Ako sa dnes máš? 11

Ahojte, priatelia.

Tento týždeň sa opäť raz radí medzi moje ťažšie - stručne by som to zhrnul asi tak, že sa potýkam s mínusovými symptómami a občas mám dokonca pocity a stavy, ktoré sú charakteristické zase pre depresiu. Pravidelne sa mi veľmi ťažko pracuje, a to napriek tomu, že v súčasnom období nie je v práci priveľa stresu, ani nie je nátresk povinností. Možno aj kvôli tomu uvoľnenému režimu to tak trochu cítim, že aj to málo, čo mám robiť, sa mi akoby nechce a mám s tým problém, pričom ak by som mal väčší nátresk, tak mám pocit, že by som sa cítil motivovanejšie. Takto nič nepáli, žiadny horúci zemiak, a to lážo-plážo ma nemotivuje. To, keď sa skombinuje s mojimi mínusmi, tak pohroma. Dosť zle to všetko znášam a niekedy sú mi tie stavy ľúto, takže sa zas cítim deprimovane.

Aj mám problém sa rozhodnúť, či zaplatiť školné do školy, mám na to už len 2 týždne do termínu splatnosti, lebo neviem, ako by som tú školu zvládal, keď mávam posledné obdobie takéto stavy. Som vtedy dosť "nemohúci", skrátka neviem sa premôcť do činnosti a je mi dosť zle. Čo ak to tak bude aj na jeseň a v zime? Mám teraz problémy pracovať, resp. robiť v nej, čo mám, a aspoň doma si môžem vydýchnúť a uvoľniť sa, odpočinúť, no zrazu by som sa musel venovať knihám a škole. Cítim sa akoby slabý na to. Ťažko povedať, či sú tieto moje stavy prechodné, lebo problémy s mínusmi mávam už pomerne veľa mesiacov, to iba tu na fórum v ostatnom čase vypisujem hlavne cez víkend, kedy mi je svet gombička, a potom sa zdám, že som vlastne ok. Ak už školné zaplatím, tak to už budem musieť ísť skúsiť, lebo by to bola inak pochabosť vykašľať sa na to po odoslaní školného, na ktorého návrat už nebudem mať nárok. Je to 600 eur, čo je síce relatívne nižšie školné v rámci slovenských externých programov, ale aj tak je to pekný peniaz, ktorý nehodno vyšmariť von oknom.

Dnes ma v práci bolelo dosť brucho, mal som kŕče a s prepáčením zastavené plyny. Pomohlo wecko a Espumisan, ale kým došlo k zlepšeniu, potrápilo ma to dobré 3-4 hodiny. Po práci som skočil na poštu, potom na nákup, teď už odpočívam. Zajtra mám dovolenku, ktorú som nahlasoval už pred týždňom, čiže nie je náhla, aké je obvykle mávam, keď si kvôli "stavom" vypýtam v takejto forme odpočinok. Toto som už plánoval teda dlhšie, resp. týždeň. Je to iba 1 deň, aj mi to padne vhod psychicky zrovna. Strávim ho asi vo víkendovom režime. V piatok idem na hematológiu konzultovať výsledky odberov, asi sa dozviem, prečo mám tú poruchu leukocytov, a či to mám naozaj zo sertralínu. Neprekvapilo by ma, keby som ho musel skúsiť vymeniť za iné AD, a po čase ísť zase k odberu, či sa leukocyty a trombocyty nenavýšili na správne hodnoty. Ale ktovie, múdrejší budem v piatok.

Dnes by som dal známku asi 2+ za terajší večer, no priebeh dňa by som ohodnotil asi skôr na 3.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Prajem Vám všetko dobré a veľmi Vám držím palce na Vašich neľahkých životných chodníčkoch.

S vrúcnym pozdravom
matej

Matej, jediný spôsob ako zistiť, či máš alebo nemáš začať školu, je najbližšie 2 týždne nastaviť režim, ktorý ťa čaká a neminie. Znamená to ísť chvíľu touto cestou* a následne sa rozhodnúť. Nikdy nie naopak! To, čo robíš teraz je rovnaký nezmysel (sorry sa moje silné slová) ako snaha zistiť, či sa pre teba dievča hodí alebo nie na základe jej fotky a premýšľať nad jej potencionálnymi povahovými vlastnosťami. Spoznáš ich jedine tak (a teda kompatibilitu s ňou), že s ňou začneš vzťah a až následne sa rozhodneš, či v ňom zotrváš alebo ho ukončíš. So školou a prácou je to presne rovnaké.

*znamená to koniec víkendovému hraniu, koniec meraniu, váženiu, kilojoulom (na nič iné okrem školy totiž nebudeš mať čas) a hlavne koniec premýšľaniu o tom ako začneš konať, ale ZAČAŤ KONEČNE KONAŤ . Čítam nejaký piatok tvoje príspevky, ktoré naznačujú, že inklinuješ skôr k tomu prvému. Ale nezúfaj, nie si v tom sám - mám to podobne .

Čauko!

Mám sa suppa. Včera sa fotilo, najprv bola fakt kosa, ale potom sme si zvykli. Fotky o cca 2 týždne, no budú epické Dnes som hodila stretko s kamoškou a zistila som, že môj všeobecný sa po XY mesiacoch vrátil do práce, bohvieodkiaľ, ale hrooooozne ma to potešilo, ach!

Život je tak hezký

Konečne (medailu chcem za to!) som sa bola objednať aj na diabetológii, sestrička ma v živote ešte nevidela, ale dala ma na 16.7., ak sa vtedy bude dať, lebo sa blížia, eh, ženské záležitosti a treba vyšetriť všeličo, tak uvidím. Okrem toho ma zajtra čaká čosi v banke, v pondelok tu budem mať celý deň týpka, čo má opraviť komín, etc., trochu frmol tieto dni.

Tož tak

Život plynie. Pomaly, minútu po minúte, zrazu je tu večer, a tak ďalej, štedrý deň.

Trochu ma štve ten spánok. Dnes to bolo dosť búrlivé. Utekal som, utekal, na poslednú chvíľu som zabuchol dvere, zamkol. Srdce mi bilo ako kolibríkovi (asi aj v skutočnosti), otočil som sa o 180 stupňov a pred nosom ako v horore stál ten, pred kým som utekal. Odhrnul si kapucňu a šibalsky sa na mňa usmial. V tom momente som sa radšej zobudil s pulzom okolo 100. Začínam mať silné podozrenie, že ten pacholík je moje vytesnené Ja. Čo nechcem (v sebe) prijať? Čomu sa bránim zubami nechtami? Mám nejaké tušenie, ale ak sa jedná naozaj o to, tak je to čisté bláznovstvo. Boh vraj nepovoláva kvalifikovaných, ale kvalifikuje povolaných. Začínam byť pomaly unavený zo šachovej partie, ktorú so mnou rozohral Creator.

Každú noc mi niekto lezie do sna. Buď spolužiačka zo ZŠ, sestra , bratranec alebo kamarát, ktorý dokonal samovraždu . Títo dávajú ako taký zmysel, ale Matej ? Musíš mi vysvetliť, čo si myslel tým javascriptom, lebo som to nepochopil a hlavne prečo "to" podľa teba nejde . Nepovedal by som ani slovo, ak by sa mi snívala nejaká zaujímavá scéna s dračicou Rooney Mara.

Inak mám dilemu. Dozrievajú práve marhule a v Mordore ich nemá kto obrať. A ja neviem, či sa tam mam vrátiť (a riskovať stretnutie so Sauronom a jeho poskokmi) alebo ich nechať napospas osudu (technicky asi vtákom). Bola by to škoda, maďarská marhuľa je hodne sladká s ultra veľkými plodmi. To by bolo cukru. Spomínam si, ako som sa potme o pol noci (inu v mojej mysli ma vtedy všetci prenasledovali) snažil nahmatať sladké marhuľky rukou ako nejaký teenager prvý krát v živote ženské k*zy. Nadržaný z marhúľ... To kde sme? Viem, že budem ľutovať, ak nepôjdem. A vôbec nemám chuť ani náladu. Zaujíma ma, či sa ku mne obidve verné kamarátky (chuť aj nálada) niekedy vrátia .

Neti napísal:Takže ma čaká (klasika) prepad do prázdnoty duše. Neteš sa teda príliš dlho, Neti

A zase som sa ocitol v Marianskej priekope.

Užívam si chlad, ako mi šteklí telo. Všetky okná mám vedľa seba pootvárané v práci. Proste milujem zimu. Vrátila sa mi energia čiastočne, no škoda že to nebude trvať dlho. Musím si počkať na jeseň

Dnes je deň oslobodenia, teda piatok . Dúfam, že sama doma neprepadnem opäť do ničnerobenia, lebo po každým mi hlava skonštruuje takú katastrofickú budúcnosť môjho žitia, že potom len vankúš... Neviem v čo vtedy dúfam, asi že sa spod vankúš prepadnem do inej, krajšej reality

V nedeľu by som mala ísť k rodičom po asi pol roku. Otec má zajtra okrúhle, tak v nedeľu sa pôjde na obed s mojou krstnou a jej partnerom, a s ďalším, manželským párom- vraj brat môjho otca!?, ktorých som v živote nevidela.
U nás je to tak, že z iniciatívy matky sa dvojčlenná rodina- moja matka + otec úplne odizolovali od príbuzných, ešte aj od tých najbližších. Dvojčlenná, lebo ja som s nimi nebola do 17, a chvalabohu už teraz nie som. Je to taký imaginárny ,,bunker,, kde si únosca drží svoju obeť (obete) od manželstva a psychicky týra. Také rodinné hniezdo pre Stockholmský syndróm, kde je otec závislí na matke, lebo tiež veľa empatie nemá (zatiaľ nebol ani náznak nejakej), a je povahovo na úrovni dieťaťa.
S prepáčením, že to píšem....
Nechce sa mi tam ísť, aj keď je to neúcta, kvôli okrúhlym narodeninám, ale mám na to aj vážny dôvod.
Otec posledné mesiace bláznil moju ,,náhradnú rodinu,, tým, že budú pozvaní na jeho oslavu. Vtedy sa ešte plánovala oslava. Veľmi po tom túžil, chcel pozvať viacerých z rodiny jeho a matky. Posledné týždne mu moja matka všetko zakázala. Nakoniec sa dohodli na tomto jednom obede s krstnou a neznámym strýkom na nedeľu.
Takže tam nechcem ísť, pretože odignorovali rodinu, u ktorých som skoro každý deň, a ktorí ma držia po kope duševne.

Tak plánujem zavolať rodičom, že teda takto sa ,,utečenka,, rozhodla, a v nedeľu budem ako vždy s náhradnou rodinkou.

anjelik napísal:Nechce sa mi tam ísť, aj keď je to neúcta.

Anjelik, tak tam nechoď(!) alebo sa o tom porozprávaj s nepozvanými členmi rodiny, s ktorými žiješ. Po prípade sa s otcom dohodni na inom čase a stretni sa iba s ním (bez matky).

Viem, že sa ľahšie rozdávajú rady druhému (je ľahšie vládnuť celému mestu ako sebe samému - sa hovorí ), ale hovorím z vlastnej skúsenosti. Postupne som (vy)škrtal celú famíliu. Otec vypadol z hry po jeho typickom vianočnom neurotickom folklore. S mojou narcistickou sestrou som si nikdy nerozumel, keďže ju celý život proti mne rozoštvávala matka, takže s tou som viac menej nekomunikoval. Matke som napísal nech vypadne z môjho života po tom, ako na mňa zavolala policajtov. A babke som dal definitívny BAN pred 2,5 rokmi, keď som mal definitívne potvrdené, že je "rozprávkarka", ktorá si navymýšľa čo sa jej hodí a že proti mne agituje a rozoštváva ostatných, každému klame a manipuluje, aby ma sabotovala (a nestratila svoju moc a kontrolu). Ale v jej prípade sa jednalo o patológiu schizoidnej psychopatie niekde na úrovni Kevina Dahlgrena z Brna, čo nie je žiadna sranda . Dnes som si istý, že ma chcela dotlačiť k samovražde (tie indície žiaľ nepustia). Spamätávam sa z toho dodnes, že vlastná krv... Mal som ju naozaj rád. Bral som ju ako druhú matku, takže tá nešťastná udalosť dosť spochybnila moju vieru v ľudské dobro. V mojom prípade sa teda nedalo inak, len sa úplne odstrihnúť od toxickej rodiny. Odvtedy som ich nevidel a bolo to moje najlepšie životné rozhodnutie. Aj keď je to extrémne náročné, ale inú cestu som nevidel.

A čo ja? Klasika, to isté... Dnes v noci ma zaskočila dávna ex, ale našťastie bola slušná. Len ten sniper by si mohol dať na pár dní prestávku. A keď sa nabudúce naháňame v tanku, tak nech mi aspoň funguje delo, lebo to moje bolo nejako zaseknuté . Pôvodne som si myslel, že sa jedná o symboliku, ehm, môjho dela , ale ráno som sa motal so zalepenými očami do kúpeľne a delo bolo až moc ready, že by závideli aj Papuánci v Novej Guinei s tými ich trubičkami .

Chcelo by to znova doladiť lieky (buď mi nezaberajú vôbec alebo účinkujú presne opačne ako iným), ale doktorka Sumo mi naposledy hodne zvýšila (aj tak môj nízky) tlak, takže tak.

Ahojte!

K rodičom nejdem. Urazilo ma to osobne, že sa nehanbia takto zachovať k ľuďom, čo im prakticky dovychovali dcéru do celkovej dospelosti a stále trvajú na tom, aby som tam išla každý deň a nebola sama. 
Oni sa k mojim rodičom nikdy nezachovali ani len kriticky, nie že zle, a naopak, vždy ešte zo svojho im doniesli predtým. 

Tak náhradnej rodinke som už cez týždeň povedala, že sa oslava doma presúva na budúci týžden, alebo ten ešte po tom, lebo u rodičov je po prerábke ešte veľa nedorobených prác. Čo aj malo istú kvapku pravdy v sebe, lebo matka mi minule ventilovala svoj hnev v mobile rozprávaním o tom, aký nedorobený bordel jej tam pracovníci v byte nechali. Bola ein bischen Fúria
Inak som im už toto vysvetliť nevedela, lebo celá pravda by ich veľmi bolela. Nezaslúžia si to. Ešte budú chcieť teda prísť s darčekmi popriať otcovi niekedy, ale tak hádam aj on to tak vlastne plánuje, že ich pohostia potom doma. Hádam....

Neti, takí tí ostreľovači, a hocijakí gauneri vo sne asi stelesňujú tvoj súčasný najväčší strach z niečoho. Ja som to tak mala veľa rokov dozadu. Potom som sa časom venovala veci, ktorej sa bojím, nazbierala zopár skúseností s ľuďmi, ktorých sa ten strach týkal, a vlastne celé nebolo také hrozné, ako som si to predstavovala. Potom už nasledovali len dlhé roky takého krásneho a kludného sveta v spánku, že ešte stále sa mi chce furt spať spať keď som rozhodená. Je to tam môj svet, už bez gaunerov čo ma naháňajú. Zriedkavo sa tam objavia horšie veci. 

To čo píšeš o svojej babke...možno to poznám z osoby mojej matky. Vysoko pravdepodobne... V posledný rok u nich som už nespávala s otvorenými dverami kvôli nej. Zvyšok si domisli...

Nak...vážne veci bokom..., vraj by som mala práve ja prerušiť ten generačný zlý kruh... Ukázať matke čo je láska, a tým aj jej Izé... Ale ešte stále som sa na to neodvážila, a nesedí mi to sakra... 

No ništ. Asi by som mala ísť už spať.... Prajem vám dobrú noc, a super víkend... Je chladnejšie juhuu

Ahojte, priatelia.

Mám sa dnes vcelku schopne. Týždeň mi skončil približne dobre, hoci ešte v piatok na obed po príchode od hematologičky do práce som cítil výrazné mínusy, takže som mal problém sa v práci rozbehnúť. V podstate to ani nemusím klasifikovať ako mínusy v pravom slova zmysle - dá sa to totiž vysvetliť proste tým, že som sa akurát poriadne naobedoval, takže prišiel určitý útlm, plus som cítil nízky tlak, a to aj ten atmosférický (pršalo) a aj svoj krvný. Dal som si na to 2 kofeíny a asi po polhodine mŕtveho čakania a záhaľky som sa ako-tak prebral k činnosti. Aj som si vtedy dal zopár rýchlych drepov v kancelárii, reku rozpumpovať to svoje zaspaté srdce... bežne máva tlak okolo 102/55... tep okolo 55. Včera večer som mal 98/55. Aj preto som sa potom po práci venoval doma hľadaniu rád a tipov, ako si zvýšiť krvný tlak u ľudí, ktorí tak ako ja trpia hypotenziou.

Ináč, viem, že mamina nie je odborníčka, ale vo včerajšom telefonáte sme dospeli k záveru, že asi mnoho z tých mojich akože-mínusov má na svedomí jednoducho môj nízky krvný tlak a k nemu viažuca sa únava/demotivácia. Nemusí to teda byť priamo z povahy diagnózy... Ak by to tak bolo, je to pre mňa povzbudzujúce, pretože s mínusmi sa veľa narobiť nedá, alebo len málo, zatiaľ čo tipov na zvýšenie tlaku je na webe pomerne dosť a dá sa to úspešne riešiť. Aj preto som mal včerajší večer relatívne potešujúci, cítil som sa lepšie, povzbudene. Aplikujem na seba nejaké tie rady, ale priznávam bez mučenia, že mnoho tých rád je takých strašne obyčajných (typu: viac soľte, prekrížte nohy, dostatočne pite...), že ak mi to zaberá, tak je to asi na základe môjho pozitívneho očakávania. Pozitívne očakávanie robí veľa, spadá to pod placebo-efekt.

V práci som sa teda po tých 2 kofeínoch vcelku prebral a porobil som veci, čo boli treba. Potom nákup, sprcha, a bol aj krátky šlofík. Cez dovolenkový štvrtok som mal aj ako-takú študijnú seansu, venoval som sa angličtine a informatike... nedal som tomu veľa, ale bol som rád aj tej troške.

Na hematológii povedala dr. iba toľko, že to je asi z tých liekov, pričom verí, že moja psychiatrička si to odsledúva dobre, verí jej, aj ju konkrétne pozná. Asi to bude kombináciou orfirilu long a sertralínu. Moje nízke hodnoty sú iba hraničné, nie je to vraj nič vážne, stačí to len dlhodobo sledovať, čo stačí aj pod záštitou psychiatrickej ambulacie. Benefity tých liekov sú momentálne vyššie, než závažnosť tých nízkych hodnôt. Ak sa budú ony zhoršovať, bude treba až potom zmeniť liečbu, čo asi psychiatrička určite ustráži. Deviateho augusta ale idem ešte raz na odber na hematológiu, kde sa pozrú okrem krvného obrazu opäť aj na moju zrážanlivosť. Svoj úsudok vyriekla aj na základe toho, že z tých nízkych hodnôt nemám žiadne ťažkosti (modriny, krvácanie, infekcie, virózy, ...).  

Teď víkend, okrem tradičných víkendových činností (upratovanie, pranie, atď...) by som rád mal študijné seansy, teda zopár desiatok minút učenia sa. Určite si spravím priestor aj na relax a dobitie bateriek... koniec koncov už aj toto moje forumákovanie je mi relaxom.

Ďakujem Vám, kamaráti, za prečítanie. Želám Vám pokojný a príjemný víkend!
matej

Pulz 55 Tiež mám nízky tlak, ale tep bežne okolo 110 a nik nevie, z čoho a čo s tým. Eh, Ty sa máš

Ahojte

ešte ráno by som povedala, že sa mam na figu....teraz je to už lepšie....a aj spanok sa kuštiček zlepšil...skoro do 7-som spala...sice z velkými prestávkami....ale tak urcite mam 6 hodin v kuse "prespatých" ....takže nie je čo riešiť...pohoda..až na to že už pred spaním som si dala aj tabletku navyše...ale ked treba, tak treba....inak som chcela napisat, že sa mám dobre....ale to len preto, že je víkend...v práci neskutočný stres...v piatok ma tak bolela hlava....ze som zabudala čo som chcela urobit kym mi ten pomali PC otvoril zložku....proste katastrofa....asi bol atmosfericky tlak nejaky zly...lebo mne sa toto este nestalo....teda aby ma bolela hlava...pijem vodu....nie vela ale stačí...ano aj sol ako pisal Matej mam rada ale poslednu dobu čo chudnem už nesolim ...teda len malo....asi tak....kedže uz nemam moc čas....viac sa nejdem rozpisovat....len prajem pekny víkend....

PS: Sice len občas, ale čítam Vás a dufam, že sa ozvu aj ostatný - ako sa majú?

Dnes to bolo bez výraznej únavy a typickej 3 hod. spánkovej siesty. Nálada sa stále pohybuje v spodnej tónine a asi najlepšie ju vystihuje skladba The Raven That Refused To Sing.

Heal my soul, make me whole. Sister I lost you, when you were still a child. But I need you now and I need our former life. I'm afraid to wake. I'm afraid to love. But just because I'm weak. You can steal my dreams. You can reach inside my head. And you can put your song there instead.

K týmto veršom netreba z mojej strany ďalší komentár...

Dnes som si spravil ďalšiu vianočku, nech si aspoň osladím chuť na jazyku, keď už mám ten život momentálne trpký. Zámerne som pripísal slovo "momentálne", nech sa Creator na mňa aspoň na chvíľu usmeje. Pri písaní tejto vety si uvedomujem, že za moju nevďačnosť by som si mal dať rovno facku. Viacerí nedostali toľko vnútornej sily, odolnosti, pomoci ako ja a vzdali to dávno. Ale keď už som sa doplazil sem, tak to dotiahnem do konca. Prežil som temnú noc duše, tak musím zvládnuť aj toto.

Ale aj tak, tá prázdnota je príšerná. Čisté vákuum. Úplná ničota. A všetko to znásobuje pocit osamelosti. Osamelý medzi ľuďmi. Presne ako Will Smith v scéne z I am legend.

If there is anybody out there, anybody. Please, you are not alone.

Lenže tam žiadni ľudia neboli, takže jeho pocity boli oprávnené. Ale cítiť sa rovnako za prítomnosti ľudí?

Možno by to chcelo psa. Určite by som na neho niekde zabudol, takže radšej nie. Najviac mi chýba náš zverinec. Papagáji škriekali ako sprostí, Žako bol najinteligentnejší, ale zase všetkých nasieral tým, že "zvonil" ako mobil alebo zvonček. Mačky boli fajn, hlavne Tiger bol inteligentný, že dokázal jediný labkou vylízať jogurt. Holt evolúcia.

Určite bol inteligentnejší ako matkin Yorkshirský teriér. Ale s ním bola sranda. Vraj keď po roku prišla matka za babkou, tak skákal meter do výšky od radosti. Ani sa mu nečudujem, keď ho tam babky kŕmili ako prasa na zabíjačku. "Bol nejaký vychudnutý" sa vyhovárali, ale napíšem to na rovinu - kupovali si ho šunkami. Nezabudnem ako mi zožral celú knedľu. A to som odbehol na minútu k mobilu, pretože Žako si potreboval zazvoniť (aby som prišiel). Vrátil som sa naspäť a na tanieri som mal o jednu knedľu menej. Pozerám na neho, on pozerá na mňa, že čo tak čumím a o chvíľu zamľaskal s papuľou (knedľa bola veľká) a utiekol. Dobre vedel, že urobil zle, sviniar jeden! A vraj pes. Možno Alf krížený s mačkou. Boh vie, či ešte žije.

Chýba mi, priznám farbu. Aj otcov vlčiak. To bol ďalší prípad. Vždy sa postavil pred dvere o 17:15 (psy majú interné budíky?) a začal otravovať, nech mu dám žrať, čo bol krycí manéver, aby som sa s nim hral (kým žerie). A samozrejme, že žral pomaly, aby som sa s ním neprestal hrať.

S týmito dvomi psími dušami som sa necítil osamelý - zvláštne. Do Mordoru sa mi stále nechce. Nechávam to stále otvorené.

Čauko!

Týpek s komínom sa napokon koná o týždeň, takže dnes je tu pokoj. Teda, pokoj... vzala som si do dlhodobej dočasky kocúrika a so Sissi sa zatiaľ fakt nemusia, takže ak sa náhodou stretnú, nastáva syčanie, vrčanie, prípadne i mraučanie ako o život a buchot. Teraz je kdesi zalezený, 10-týždňové mača sa tu vopchá hocikam a Sissi je voľakde urazená Musím mu dať o chvíľu tabletku, berie aj nejaké kapsuly a trochu zazlievam tej babe, že mi o tom ani necekla, vediac o nich a asi si to aj rozmyslím. Mačky a lieky, ach bože.
Nebola som teda ani plávať, čo ma trochu mrzí, ale voda už beztak bola chladnejšia a asi mám zas nádchu, nevadí.

Zajtra by ma mala čakať diabetológia, glyčky sú nič moc, som zvedavá na glykovaný hemoglobín. Nemusím byť extra veštica, aby som vedela, že bude zlý

Inak psychika okej, zvažovala som mierne znovu Trittico, lebo spánok býva biedny, ale asi sa mi do toho... nechce? Uvidím.

Vo voľnom čase... eh... iný ani nemám... Ešte raz: Rozohrala som opäť TR4 a po troche aj Shadow, ešte by to chcelo dokončiť Mirror's Edge Catalyst. Hru o tróny pozerám sporadicky, ale je to dobré. Mierne som sa pustila do čítania, ono je aj hanba, mať doma Zaklínača už skoro rok a nedočítať to, že
Tož tak

Zulu