Ako sa dnes máš? 11

Ahojte,

neviete niečo o Tutovi náhodou? Už dlho som od neho nevidela príspevok...

Tiež sa mi cnie po Tutovi. Tuto, napíš, ohlás sa, prosím.

---

Ahojte.

Včerajší deň som mal napokon veľmi pasívny. Prakticky do noci som sa hral na počítači. Poobede som sa mal zhoršene, išli na mňa "stavy". Pomáhal som si cukrom a kofeínom, no zaberalo to pramálo. Veľa z mojej dennej energie ukrojilo už ráno zlé vstávanie, kedy som spal viac ako 9 hodín. Uvedomujem si čoraz viac, že keď spím priveľa, tak mám tendenciu k demotivovanosti a negatívnemu mysleniu. Naopak, optimálne fungujem na 6,5 až 7,5 hodinách spánku. Túto noc som spal len 6,5 hodiny a vskutku som mal ráno veľa energie. Po tradičných hygienických rituáloch som si robil raňajky, dal lieky a v dobrom švungu som sa oprel späť do hrania. Medzitým som telefonoval, umýval riad, zapisoval stravu a teraz poobede odcvičil svoju zostavu. Včera som bol skapatý poobede a smutný, aj som strašne veľa jedol, padla 14-tisícovka, čím som prerušil šnúru asi štyroch dní po sebe, v ktorých som dodržal limit. Dnes mám v tabuľkách nastavený jedálniček, že by som mal pokračovať v šnúre. Som zvedaf, či si to nepokazím. Ako inak, rizikový mám najmä večer, ako mnoho ľudí.  

Je päť hodín a je už tma. Trochu ma to vykoľajuje, hoci zase naopak sa teším, že ráno vstávam do jasného svetla. Čo už. Hru som už zavrel, reku že idem už konečne robiť niečo užitočného, lebo sa mi zdá, že už som sa zrelaxoval dostatočne. Ešte mám kopu z večera a celý zajtrajší sviatok na nejaké normálnejšie aktivity. Začnem pravdepodobne s knihou v ruke a uvidí sa, kam ma dovedú myšlienky.

Dnes známka 1.
Všetkých Vás, priatelia, vrúcne pozdravujem, držme sa.

S úctou
matej

Ahojte kamaráti a kamarátky!
Ďakujem za pripomenutie, že som už dlhšie nepísal. Momentálne mám obdobie, že som pomerne premenlivý v náladovosti. Zrovna včera som mal takú menšiu krízu na večer a tak mierne som sa "sypal". V podstate som aj kontroloval lieky, či niečo nechýba, čo mám užívať. Bolo to Ok, tak ani neviem. V poslednej dobe som viac zabral na záhrade - sade, čomu som rád. Najviac ma trápia pseudoilúzie spojené so vzťahovačnosťou, mám to našťastie len občas, ale dokáže to byť veľmi nepríjemné. Na druhej strane, halucinácie a bludy nie sú, možno občas sa objaví v malom pseudoblud, ktorý však zvládam.

Z bežných záležitostí asi toľko, že som zmenil psychiatričku, lebo sa rušila ambulancia u nás v meste. Žijem ako doteraz, dennou záležitosťou je akp., avšak niektoré body v plnení "pokrivkávajú", ale aj tak som v tomto smere spokojný. Samozrejmosťou je domácnosť a celkovo výpomoc. Práca je otáznik, čo ma trápi, ale uvedomujem si limity spojené s F25.

Majte sa čo najlepšie a buďte v pohode.
Rád si vás prípadne vypočujem aj na Zelle (so., st. o 20:00)

S pozdravom a prianím len dobrého. Tuto

Caute vsetci hlasim sa aj ja. Bol som na rybach jeden den potom druhy den som bol vonku so susedom a s jeednou babou boli sme do polnoci o pol 1 som siel spat a o pol 6 som vstaval Matej mas pravdu s tym spankom staci uplne 6 alebo 7 hodin lebo ked viac spim potom by som vkuse len spal aj cely den a to neni dobre. Robi sa mi dobre uz sa neviem dockat kedy vyjdeme na cintoriny celkovo ta atmosfera ma tam bavi sviecky svetla kvety mozno to vyznie cudne ale takto je. posilku som zanedbal na tyzden ale cez vikend sa chystam ist.

Ahojte

taak mam sa fajn....aj spanok je celkom dobry....budim sa len na brechanie psa...ale to len občas.... ....takže v podstate pohoda...dnes som bola na cintoríne zapalit sviečky na hroboch....konečne aj ked s našimi ale bez vedších hádok....proste sa mi to pacilo....išli sme rano....bolo aj menej ludi tak lepšie.....konečne som si dnes pozrela dr. Hausa..tak dlho som ten serial nevidela....a tak som uz mala chut pozriet aspon jednu časť a oddychnut a odreagovať sa pri nom.....a splnilo sa mi to dnes...tak aj z toho sa teším.....a už ma čaka len sprcha a spánok...  ale este si chcem pozriet večerný film....dnešný den sa mi v celku páčil....a este mám jednu novinku.....totiž v sobotu mam druhu rande s mojim novým kamarátom a zrejme čoskoro priatelom....po tak dlhom čase....mam z toho dobry pocit.....tak no nie su to zatial motile v bruchu.....ale hrozne sa teším...ze sme si tak sadli....aj nazorovo aj tak fyzicky sa mi páči.... jo aby som nezabudla ja vymyšlam program...čo teda nie je výhra....ale kedže dnes som mala čas tak som vymyslela naozaj krásny program...len aby nepršalo....

Prajem krásny víkend

Mam sa uplne zle, som uplne osamotena sama a je to cele hrozné, s tym co je otec dietata ten ma len vyuzival nestara sa akurat  ze mi ho zoberie ze som debil a ja takto tehotna...najhorsie pocity nikto to nechape ze nemam soc kontakty nemam oporu ale navrhy ze ved adopciu zobratie dietata ..nemam majetok pre vychovu dietata. Prezivam hlboku depresiu. Pohrdam tym akoze priatelom, aky je to clovek, ani sa ludsky nechova, vsak napokon ked som bola v nemocnici ani ma naprisiel pozriet cely cas ani raz, dva mesiace, vsak naco som s nim dalej bola ked som mala cely zoznam dokazov ze je zly clovek. Teraz sa to potvrdilo a inak cele nase smiesne chodenie mi to vsetci ludia vraveli, cely cas som bola s nim nestastna klamal ma cely cas a ja som mu chcela verit. Vysmieva sa ze nemam majetok on ano, dieta mi zobere, na vyzivu vitaminy ani euro, neuvedomuje si tym ze ja placem rano vecer cez den tak trapi sa aj dieta, nema zaujem o mna ale vsak ma podvadzal robi zle veci  ja som blba bola, ale ze je hnusny darmo ma vysoku skolu je manipulatorsky psychopat. Bol by to zly sen keby s nim necakam dieta som na vsetko uplne sama a jasne ze bez penazi, robit uz nemozem, neviem ako to mam prezit vsetko. Ale smutno mi je ze to je takto, lebo to je velmi zle.

ahoj @Danka37

kebych vedel ako pomoct,tak bych to urobil,
prvom rade sa prestan na svoju situaciu a seba pozerat cierno ,prestan byt frustrovana,nekydaj vsetok hnus na seba,skus sa pozerat v tomto okamihu na svet okolo teba a seba svojima ocami,nepozeraj do buducnosti ci minulosti ocami druhych,bo to ta len ukamenuva,urcite sa najdu nejake moznosti,treba byt vytrvali,

Ahoj Danka37,

asi teraz je ten čas pre Teba, vyhľadávať sociálne kontakty. Práve ako píšeš, že ich nemáš, respektíve od ľudí, s ktorými udržiavaš kontakt, nedostávaš takú podporu v tejto veci, ktorú by si čakala.
Nechcem tárať dve na tri, nemám skúsenosť so situáciu v akej si teraz, ale ak zostaneš v riešení problému duševne sama, tak len bude plynúť čas, a budeš čím viac smutnejšia a zúfalá, a to sa nesmie stať.
Skús doma v tichu porozmýšľať nad tým, ktorý známy by mohol mať skúsenosť s vecami ohľadne rodinného práva, alebo kto by mohol mať takého známeho, alebo najlepšie, človeka, ktorý študoval, praktizuje, alebo sa vyzná v práve. Viem, že sa to zdá nemožné, keďže sama píšeš, že cítiš, že peniažky na riešenie problému nemáš. Čo je aj pochopiťeľné vzhľadom na sociálny systém, ktorý v tomto štáte máme. Chorí a ťažko pracujúci ľudia sú ponechaní úplne osudu, a darmožrútov dotujú.
Podľa mňa, prvé, čo treba urobiť, je nájsť oporu. Hlavne duševnú. A ihneď v tejto chvíli si povedať, že sa budeš každým dňom psychicky posilňovať. Aby si, keď sa dieťatko narodí bola už silná, a aby si to mohla tomu hajzlovi natrieť do ksichtu!
Neviem, ako sa k tomu stavia tvoji rodičia, respektíve neviem, aké máš zázemie. No treba sa predom informovať, pripraviť z právneho hľadiska na to, že on ti bude chcieť dieťatko zobrať. Kto má peniaze v dnešnej dobe, a zaklame na súde nejaké ,, nebeské duševné a finančné,, podmienky pre dieťa, vyhráva ich priazeň. Treba, aby všetci z tvojho okolia, o ktorých si myslíš, že by ťa vedeli podporovať stáli pri tebe. Nebuď sama, lebo čo i len pár hodín smútku a neútešnosti v tejto veci ťa vie totálne vysiliť.
Mysli na to, že budeš silná pre tvoje dieťatko. A bojujte preň viacerí.
Asi len to by som vedela odporučiť, to z toho, čo cítim. Hľadaj dobrých ľudí v tvojom okolí, rozprávaj o probléme, ak nájdeš fakt takých v blízkom okolí, ktorím môžeš veriť. Treba začať riešiť veci.
Modlím sa za tvoje dobro a zdravie, a držím ti veľmi silno palce
Zároveň, keby ste mali niekto tuna z fóra skúsenosť v podobnej veci, alebo vedeli o niekom, prosím ozvite sa Danke
Dakujem

Ahoj Danka...za nas chlapov sa ti z hlbky ospravedlnujem za tvojho priatela ze sa zachoval tak zbabelo...a ze ta vydiera..tym najcennejsim co mas v sebe...vazne ma to velmi mrzi za teba kiez by som ti vedel dako osobne pomoct...aspon takto na dialku...nechcem mudrovat ani ti velmo diktovat co mas robit...ale tiez si myslim ze by sisa mala poradit ohladom prava kto sa donho vyzna ake mas moznosti...a pokus sa mat pod kontrolou emocie i ked je to tazke...uznavam ale teraz si zodpovedna aj za plod...takze opakujem sa pokus sa to mat dako vedome na mysli...si statocna zena drzim ti palce a budem sa za teba modlit a verit ze sa to obrati vo tvoj prospech a tvoje dieta...

Ahojte.

Dnes sa mám zhruba dobre. Deň mi uplynul v takom akomsi typickom víkendovom režime. Čiže vstávanie trochu neskôr, až okolo ôsmej, potom ranné rituály (zuby, zmývanie, holenie), raňajky, lieky. Bol som trochu zle naštartovaný, lebo som sa zobudil ráno na zlý sen, na nejakú prudkú hádku v sne. O to viac ma tešilo, že sa to v ďalšie hodiny až tak neodrazilo. V podstate doobedie som strávil pri kávičkách a počítači, z webu dominovali príspevky na schizofóre. Potom som si po zjedení obeda na nejakú hodinku a pol zahral PC hru a okolo 14:30 som vyrazil k našim, pretože sme išli na hroby. Viezol nás brat a jeho manželka, v aute sme teda boli piati. Tradične sme sa vybrali na 2 cintoríny. Relatívne sa mi darilo byť iniciatívny a čistiť hroby od lístia a zapaľovať, resp. vymieňať už vyhoreté sviečky náhradnými. Teší ma to z hľadiska, že som nebol zakríknutý, ako obvykle, kedy sa hanbím a držím sa radšej bokom. Po vrátení ma brat s manželkou pozvali na výlet zajtra do Malých Karpát, ale vycúval som z toho, lebo sa hanbím. Celkovo som v týchto veciach spoločensky neobratný a hanblivý, veď ma mnohí aj poznáte, že ste ma pozývali na stretnutie v minulosti a nešiel som. Ani na zello ma ešte nikto nedostal, a je mi to na hanbu. Ale aspoň som sa bratovi sľúbil, že sa pridám k rodičom, keď ich do domu pôjdu pozrieť na návštevu na Vianoce. Takže aspoň vtedy ich navštívim a strávim nejaký čas s nimi. Aj by som sa chcel viac angažovať v spoločnosti, ale vlastne ani neviem, čo je môj problém, strašne sa hanbím. Kolegyne ma aj v minulosti pozývali medzi seba trebárs, keď sa išlo hromadne do divadla alebo kina, a ja som sa vždy z toho vykrútil. Vidia na mne, že mi chýbajú priatelia, dobre vedia, že nemám žiadnych kamošov, nikoho, iba asi len rodičov (a potom Vás, ale o Vás nevedia). No ale komu niet rady, tomu niet pomoci, si možno vravia o mne. Už ma časom aj začali nepozývať. Ale je vysoká pravdepodobnosť, že by som naozaj odmietol, takže sa im ani nečudujem. Ale mrzieť ma to mrzí všetko, celá táto moja fóbia, alebo čo to je, dačo iracionálne, čo sa bojí neformálnej komunikácie s ľuďmi. Formálne reči mi idú, viem komunikovať na pracovné témy, na úradoch, vybavovať. Ale klásobiť pri stole alebo niekde "len tak", z toho mám akúsi husiu kožu. Neviem prečo, je to iracionálny prvok v mojej asi povahe, alebo to nejak súvisí s ochorením... jedno s druhým.

Ale inak vlastne "akcia na hroboch" dopadla veľmi dobre. Bol som veľmi spokojný a páčilo sa mi, dokonca bolo aj málo ľudí, lebo väčšina šla okolo prvého novembra.

Potom doma u seba som dal prať tri várky, zavesil. Spravil si zápisy bločkov a financií, a tiež naplánoval jedálniček na budúci týždeň vrátane pondeľňajšieho nákupného zoznamu. Popritom všetkom počúvam rádio v prehliadači. Vypil som dnes 4 šálky kávy, limit energie som zatiaľ do tejto hodiny dodržal. Cvičenie bolo, taká klasická zostava, za 20-25 minút som bol hotový. Skôr 20. Rotoped som vynechal, aj beh na mieste.

Vcelku teda ok. Známka 1 až 1-.

Ďakujem za vypočutie, priatelia. Držím všetkým palce, menovite chcem spomenúť najmä statočnú Danku, jej posielam jedno veľké úprimné objatie a mnoho držania palcov v jej ťažkom boji. Sme s Tebou, Danka!

S úctou
matej