Ako sa dnes máš? 13

Keď už, tak mesiac (23.9) a mal som na mysli júl/augustové horúčavy, kedy sa dá kúpať v jazere, rána sú teplé apd.

EDIT: inak môj pôst spočíval okrem obmedzenia jedla (def. pôstu) aj v obmedzovaní sacharidov a relaps bol taký, že som na posedenie zjedol 1,5 pizze.

Zdravím,

Včera som mal prvú individuálnu psychoterapiu na oddelení. Psychologička bola milá, dala mi zopár podnetov na premýšľanie. Najzaujímavejší je, ze Toma sa vlastne nechcem zbavit. Lebo čo by som potom vo svojom živote riešil. Rád by som sa venoval naplno knihám a štúdiu, ale asi na tom niečo bude. Ide o to, ze o Tomovi som si myslel, ze ma považoval za stredobod vesmíru, a myslienka, ze nie som taky významný ma trochu znepokojuje. Dá sa konštatovať, ze postupne sa s tým vyrovnávam. Tomovi prikladam každý deň čoraz menšiu váhu. Teda zlepšujem sa. Som tomu celkom rád. Cítim, ako sa môžem zľahka nadýchnuť. Už to nie je strach a obáva o život.

Je zaujímavé, ako antipsychtika postupne menia moje zmýšľanie. Ešte pred mesiacom som napísal matke list. Bolo v ňom všetko o sprisahaniach, ktoré na mňa Tom spriadal. Teraz vyznieva ten list trochu komicky. Isteže, stále mam v hlave hlas, co ak predsa som sa nemýlil a Tom bol skutočný. Ale už to nie je také silné. Ten list som matke ešte nedal a zrejme ho ani nedám.

Pozdravuje Jakub.

Ahojte, dnešok nebol bohvieaký, trocha sa budem musieť z toho spamätať..... nejdem to tu konkretizovať. Inak ale prechádzam do fázy ujde to - odpoveď na otázku ako sa mám. Zajtra je tu piatok, máme od rána školenie a tak poobede možno pôjdem na Donovaly za našimi (stojí to aspoň za ten guláš čo varili známi ) že vraj je eňo ňuňo Čo by som tak ešte napísala... no snažím sa aklimatizovať v novom prostredí, tzn. v podnájme. Zatiaľ je to OK. Len mi je posmutne niekedy trocha. Ach, ale to ešte keď príde jeseň no nejdem pokračovať.....poznáte to asi.
Tak ešte príjemný zvyšok dňa. Držme sa!

Ahojte kamaráti, tak ako sa máme? Ja sa mám výborne ani neviem prečo, ale som taký spokojný so sebou. Som rád, že som psychicky na tom dobre, a že nemám žiadne starosti. Prial by som si, aby vydržalo to byť také čo najdlhšie. AJ Vám by som doprial takého povedzme "duševného zdravíčka". Je to super, lebo mať sa dobre nie je samozrejmosť. Dnes som bol u lekára už beriem len 12,5 mg leponexu a po mesiaci si budem môcť tento liek škrtnúť. Som spokojný, že dávam to celkom dobre. Čo porábam? Tak u mňa je to stále rovnaké. Šachy, šachy a šachy. Som rád, že existuje taká skvelá hra. Trocha zanedbávam prechádzky, ale chodím dvakrát denne niekam von.

@Iacobus

Jakub, k tomu tvojmu Tomovi. Z čoho máš vlastne strach? Že ti ublíži? A čo najhoršie sa môže stať?

Úprimne ti naozaj neprajem, aby po tebe niekto išiel. Je to veľmi nepríjemné a vtedy si praješ všetko, len nie byť stredobodom vesmíru. Poviem ti to takto. Mňa si vybrala jedna žena ( diagnózu neviem, buď psychóza s paranojou, alebo priamo paranoidná schizofrénia ) a vytvorila si paranoju, ktorom stredobodom som bola ja.

Obviňovala ma, že ju odpočúvam, sledujem, monitorujem apd. Ja som popravde ani nevedela, že existuje.. Kým mi nezačala písať výhražné e-maily. Bolo to veľmi nepríjemné. V tých emailoch sa mi vyhrážala aj zabitím mimochodom. Keď som sa radila s psychiatričkou aj políciou, radili mi dať na ňu trestné oznámenie, a že jej bude súdom nariadená hospitalizácia a aspoň dovtedy zákaz priblíženia. Ale nakoľko mi fyzicky neublížila a nesnažila sa ma kontaktovať, iba verbálne, tak som to neriešila a nechcela jej pohoršiť. Samozrejme, bola som pripravená na rôzne situácie, teoreticky mohla na mňa vyskočiť odkiaľkoľvek... ale dokelu Jakub, normálne som žila, chodila do práce, existovala, dala som si zablokovať jej email a telefónne číslo... jednoducho som sa nemohla nechať paralyzovať niekým.

Čiže ži, nevymýšľaj, nerieš Toma, on nech sa porieši sám a rieš seba a svoj život.
Ani nechci vedieť, čo iné sa mi v živote stalo... lebo to keď rozprávam so psychologičkou, tak je tak na dve celkom slušné knihy.

Včera som asi zabudol zobnúť lieky, bo večer som bol neprimerane agitovaný, euforický, pompézny, väčšinu dňa som filozofoval a miestami som nadobudol pocit, že som sa narodil, aby som zmenil svet (že to je moje životné poslanie). Nešiel som spať ani o pol noci a dlho som nevedel zaspať, pretože som plánoval, ako napísať dve 600 stranové knihy s veľkým ohlasom (o Bohu a veľký filozofický traktát). Vo svojej mysli som sa tešil na nasledovné polemiky na akademickej pôde, rozhovory s odborníkmi i plebsom apd.. Klasika... To sa odrazilo na neskutočne bizardnom sne s lietajúcimi zvieratami, drakmi a akčnými scénami.

Dnes ráno som vytriezvel a okamžite som do seba hodil pilule, heh. Čo ešte? Bukovského príliš nemusím, ale s týmto súhlasím: https://www.youtube.com/watch?v=lx6RKf0uZFU

Inak sa dosť venujem filozofickým prednáškam, článkom a rozhovorom. Mám rád túto činnosť...

Dobrý deň prajem,

Som doma. Na priepustku. Teším sa. Čítam knihu, takže stav je dobrý. Len vtedy čítam knihy. Nemám čo ine napísať.

@Ally,

Ďakujem za skúsenosť. Ono s Tomom je to zložité. Nechcem uz o tom písať, chcem zabudnúť.

S pozdravom, Jakub

Ahojte, kamaráti.

V uplynulom týždni som sa mal väčšinou dobre, hoci s pravidelnými výkyvmi smerom k značnej únave a s ňou spojenej negativite v myšlienkach a pocitoch. Dá sa povedať, že to bol veľmi zaneprázdnený týždeň... občas som nadčasoval a ešte som po práci niekedy riešil hlasovanie v bytovom dome, kde chodím po bytoch a zháňam podpisy. Je totiž ďalšie písomné hlasovanie v rámci riešenia zateplenia činžiaku a som ním akoby poverený. Viac ráz som sadol za PC až po 20:30 večer a aj to len na polhodinku a už som odkvacol do postele. V štvrtok som dokonca nestihol zapnúť PC vôbec. Vtedy ma aj boli pozrieť spolužiaci z druhej vlny magisterského štúdia, sme si sadli na kávu a boli sa odfotiť k univerzite. Bolo to nečakané a mal som z toho zmiešané pocity - veľa rôznych pozitívnych dojmov zmiešaných s nespokojnosťou so sebou, že som interakcie viac-menej nezvládal (mĺkvota z mojej strany, ktorú som sa snažil vyvážiť usmievaním sa "ako také slniečko"). Mal som tiež zvláštne zmiešané pocity, keď otvárali filozofické odborné témy.

V práci to nejako ide, robí sa, čo je treba. Väčšinou sa mi darí byť usmiaty a komunikatívny... ale teda, ako som naznačil v úvode, mávam pravidelne viac ráz do dňa "emočné" útlmy, kedy som vyfľusnutý duševne a vlastne aj fyzicky.

Cvičenie som musel obmedziť na bežné ohýbačky a strečing, plus drepy, čiže som vlastne v tento týždeň neposilňoval. Jednak som nemal čas, a jednak ma to dosť unavuje, čo sa mne okamžite odrkadlí v deprimovanej nálade. Nestíhal som ani anglinu a okrem čítania knižiek v posteli po večeroch som iné vzdelávacie aktivity takisto nevyvinul. Skrátka buď som to fakt nemal čas, alebo keď sa polhodinka na to aj našla, tak som bol skapatý.

Z knižiek som tento týždeň čítal dalajlámovky - knižky, čo vznikli z rozhovorov s tibetským dalajlámom. Tú o meditácii som už prečítal. Všeličo mi dala, vcelku užitočné čítanie. "Cesta k zmysluplnému životu" sa mi moc nepáčila, nakoľko väčšina rád predpokladala prijatie buddhistickej metafyziky. Tak som ju vlastne ani nedočítal. Naopak knižka "Ako byť šťastný" je z týchto troch zatiaľ najlepšia, ešte mám zopár desiatok strán pred sebou.

Mal som stanovené týždňové ciele, z ktorých sa mi podarilo splniť minimum. Bol som z toho včera dosť smutný a malomyseľný. Neplánovane som sa počas tradičného telefonátu s mamou jej o tom zveril a "posťažoval sa", a veľmi pekne mi ona dohovorila do srdca. Hlavné posolstvo jej rád bolo, aby som sa sústredil na dobrý pocit z toho, čo sa predsa len podarilo. Priznal som si, že som sa (opäť raz) zameral pesimisticky na to, čo mi chýba alebo čo sa nepodarilo, namiesto užívania si radosti z toho, čo bolo fajn. Prijal som tézu, že hoci si naplánujem týždňové ciele znovu, musím rátať s tým, že všeličo z toho sa proste nepodarí (najčastejšie preto, lebo sa to proste nestihne). A že mi to nesmie vadiť, naopak sa budem sústrediť na dobrý pocit z tých zopár úspechov. Iný prístup mi inak prinesie iba odsudzovanie samého seba.   

Známku dávam asi 2.

Ďakujem Vám za prečítanie.
Želám Vám, priatelia, všetko dobré, hojne zdravia a pokoja v srdci.

S vrúcnym pozdravom
matej

Ahojte.

Mám sa zhruba dobre. Včerajšok mi ubehol relatívne rýchlo, pričom som ho nemal priveľmi aktívny. Nejaký čas som bol na počítači, medzitým som opral 3 várky, dosť veľa som "rozjímal", čítal si knižky, mal som aj asi hodinového šlofíka na gauči. Večer som čosi odcvičil, telefonoval s mamou... a čo ešte? Vlastne už dokopy nič. Na 16 hodín bdenia je to dosť málo, aspoň mi to tak pripadá. Často túžim byť produktívnejší, výkonnejší, ale ako čítam aj v literatúre, treba na to určité nadšenie do proaktivity, chce to riadny kus dobre podloženej motivácie, aby som vyvinul iniciatívu a udržoval sa "v tempe". Či nebodaj v samotnom flow.

V skutočnosti mám však od takéhoto ideálu motivačných knižiek dosť ďaleko, musím priznať. Cítiť takú jasnú motiváciu a nadšenie, aby som sa celé hodiny udržoval v tempe, to dosť kontrastuje s mojou obvyklou letargiou, alebo v lepšom prípade s mojou určitou prispatosťou. Ako hovorí starý známy zákon, splnenie úlohy trvá presne toľko, koľko času je naňho vymedzené. Takže ak je sobota a vcelku ma nič nesúri, tak viem 3 hodiny byť na webe, ďalšie 3 hodiny sa šuchtať po byte od okna k dverám a premýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa. Ďalšie 3 hodiny si čosi čítam, čo sa obvykle predĺži aj na 5 hodín, lebo 2 hodiny medzitým spím, alebo sa prplem v "kuchyni". Naopak v práci, ak mám tristo úloh a mám na to 8 hodín, tak obvykle tých "tristo" úloh za 8 hodín aj stihnem. Prídem však domov a tempo i motivácia prudko klesne. Ja sa uvoľním a zároveň prudko spomalím. Bolo mi však poradené, že človek sa nemôže regenerovať len spánkom a okrem neho byť trebárs 14 hodín v kuse vo výkonnom tempe. Musím pravidelne spomaľovať a odpočívať aj bežne cez deň, trebárs aj v ten večer. Mimo doby spánku. Dávnejšie som čítal o pracovnom tempe Elona Muska a mal som ho pred rokmi za ideál. Nuž, na taký výkon a produktivitu ja ale asi nemám... nie asi, ale určite.

Známku by som dal k terajšku asi 1-.

Želám Vám príjemnú a peknú nedeľu, kamaráti. Majte sa dobre.

matej

Ahojte kamaráti dnes veľmi dobre. Som tomu rád, lebo nie je samozrejmé, aby sa mal človek so schizofréniou veľmi dobre. Teším sa z toho, že dokážem fungovať už na minimálnych dávkach liekov, čo sa mi páči. To hneď je potom aj lepšia nálada. Svoj stav hodnotím ako najlepší za posledné roky. Mám samozrejme aj problémy, ale z hľadiska psychiky je to výborné. S čím som spokojný. Mohol by som sa však menej vyhovárať a viac žiť. Čo robím? Tak došiel som z dvojhodinového výletu akurát. Som rád že sme to vystihli a zaobišlo sa to bez dažďa. Už totiž prší, ale je už dobre som doma. Chystám sa o 18. pozrieť na šachový prenos a užiť si to. Potom večer ešte finále ligy majstrov, keď už to v tej TV dávajú.

Pozdravujem,

Som opäť v nemocnici. Doma som sa mal veľmi dobre. Čítam zaujímavú knihu. V stredu na prepustia. Takže aj z toho sa teším. Cez víkend ma nemilo prekvapilo, ze sa pokazila tlačiareň.

Neviem, či som o tom písal. Lekárka mi povedala so zvýšeným hlasom, ze mám konečne prestať manazovat liečbu. Nechápem, kde to vlastne som, ze sa nemôžem vyjadriť k svojej liečbe. Vrchol všetkého bol, ze mi odmietla ukázať výsledky krvných testov.

V stredu, keď ma prepustia sa chystám kúpiť si jednu alebo dve knihy. Myslím, ze bude čas na čítanie. Budem chodiť opäť do lekárne a vi voľnom čase pri otcovi si budem čítať. Veľmi ma to baví.

Prajem ešte pekny deň. Jakub

Tak ako sa mám... psychicky fajn, aj víkend bol OK. Horšie je to fyzicky. Nebola som v zahraničí, ani s nikým, o kom by som vedela, že má Covid. Ja už druhý deň veľká únava, zvýšená teplota, malátnosť, slabosť, myslím, že čiastočná strata chuti, ťažšie dýchanie a bolesť celého tela. Ak sa to zajtra ešte zhorší, musím niečo riešiť... Možno je to už začínajúca chrípková sezóna, netuším... držte sa všetci...