Ako sa dnes máš? 2

Už ste mali stretávku? Kedy ju chcete zorganizovať?

Kúpil som si z USA niacin 1500mg a B complex 125mg. Dnes ráno som si to dal prvý krát. Má to silný antidepresívna účinok. Do píšťaly ale mám dobrú náladu.

Ivan napísal:Už ste mali stretávku? Kedy ju chcete zorganizovať?

Toto je fórum, kde chodia najmä chorí ľudia. A schizoochorenia sa väčšinou prejavujú aj sociálnou utiahnutosťou, prípadne až fóbiou. Všimol som si, že tak reagujú na spoločnosť ľudí mnohí miestni prispievatelia, vrátane mňa. Preto si nemyslím, že by sa nejaké stretnutie zorganizovalo. Každý má svoje traumy a problémy a je rád, že je tu pre nich internet, kde môžu anonymne hovoriť, čo ich trápi. A nie ešte aby svoju identitu odhaľovali a konfrontovali sa z očí do očí. Hovorím hlavne za seba a zo seba. Ja vopred totiž hlásim, že sa žiadneho stretnutia nezúčastním. Ak niektorí členovia sa stretnú, tak v pohode, budem len rád, že nie sú sociálne utiahnutí. Ale u mňa to zatiaľ možné v týchto časoch nie je.

Takže týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorých som sa dotkol svojim vulgárnym slovom. Už sa to nestane, sľubujem. Len som skúšal, kam až môžem zájsť. Hranica mi je jasná, takže vulgárne slovo tu už odo mňa nezaznamenáte

To slovo som v texte opravil. Dokonca som opravil aj to, ktoré mi Matej neopravil ako vulgárne, napriek tomu, že ja ho za vulgárne považujem

Matej, plne chápem tvoju nechuť k stretávke. Do včera som ju mal aj ja, takže viem o čom hovoríš. Dnes mi ale nabehla taká nálada, že by som sa kľudne stretol. Hoci aj na cyklotúre, alebo turistike. Matej, vieš aké pekné miesta sú kúsok od vás v Karpatoch? Aha http://cykloturistika.webgarden.cz/1-malokarptska-dolany . Bol som tam s manželkou na jar.

Dneska sa mám zle. Som stále unavený, smutný, sklamaný, že som opäť v ďalšej veci výnimka, ktorej nezaberajú megavitamíny. Ale zrejme to treba dlhšie brať, ako pri každej rádovej terapii. Zatiaľ som smutný, ba priam nešťastný. Veľmi, veľmi unavený. Unudený. Prázdny.

Matej, ja som sa naučil nič neočakávať. Nauč sa to aj ty. Cesta k zdraviu je záležitosťou pokusov a omylov. Občas sa pritrafí niečo pozitívne. Občas, to znamená napríklad 100 ku jednej. Keby si vedel čo som ja všetko skúšal, len aby som sa pohol o milimeter, tak by si žasol. My niesme v situácii, že môžme od niečoho automaticky očakávať úspech. To proste nejde. Takto to nefunguje. Ak niekomu zaberú psychofarmaká, tak je šťastný človek, pretože nemusí hľadať ďaľšie riešenie, aby mohol zotrvať na tomto svete. Pokiaľ si automaticky očakával úspech, tak to svedčí len o tom, že patríš medzi tých šťastnejších. Ja som úspech prestal očakávať už pred 20 rokmi, a ty si ho ešte ani neprestal očakávať. Mňa účinok béčok prekvapil, lebo som ho neočakával.
Teraz ti napíšem trošku chronológiu ohľadom béčok u mňa. Prvý deň super. Druhý ešte stále dobre. Aj tretí. Štvrtý deň veľmi zle. Potom týždeň neutrálny, akoby som nič nebral. A po tom týždni sa to začalo zasa zlepšovať. Postupne pomalinky. Ale mal som aj krízové časti dňa a nepríjemné noci. Ale v globále sa to stále zlepšuje, a to evidentne. Takže vydrž chlape s verdiktami. To musíš užívať niekoľko mesiacov v terapeutických dávkach, aby si o tom mohol niečo rezolútne povedať. Ty si ešte ani nezačal brať terapeutické dávky. Aspoň nie z B komplexu. Koľko si dávaš B3 denne?

Matej, lepšie je byť prázdny než plný bordelu. Včul neviem, či je bordel v tvojich očiach vulgárne slovo, alebo nie. Tipujem že nie je, ak je daj vedieť. Zatiaľ ho budem používať. Ak sa cítiš prázdna, to je ešte dobre. Horšie by bolo, keby si sa cítil plný nepríjemností. V prázdnote sa dokážem vyžívať, lebo do nej nahadzujem svoj optimizmus. Niekedy ho nahadzujem aj do negatívnych stavov, a keď už nevládzem, tak do nich nahadzujem aspoň prázdnotu. Tá je vtedy rajom oproti negativite, takže mi ju pomáha tlmiť. Takže ja si prázdnotu vážim ako veľmi dobrý stav, lebo mi pomáha eliminovať ten negatívny. Dôležité je, aby si do tej prázdnoty dal svoj optimizmus, pretože keď do nej dáš svoj pesimizmus, tak sa zmení na nepríjemnú. Takže len toľko z mojích skúseností.

Pozdravujem Vás. Mám Tiež F25(.2). Niekedy prispejem. Držím nám palce. Dobrý web.

Aby som sa predstavil. Mám 27 a s F25.2 sa potýkam od 16-tich rokov. Najprv mi v tomto veku prisúdili len depresiu, neskôr mániodepresiu. Po jednom veľmi vyčerpávajúcom "pochode" mi bola vo Veľkom Záluží diagnostikovaná F-25. Roky plynuli a mojím veľkým bojom bolo aj pochopiť, že som skutočne chorý, že choroba nie som ja. Toto obdobie trvalo asi do 18-tich. Následne som pochopil, že nie som skutočne zdravý, a že tie excesy čo som robil bola choroba. V to obdobie mi pridelili aj 1/2 invalidný dôchodok spolu s kartou ZTP. Odvtedy sa snažím dodržiavať v plnej miere pokyny lekárov a takisto držím disciplínu ohľadom brania medikamentov. Snažím sa aj napriek problémom zachovávať pozitívny prístup k životu. Odrazovým mostíkom mi je to čo nedokážem. Následne som pochopil, že dokážem ešte stále dosť. Hrdinstvo nie je prechádzať životom ľahko a bez námahy, ale naopak boriť sa a vyhrávať nad problémami. Kto má naservírovaný svoj život ako na zlatej tácke, nemôže mať relevantne zdvihnutý nos. Len kto sa potýka s problémami a dokáže ich nielen zvládať, ale aj úspešne prekonávať a poučiť sa, má byť na čo hrdý. Diagnóza F25 nás predurčuje byť takýmito hrdinami. Problémov máme každý veru dosť, môžeme byť pyšní na seba, že im dokážeme čeliť - a keď to nezvládneme, nevadí, aj zajtra príde Slnko na oblohu. S pozdravom Tuto.

Vítam Tuta na našom fóre. Vitaj. Cíť sa tu príjemne, nech Ti to tu poskytne bohatý priestor pre zdieľanie svojich pocitov, skúseností, názorov a následne aj pomoci v podobe rád od iných prispievateľov. Teším sa, že si k nám prišiel. Ešte raz vitaj.

--------

Som veľmi nešťastný. Fakt umieram. Vlastne som už dávno zomrel. Iba hnijem a všade okolo mňa páchne smrad pýchy z rozkladu mojej duše i tela. Rozožierajú ma červíky besnenia a temnoty. Moje srdce je prázdne a duša v mizérii. Zase som nadával na nete, jeden chatujúci kamarát mi povedal do duše svoj názor na mňa a veľmi ma to tento názor oslovil - vraj podľa neho som dobrý chlapec, len veľmi precitlivený, vzťahovačný, zle si interpretujem veci a reči, ktoré sa týkajú mňa, mám pocit že mi je ubližované a nadávkami sa iba bránim. Takto to aj predložím zajtra psychiatričke na kontrole, lebo by takáto interpretácia môjho správania môže vytvoriť v doktorkinej mysli asociáciu medzi mojou rezonanciou v nálade a psychotickými vecami, akými sú vzťahovačnosť, paranoja, dezinterpretácie.

Prepadávam sa do čoraz väčšej beznádeje a zúfalstva. Normálne cítim vnútri v psychike, ako kolabuje, rúti sa, odumiera tomuto svetu, i všetkému. Kto ma zachráni? Páter Pio by mi dal facku a vyhnal ma kdesi preč. Ktože ma zachráni? Ktože ma zachráni?

Zachráň sa sám Matej. Ty máš k tomu najväčšiu kompetenciu.