Ako sa dnes máš? 14

Catherin4 napísal:Ja som vcera bola na kurze malovania spachtlovou technikou a som rozcarovana. Prisla som tam s dobrou naladou ale ta sa mi behom kurzu zmenila. Bolo nas tam 8 a vyucujuci si ma vobec nevsimal a ignoroval ma. Ja som ho aj poziadala ci mi moze pomoct, on furt ze pridem neskor a nikdy neprisiel. Venoval sa vsetkym ostatnym a mna ignoroval. Postupne som z toho bola stale viac otravena, nevedela som ako dalej, nakoniec som tam sedela nasrane. Dve a pol hodiny po zaciatku kurzu a hodinu a pol pred koncom sa mi konecne zacal trocha venovat ale bola to slabota oproti ostatnym. Mojmu sebavedomiu to dalo poriadnu facku. Chcela som chodit na kurzy, stretavat sa s ludmi a uz po tretej negativnej skusenosti hovorim, kaslem na to. Uz tam viac nejdem. Prvy krat zrusili kurz a neobtazovali sa to ludom oznamit, doslo tam asi 10 ludi, behali sme po budove a hladali kde to je a nenasli. Pritom v informaciach uz nikto nebol, nemali sme sa jak dozvediet co sa vlastne deje. Dost zly pristup k ludom. Druhy krat som nevedela najst miesto stretnutia podla ich informacie, ktora bola nieco ako na konci dediny posledne parkovisko pred mostom. Ta dedina zas tak mala nebola, hladala som to na google maps a ked nenasla, ani som tam nesla. A teraz toto. Koncim s kurzami, len mi to skodi. Teraz nemozem spat, od druhej som hore, teraz su 4. Este ze som stale na PN a nemusim do prace. Som rada, ze to sem mozem napisat, tu ma nikdo neodsudi a mne sa trocha ulavi. Inak bola som hodne unavena po tom 4-hodinovom kurze, uz som nebola schopna nic robit, skoro zaspala a o druhej bola hore.

V minulosti by osm reagoval podobne, ale dnes by som sa inštruktora na konci kurzu opýtal, prečo sa mi nevenoval tak ako iným. Vysvetlil by som mu moje pocity t.j. začínal by som vety s "ja" a nie s "ty", lebo to ľudia berú ako útok a diskusia nemá význam. Je možné, že by to ten človek odmietol, neakceptoval, ale nedusil by som to v sebe. Veľmi mi pomohla psychoterapia, na ktorej mi to psychologička vysvetlila - nebol to kurz komunikácie, ale aj ona vnímala môj štýl komunikácie s ňou a niekedy ma upozornila, kam podobné návyky môžu viesť. A mala pravdu..

Ráno som si začal robiť vývar, do ktorého som dal veľkú bravčovú kosť a 3 kuracie stehná. Kúpil som si v lete tlakový hraniec aka tlakáč aka papiňák, takže som mal mňamku pripravenú za hodinku a niečo. Už som si dal horúci vývar z kostí a mäsko, ňam, ňam - tak nech trochu priberiem a necítim sa ako 25 ročný chalan v 90 ročnom tele. Musím začať cvičiť - ako vidíte, zatiaľ je to skutek utek (shame on me)..

Ahojte.

Uplynulé 2 týždne sa mám trochu horšie... najmä ak to porovnám s letom, ktoré si až teraz uvedomujem spätne, že som ho mal vlastne dosť dobré. Aj na mňa má súčasná medzinárodná a ekonomická situácia zúzkostňujúci vplyv a podkopáva mi moju nádej na ustavičný progres. Ja som totiž tak nastavený, že aby som sa cítil motivovane, tak musím vedieť alebo veriť, že veci idú stále dopredu a že nás čaká vždy lepšia a lepšia budúcnosť. Potom cítim aj chuť stať sa súčasťou tohto progresu a som motivovaný sa taktiež konkrétnym úsilím snažiť o napredovanie, o nasledovanie svojich cieľov a podobne. Ak tu visí vo vzduchu apokalypsa, ako to nazval Saladin (a ako to vnímam aj ja), tak strácam motiváciu a chuť - má to na mňa dopad taký, že veď na čo sa snažiť, "aj tak všetci umrieme". Píšem to dosť negativisticky, ale myslím to len ilustračne.

Čo sa týka práce, nárazovo sa toho na mňa tam valí, striedajú sa chvíľky "pretlaku", kedy cítim výrazný stres, a chvíľky, kedy je to dobré a relatívne pokojné. Asi je to však tak vo všetkých zamestnaniach... Mal som zopár dní, kedy tých "pretlakových" chvíľ bolo akosi viac, než som vedel zvládať, a sypal som sa do podráždenosti a neskôr po vyprchaní rozčarovania zase do plačlivosti. V súčasnosti mi prichádza v rámci projektu, ktorý v práci riešim, ako asistent istý pomocník, takže idem mať človeka, ktorý mi bude s vecami pomáhať. Vyzerá to tak, resp. je to aj toho cieľom, že sa mi tým "pretlak" uvoľní, rovnomernejšie rozloží, a teda povedané inak - blýska sa mi na lepšie časy, že prichádzajúcu sezónu by som mohol duševne zvládať. Už teraz sa z toho istým spôsobom teším.

Čo sa týka školy, poľavil som. Nie som na to hrdý - ale nejako som zostal v uplynulé obdobie duševne unavený, a to určite aj z dôvodov, ktoré som spomenul v prvom odstavci. Občas sa cítim akoby demotivovane, ale len pocitovo, lebo v rozume viem, že moje študovanie má zmysel. Veď už teraz mi to v mnohom pomáha napr. aj v súčasnej práci... v súkromí, a tiež tu na fóre. Ono si uvedomujem, že tá moja prípadná únava je hlavne o pocitoch, nie že by som v rozume mal pochybnosti. Väčšinou sa mi to napraví dostatočným spánkom a veľa pomôže, ak sa mi objektívne prípadná záťaž lepšie rozloží. To sa aj našťastie často deje, nie je to také zlé.

Čiže, ak školu zhrniem, tak som vo voľnom čase poľavil a po večeroch som skôr lenivel. Semester je už vcelku pekne rozbehnutý, zatiaľ sme mali prednášky len online, no o 2 týždne máme cvičenia z jedného predmetu prezenčne. Uvidím svojich nových spolužiakov aj zoči-voči. Zadaní a materiálov na učenie sa máme už neúrekom, takže len si vyhrnúť rukávy a opäť si k tomu pravidelne sadnúť, ako som to robil v prvej polke septembra a cez leto.

Ďakujem Vám za prečítanie, priatelia. Prajem Vám všetko dobré, najmä hojne zdravia.

S úctou
matej

Ahojte kamaráti, mám sa celkom dobre. Mám radosť zo seba šachový blog napreduje. Napísaných je už 13 článkov na rôzne šachové témy. Uvažujem stále, že či písať kratšie alebo dlhšie články, ale zostanem asi pri kratších. Predsa len chcem, aby ľudia dočítali moje články až do konca. Tak budú mať len 6 odsekov. Časom by som chcel pridávať nielen teoretické vecí, ale aj tie praktické. Na tie praktické treba čas, lebo píšu sa len veľmi pomaly.

Kimi: dakujem
Saladin: mas samozrejme pravdu, len ja mam od malicka socialne uzkosti a pre mna je tazke takto reagovat. Ja som teraz rada ze som urobila nejaky pokrok a dokazem cloveka sama oslovit a porozpravat sa s nim, to som predtym nedokazala. Ale nastavili mi dobre lieky konecne a teraz to proste ide lahsie. Ja som tolko prosila psychiatrov nech mi daju lieky proti uzkosti a nechceli, alebo dali nieco, co nezaberalo. Musela som padnut na uplne dno aby mi dali konecne silne lieky, nielen antipsychotikum ale aj antidepresivum ktore posobi proti socialnej fobii. Ale je mi jasne, ze musim este na sebe dalej pracovat a napr. naucit sa toto. Povedat, ked sa mi nieco nepaci. Ja som tam potom nasrate sedela, hlavu v dlaniach, potom si ma konecne vsimol a zacal sa mi trochu venovat. Aj som mu chcela uz vynadat, ale nenasla som odvahu. V tom este musim na sebe pracovat, to uz nie je na liekoch, ale na mne.

Matej: v tom ta uplne chapem, to teraz zaziva vela ludi. Ja to tam tak, ze clanky o sucasnej situacii, zdraxovani, energiach, o Rusku o vojne a pod. vobec necitam, lebo by ma to len davalo este viac dole a by som sa z toho uz asi zblaznila. Beriem to tak, ze to aj tak nedokazem zmenit a nejak bolo, nejak bude. Mas moj obdiv ze studujes a zaroven pracujes, s nasou chorobou co urcite nie je uplne jednoduche, ale ty to zvladas. Ja momentalne nepracujem, som stale na PN a som rada za to, lebo este sa na to necitim. Ja mam teraz dost inych problemov a psychicky som strasne slaba, nedokazala by som este vbehnut do kolobehu prace. Mam suseda, co mi poskodzuje auto a chce ma donutit, aby som sa odstahovala, napriek tomu, ze jemu ani nikomu nic nerobim, ale je to prvotriedny fasista. Toto ma najviac dava dole, kvoli nemu som mala aj psychozu. Len v predchadzajucom byvani som tiez mala fasistu, na ktoreho som musela volat policiu lebo sa mi snazil vlámať do bytu ked som tam bola, tu som sa sprvoti tesila ze konecne klud, bohuzial nie je. Tu je strasne vela fasistov, spolupacientke mladej cernoske, je to strasne mile a dobre dievca prepichli gumy len preto ze je cierna. Pritom sa tu narodila a iny domov nema. Preto nevidim nadej ze ked sa prestahujem bude lepsie, je tu strasne vela fasistov vsade. Zas by tam bol nejaky fasista.

Ahojte.riešite tu vážne témy. Čo už,narodili sme sa do generácie,ktorá je ovplyvňovana druhou vojnou. Aj v praxi som sa stretol s pacientkou,ktorá mala tetovanie z koncentráku. Tiež som sa hodne zaoberal vojnou, slúžil som vtedy anglickej kráľovnej bol som presvedčený, že som žid a že ma rodina fašisticky manipuluje a dáva na psychiatriu. Ono to vlastne smiešne neni,bola to ťažká psychóza. Kráľovnú som počul v hlase. Aj keď kto vie ako to vlastne bolo.
Dnes som začal Pod lampou,pride mi to hodne tváriace sa na intelektuálnu elitu. Hríb tam najnovšie vodí tých istých ľudí. No vraj ma byť ďalšia cesta na mesiac. Je to fascinujúce,volajú to projekt Artemis.
Bol som sa prejsť a vypil dáku kávu po neskorých raňajkách. Som rád,že sa celkom držím s tým fajčením. Včera sme došli domov dobre. Už som potom nečítal, dnes si ten voľný deň chcem vynahradiť. Kdesi by som mal mať knihu od Nálevku o druhej vojne. Malo by to byť dobré. Pri sťahovaní mi vtedy zmizlo pár kníh a neviem kam, čo ma mrzí.
Naši sa chystajú budúci víkend do Tatier,tak sa možno pridám. Len je to trochu problematické kvôli psovi. Mám obavy,aby niekam neušiel. Dosť som si na neho zvykol.
Teplý jesenný deň je ako stvorený na drobné práce v záhrade. Možno sa do niečoho poobede pustím. Vetrík pofukuje a modrá obloha očisťuje zrak.
Posl.dni mám trochu vtieravé myšlienky,no len občas. Snažím sa s tým robiť, aby ma to neobmedzovalo.
Pekný deň

Ja som zas mala psychozu ze sused mi chodi do bytu cez balkon po rebriku, ze mi tu nici veci a chce, aby som si myslela ze som sa zblaznila. Ze mi sem dal svoje kamery aby ma mohol sledovat co robim a kedy som doma. Ja som sa bala hladat tie kamery lebo som si hovorila ze to cez ne uvidi a bude vediet ze to viem. Chcela som spavat s nozom pri posteli keby ma chcel v noci napadnut. Spalnove dvere som nechavala otvorene, aby som ho pocula ked v noci dojde a zobudila sa. Strasne stavy som mala. Dobre, ze mi na psychiatrii pomohli.

Ahojte, kamkovia. Mám sa dobre. Vrátil som sa z dlhšej prechádzky so psom. Príroda je silná- dodáva mi entuziazmus. Po takej prechádzke sa človek hneď cíti lepšie. Včera som hodne čítal, táto tetralógia je hodne namáhavá tak len tesne plním počtom strán dennú normu. Ako na potvoru pozerávam castejšie tie stupidné videá na nete,no chcem to skončiť. Tieto dni vecer s mamou pozerávame seriál The Knick. Je to asi 15.ty naj seriál na svete podľa štatistík. Mňa to vie hodne zabaviť. Aj sa teším, že mám celkom dobrú angličtinu. Teraz pôjdem s otcom do mesta, potrebuje si nieco vybaviť a už nemôže šoférovať. Snažím sa byť nápomocný, i keď niekedy myslím na seba a dúfam,že mne raz tiež niekto pomôže, keď budem nemohúci. Keď nikto iný,tak aspoň dáky personál v soc.zariadení. spomenul som si na detskú slovnú hračku, čo ma celkom pobavilo: jeden myslel, myslel a vymyslel koleso. Druhý myslel, myslel a vymyslel fúrik. A potom ho museli tlaciť... používalo sa to ako odfajč, keď bol niekto príliš "nad vecou" a zadumaný. Škoda,stále na mňa neprichádza tvorivosť v písaní poviedok. Chýbajú mi námety a dosť ma hnevá aj "nepoužiteľnosť" po dopísaní. Síce som sa v minulosti s jednou poviedkou zapojil aj do súťaže, nevyhral som.
Dúfam,že budem rodičom čo najviac nápomocný. Majú už svoj vek,neduhy a myslím, že im aspoň trochu pomôžem. Len do tých Tatier sa mi veľmi nechce ísť. Dlhá cesta, je to len na dva dni a kvôli chrbtu nemôžem ísť na veľkú túru.
V závere prikladám jeden obraz z minulosti. Volá sa Kečup, tatárska a horčica. Dúfam, že budete mať fajn deň.v.

Ahojte, ja mam dnes nanic den. Musim ist na policiu. Jeden sused vcera nasiel na mojom bicykli letak na poistenie na umele zuby a protezy. Ja beriem antipsychotika, tak som tomu neprikladala ziaden vyznam. On tvrdi, ze tento problemovy sused sa mi tym vyhraza, ze ked sa neodstahujem, tak mi vybije zuby. Ja som predtym mala psychozu ze som si myslela, ze tento problemovy mi chodi do bytu a nici veci. Teraz sa snazim dat do poriadku, chodim na kurzy, malujem obrazy. A teraz toto. Neviem co si mam o tom mysliet, hovorim si, to mohla byt len nahoda a nikto tym nic nemysli. Ano, v garazi je odstavenych viac bicyklov a to bolo na mojom. Ale mozno to tam niekto nechal len tak. Je pravda, ze ti ludia co tu byvaju su dochodcovia a oni uz poistenie na zuby nepotrebuju. Ja sa tomu bojim uverit, aby som zas nemala psychozu. Ale samozrejme ma to rozhadzalo. Neviem ci mam na tu policiu ist ci nie. A neviem, ci so sebou radsej nemam nosit noz, keby ma niekto napadol. Ten sused je cisty psychopat a fasista, uz mi poskodzoval auto, moje pneumatiky rozlozil pred moje parkovacie miesto aby som nemohla vojst. Zda sa, ze on je schopny vsetkeho. Pisala som dvom kamosom co mi nasiel na bicykli a obaja si myslia, ze ma tym sused vydiera. To mi moc naladu nepridalo. Co si o tom myslite vy. Kua ja si chcem malovat svoje obrazy, davat sa dokopy a nie sa zaoberat nejakym psychopatom.

Tu pridavam este fotku

A aby som nebola len negatívna, pridavam aj obrazy co som namalovala vcera na kurze spachtlou

Tak som bola na policii a trestne oznamenie neprijali, ze nemam dokazy ze to bol on. Aby toho nebolo malo, dostala som aj pokutu za parkovanie, zabudla som vylozit parkovaciu karticku. Kaslem na to vsetko, ten letak nemusel nic znamenat, budem zit akoby to nic neznamenalo. On si rozmysli ci mi ublizi, to by uz isiel do basy. Som tak rada ze som na PNke. Nevladala by som robit.