Ako sa dnes máš? 11

Ďakujem le pluie za radu, skúsim sa spýtať svojho lekára, čo on na to. Som rád, že si vedieš, čo sa toho týka lepšie. Bez koncentrácie sa funguje skutočne ťažko, navyše som k tomu spomalený.

Matej bojuj kamarát môj, verím, že stav sa ti s nástupom zimy zlepší. Osobne mierne zlepšenia pociťujem už teraz, hoci mínusové teploty ešte nie sú. Je mi oveľa lepšie, ako bolo to posledné 2 mesiace. Aj preto si z toho veľa sľubujem. Celkovo som vyrovnanejší, aj keď v niektorých veciach by som sa mal prestať šprtať, lebo je to ako trápenie zaživa. To, že mi pridelili dôchodok pred nejakým týždňom tak nezanechalo dobre pocity. A ja hlupák k tomu si googlim články o dôchodkoch, ako byť dobrým dôchodcom a neviem, čo. Trvá to už 3-4 dní. Evidentne svoj dôchodok som nestrávil, hoci som spokojný s tým, že niečo dostanem. Tešiť sa z toho budem zrejme, keď mi prídu pre mňa veľké peniaze (cca. 6 000 eur) na môj účet 2 dní pred Vianocami. Dá sa povedať, že bude veľký darček, ale veľmi to nerozbijem. Budem sa snažiť šetriť si a dám si ich pravdepodobne na nejaký termínovaný vklad.

Ahoj Kimi,
to máš aké peniaze tých 6000? Wow, to je super.

ahoj,

co napisat?
no dvovod preco idem sem pisat je fakt ,ze sa chcem postazovat na svoje fyzické telo!
posledne dni,tyzdne nerobim nic ine ako len postel,sedava postel,sedava taburetka,sedavy notebook,takmer sa nehybem,a uz ani do obchodu nechodim tak casto ako som chodil,jedine co ma tesi je prechadzka vo stvrtok do klubu a spet,alebo vikendove sachy doma ci vonku,

hlavna vec ze som si naplanoval obdobie citania vyvazovane s pohybom a ono,no neserem na to?!
chyba mi pohyb a pri kazdej namahe sa zadychavam,hmnotnost je uz dlhe mesiace,roky stabilizovana,+-5kg,

dnes som sa objednal na december diabetologovi/cke? to budu zase vysledky a reci!! urcite tam padne slovo o bandazi zalutka,co jednoznacne odmietam,
mam aj hltacie problemy a myslim si ,ze za tym stoji liek,hormon na stitnu zlayu od endokrinologie,ked som to pani doktorke pred par rokmi opomenul sa obhajovala tim ,ze ten liek nema ziadny vplyv na hltanie,ale ja si myslim svoje,vtedy mi islo o zivot!!!

tento tyzden chcem este ist svojej obvodnej pre dalsie krmivo a pracdepodobne ma posle na kardiologiu na kontrolu,

od leta co sa mi upravil spanok nemavam psychicke problemy,nic ma netrapi a nic neriesim,

hodnotim fyzicky 5-
a psychicky 1-

@fajny ahoj kamarát, skús sa viac hýbať. môžeš skúsiť na začiatok dať si 3 prechádzky denne po 20-30 minút. mrzí ma, že si tak dopadol. javil si sa mi lepšie, ale teraz je také nijaké obdobie. aj ja som to posledné 2 mesiace flákal. videl som, že zle tak som si dal fitness centrum.

@le pluie tak vidíš niekto bude mať bohatého ježiška... tak na dôchodok som čakal veľmi dlho...

Ahojte, priatelia.

Dnes som sa mal prevažne lepšie, komunikatívnejšie a o čosi aj optimistickejšie. Negatívnych myšlienok bolo podstatne menej, čo pripisujem energeťáku, ale chcem to pripisovať aj včerajšiemu zhruba 20-minútovému behu v kúpeľni, kardio, ktoré mi vlastne celkom dostatočne rozbúšilo moje inak zaspaté srdce. Trochu robí aj placebo-efekt, lebo si navrávam veľa, ako mi to aeróbne cvičenie akože pomáha. Možno to je fakt pravda a možno čosi pochádza práve zo spomenutého efektu nahovárania si. To mi však nevadí, z čoho pochádza efekt, hlavne, že je cítiť nejaká zmena. Dnes som si dal okrem tradičnej strečingovo-chrbtovo-činkovej zostavy ďalších 19-20 minútiek v kúpeľni. Ľavé lýtko trochu trpí v zmysle svalovice, ale inak v pohode. Možno to kostra končatín a príslušné svaly nebudú vnímať ako neprirodzený pohyb časom. Srdce reaguje relatívne príjemne, hoci si myslím, že dosahujem asi iba okolo stovky tep. Chcem si kúpiť merač tepu a krokomer, alebo si to vypýtam od Ježiška, keď sa ma každoročne v decembri beťársky pýtajú, čo mi chýba.

V práci to vlastne išlo dobre, tovar sa momentálne stíha, ľudí je dosť, veci svoje riešim. Mám aj odložené nejaké dlhodobé resty, pričom dnes jednu z nich som spolu s kolegyňou doriešil, takže som bol veľmi rád. Zostávajú potom ešte nejaké asi 3 resty, čo už nie je veľa a časovo nepália. Nálada bola sprvu zrána chabá, mĺkva, bolo mi opäť depresívne a už som myslel, že to bude ďalší zlý deň. Asi 15 minút po nalievaní sa energeťákom som začal komunikovať a pomohlo mi hlavne to, mám pocit, keď ma kolegyne chtiac-nechtiac zapojili do konverzácie. Dosť mi pomáha, keď nereagujú na moju mĺkvotu ignorovaním ma alebo nebavením sa so mnou. Naopak, prospieva mi, keď kašlú na moju mĺkvotu a zamračenú tvár, a aj tak sa pokúšajú so mnou baviť alebo mi niečo hovoria, či už pracovného alebo iného. Nútenie k odpovedaniu mi odvádza pozornosť od negatívneho myslenia a mám tendenciu skôr sa naštartovať na lepšie emócie a lepší pocit zo seba. Aj toto všetko dnes, myslím, stojí za tým, že som potom väčšinu dňa bol na tom lepšie a komunikatívnejšie. Aj som potom inicioval reč aj sám, prípadne sa aj usmieval a bol celkovo milší, prístupnejší.

Po práci som skočil do obchodu nakúpiť hlavne nejaké ovocie/zeleninu. A potom doma hygiena, vybaľovanie, večera pozostávajúca zo spomínaného ovocia/zeleniny. Čítanie správ, sociálnej siete, 3 telefonáty, jeden s mamou. Už som bol k nej milší a rozprávali sme sa celkom dobre oproti posledku, keď nemohla dostať zo mňa slovko a trápilo ju to. Druhý telefonát bol z práce, niečo drobné... tretí bol s tatinom, lebo ma zapojil do jedného prieskumu, tak reku že tento týždeň sa to spácha. Podrobnosti neviem ešte. Potom som cvičil 15 minút zostava + 20 minút beh v kúpeľni + 2 minúty dodatočný strečing. Teraz schizofórum medzi Vami, mojimi vzácnymi kamarátmi, ktorí predstavujete celú tretinu môjho sociálneho vyžitia (1. tretina - rodičia, 2. tretina - ľudia v práci, 3. tretina - schizofórum... iný sociálny život nemám).

Známku by som dal v súčasnom dni zlepšenú, asi 2. Uvidím, ako bude ráno, lebo rána mám ťažké. Samotné vstávanie a ranná príprava sa dejú v dobrej pohode, ale akonáhle prídem do práce, tak sa začnem cítiť depresívne. V lepšom prípade, ako dnes, sa z toho vyhrabem, tak depka útočí vtedy len medzi 8:30 a asi 10:00. Chcel by som prísť do práce dobre naladený hneď od príchodu, no zatiaľ sa mi to nedarilo v tomto období.

Ďakujem za prečítanie, kamaráti a kamarátky. Strašne moc Vám držím palce, všetko dobré, držme sa!

matej

Ahojte kamaráti, mal som sa dnes príjemne. Mal som príjemné pocity, bol som na 5 prechádzkach, ktoré radím do rubriky zdravie a kondička, čo je slušné. Po dnešku môžem skonštatovať, že hodilo by sa mi asi nejaké to zamestnanie. Horšia je však koncentrácia a celkovo nie som veľmi produktívny na to. Neviem, či to bude niekedy OK. Dnes som robil mame tabuľku hodnôt dvoch premenných pri určenom prietoku a bude to určite super tabuľka. Pracoval som na nej 2,5 hodiny a ďalšie hodiny práce na nej ma ešte čakajú, ale to až zajtra, čiže aj pracovné sloty som splnil. Ku šachom som sa dostal až poobede riešil som pár diagramov a pozrel som časť zápasu o majstra sveta. Zatiaľ je to dosť veľká nuda (9 odohratých partií, 9 remíz), ale tak je v tom veľa ľudí a je to premakané. No aj takýto býva niekedy šach. Urobil som si aj dva čítacie sloty, v ktorých som čítal v jednom o Barcelone a jej architektúre a druhý bol len rozprávková kniha. Ničnerobenie dokončím až teraz a pôjdem i spať.

Kimi, gratulujem k príjemnému včerajšiemu dňu. Nechže sa len darí aj naďalej.

---

Ahojte, priatelia.

Mám sa v uplynulej strede a štvrtku stabilnejšie, lepšie. Veľa si navrávam vnútornou rečou afirmácie typu: "Nič ma netrápi. Nemám žiadne trápenia. Nemám žiadne problémy." Viem, ide o negatívne formulované afirmácie, pričom všetci doporučujú skôr formuláciu bez záporu. Zisťujem však posledné 2 dni, možno až 3 dni, že mi celkom slušne zaberajú aj spomenuté vetné tvary. Miera presvedčenia o pravdivosti ich obsahu je relatívne vysoká, som v nahováraní si celkom úspešný kvázi. Možno azda dnes na obed som sa cítil trochu vyčerpane a nechcelo sa mi chvíľami robiť, tak miera presvedčenia kolísala. Napokon to zachránila sladká malinovka, ktorú som si skočil kúpiť. Kvôli dnešným sladkostiam som premrštil limit, siahol som nad 12 tisíc, čo ma neteší. Ale nerobím si z toho starosť - resp. po novom si poviem "netrápi ma to". Občas sa cítim v tomto novom prístupe ľahkovážnejší, alibistickejší, pyšnejší, egoistickejší. Ale pri hlbšom zvážení som dospel k mienke, že to tak úplne nie je pravda - problémy ľudí a okolia, ako aj svoje, naďalej registrujem a ak viem ako, tak sa ich snažím riešiť, ale rozdiel je v tom, že sa snažím si z toho nerobiť osobný psychický problém, čo by ma deprimoval a živil vo mne pocit mizérie.

Vďaka novému prístupu bola moja nálada v uplynulých dňoch zlepšená, stabilnejšia. Komunikatívnosť a usmievavosť bola vcelku asi aj v norme, približne v duchu mojej povahy. Darilo sa mi už do samotnej práce prísť vlastne dobre naladený, čo je určitý progres. Spávať chodím tak okolo 22. hodiny, prípadne skôr, ak som unavený. Tryptofán mám na úrovni gram denne (250mg+250mg ráno, 250mg+250mg večer). Objednal som si z eshopu ďalšie dve balenia. Dve balenia mi pri takomto dávkovaní vydržia asi 30 dní a vyjde ma to asi 19 eur spolu. To je dosť, ale zatiaľ mám silný pocit, že mi to naozaj pomáha. Ešte do seba dávam dve kapsuľky omega3 mastných kyselín (1 ráno, 1 večer), vitamín D3 (2000 jednotiek ráno), betakarotén (15mg ráno), multivitamín GS Forte (1 ráno). Horčík z Magnosolvu si dávam raz za 2 dni, pričom v deň, kedy ho nemám, si rozpustím šumivú tabletu horčíku z bežného supermarketu. Barličkou mi je aj kofeín isteže, a to naďalej z rôznych zdrojov (rôzne kávy, latte, energeťáky sladké aj diétne, cofi-tabs tabletky... ako kedy, striedam tie zdroje, a to do dávky asi 500 mg denne najviac). Začínam od zajtra piť kofoly/coly bezcukrové v snahe zlepšiť výkonnosť a motiváciu v práci v tomto období predvianočnej sezóny. Už sa to totiž naplno rozbehlo a nápor stúpa, čakajú ma ešte 4 agresívne týždne a zvykol som si v sezóne vždy vypomáhať posledné roky kolovými žbrndami. Trochu bočný efekt, ktorý mi občas robí neplechu, je plynatosť z toho množstva oxidu uhličitého.

Včera po práci som si bol ešte kúpiť nové gate. A mal som posedenie s jednou výskumníčkou, robila prieskum na tému povedomia obyvateľstva o opatreniach a bezpečnosti v prípade ohrozenia jadrovou haváriou alebo iného rádioaktívneho nešťastia. Odpovedal som na jej otázky asi 60-70 minút, bolo to veľmi príjemné. Zaradila ma do prieskumu, lebo pozná môjho tatina, tak cez neho, pričom môžem potvrdiť, že bola veľmi príjemná a celé stretnutie bolo fajn. Strašne som prekvapený, že to fakt dobre išlo, lebo vlastne si ani nepamätám nikdy z predošlého života situáciu, že by som s niekým sedel "na minerálke" za stolom a bavil sa vyše hodiny s tým, že by som sa cítil dobre. Je to prvá taká skúsenosť.

Ďakujem Vám, kamaráti a kamarátky, za hojne trpezlivosti s toľkými mojimi písmenkami a za ich prečítanie. Želám Vám všetko dobré, nech Vám dni vychádzajú a pociťujete v nich len samé dobré emócie a myslíte len na samé kladné myšlienky. Držme sa!

S úctou
matej

Ahoj,

@Tuto, tvoje riadky tu chýbajú,nemysli si že tu budeš len čítať forko!,heheh
@Matej, už aby ta váha spokojnosti a pokoja ostala vyvážená na jednej strane viac k optimizmu,pozitivizmu a realizmu

Ahoj,
Ja len, že vas mám rád a tak povediac aj myslím na vas!
Pozdravujem aj
@kimi2028
Danka
@dzuli08
@EnaXnaY
@Felix2000
@filipka
@jardoss
@le pluie
@Nat77
@rasto
@rene007
@tomas
@veronicka

Ahojte, kamaráti.

Dnešok som mal už viacej zamračený, čo sa týka nálady. Mal som fázy, kedy mi bolo zle a mĺkvo, sčasti bola cítiť podráždenosť, alebo deprimovanosť. Vyskytli sa aj fázy, kedy som sa cítil lepšie a dalo sa aj zasmiať alebo živiť nejakú tú konverzáciu. Zrána to bolo opäť najťažšie, ale celkovo sa to striedalo vlastne po celý deň. Cestou domov z práce som v duchu analyzoval veci a rozmýšľal som, že by som sa mal pravdepodobne zmieriť s tým, že mám túto chorobu a že to proste inak nejde. Že jednoducho dosiahnuť bezpríznakovosť je niečo tak ojedinelé, že niet čudu, že sa do bezpríznakovosti ja dostať neviem. Asi je to podobne ako s inými chorobami, ktoré proste tým, že ich ľudia majú, tak sa im musia nevyhnutne nejak asi prejavovať a musia trpieť istými obmedzeniami, prípadne bolesťami, alebo inými formami utrpenia. Nemať nejaký zdravotný problém je, mám pocit, dosť raritné, pričom aj vtedy ľudia aspoň kvázi-trpia inými formami trápenia, trebárs sociálne problémy, vzťahy, rodina, peniaze, stresy, zlá práca alebo nezamestnanosť, pocit nedostatku, a podobne, problémov má iste každý dosť. No a ja, ak píšem v túto chvíľu o sebe, tak ja zrovna mám duševnú chorobu, prejavujúcu sa hlavne schizoafektívnym smerom a vôbec afektívno-neurotickými poruchami. Treba kvôli tomu plakať? Asi nie. Nejak sa to musí prejavovať, nemôžem si veselo chodiť po svete, mať túto chorobu a pritom aby mi nič vlastne nebolo... či? Takže mávam rozlady, depresie striedané so stavom, kedy mi je lepšie. Ako sa vraví, schizofrenici majú svoje dobré a zlé dni. Ja by som vo svojom prípade ešte špecifikoval uzšie: mám dobré a zlé hodiny, prípadne ešte užšie, dobré a zlé zopár-desiatok-minút-trvajúce fázy.

Mojou úlohou je aspoň jedna vec. V čase zlej fázy, kedy sa mám depresívne a podráždene, nesmiem premýšľať fatalisticky a perfekcionisticky. Čiže neuzatvárať, že je to celé zle, že chcem umrieť, a že ma už nebaví takto cyklovať a trpieť. A že to už lepšie nebude. Je to len fáza, ktorú si musím naozaj odtrpieť, čo naozaj nezvládam, ale musím prijať, že je to len symptóm, ktorý zas odíde a príde lepšia fáza. Je to len znak choroby, že je tu choroba so mnou a vo mne. Nejak sa predsa musí prejavovať. Musím sa snažiť zlú fázu nebrať absolutisticky ako niečo konečné a definitívne. A nevzdávať sa opatrení a drobných vylepšení, ktorými si môžem polepšovať stav a prinavracať dobrú fázu, prípadne skracovať tú zlú. Lebo obvykle si v zlej fáze myslím, že vysadím všetky lieky, lebo mi aj tak nepomáhajú, alebo že prestanem cvičiť, lebo mi to nepomáha, zabijem sa, lebo mi nič nepomáha, vykašlem sa na vieru a Boha, lebo mi nepomáha. A takéto rôzne fatalistické postoje. Lenže, Matej! To je len symptóm, je to len fáza, zrovna zlá a nepríjemná, kedy je mi zle, ale ona zas odíde. Je pravda, že zas príde, ale tiež rovnako znovu odíde. A tak dookola.

Niekto trpí migrénami a tiež má hodiny alebo dni, kedy ho hlava nebolí. A potom zas bolí. Niekoho bolia strašne kĺby a opúchajú kolená. A inokedy zvládne schody s úsmevom na tvári. Diabetik prvého typu raz v pohode funguje a žije plnohodnotne, inokedy v zlej fáze je roztrasený pri poklese cukru a trpí, odpadáva. Tiež sa mu to strieda. Aj tomu s kĺbami, platničkou, migrénami, žlčníkom, zápchami, zubami, a spústa ďalších zdravotných problémov a chorôb, všade všetkým sa striedajú dobré chvíle a zlé. Tých, ktorí trpia sústavne každú minútu, je málo, tak ako je málo tých, ktorí netrpia zdravotne nikdy.

A tak si trochu uvažujem dnes večer, že sa asi zmierim s určitou nemožnosťou dosiahnuť bezpríznakovosť v oblasti afektívnej poruchy. Jednoducho sa mi to asi bude striedať stále a mojím predsavzatím bude, po prvé, nemyslieť v zlej fáze fatalisticky, a po druhé: robiť všetky opatrenia a snahy naďalej také, aby sa zlé fázy skrátili, pokiaľ to bude v danej chvíli možné, a dobré fázy, aby čím dlhšie trvali alebo sa rýchlejšie obnovovali (to sú tie afirmácie, cvičenie, strava, lieky a doplnky výživy, spánok a ďalšie veci v psychohygiene či životnom štýle).

Teď mi ide víkend. Mal som ísť do práce na poobedie aj v sobotu, lebo sa chystala jedna akcia, ale zrušila sa, tak budem odpočívať doma. Som tomu rád, započínam víkendový režim. A hlavne potrebujem relaxovať, takže bude okrem upratovania domácnosti čítanie knižiek, počítačová hra po týždni, pranie, návšteva rodičov v nedeľu a uvidím, čo ešte, možno aj niečo užitočnejšie, záleží od fázy v afektivite, ak to smiem nazvať tak žargónovo.

Ďakujem Vám za vypočutie mojej dnešnej večernej úvahy, ktorú som vydumal cestou domov. Známku dnes dávam 2- s optimistickým očakávaním postupného zlepšovania v nasledujúcich hodinách.

Pozdravujem Vás, priatelia, ahojte.
matej

ahoj, Matej.

predtym ako som teraz prisiel na forum, rozmyslal som, ako si sa mal a ci tu bude dnes od Teba prispevok. a je to zvlastne, ale presne nieco v tom duchu, ako si Ty dumal, som Ti chcel prave napisat. myslim, ze si to vsetko velmi dobre vystihol. ja som v podobnej situacii ako Ty (a mnohi dalsi), tiez mam pretrvavajuce tazkosti napriek liecbe a tiez je to chvilu lepsie, chvilu horsie. a tiez sa s tym vlastne az v poslednom case zmierujem, ze to asi nikdy nebude uplne ok. v tomto duchu mi uz aj viackrat vravela moja doktorka, ze niektore priznaky mi zrejme ciastocne zostanu, ale dolezite je, aby to pozitivne prevladalo nad negativnym.

Ahojte všetci,
niektorí súčasníci tohto skvelého fóra mne známi i neznámi, opäť po dlhom čase sa k Vám chcem prihovoriť a posťažovať si, možno aj pochváliť sa, čo nového sa deje v mojom životnom príbehu - v zmysle krásneho pravidla, ktoré som si zaviedol do svojho života: Keď sa zdôveríš, radosť násobíš a smútok delíš.

Naposledy som Vám písal, že som od polovice augusta na PN - odišiel som z práce doslova zo dňa na deň. Je to jednak z "politicko-ekonomických" dôvodov a jednak z počiatočných zdravotných, ktoré túto situáciu nastolili. Mal som a mám kvôli tomu výčitky, voči sebe aj svojim kolegom. Žiaľ, po niekoľkých týždňoch som nezmenil svoje cítenie, presvedčenie a slabosť a podal som v práci výpoveď. Napriek dobrému platovému ohodnoteniu, skvelej šance rozvíjať sa a nepočetným ďalším benefitom a príležitostiam... Skrátka, s mojimi možnosťami a skúsenosťami by som sa mal veľmi dobre, ak by som tlak a stres vydržal. Moja kariéra by postupne narastala.

Ale nevydržal som to:

Jednoducho som zvolil moju obľúbenú metódu totálneho uniku od starostí a problémov, ako veľa krát predtým. Je to metóda, ktorá len dočasne vyrieši moje problémy a nikdy nie ich príčinu, často, takmer vždy ich znásobuje. Momentálne chodenie po pohovoroch situáciu vonkoncom nezlepšuje a už vôbec nie moju vnútornú sebadôveru.

Po prvých týždňoch totálnej apatie, smútku a neustáleho premýšľania nad životom a nad tým, ako sa rozhodnúť, som postupne nachádzal vo svojich myšlienkach už aj pozitívne a snažil sa napredovať aj pri cúvaní. Taktiež som sa naučil znovu nájsť vo svojich záľubách veci, ktoré mi priniesli na tvár dočasný úsmev a pri ktorých som sa naučil v minulosti oddychovať.

Bola to najprv návšteva knižnice, s výberom psychologicko-motivačným, koníčkovým a neskôr beletristickým. Musím spomenúť, že spočiatku, tak ako aj v práci, mal som obrovský problém čo i len na chvíľu sústrediť svoje vnímanie a čítať text, tobôž si z neho odniesť myšlienku. Avšak záujem vyhral nad únavou a kyslo-sladkým, občas pikantným šalátom v mojej hlave a postupne sa to zlepšovalo. Psychologické knihy som odložil s tým, že som si uvedomil, že lepšie bude ak nájdem psychológa, ktorý mi pomôže, tak ako v minulosti. Bývam v úplne inom meste, ako pred piatimi rokmi, kedy u mňa vypukli problémy.

Mimo čítania to boli taktiež aj bežné domáce aktivity, ako upratovanie, varenie a záhradníčenie na balkóne a pred vchodom, dlhšie i krátke prechádzky do prírody, či mesta počas štvorhodinovej vychádzky, ktorú som dostal. Taktiež som sa venoval môjmu veľkému bláznovstvu - maľovaniu, napriek nie vysokej štátnej dávke som si doprial aj nové pomôcky na maľovanie. Svoju tvorbu som začal prezentovať konečne aj online mimo bežných priateľov, prestal som maľovať len tak do šuplíka. Ak niekoho zaujíma tento koníček, alebo len jednoducho chce vidieť niečo pekné a či sa mi v maľbe a tvorení darí, stačí mi poslať súkromnú správu a zverejním mu svoju identitu a svoju online galériu.
Skúste si občas čarbať či kresliť aj vy, mňa to prevádza celým životom a je to mimoriadne upokojujúce.

Začal som sa zamýšľať aj nad predajom mojich výtvorov, dokonca sa mi na jednom podarilo trochu aj zarobiť. Nešlo ani tak o peniaze, ale o pocit, ktorý som tým získal. Môj obraz bude visieť na stene! Nie vystavený pri žiackej výstave, ale naozaj si niekto ušetril, naozaj som natoľko zaujal a naozaj som predal! Aj keď to bola iba jedna známa, ktorú som osobne nevidel niekoľko rokov. Bol to úžasný pocit a veľmi ma to nakoplo. Teraz viem, že aj keď budem mať na tvorbu istotne menej času, keď sa znova zamestnám, musím a chcem v nej pravidelne pokračovať a zdokonaľovať sa.

Je to prostriedok, akým viem lepšie prehovoriť a dať najavo svoje pocity, momentálne rozpoloženie, či túžbu.

Všetko sú to navonok veľmi pozitívne obrazy, aj keď niektoré na počiatku vychádzali zo zlej nálady, či myšlienky. Ale dosť bolo o tvorení, často sa tak rozhovorím, že to je na samostatný blog, ktorý som začal v rámci online galérie písať.

Tu by som chcel radšej porozprávať sa o mojich ďalších psychologicko-psychiatrických skúsenostiach, ktorých mám žiaľ neúrekom, aj keď klobúk dole pred Vami ostatnými a pred tým, ako zvládate Vaše problémy, ktoré sú omnoho väčšie ako mám ja. Mňa choroba iba na rok a pol navštívila. Až veľmi choro a rád si spomínam na túto jej nemilú návštevu - ako aj na škaredé a gýčové darčeky, ktoré mi doniesla.

Smrtka ma iba pár krát jemne oblizla, a nerád priznávam, že som jej v tomto jej spontánnom bozku zakaždým pomohol, vábil som ju jazykom a flirtoval s ňou vo svojich nekončiacich predstavách. Vždy rada a ochotne prišla, správala sa ako pobehlica, no vzápätí som ju odohnal, lebo som si uvedomil, že hľadám trvalejšie hodnoty a ona skrátka zistila, že mňa ešte nezvedie. Som tvrdý oriešok aj keď mojou slabosťou je, že rád flirtujem a na svoje oči a úsmev zbalím kdekoho. Počká si, ona má času dosť, ako jediná. Ešte nikto jej kúzlu neodolal. Je to úchyláčka a bisexuálka, dokonca zoofilka a iné -fílie jej doposiaľ nezistili. Berie všetko a všetkých. Potvora - pobehlica škaredá! Aj keď, jediná spravodlivá, iba ona dostala do vienka možnosť posledného rozhodnutia.

Spočiatku som teda na začiatku PN povedal obvodnej lekárke, ako sa veci majú, že potrebujem na nejaké kratšie obdobie vypnúť, a zistiť či som schopný pracovať. Veruže posledné dni boli pre mňa v práci neskutočne namáhavé, doma som plakal, nadával a nevedel prepnúť myslenie na voľnočasové aktivity a celkovo si oddýchnuť, v práci som nepodával výkon, bola mi vyčítaná pomalosť a chybovosť a rozhodili ma miniatúrne problémy, ktoré som inokedy zvládal malíčkom ľavej ruky.

Chodil som teda na pravidelné kontroly a sám požiadal o to, aby mi vypísala výmenný lístok pre návštevu psychológa. Našiel som si prvého psychológa, ktorý mi v čase letných dovoleniek zdvihol telefón. V minulosti som chodil k inému psychológovi, ten ma však odmietol, aj ja som kvôli vzdialenosti kontaktoval iného psychológa. Jednalo sa o staršiu pani, už zrejme pracujúcu dôchodkyňu, ktorá v našom meste vedie svoju prax už dlhé desaťročia. Tá po rozhovore a niekoľkých testoch zhodnotila môj stav, poradila mi jednoznačný odchod z práce a kľud, zmenu životného štýlu a nájdenie si zamestnania, ktoré nebude natoľko náročné. Z prvého stretnutia som odchádzal s dobrým pocitom. O dva týždne som prišiel na stretnutie znovu, stretnutie mi telefonicky presunula kvôli jej časovému stresu o pol hodiny skôr. Nemal som s tým problém, keďže som bol doma. V čakárni som bol načas, s dostatočným predstihom, tak ako u mňa býva zvykom. Otvorila dvere a povedala mi, že sa nestihla naobedovať, a poprosila či počkám. Chápavo som jej povedal, že s tým nemám problém.

Keď sa vrátila z obeda, prijala ma do kancelárie. Druhé sedenie bolo v zmysle zhonu, rýchlosti, akákoľvek otázka z mojej strany bola zodpovedaná narýchlo. Rozvinutie témy nebolo možné, ani som necítil akúkoľvek nádej toho, že tému môžeme odložiť na inokedy. Do jej dverí sa už tlačili ďalší pacienti, oprávnene, kedže aj oni prišli načas. Zvyšok nášho sedenia, asi pol hodinu, písala o mne posudok pre obvodnú lekárku. Medzi tým mi dala vypĺňať test, aby som tam len tak nečinne nesedel, neskôr som jej pomohol opraviť tlačiareň. Musím povedať, že som bol stotožnený s tým čo napísala, čiže celkove zhodnotenie stavu prebehlo v dobrej úrovni. Rozlúčili sme sa bez termínu, a povedala, aby som sa zastavil v prípade potreby. V mysli som si niekoľko krát premietal toto stretnutie, a potom som dospel k názoru že tadiaľto cesta nevedie...

Veľmi som sa rozpísal, nemôžem tu spísať celé litánie, čo sa stalo počas mojej práceneschopnosti v priebehu jedného príspevku. Unavil by som vás mojimi kvetnatými vetnými konštrukciami - pridlhými súvetiami. Musím sem chodiť častejšie, písať postupne.

Tak ak ste sa dostali až sem, ďakujem, idem si ešte chvíľku pospať, skúsim využiť, že mi klipkajú oči - zobudil som sa uprostred noci na hnačku a zimnicu a mozog bol vyspatý.

Po štyroch hodinách spánku, čo asi nestačí...a už asi dve hodiny píšem tento román...
Postupne si budem čítať Vaše posledné príspevky, aby som bol v obraze, čo sa na tomto fóre medzičasom udialo.

Dobrú noc/vstávajúcim pekné ráno.

Váš večný snílek Dreamer, zaspávam a idem snívať.

Ahoj,

Musím reagovať na príspevky @Matej a @opadané lístie

Tiež som mal fázy ,pozväčsa sa odvíjali od toho , či som spal alebo nie
Keď som nespal niekoľko dní,alebo keď som išiel spať, prevládali vo mňe emócie strachu zo spánku, či zaspím?, či nezaspim?,ako zaspať?
Vysledok bol vždy moja vyfantarizovaná mysel o tom aky budem po nevyspati sa! Samozrejme vtedy narastala psychóza - hysteria (strach v podobe preľudov a bludov - chyba,omyl,kaz),preľudy - halucinácie a ilúzie sa stávali intezívnejšími ako normálne. Emocie ,ako bolesti, túžby,trapenia - úzkosti, zmätenosť,vyplašenosť,tuposť,dezorientovanosť,
a čo ja vim ešte! Strach z toho , že pravdepodobne pojdem do pezinka.

Už od leta som si všimol dlhotrvajúce zlepšenie ohľadom tohto spánku,jednoducho niet psychóz,bludov a preľudov.Spánok až na svoju kvalitu je v norme, čo vďačím polročnému zníženiu dávky kventiaxu a všetkých liekov.A znovu spätnému nasadeniu chýbajúcich dávok. Všimol som si totiž negatívne symptómy,prehodnotil stav.