Ako sa dnes máš? 13

Dušan napísal:

Ahoj @Iacobus

Pozri sa na to takto. Ak chceš zapadnút do nejakej spoločnosti, vyber si nejaké dve aktivity, spoločnosti, kde sa budeš zabávať. Ja mám šachový klub a šípkový klub. Zasúťažim si, zabavým sa a povypravám sa. A presťan sa na svojich spolužiakov pozerať zdola. Buď rád, že si sám, samota je dobrá vec. Ak prijmeš samotu, spoločnosť príde za tebou.

Vôbec neviem, aké aktivity by ma bavili. V sucasnosti ma akosi nic nebavi, uz ani tie spominane knihy.

Samota je dobra? No, ja som to tvrdil dlhé roky, ospravedlnujuc to, že som nepatril do žiadneho kolektivu. Teraz som smutný, že nikam nepatrím a vravím si, že samota je zlá.

kimi2028 napísal:

tyx81 napísal:Ahoj, dnešok mierne depresia,bez energie,v kruhu rodiny - a ja by som bol najradšej sám. Odnikud nikam.Dufam že zajtrajšok bude lepšie, asi si zvýšim  ad.

Skús sa donútiť ísť niekam vonku to veľmi pomáha. Ja sa snažím, aby som nemal depresiu chodiť vonku na dlhšie prechádzky, či bicykel. Napokon aj ten bicykel som dnes dal. Mal som ešte ventil doma našťastie. Väčšinou sa snažím dať 8 km pešo a ďalších 8 km na bicykli. Veľmi sa mi tento model páči. Od zajtra začínam asi aj s posilovňou. Pôjdem vyskúšať jednu v meste.

Ahoj ďakujem za podporu.

V pohode tyx rado sa stalo. Včera som napísal o tom zrovna článok

https://schizofrenia-moja-cesta.blogspot.com/2020/07/ako-na-depresiu.html

Iacobus napísal:A jediny problem, ktorý mám, je strach z ludi, čo je socialna fobia. Takze antipsychotika nepotrebujem.

Ahoj, Jakub. Teším sa Tvojmu novému príspevku. Čo sa týka fóbií a rôznych úzkostných symptómov, v zásade psychiatria rozlišuje pri nich tzv. neurotický pôvod a tzv. psychotický pôvod. Ak sa niekto bojí ľudí, pretože sa mu zle dýcha v dave, bojí sa nedostatku "osobného priestoru", nevie, ako s nimi komunikovať, hanbí sa pred nimi a má pred nimi nízke sebavedomie, takže má z nich stres a vyhýba sa im, to je skôr o neurotickom pôvode sociálnej fóbie. Ak sa však niekto bojí ľudí kvôli tomu, že ho hodnotia, "čítajú ho" cez oči alebo si myslí, že odhadujú jeho myšlienky, alebo že ich títo ľudia škaredo odsudzujú, hodnotia, prenasledujú, majú schopnosť a vôľu mu rôzne škodiť a môžu mu svojimi myšlienkami, súdmi, hodnoteniami škodiť, prípadne ho nebodaj priamo prenasledujú a ohrozujú, tak to už je skôr o psychotickom pôvode sociálnej fóbie. Vtedy sú antipsychotiká relevantným riešením, ktoré môžu znížiť až eliminovať takýto stres z ľudí, pretože sa rozpadne náš systém "predpokladov" o tom, akú rolu u ľudí zohráva naša osoba. Preto si myslím, že antipsychotiká pre Teba užitočné sú. Rovnako aj Tom môže byť skutočný a aj je. Ale Tvoje myšlienky o ňom, Tvoj spôsob premýšľania o ňom, Tvoje predpoklady, že čo on všetko robí/nerobí, ako koná a ako rozmýšľa, to už nemusí byť založené na realite, resp. časť môže byť, ale časť nie. Už tu zohráva svoje alterácia, teda akási zmena vo vnímaní reality založená na chybných alebo čiastočne chybných úsudkoch v dôsledku paranoidného spracovania vlastných zážitkov. Preto si aj v tejto veci myslím osobne, že sú Ti antipsychotiká vhodné.

Čo sa týka vzťahov a štúdia kníh, veľmi s Tebou súcitím - totiž podobne to vnímam aj ja u seba. Nemám žiadne poriadne vzťahy, žiadnych reálnych kamarátov, partnerský vzťah som nemal ešte nikdy. Navyše, nikdy som sa nenaučil niečo takéto rozvíjať, takže mám pocit, že mi to chýba, ale akoby som neschopný prekročiť svoj tieň a vyjsť iniciatívne "do sveta" a prelomiť sociálne ľady. Takéto niečo je mi strašne nepríjemné, až sa toho vystríham takmer fóbicky. No priznávam jedným dychom, že by som chcel byť iný a chcel by som byť sociálnejší a mať vzťahy, kamarátov. Je aspoň fajn, že si sa alternatívne obohacoval toľkými knihami a nadobudol si široké znalosti. Ja osobne som alternatívne namiesto vzťahov skôr riešil len seba a svoje psychické problémy, ktoré som mal od nejakých dvanástich-trinástich. Takže vystúpiť zo seba smerom k iným ľuďom a vzťahom, na to som nemal energiu. Ako sa vraví v jednej knižke: Keď Vás niečo bolí, primárne sa zameriavate na svoju bolesť, a teda na seba. Nebol som nikdy taký ten hrdina, ktorý vedel potichu trpieť, a pritom byť sociálne zručný a vľúdny k druhým. Často dodnes, keď "trpím", tak utekám k samému sebe a do samoty. A teda mi nezostáva energia riešiť niekoho iného, čo k rozvoju vzťahov je treba. Preto som sa "sociálnym zručnostiam" nikdy nenaučil. Chcem Ti teda povedať, že Ťa chápem v Tvojich pocitoch absentujúcich vzťahov.

Držím Ti moc palce do ďalších dní. Drž sa, Jakub!

matej

kimi2028 napísal:https://schizofrenia-moja-cesta.blogspot.com/2020/07/ako-na-depresiu.html

Super článok. Aj som Ti tam priamo na stránku hodil komentár.

Dobre @Matej, tak urob si nejaký ten denný program. Je to veľmi dobrá vec. Mne osobne to poradila psychologička a je to fajn. Robím vecí, ktoré ma momentálne. Momentálne som rád, že dám nejakých 15 km denne. Vyskúšal som to aj na sebe a odporúčam to.

Ahojte, priatelia.

Týždeň som mal všelijaký. Spočiatku som sa mal aj dobre. V stredu som zažil pád do depresie, atakovali ma čierne myšlienky, smútok, niekedy podráždenosť, inokedy túžba "ukončiť svoju existenciu". Agendu som v práci zhruba robil, pričom v štvrtok som odchádzal z práce v svetlejšej chvíľke, nakoľko sa mi podarilo toho veľa stihnúť a mal som z vykonaného dobrý pocit. Okrem tejto svetlej chvíľky to však naďalej bolo o pocitoch mizérie a špatných myšlienkach. Usudzujem, ako som písal dnes v téme o chudnutí, že tento pád bol dôsledkom premršteného cvičenia v predchádzajúce dni. Vydal som zo seba viac fyzickej a hlavne mentálnej energie, než som si stihol relaxom a regeneráciou obnoviť. Zaumienil som si teda viac odpočívať. Dokonca som si od štvrtka začal robiť aj riadne obedné prestávky, plných 30 minút. Doteraz som celé roky vždy len na 10 minút hodil do seba obed a hneď pokračoval v úlohách. Je to síce pekné, ale nesmiem sa prepínať. Pravidelné dlhšie pauzy pasivity mi zatiaľ napomohli udržať motiváciu... uvidím, ako v ďalšie dni.

Strašne ma mrzí, ako sa mi môj život, ja sám a všetky veci javia v danej depresii také bezútešné, nezmyselné a veľmi útrpné. Je to strašný klam, no tá trpkosť prežívania je vtedy živo reálna, až ma to desí. Úplne vtedy kapitulujem a zrazu sa držím názoru, že "nič nemá cenu" a všetko je totálne zlé, najmä teda ja a môj život a moje nejaké snahy. Opúšťam vtedy všetky tieto snahy... napr. v tohtotýždňový pád zrazu zmizol z režimu "stravovací denník", cvičenie, angličtina, vízia návratu do školy, zdravšie stravovanie, a mnoho ďalšieho. A ešte som to zanechal podráždene - dá sa to nazvať, že som za tým zatrpknuto a s hnevom praštil dverami. Veľmi ma takéto zmeny vo vnímaní naprieč meniacimi sa náladami mrzia a mätú ma. Keď sa cítim lepšie alebo dokonca dobre, tak cítim, akoby som dokázal všetko na svete, čo si zaumienim. A mám aj vôľu sa snažiť, a aj sa snažím a baví ma to. A potom príde pád, v mysli sa zatiahnu mraky, a všetko zrazu vidím ináč. Iste, pomáham si tým Carlsonom a jeho knižkami, ako sú nálady nevyhnutné a ako v zlej nálade nesmiem brať myšlienky vážne a púšťať ich. Zdá sa však, že som sa v priebehu vývoja svojej poruchy nejako naučil až príliš citlivo reagovať na vlastné negatívne nálady a psychické nepohodlie. Ak prídu, príliš ukvapene to vyhecujem cez zatrpknutosť a znechutenie priam ku krajnosti, teda až na myšlienky na sebazmárnenie. Nezostávam "len" na úrovni klasickej skleslosti a únavy.

Kde je chyba? Priznávam, že vo mne, v mojom navyknutom spôsobe, ako k svojim pocitom a myšlienkam v danej nálade pristupujem. Takže aj riešenie je iba vo mne. Musím sa umeniu zvládať svoje rozlady ešte veľa učiť. Som však smutný, že nech robím, čo robím, akékoľvek opatrenia prijímam a robím v duchu self-help knižiek, nezabránim tomu, aby som sa opakovane mával zle. Zle tak, že v danom rozpoložení nič nefunguje. Aj som si preto povedal, že asi sa tomu nedá zabrániť, cesta teda musí ísť cez zmenu prístupu, ako vážne a ako citlivo reagujem na tie svoje "zlé stavy". Pekne sa o tom ale teoretizuje teraz, keď mi je lepšie, no v danom stave je to fakt ťažké. Poznáte to.

Známku by som dal nateraz asi 2.

Prajem Vám krásny víkend, kamaráti. Držme sa!

S úctou
matej

Matej napísal:
Kde je chyba? Priznávam, že vo mne, v mojom navyknutom spôsobe, ako k svojim pocitom a myšlienkam v danej nálade pristupujem. Takže aj riešenie je iba vo mne. Musím sa umeniu zvládať svoje rozlady ešte veľa učiť. Som však smutný, že nech robím, čo robím, akékoľvek opatrenia prijímam a robím v duchu self-help knižiek, nezabránim tomu, aby som sa opakovane mával zle. Zle tak, že v danom rozpoložení nič nefunguje. Aj som si preto povedal, že asi sa tomu nedá zabrániť, cesta teda musí ísť cez zmenu prístupu, ako vážne a ako citlivo reagujem na tie svoje "zlé stavy". Pekne sa o tom ale teoretizuje teraz, keď mi je lepšie, no v danom stave je to fakt ťažké. Poznáte to.

Ahoj @Matej

Ak chceš zmeniť spôsob myslenia, zmeniť zákon priťažlivosti, t.z, že čo vysielaš do vesmíru, to sa ti mnohonásobne vráti, je jedno či pozitívum, alebo negatívum.
Doporučujem ti, si memorovať niektoré pozitívne sugescie ako pozitívné afirmácie. Myšlienky prichádzajú ale a odchádzajú, myšlienky neprichádzajú aj neodchádzajú, buď ich neháš od seba odraziť bez odozvy, alebo ich neháš preletieť tebov tak, že sa o teba ani neotrú.

Mám prefíkanú myseľ, keď meditujem, myseľ hovorí nič nefunguje... pokúša sa ma dostať na stranu prejaveného. Ak odoláš, nelipneš na žiadnu negativitu, pesiminizmus, nereálnosť, či neskutočnosť, myseľ sa prefiltruje... a bude akceptovať tvoje neprejavené.

Západ trápia neustále problémy, utrpenia, trápenia a bolesti. Východ pre zmenu chudoba a hlad. Západ svoju problematiku rieši psychoterapeuticky, psychoanalýzou, psychosyntetikou, ale nikam sa analýzou nedostane, i keď terapie sú dobrým vodítkom. Analýza nepozná koniec, len určitú časť. Zober si to ako dva vykonostné počítače hrajúce proti sebe šach, za pomoci motora, engine (analýzy). Partia končí remízou.

Výkonejší počítač a engine vyhráva. Čiže tým vykonejším počítačom a enginom budeš len v tedy, ak budeš sebauvedomujúci, nie len sebavedomý. Tvoja myseľ, musí poznať, autosugescie, afirmácie... Východ pre zmenu používá ako dobrú terapiu, budhovu psychológiu. Už som o tom dosť napísal. Technika spočíva v meditácii a rozplývaní, rozprášení, premene, poprave a smrti eGa, mysle, myšlienok, odporu, probému atď.

Takže doporučujem, neriešiť, nereagovať, ignorovať veškerý náznak negativity, pesiminizmu, nereálnosti, neskutočnosri ako problemové... myšlienky. Buď sa budeš prejavovať ako super eGo, prejavené, mám na mysli povrchne, alebo tichom, neprejaveno.

Ticho ako neprejavené zbožnujem, pretože ma upozornuje na fakt, že nie som myseľ. Ticho znamená, nie som. Nič ma netrápi, nemám problémy... To nie sú moje problémy... ale ich problémy, problém mysle, nie teba ako Bytie. Ty nie si myseľ. Neriešim, nereagujem, ignorujem, nevšímam si. Mám, čo robiť sám so sebov.

Ak chceš premýšlať, stanov si určitú hodinu na kontemplovanie. Mimo tento program nekontempluj (nerozmýšlaj, nepremýšlaj, neuvažuj, nezvažuj, nerozjímaj, neponáraj sa neustále do seba). Síce budú náznaky rozmýšlať, či snívať, to je normálne, hlavne nerozvetvuj strom (haluze - halucinácie)

Treba si uvedomiť, že ja nie som myseľ, nie som hlava, nie som mozog, nie som emočné telo, ba dokonca ani podvedomie, toto všetko je alter eGo, nie ja. Alter eGo má probleémy... nie ja ako Bytie.

Kontempláciou sa dá aj upratovať v podvedomí (v pivnici, jaskyňe). T.z. že si svoju minulosť, či budúcnoť opravíš, vylepšíš, upraceš, kúpiš nové, zahodíš staré a to autosugescoiu, pozitívnou afirmáciou, či pozitívnou vizualizáciou svojho života.

Tak som sa rozpísal, tož taký pohlaď odo mňa smerom na negativitu...

Už niekoľko dní mi je na nič, asi tak dva týždne.. Lekárka mi dala Zopiclon, no celé zle, bol mi ešte horšie.
Vymenili sme to za Hypnogen, zobrala som ho včera a dnes som ledva žila, no neskutočná únava, slabosť. Medzitým mi dala Chlorprotizen, 15 mg, ale veľmi sa ho bojím zobrať. Musím fungovať a nie byť ešte viac down... Čiže dnes som hibernovala.
Verím, že zajtra bude lepšie.. ale to si hovorím každý deň. U mňa je to jeden deň fajn a jeden deň mizerne. Chcela by som, aby už bolo ráno...
Pozdravujem všetkých.

Chlorprothixen 15mg je slaby cajik,dobry akurat na uzkosti.Nebal by som sa toho

Vďaka, len ja sa obávam nových liekov, lebo ja zareagujem vždy paradoxnou reakciou. Daj mi dithiaden a zareagujem opačne. Daj mi liek na spanie, a ja budem nabudená. Daj mi teda antipsychotikum ( nikdy som žiadne nebrala ) a ja budem mať všetky úzkostné prejavy. Neviem, akonáhle mi chceš utlmiť CNS, tak sa bráni. Čiže sa toho lieku obávam. Zoberiem ho, keď nebudem musieť ísť do práce a fungovať nasledujúci deň. Keď mi bude zle, nech si to odkrútim doma... so všetkým, čo k tomu patrí

psycho lieky ale nema zmysel uzivat obden,kedze u niektorych sa ucinok vyvinie az po cas