Ako sa dnes máš? 11

Ahojte. Toto je moj prvy prispevok v tejto teme po hospitalizacii. Zacnem tym ze sa mam lepsie. Tak na 2. Co by mohlo byt lepsie? No motivacia, vola, energia... ale nalada sa upravila a je pomerne stabilna. Opat som v takej stagnacii zatial. Stale cakam ako plno zaberu lieky a v pondelok idem k psychiatrovi to konzultovat kedze tento tyzden mal volno. Akurat som uzil vecerne lieky diazepam 10mg a hypnogen tiez asi 10mg takze tak do hodinky zaspim snad. Je to zvlastny pocit ked ti 4 krat zmenia diagnozu. Ta neistota ci je vobec tato spravna. Lebo nieco mi je a nikto nevie co a vsetci ako by len tipovali. Viem ze som robil rozsiahle testy ale nepridu mi spolahlive. Neviem... no kazdopadne mam sa lepsie ako pred hospitalizaciou. Urcite pomohla aj som sa tam nasmial a tak. Naucil som sa tam sulat cigarety takze uz fajcim iba tabak Drum. Vraj je velmi dobry a ked som si ho dal prvy krat tak to bol neskutocne dobry pocit. @Tuto by vedel o tabacku rozpravat. Samovrazedne myslienky pretrvavaju kedze ma nevyliecili a toto ako som povedal bola posledna sanca. Ale ta nalada sa mi upravila tak ze fakt neviem ci to urobit alebo nie. Mozno je tu nadej este. Mama mi schovala vseky lieky ktorymi som sa po navrate z nemocnice planoval predavkovat takze v prvom rade ich musim najst ak ucinim ten krok. Ale zase na druhu stranu vsetci ma maju radi a hovoria ze som velmi dobry clovek a ze nemam to robit lenze zit resp. nezit je velmi tazke. Je to denno denny boj. Niektore dni su lahsie ine tazsie ale ziadna ulava... vlastne ulavu som pocitil pri 30mg davke diazepamu. Vtedy som sa citil dobre. Akoze nemal som emocie ani motivaciu ani nic ale ten pocit bol na nezaplatenie. Teraz doma beriem uz iba 15mg denne a postupne sa to asi vysadi. Ked som siel domov z nemocnice tak som znel ako keby som mal 4 promile. Nevedel som rozpravat a ani pisat na klavesnici. Taky oblbovak je ten diazepam ale ja ho mam rad lebo citim vnutorny pokoj ked ho uzivam. To je tak vsetko viacej napisem nabuduce. Majte sa!

Ahoj @matej, tak prajem ti veľa šťastia pri vysadzovaní liekov, aby to nedopadlo ako naposledy. Zatiaľ to vyzerá tak, že si vedieš veľmi dobre, čo je veľké plus. V niečom sme si veľmi podobný, mňa stresory tiež zabíjajú zaživa a som od nich veľmi závislý. Aj preto som rád, že mi rodičia vytvárajú prostredie, v ktorom nemusím nič riešiť. Snáď ten setralín sa dobre ujme. Prajem ti prijemný víkend kamarát. Verím tomu, že najbližšie budeš referovať, že si odpustil komfortnú zónu.

Ahoj @matus, som rád, že sa máš lepšie ako pred hospitalizáciou. Na samovraždu kašli, nemá to zmysel. Radšej premýšľaj o tom, ako si ešte život užiť. Si ešte veľmi mladý chalan. Ku tej ešte tvojej novej diagnóze, tak v jednom odbornom článku som čítal, že je dosť časté, že v prípade hraničnej poruchy sa určí diagnóza schizofrénia. Verím ti, že diagnózu meníš už naposledy.

O tom ako sa ja mám tak až večer, chcel som len ostatné duše navnadiť aby dnes prispeli. Pretože vaše písmenka sú moje žrádlo a hlcem skutočne vaše každé slovo. To mi môžete veriť

@matus,
na predávkovanie liekmi zabudni, to, čo berieš je relatívne bezpečné, pri predávkovaní by si len upadol do kómy, nasledovala by hospitalizácia na ARO a potom na psychiatrii. Si určite dobrý človek, máš tu miesto. Nezahadzuj svoj život tak ľahkovážne, ešte nevieš, čo pekné ťa v živote postretne.

Navyše, ak máš BPD, tak máš šancu aj na úplné vyliečenie. A, už som to spomínal, niekto zlyhal pri diferenciálnej diagnostike, či už prechádzajúci alebo súčasný lekár, nie je to však až také dôležité, lebo lieky, ktoré berieš, sa používajú na celé spektrum psychických ochorení, ide iba o to, aby ti sadli. Na diazepam si nezvykaj. Tiež som bral alprazolam, čo je skupina benzodiazepínov. Sú dosť návykové.

Ja som sa tiež naučil fajčiť na tej prekliatej psychiatrii, veď čo iné tam človek môže robiť? Okrem chodenia na sedenie s psychológom, ktoré mne osobne nezapasovali a nudil som sa tam. Celý čas som žiadal o individuálnu terapiu, oni ma posielali len na skupinové a tam som protestoval takým spôsobom, že som za celé sedenie nepovedal ani slovo. A potom, keďže nespolupracujem, mi odmietli dať individuálne sedenie.

@Kimi2020,
ja som včera na prechádzke nebol, odrádzal ma silný vietor. Pôjdem radšej dnes. čo sa týka sústredenia, aj ja s tým mám problém, najmä na prednáškach. Na tréning pozornosti by som ti odporučil čítanie kníh, skús prečítať málo, potom si v mysli zopakuj, čo si prečítal. A stále zvyšuj počet strán.
Alebo skús lumosity, sú tam rôzne cvičenia rozvíjajúce kognitívne funkcie, aj pozornosť.
Šach je tiež dobrý na cibrenie pozornosť a si v ňom výborný.
Viem, s našom diagnózou je to ťažké, ale pokúšaj sa zdokonaľovať, ono to pôjde. Ja sa tiež veľmi ľutujem, chcem skončiť školu, všetko a tak. Ale nesmiem to ešte vzdávať.

Ahojte . Ako sa máte ? Už sú to vyše 3týždne čo som začal brat AD. Únava celkom prešla ,už sa to dá zvládať aj v práci .Aj hypochondrické myšlienky celkom ustúpili ale stále ma trápi nesústredenosť a pocit zahmlenia mozgu a zaostrovania a paranoidné myšlienky s úzkosťou a neustále očakávanie niečoho zlého

Nazdar všetkým!

Som tu nový na fóre.

Nejak som nervózny, ako nastúpili tieto slnečné dni. Keď môžem, ako dnes, najradšej bežím doobedu do spánku..

Ahojte

tak začnem tím, že ja sa cítim relatívne dobre a zdravo.....proste takmer bez problémov....ibaže po čisto preventívnej masaži chrptice...mi maser povedal...a mal pravdu...že potrebujem elektroliečbu plus plavanie a cvicenie a neviem čo dalej všetko...podotykam mna este fakt nic nebolí....iste občas ma chyta bolest nohy a nejake to mravčanie v nej...no a mala som problem s očami išla som teda konečne k očnej...s tym ze mam len nejaky zapal...no ona ze nevie....ze ked o 10 dní to neprestane....tak mam prist za nou a neviem asi okuliare da...ono to aj prestalo...všetko kvazi dobre az 3 dni no a potom mi praskla žilka v oku ....mala som ho cele červene....ale ako pišem nič ma extra nebolí....tak pohoda...len po tom všetkom sa cítim ako do starého železa....jasne cez tyžden sa mi nic nechce...nemam motivaciu ani cvicit...ani nic....a k tomu v praci mozno o 3 mesiace skončim tak či tak...ale do vtedy dost času...pracu si uz hladam....ale ja som len chcela napisat ze zdravotne aj ked ja mam zo seba dobry pocit....tak doktory atd...si to nemyslia...a som s toho dost v šoku...človek si myslí, že je zdraví a doktory mu dokážu opak....ale, že fakt....nejde teraz o psychicku chorobu...tu som si aj priznala...aj tak no ID idem ziadat uz...fakt....a tak no zdravotne nič moc musím povedať....

Prajem este pekny den.....

Ahojte, tak dnešok som mal príjemný. Chodieval som na pravidelnejšie prechádzky. Bol som si zacvičiť aj vo fitness centre. Pozrel som v TV aj futbalový zápas svojho obľúbeného tímu. Bolo to také pohodové.

@Iacobus To máš pravdu, že mali by sme sa venovať zdokonaľovaniu, čo najviac. Keď sa zdokonaľuješ tak aj rýchlejšie napreduješ. Chcel by som si vytvoriť nejaký dobrý zdravotný program dňa pre schizofrenikov. Chýbajú mi však nejaké tie námety na aktivity, aby nebolo to každý deň o tom istom. Hoci niektoré vecí musia byť o tom istom napr. v rubrike telesné zdravie a šport, ktorú považujem za najdôležitejšiu tak nevymyslím veľa. Tam môže byť nejaké to cvičenie, prechádzka, cyklistika, či individuálny šport. Zatiaľ čo hobby slot na ráno, či poobede je voľný a dá sa praktizovať tam hocičo. Musím to viac to celé prepracovať.

Ahojte.

Matúš, veru, ako Ti píšu ďalší, kašli na nejaké pokusy, tiež si rovnako ako Kimi myslím, že to nemá zmysel. Nálada sa Ti zlepšila, stav sa Ti postupne upravuje, je tu veľký priestor pre ďalšie zlepšovanie vecí. A naozaj si veľmi mladý človek, ktorému sa dospelý život sotva začal a má veľa dobrého pred sebou. Hlavu smelo hore, kráčaj v ústrety svetlým zajtrajškom. Drž sa!  

Iacobus napísal:Ja sa tiež veľmi ľutujem, chcem skončiť školu, všetko a tak. Ale nesmiem to ešte vzdávať.

Palec hore, Iacobus!

Idris, ahoj, vyzerá Ti to na dobrej ceste. Prvé zreteľné účinky sa Ti skvelo dostavili, veľmi sa tomu teším, že ich už aj Ty subjektívne cítiš. Je to kľúčový mostík, od ktorého sa vieš teraz odraziť a stavať svoju ďalšiu trpezlivosť. Myslím si, že aj ďalší vývoj budeš mať veľmi perspektívny. Držím Ti všetky prsty!

Ahoj Mirec, vitaj na fóre. Dnes aj ja som si dal dlhšieho šlofíka počas dňa. Máme to teraz spoločné, nič si z toho nerobme. Teším(e) sa na Tvoje ďalšie príspevky. Drž sa, Mirec!

Ahoj Mischelll. Mrzí ma, že Ti lekári všeličo ponachádzali a azda diagnostikovali. Môžeš v tom vidieť ale aj veľké plus, že sa to včas začne všetko riešiť, kým je to ešte únosné. A máš tak dobrú nádej, že poliečiš, čo treba, a výsledky sa Ti zase vo všetkom zlepšia. Nerob si z toho teda smútok, resp. nehádž sa do starého železa. Tam vôbec, naozaj vôbec nepatríš. Si naopak skvelá žena, plná života, tak Ťa vnímam ja. Budem Ti silno držať palce, aby sa Ti to teda všetko poriešilo a mala si sa opäť dobre nielen subjektívne, ale aj v papieroch od lekárov.

Ahoj Kimi. Ty si proste človek, ktorý si fakt skvelo organizuje svoj čas a snaží sa žiť zmysluplne aj napriek sťaženým životným podmienkam. Fakt to úprimne obdivujem a páči sa mi to. Je tu takých ľudí viacej, istotne, u Teba, u Hulka a u Tuta si to tak akosi viac všímam. Gratulujem, taký životný prístup nemá len tak hocktorý pacient.   Držím Ti palce, priateľu, nech sa Ti darí vo všetkom, čo si počínaš.

Ahojte.

Dnes som bol jedná veľká lemra. Nič som nerobil, prakticky od pol desiatej doobeda do tretej poobede som s prestávkami spal na gauči. Z nudy. Nechcelo sa mi nič, tak som pri rádiu iba ležal a pozvoľna driemal. No des a hrôza. Aj ma mrzí premrhaný deň, ale keby bolo opäť ráno, čo by som urobil inak? Asi nič. Možno by som si skúsil dať zopár káv, aby sa mi nechcelo spať, a spolu s nimi by sa možno dostavila chuť niečo porábať. Po tretej som si dal totiž 2 kávy a dostal som silu dať prať. Okrem prania a drobného umytia riadov, telefonátu s mamou a čítania si webu som teda nič nestvoril dnes. Čo už, mám pocit, že ani nie je nutné si z toho robiť výčitky...

Celkovo sa cítim dosť lenivo. Ani cvičiť sa mi dnes nechce, ani včera som necvičil. Ja viem, čo urobím! Na takéto veci mi vždy pomáhali motivačné knižky! Síce stokrát už prečítané, ale ono to funguje len v čase, keď si to aktuálne čítam. Akonáhle ich zopár dní/týždňov nečítam, tak tá motivácia zo mňa vyprchá. A vôbec nemusí ísť o novú literatúru, stačí aj tá, ktorá mi tu leží v poličke už dávno prelúskaná. Takže skúsim si tento večer ísť niečo také čítať. Asi ma to nebude sprvu baviť, ale tak dám tomu šancu. Lebo moja zóna pohodlia sa dnes nebezpečne scvrkla len na zopár základných činností. To je nedobré smerovanie.

Subjektívne sa mám vlastne ok, nie zle. Ako som písal minule, nie som šťastný, ale ani nešťastný. Cítim iba nudu, ale našťastie nie takú, ktorá by vyplývala z prázdnoty. Známka asi 2+.

Dnes som si dal tretíkrát sertralín, nič nežiaduce necítim. Dokonca ani nepokoj končatín, resp. akatízia nie je taká strašná, aby som si to extra všímal. S očakávaním sa teším na ďalšie sertralínové dni. Čosi vo mne mi šepká, že súčasná kombinácia mojej medikácie bude to pravé orechové, čo mi opäť sadne a s ktorou ma čakajú opäť sľubné zajtrajšky. Cítim nádej.

Ahoj

V poslednom období u mňa prekvitá akási falošná radosť zo žitia naplneného o domové aktivity, viac som vo vnútri ako navonok, raz mi Miro, kolega so šachov sa zdvoveril, že popri jeho žití postrádá alkohol a všetko s tým spojené, z čoho som usúdil, že je to klasický tatko s excelentným zamestnaním. A nemá kedy zájsť s kamaradami na pivo. Ja som na tom podobne, len z jednej časti a to s tým pivom. Už to neni ono, ako keď za študenskych čias sme na školu kašlali a hrali sme sa na dospelákov, teda chodili od jedného podniku k druhému, a pili a chlastali, zabavali! A to každý vikend! Cez vyučovanie som si v niektorí školský deň chodieval privyrábať ako lepenka, guma a asvalt, aby som mal čo cez wikend.

Štve ma, že moji blízki kamarádi, sa z nich stali, niečo ako vzdialený kamaradi. Poznáme sa od detstva a keď nemám za čo ísť von, tak ich ani nenavštevujem.
Minulý týždeň som bol v Modranke na lige a zastavil som sa u Miša. Dozvedel som sa, že už dlhšie ma vyradil z bežných kontaktov. Je to len moja vina! Keď bez penez nikam nelezem. Odmietam pozvania, bo sa cítim nie dobre. Druhý kamarát Lubo, teho zase v minulosti som nemohol zastihnúť doma, nakoľko robi vo WW priam NON STOP. Toho som tiež sto rokov nevidel! Na oboch mám dobré spomienky, boli to dobré časy.

Paradoxom je, že po škole a diagnóze schizofrénie som sa viac stiahol do vnútra, viac som sa stal voči sebe a ostatným introvertom. Popri ID a živornej almužne som sa stal zavislejšim na rodičovi a tak povediac 19 rokov trápenia, útrapov, bolestí, nepochopenia, mi akoby život prekĺzol cez prsty. Klasický život muža, ktorí ma ženu, deti, rodinu, kariéru, dom, auto je prostě fuč. Stal sa so mňa slobodný dôchodca z mizerným dôchodkom kategórie chudák-žebrák. Naskytala sa v posledných rokoch otázka, že čo na dôchodku? Vystavil som si aj ideálny rozpočet IR, ktorí je päťnásobkom mojho ID. No a vyšlo mi len jedno, ak chcem žiť po štyridsiatke komfortnejšie ako doteraz, musim doštudovat podnikanie, školu a porobiť pár kurzov a školení. Športom za IR nevidím cestu. Preto v poslednej dobe veľa čítam. Až budem konečne na nejakej úrovni zčitavosti si na pár mesiacov nájdem robotu a za peniaze sa dám na kurzy v oblasti podnikania a remesla.

Ďalšia nútená motivácia je, že rodič tu nebude věčně, to by mi pribudli výdavky za energie na ktoré nemám. Kto ich bude platiť? Veď nemám ani na to posrané zdravé jedlo a cigarety. Hanbím sa, dostávam rodiča do riadnych múk, keď pýtam cigaretu!

Mám vidinu, že dom sa predal a ja som ostal na ulici ako bezdomovec- tulák. Ďalšia vidina je, že všetko vlastníctvo by som uskladnil v garáži u sestry. K nej by som chodieval raz za týždeň, ako oprať veci,, osprchovať sa, prezliecť sa. Vonku na ulici by som prespával na lavičkách v parku pod holým nebom, alebo niekde pod strechou. Možno by som chodieval aj na stacionár, kde by mi sociálna preplacala obedy. Chodieval by som do miestnej knižnice a trávil tam dlhé hodiny!!!

Nuž, nech moje vízie do budúcna dopadnú tak ako dopadnú, či budú alebo nebudú naplnené to čas ukáže, som pripravený a odhodlaný tráviť čas aj na lavičke.

Mám vás rád a verím, že vaše zasiate semienka vyrastú v poriadnu rastlinu, či strom so riadnymi plodmi.

S pozdravom @Hulk

Ahojte...

Neodvažujem sa nikomu dávať rady, hoci som poctivo prečítala, ako sa vám darí, tož len toľko, ak to pomôže, že na vás myslím a držím palce, aby bolo lepšie 

A ako sa mám? Nuž, dala som ešte šancu zoznamke a jeden ma už pozýva na kafe, tak to zvážim. Čo som písala o predošlých dvoch týpkoch, tak sú pasé (našťastie), jeden sa už neozval a druhého som odvolala sama, asi z obavy, aby to nebol prípad ako všetci predošlí, ono z jeho dosiahnutého vzdelania sa to dalo dedukovať, aj keď je možné, že mám predsudky. Pokiaľ ide o vzdelávanie, len tak nezáväzne som si pozrela ponuku na univerzite, pretože aj keď je to už pár rokov, konkrétne 7, čo ma vyhodili, tak ma to stále štve a chcela by som mať nejaké normálne vzdelanie, hoci viem, hovoríme tu o slovenských školách, takže asi márna sláva  Zatiaľ si to kompenzujem samoštúdiom angličtiny, pretože hoci sa s native speakerom dohovorím pomerne plynulo a aspoň ten jeden aj chápal čo sa mu snažím povedať, som si vedomá toho, koľko toho neviem, pletiem to a navyše mi aj vypadávajú základné slovíčka, že huh? Naposledy som si nevedela spomenúť, ako sa povie "strecha", tak som ukázala prstom do stropu a že: "Ako sa volá tá vec nado mnou?"   Chudák Jim sa už síce moc neozýva, ale občas ešte prehodíme pár slov.

No a určite platí staré známe "Viem, že nič neviem", pretože fakt, síce rozumiem vcelku písanému slovu, no keby sa Jim neobmedzoval na základnejšiu slovnú zásobu a nehovoril by pomalšie, tak by som bola nahraná. Okrem toho som 1. januára privítala priateľov na FB slovami "Welcome in 2019" a potom som si povedala, že sakra, pokiaľ platí aj "ako na Nový rok, tak po celý rok", tak by som už nemala po anglicky napísať ani pol slova radšej, o komunikácii ani nehovoriac

Okrem toho oprašujem štúdium hieroglyfov, síce to moc praktický význam asi nemá, no aspoň mám čo robiť. Ešte som si aj od brata nahrala niekoľko seriálov a filmov, inak by som musela celý deň stráviť hraním TR zrejme a akože nič proti tomu, ale predsa len, čo je moc, je príliš, či ako sa to hovorí

A zvažujem nejaký druh fyzickej aktivity, pretože mám síce 27, ale telesne som na tom asi ako umierajúca 90-nička  Ak nie horšie.

Po psychickej stránke je to... asi okej? Lieky som späť nenasadila a psychiatrička sa ma pýtala, prečo som ešte nebola na odberoch kvôli hladine čohosi, ale nejak sa mi to podarilo zahovoriť. Takže ma dala o tri mesiace. Z toho plynie, že na ňu zrejme pôsobím celkom zdravo, a to mám mať pár vcelku serióznych diagnóz, ktoré by som mala mať podchytené 4 druhmi liekov. Navyše som nebola na terapii od začiatku januára a to je asi tiež jedno. V skutočnosti som spísala mail pre psychologičku, kde som chcela terapiu ukončiť, potom som si uvedomila, že si to nemôžem dovoliť. Je síce pravda, že som si naplánovala samovraždu, občas by som sa s chuťou dorezala a dosť mi lietajú nálady, ale akosi... prestávam veriť psychiatrom a psychológom. 

No co Vam poviem... nalada je na tu dvojku zatial stabilne. Mozno by som este pridal dalsich 50mg antidepresiv ale to budem konzultovat s psychiatrom aby som sa zasa nedostal do manie... aj ked viete... je to prijemny stav. Co sa tyka emocii tak mam pocit ze sa to trosku zlepsilo. Mam namysli tu intenzitu. Ale mozno si to len namyslam. Dost som si cital a pozeral videa o mojej novej diagnoze a akoze sedi tam vela veci ale na druhu stranu zopar ani nie. Urcite to je individualne a dokonca som cital teoriu o podkategoriach BPD. Nech mam co mam mne je to uz jedno proste niecim trpim ale rokmi a to vazne ze ROKMI som si vyvinul mechanizmy na zvladanie mojich stavov. Nikto mi neradil nikto mi nepomohol nikto sa nezaujimal... ale dokazal som to. A nechcem sa chvastat ale som na seba vazne hrdy ze som prezivsi s vela skusenostami z boja a poznam vela taktik. Viete ludia vzdy chcu pocut odpoved na otazku ako sa mas proste dobre... ja to robim naopak. Pytam sa co ich trapi. Ja im pomozem ak budem vediet ako. To je moje naplnenie zivota. Ja som sice mrtvy prazdny ale ked aspon trosku dokazem pomoct ludom z ich situacii tak sa citim lepsie. Napr. vcera som robil "terapeuta" trom ludom. A kazdy mi podakoval a povedal ze som im velmi pomohol dokonca nastalo aj objatie od blizkej osoby. Takze myslim ze aj ked vlastne neviem kto som tak nasiel som nieco co ma mozno aspon trosililinku naplna. Dnes je to taky pozitivnejsi prispevok.

Dakujem vsetkym za podporu. Samovrazedne myslienky so mnou su vzdy a aj pravdepodobne budu ale podstatne je ze uz necitim taku silnu psychicku bolest ako pred hospitalizaciou.