Ako sa dnes máš? 11

Ahojte,

ku konfrontaciam co tu boli napisane: zhodou okolnosti pred nejakým týzdnom u nás mladý chalan spachal samovrazdu, dokonanú. Bolo mi z toho dost smutno, hoci som ho takmer nepoznala. Necudujem sa, ak tu padnú myslienky na samovrazdu, ved sme schizoforum. Kde inde by clovek mal napisat, ak ho take nieco napada. Urcite nie je na mieste ho tu za to potom zhadzovat.

A ako sa mám?
Som znova po vikende, kedy boli u nás deti i s vnúcikom, takze som nabitá pozitívnymi emociami. Vnúcik rastie a robi nam radost. Je to úplne iné ako ked som mala vlastné malé deti. Ako starí rodicia máme s ním menej starostí a viac radosti. Okrem toho sa aj vycasilo, dni sú dlhsie a slnecnejsie, co tiez ubera na depresivnych pocitoch. Dnes som bola so sestrou v meste na nákupe, posedeli sme aj na káve a dost sme toho aj pochodili. Cim sme starsie, tým máme k sebe hadam blizsie, viac si rozumieme.

Jediné čo je hádam minusom sú trochu dlhé večery, ktoré trávim prevazne na pocitaci. Ale zas si pozriem nejaký film alebo nieco precitam.

Minule som sa zúcastnila tej podpornej skupiny ludi so skusenostou s psychickým ochorením. Vo stvrtok je dalsie stretnutie, no zrejme sa ho nezúcastnim. Bolo tam sice prijemne, prijemne sme pokecali, ale vyhodnotila som to akoze taketo posedenia pravidelne nepotrebujem. Cas stravený v Bratislave radsej strávim so svojou dcerou a vnukom.

Ako negativum beriem aj skutocnost, ze som prestala kvoli nachladnutiu cvicit a neviem sa odhodlat tento návyk obnovit.

Ahojte čítajúci aj čítajúci píšuci!
Fórum sa nám mierne rozvírilo a ja verím, že to bude najmä o príjemných príspevkoch. Špeciálne chcem pozdraviť matusa, ktorý sa vrátil z hospitalizácie.

U mňa nič extra zaujímavé. Fungujem podobne ako v minulých príspevkoch. (akp., domácnosť, prechádzka, obchod, čítanie, TV, FB, Fórum), otáznikom je práca a športová aktivita. Po čase "nabehla" záhrada, momentálne najmä veľký zlomený konár zo starého orecha... Psychopatologicky tradične "hlasy" a nábeh do depresie. Mám snahu o dodržiavanie všetkého nápomocného, ale "holt" to nie je nič svetaborné.

Držte sa kamaráti/-tky, poprípade navštívte dnes o 20:00 Zello.

Ahoj kimi!
Podobne ako Ty som mal, nie hlavy, ale výrazný tras rúk. Pamätám sa ako som s otcom sedel pri stole a nacvičoval som svoj popis. Sakra mi to nešlo. Pomohli mi depotné injekcie Akinetonu a tiež tablety Akinetonu. Pri väčšom strese sa mi stáva, že sa aj tak tento príznak objaví v menšej podobe chvenia. Inak stacionár býva dosť nápomocný, keď som tam chodieval, bol som rád fajn personálu aj spolupacientom. V mnohom mi tam pomohli.

Pekný večer praje Tuto...

Ahojte,

neľahko sa čítajú niektoré príspevky. Aj si len hovorím, len aby mi bolo už len takto dobre. Dúfam, že nič ma tak nezlomí, ako vtedy. Inkriminovaná téma mojich stavov stále existuje niekde. Chcem to skonzultovať na psychoterapii.

Kimi, ja si myslím, že s koncentráciou sa dá pracovať. Teda neviem, proti nej bojujú hlavne antipsychotiká. Ja som rok od hospitalizácie nevedela prečítať stranu knihy alebo hocičoho. To ma vyburcovalo len znižovať a znižovať. Teraz beriem takmer nič. Brala som 20, potom 15, 10 mg olanzapinu, no až pri 5 mg prišla trochu sústredenosť. Brala som Pirabene a to každý deň. Inak by som nezoštátnicovala. Potom mi pomohli aj antidepresíva, ktoré ma nakopli a pridala sa k sústredenosti aj chuť, pocit, že toto ma baví atď...Ale to všetko pomaly, postupne. No každý sme iný, každý sme si prešiel trochu niečim iným. Mňa aj tie "šoky" zmenili, ale ani neviem, či zlým alebo dobrým smerom. Ale teda si asi tak dlho ako ja stabilizovaný a myslím, že to už by nemalo mať vplyv. Pre mňa to bola proste katastrofa, lebo som bola zvyknutá vnímať, čítať a tak...Tak to bolo kľúčové. Nie som typ, ktorý by vedel sediet pri telke.

No s 20 mg olanzapinu, to bola hrôza. To som zaspala jak peň aj o 9 večer. Tak som vtedy stratila aj frajera, lebo zrazu žiadna túžba, nič.

Zdravím,
mám sa mierne pozitívne, avšak objavujú sa akési pocity anxiety. Prisudzujem to práve škole, lebo mám problém s koncentráciou a obávam sa, že to nedopadne podľa mojich očakávaní. Okrem toho mám nepríjemný tras rúk, nepokojné nohy a už spomínaná zlá sústredenosť.
Ale inak sa teším z dobrých kníh, ktoré práve čítam. Chodím von na prechádzky. Celkom sa mi páči chodiť len tak niekam a prečistiť si hlavu.
Pokúšam sa hrať šach, ale stále mi to nejde.

Ahoj Kimi,

no verím, že to nie je ľahké, keď to súvisí s tvojou diagnózou. Hm, tak ani ja by som si netrúfla študovať niečo kde sa treba veľa memorovať a tak. Ale ak človeka niečo baví, ako teba šach, to znamená napríklad, že máš asi fajn logiku a tak. Ja cítim, že chcem robiť zas niečo kreatívne ale s trochou poriadku aj :-D. Ale inak, aj keď prácu človek miluje, nie je to sranda robiť 8 hodín. Napr. ja keď do počítača pozerám. Je fajn, keď robím aj niečo iné.

Ahojte.

Zopár dní som nepísal, lebo... necítil som sa na písanie. Chodil som však čítať...  

Týždeň mi uplynul relatívne aj dobre, dá sa povedať. Priznávam, že v ňom boli aj isté náladové fluktuácie, ba napr. včera aj podráždenosť. Ale myslím si, že sa to dá dosť očividne všetko pripísať na vrub mojej (nedobrej) povahy a že často išlo o (azda neurotické) reakcie na bežné stresové podnety. Celkovo by som to teda nehádzal v tomto momente na zodpovednosť svojmu ochoreniu. Chcem tým vlastne priznať, že som sa mal zdravotne stabilizovane, pričom o tom, či sa mám dobre alebo horšie, rozhodovali skôr striedajúce sa podnety a situácie, než moja mozgovňa. Mal som už dvakrát svoj nový sertralín - zatiaľ necítim žiadne nežiaduce účinky. Prvý raz som síce mal stvrdnuté brucho a plynatosť, ale druhýkrát som to už nemal, takže asi to nebolo z neho. Myslím si, že išlo len o zhodu nesúvisiacich okolností. Zajtra si dám sertralín tretíkrát... potom mám ešte pauzu v nedeľu, v pondelok si dám, v utorok pauza, a od stredy už potom každé ráno každý deň. Doktorka vravela o nabiehaní na receptory a privykaní si, takže chcela začať na úrovni 25 mg denne, tak mi tú päťdesiatku prvé razy dala takto obdeň. Wellbutrin je už dávno fuč, pričom dajaký syndróm z vysadenia tohto špecifického typu antidepresíva (dopamín/noradrenalín) som vôbec necítil nijak. Pravdepodobne k tomu dopomohlo dodržanie toho doktorkinho postupu.

Ktovie, či minulé leto, keď sme vysadzovali Escitil, by som tiež neskončil v depresii, keby som to vysadzoval postupne, ako mi to povedala, a nie náhle. Takto sa mi ústup hladiny spojil so syndrómom z vysadenia, a tým sa návrat depresie, myslím, značne urýchlil. Niektorí si možno pamätáte, že som vtedy už po 1 týždni cítil silné zhoršenie stavu, kvôli ktorému sa odštartovala šnúra opätovnej záchrany pomocou "Escitil-15, Escitil-20, Wellbutrin-150, Wellbutrin-300, sertralin-50" v priebehu jesene a zimy až do súčasnosti. Aj kvôli tejto skúsenosti som dnes už "múdrejší" kvázi, vďaka čomu som tento raz doktorkino vysadzovanie Wellbutrinu a nasadzovanie Sertralinu veľmi presne dodržal. Priam so slepou vierou, že jej pokyny sú proste sväté. Zdá sa, že aj vďaka tomu všetko ide zatiaľ, ako má.

Zápcha sa po výraznom znížení Spitominu a vysadení Wellbutrinu krásne odstránila, pričom obrovskú pomoc mi robia každodenné jabĺčka, často kombinované s pomarančmi.

V práci inak v podstate máločo nové. Jedna kolegyňa má dosť vážne problémy, je v naozaj ťažkej životnej situácii a ako sa to v práci preberá, tak som si posledné 2-3 dni dosť uvedomoval, že moje problémy sú značne malé. Áno, všeličo ma trápi, všeličo nemám doriešené. Ale oproti nej sú moje problémy určitým spôsobom banálne, alebo lepšie povedané - malé, nie až tak výrazné, či zásadné. Síce sa nedá povedať, že som šťastný človek, to asi nie, ale mám zelenú sa cítiť aspoň ako pokojný človek s pokojným, obyčajným životom, ktorého trápenia sú vlastne obyčajné. Táto situácia vo mne začala živiť postoj istým spôsobom na pocit suchý, kedy necítim ani šťastie, ale ani neprepadám do smútkov a negatívnych myšlienok. Je to akási zmes na jednej strane určitej pokory vo vzťahu k oveľa väčším problémom mnohých ľudí a na druhej strane suchej, žiadnym smerom nevykývenej nálady.

Čo sa týka pracovných povinností, vcelku to odsýpalo. Dnes som mal na poobedie dovolenku, vybavil som si poštu, nákup, bol som u rodičov ponúknuť sa kapustou. Samozrejme mamina ma hneď nabalila do ruksaku... Doma som si trochu potom zdriemol a inak nerobím zhola nič. Dosť sa nudím. Cítim sa akosi sucho, unudene. Nič sa mi zároveň nechce robiť, nebaví ma nič z toho, čo mi napadá robiť. Z tohto pohľadu mám rešpekt pred nadchádzajúcim víkendom, lebo už teraz sa hrozím, že čím si ho naplniť. Nejaké tipy mi napadajú, ale tie sú za hranicou mojej "zóny pohodlia", skrátka musel by som vystrčiť päty z bytu a vyjsť do sveta zo svojej ulity. Možno ma k tomu krajná nuda naozaj dovedie, čo sa nakoniec azda ukáže ako pozitívne nakoniec. Ktovie.

Sumárne teda asi dobre, zhruba. Resp. nie zle. Známka asi 2+.

Ďakujem za prečítanie, kamaráti. Prajem Vám dobrú noc a vydarenú sobotu. Držme sa!