi kedysi blúdili v hlave. Myslím, že písanie denníka je dobrou vecou pre každého, kto si chce utriediť myšlienky a poznať hlbšie samého seba. Vlastne tam veľa nepíšem. V prvom rade je to čo sa počas dňa stalo a nasledujú výraznejšie dojmy z dňa. Teraz sa v ňom snažím o zmenu v tom, že píšem tam aj to čo ma v daný deň potešilo. A tak som tým vcelku spokojný.

Denne sa snažím aj o sociálny kontakt. Jednoducho s niekým sa musím trochu porozprávať. Keď som na stacionári, je to automaticky splnené, inak to musím vyhľadávať sám. Niekedy sa známy a dokonca aj neznámi radi porozprávajú. Spravidla to začína o počasí, práci, cigaretách, nákupoch, doporúčaniach, politike, aktualite v správach. Ak sa výnimočne rozhovor rozvinie ďalej, je žiaduce nepriamo zistiť koníčky dotyčného a v tomto duchu sa každý rád podelí o svoje poznanie, zážitky. V tomto sú zaujímaví psíčkari, ktorý priam do nemoty dokážu rozprávať o svojich štvornožcoch. Samozrejme typy rozhovorov sú veľmi rôzne. Začiatok a naviazanie vyžaduje vždy súhlasnú reakciu oboch napríklad obaja sú v zhode, že je sychravo a fúka nepríjemný vietor. Nasleduje kompliment na dotyčného oblečnie, ktoré iste odolá takémuto počasiu. On však hovorí, že ho občas vietor podfúkne, načo súhlasím, že vietor sa skutočne dostane všade. Teraz je zlomový okamžik na rozvinutie debaty. Dosiahli sme spoločný konsenzus, takže vlastne môže začať rozhovor. Treba si dať pozor na príliš osobné a konkrétne vyjadrenia napr. v politike, aby bol súhlas zachovaný. Dá sa napríklad tak, že či dotyčný videl nejakú správu z aktualít a aký má názor. Ak videl, môžete ju prebrať, ak nie môžete ju osvetliť a vlastne už ste v rozhovore...

Jój, som sa rozpísal takto na ráno, až 30 minút mi trvalo dostať sa sem.
Želám Vám pekný deň a nejaký ten príjemný zážitok. Tuto

Ahoj Tuto, hej, aj tvoj zazitok so zyprexou ma vtedy od nej odradil. Viem, ze je to dost individualne, ale teraz nie je prave najvhodnejsia doba, keby sa nejake vedlajsie ucinky nejak prilis prejavili. Musim sa s nim porozpravat, aj o abilify, aj AD.

ahoj 4713N

bral som zyprexu 11 mesiacov, kedy sa u mňa prejavili 3 z popisovaný nežiadúcich účinkov tohto lieku, a to rýchly nárast hmotnosti, zvýšený cukor a celková fyzická aj psychická otupenosť. bral som ju 2x do dňa vo vražednej kombinácii s haloperidolom, ktorý vedľajšie účinky zyprexy (podla mňa), len podporil a svojimi vlastnými ďalšími nežiadúcimi účinkami aj kvalitne doplnil. keby som nebol v marci minulého roku hospitalizovaný a zyprexu by mi nenahradili "miernejším" ziprasidonom, tak by som za 2-3 mesiace podľa predpokladu lekára, ktorý mi zyprexu vysadil dostal diabetes. takisto ma zachránilo vyradenie haloperidolu. zyprexa je poriadne svinstvo, čo sa týka využitia v praxi- olanzapin blokuje dopamínové receptory typu D2 a serotoninové receptory typu 5-HT2, čím výrazne oslabuje celkový životný rytmus a chuť žiť, najmä kvôli blokácii tých serotoninovych receptorov. nie je to najšťastnejšie antipsychotikum, mne bolo podávané na príznaky, ktoré som nemal - totiž na onom oddelení dávali všetkým pacientom tie isté lieky, dokonca tie isté kombinácie liekov, čo robia doteraz a to je absolútny des. zyprexu sme prezývali psychadelický polystyrén, ktorému sa tá žltá tenká a rozpustná "tabletka" podobá. som rád, že ju neberiem a že ju už nikdy brať nebudem. neviem, čo to máš za doktora, ale ako tu už písali ostatní, bolo by dobré, keby sa našla pre teba nejaká lepšia alternatíva, napr. antidepresívum, no o tom my už rozhodnúť nemôžeme. nech sa ti darí