Ako sa dnes máš? 2

zaujala ma jej anglictina a imitacia zvukov

Deje sa so mnou niečo vážne a tajomné. Stáva sa pomerne často, že mám dobrú náladu a že som k ľuďom milý. Je to vplyv nejakých záhadných pohnútok v mojom inak zvrátenom srdci. Nerozumiem tomu. Ja som v skutočnosti zlý, odporný, škaredý, prehnilý a plný nenávisti, závisti a zloby. Svojím pohľadom vraždím ľudí a slnko sa uteká schovať za mraky, keď ma zočí na ulici, čo je dobre, lebo inak neviem dobre zaostriť zrakom.

Nepáči sa mi to, že mávam dobrú náladu. To nie je normálne. Ja som predsa v srdci hnusný a podlý.

Mimochodom, ako často komunikujete sami so sebou? Ja keď som v úzkosti, tak vnímam v mysli zaujímavé úkazy. Sú to zvláštne nadprirodzené, alebo skôr neprirodzené mentálne zjavy, ktoré majú charakter nemej myšlienky. Nemej, to znamená, že svoj obsah akosi nevyjadrujú v jazyku zrozumiteľnom pre človeka. Napriek tomu som sa predivným spôsobom schopný tomu porozumieť, hoci len čiastočne - do takej miery, že pochopím tieto nemé výkriky v mojej mysli ako nepriateľské, opozičné voči môjmu centrálnemu myšlienkovému jadru a ja následne som donútený s týmto komunikovať.

Komunikácia prebieha na rôznych úrovniach. Napríklad tým, že relatívne nutkavo a relatívne úmyselne roztriasem celé telo, hlavne dolné končatiny a plecia. V dôsledku toho sa upokojí časť zo mňa. Avšak to nestačí. Väčšinou sa musím uchýliť k vulgarizmu a zahnať vulgárne tieto nemé výkriky, ktoré akoby chceli vyrieknuť nado mnou ortieľ nemej výčitky. Tieto nemé výkriky majú však závažné dôsledky, ony totiž dávajú do pohybu celú moju spleť názorov, obzvlášť metafyzických a náboženských, filozofických, a ja sa ocitám náhle v myšlienkovom chaose, ktorý je už postihnuteľný v ľudskom jazyku. To vyvoláva veľké pnutie a napätie, čo následne kompenzujem ďalším silným trasením celého tela.

Inokedy sa zase netrasiem, ale zosypem na stoličke alebo na posteľ a takmer nevládne ležím, počúvajúc pomalú smutnú hudbu, baraj jednu pesničku dokolečka celý deň. Preto tak, akým je zamotaný cyklus tej pesničky, tak je zamotaný cyklus môjho myslenia, ktoré sa len zaoberá ustavične tým istým. No osudovým v celej logike zosypania je drzo sa vnucujúca nepriateľská komunikácia tých záhadných mentálnych fenoménov, ktoré volám pre ich jazykovú a vyčítavú nepostihnuteľnosť nemými výkrikmi.

Dámy a páni, vyjadrite svoje názory.

Ahojte kamaráti. Predstavte si, že túto sobotu ešte pred Turčianskými Teplicami, kam cestujem v pondelok idem na výlet do Bardejova. Organizuje ho kamarátova mama, budú tam telesne postihnutí, ale aj chodicaci. Už teraz sa na výlet teším. Majte sa krásne, Robo.

ahojte...za hodinu odchadzam autom na letisko do Bratislavy, vecer letim...domov pridem vecer 31eho, potom vam napisem, ako to vsetko dopadlo...majte sa

Peknú dovolenku praje Tomasovi aj Robovi.Dúfam,že budete mať dobré zážitky.Matej,moc Ti nerozumiem.Prečo si neustále sugeruješ,že si zlý a máš byť zlý.Veď to tak vôbec nie je.Za chorobu nikto nemôže. Aj zo zdravých ľudí málokto je úplne dobrý,alebo úplne zlý.A niekto je pre niekoho dobrý a pre iného zlý.Viď politika.Viem že si nespokojný,že choroba si vybrala práve Teba. To je asi každý z nás.Najprv si písal,že sa venuješ aj športu.Teraz sa dá chodiť von.Je to nedobre celý deň ležať na gauči a púšťať si dokola jednu pesničku.To ako by si si chcel podporiť negatívnu energiu.Ak v okolí nemáš známych s ktorými by si chcel tráviť čas,spýtaj sa mamy,alebo otca,či s Tebou nemôže ísť niekde na výlet,hoci aj do blízkeho okolia.Najlepšie by bolo,keby si si dokázal vybehnúť aj niekde sám.Ja chodím sama do centra mesta,len tak sa prechádzať,alebo sama k jazeru pozorovať detičky,ako sa člapocú vo vode.Vždy je to lepšie,ako ležať doma na gauči.Nepresviedčaj sám seba,že si na tom zle,aj keď sa dobre necítiš.A Rivotrili si rozhodne nezvyšuj.

Ahojte kamaráti. Mám zmenu plánu. V sobotu 21. augusta nepôjdeme do Bardejova, ale do Vrbova sa kúpať v termálnej vode. Čo sa týka Turčianských Teplíc, tak to je nezmenené, ideme tam v pondelok 23. augusta, ako som už spomínal. Majte sa krásne, Robo.

Ahoj priatelia

Laura napísal:Matej,moc Ti nerozumiem.Prečo si neustále sugeruješ,že si zlý a máš byť zlý.Veď to tak vôbec nie je.Za chorobu nikto nemôže. Aj zo zdravých ľudí málokto je úplne dobrý,alebo úplne zlý.A niekto je pre niekoho dobrý a pre iného zlý.Viď politika.Viem že si nespokojný,že choroba si vybrala práve Teba. To je asi každý z nás.Najprv si písal,že sa venuješ aj športu.Teraz sa dá chodiť von.Je to nedobre celý deň ležať na gauči a púšťať si dokola jednu pesničku.To ako by si si chcel podporiť negatívnu energiu.Ak v okolí nemáš známych s ktorými by si chcel tráviť čas,spýtaj sa mamy,alebo otca,či s Tebou nemôže ísť niekde na výlet,hoci aj do blízkeho okolia.Najlepšie by bolo,keby si si dokázal vybehnúť aj niekde sám.Ja chodím sama do centra mesta,len tak sa prechádzať,alebo sama k jazeru pozorovať detičky,ako sa člapocú vo vode.Vždy je to lepšie,ako ležať doma na gauči.Nepresviedčaj sám seba,že si na tom zle,aj keď sa dobre necítiš.A Rivotrili si rozhodne nezvyšuj.

No, to je so mnou tak. Neviem ako Vy ostatní, ale moja bipolarita je dosť radikálna a nezaberajú dobre na ňu ani také veci ako je Orfiril Long. Bral som už aj Lítium, aj Timonil Retard a nič. Stále tie afektívne výkyvy sú mimoriadne silné, sínusoida je v mojom klinickom obraze poriadnou húsenkovou dráhou. Nie je vlastne pravda, že si neustále vsugerúvam, že som zlý, to je vec, ktorú o sebe prednášam len vtedy, keď som na dne, keď som v úzkosti, silnej depresii a prežívam ataky tých nemých výkrikov a myšlienok. Vtedy potom táram také nezmysly, že satan je ten priateľ človeka a podobne, pričom tým z Vás, ktorí o kresťanstve pochybujete, nerobím zrovna dobrú reklamu, čo ma fakticky ešte počas samotnej depresie veľmi mrzí. Ale je to akoby mimo mňa, som vtedy plný rozporov a paradoxov. Teraz počas stredu a dnešného štvrtka sa situácia veľmi zmenila a zase som sa vrátil do dobrej nálady. Moje slová z predošlého príspevku v tejto téme potvrdzujú, že keď som v jednej nálade, považujem jej protipól za niečo, čo nie je mojou súčasťou, od čoho sa chcem dištancovať. Napr. keď mám dobrú náladu, tak som dobrý kresťan, milý k ľuďom, rád pomôžem, poradím a tak. A nejaká minulosť s vulgarizmami a zlovôľou - toho sa maximálne hanbím. A naopak, keď som v hlbokej depresii a ja sa prehupnem do - nazvime to - mierne satanistickej nálady, tak sa čudujem, ako môžem mať voľakedy vôbec dobrú náladu a považujem u seba dobrú náladu za prejav falošného Matejovho Ja. Dúfam, že mi rozumieš. Takže som doslova a do písmena bipolárny... moja diagnóza F25.2 (schizoafektívna porucha bipolárneho typu) na mňa sadla jak riť na šerbel s prepáčením, chi. Dva póly v afektivite.

Čo sa týka tej podpory negatívnej energie - áno, môžem potvrdiť, že to v čase depresívneho kolapsu robím. Myslím, že nie som vôbec sám. Nechcem si podporovať svoj stav, ale tá dekadentná mentalita v tom pohnutom čase tých zlovestných dní je u mňa taká, že jednoducho niet východiska a mne nezostáva nič a nikto, kto by ma poľutoval a pomohol mi. Tak sa poľutujem sám. No sebaľútosť mi zároveň pomáha akosi v sebe zvolať nejaký poradný koncil, na ktorom prehodnotím isté názory a postupy v činnosti vo svojom živote. A nakoniec vychádzam občas ... sem-tam z tohto boja posilnený.

Inak, v čase pokoja a dobrých dní, ktorých je vďaka antidepresívu Escitil 10 mg oveľa viac ako tých zlých, tak chodievam najmä s mamou von na prechádzky do nákupných centier, nakúpiť, posedieť si na číne, alebo len tak sa rozprávať a pomôcť jej s nákupom. Chodí aj so mnou psychiatričke, hoci do ambulancie idem takmer vždy sám. Ale kým mi nezačne v októbri škola, tak sme sa dohodli, že ešte budeme chodiť spolu, lebo to máme niečo ako taký náš spoločný výlet do susedného mesta... výlet autobusom z Trnavy do Bratislavy a späť. Takže toto sa dá. Dnes som sa bol aj ostrihať a v solárku, takže paráda, mám posilnené sebavedomie trošička. Aspoň troška, aj to je krok vpred.

Čo sa týka Rivotrilov, v tom som zlý pacient, ja ich zneužívam. Mám si dávať jeden ráno, jeden na noc a jeden keď voľakedy idem do krízovej situácie, v ktorej by sa mohla objaviť zraniteľnosť či úzkosť, neistota. Namiesto maximálnej dávky troch (dovedna 1,5 mg), si dám niekedy aj 5 tabletiek Rivotrilu. Ale pozor, nie každý deň, väčšinou iba vtedy, keď mám zlé dni a príde ten opačný pól mojej afektivity. Kríza. Tak najmä vtedy. Pokúsim sa polepšiť.

Vďaka, Laura, za reakciu. Veľmi si ma reakciou povzbudila, ďakujem.

Tomasovi aj Robovi prajem veľa krásnych zážitkov, nech Vaše ochorenia pekne len spia a nech Vám dajú pokoj a nech si teda užijete svoje "dovolenky" naplno. Aby ste nám mohli potom aj rozprávať, čo ste zažili.

Zdravím všetkých!

Matej,veľmi si ma potešil,svojou poslednou reakciou.S tou bopolaritou to doverne poznám.Ja som tiež nemala vždy len manický typ,ale aj depresívny.Vekom sa Ti snáď tá bipolarita zmierni.Moja psychiatrička je presvedčená,že mne už na bipolaritu netreba nič a beriem len Seroquel,Ketilept a 0,5mg Rivotril.Keď s dám 1,5 Rivotrilu,že mám večer nervy a do rána by som nezaspala, sa mi stáva maximálne 2 krát do mesiaca.Bipolaritu vidno aj na mojich posledných reakciách,že sa mi nechce žiť rozchádzam sa s druhom a o pár dní pozitívny pohľad na svet.No čo už s tým narobím.V minulosti som brala aj Lítium aj Orfiril Long aj Timonil,čo mi robil dobre.No to som vtedy nebrala antipsychotikum a potom to prasklo veľkým schizoidným atakom.Mne už musí lekárka dávať možno menej liekov aj vzhľadom na moj vek a dlhodobý vplyv liekov na celý organizmus.Ináč aj ja v mojom veku, niekedy občas počúvam na plné pecky punkové pesničky,čo na moje okolie posobí mierne satanisticky.O viere nepochybujem,len mám rešpekt sa ňou zaoberať.

Ahojte kamaráti. Dnes som bol vo Vrbove so slovenským vzäzom zdravotne a telesne postihnutých. Kúpali sme sa tam v termálnej vode , bolo tam celkom fajn, ale zase som sa zbytočne stresoval-lebo som si myslel, že ma cuzí ľudia-nie tí, čo išli s nami autobusom, že ma prezývajú, ohovárajú a smejú sa zo mňa. Myslel som si to asi preto, lebo som nevzal poobede liek a teraz večer som si už lieky dal. Včera som bol s mamkou na úrade práce hľadať si zamestnanie. Zaevidovali ma tam ako úchádzača o zamestnanie. Som invalid na 75 percent. Absolventskú prax som odmietol-lebo to tak chcela mamka. Rozhodol som sa, že budem podnikať. Musím byť ale na úrade práce zaevidovaný najmenej 3 mesiace a viac, aby som mohol podnikať. 6. septembra idem zasa na úrad práce k mojej sprostredkovateľke na školenie. Chcem si zariadiť kanceláriu, na ktorú v budúcnosti dostanem dotáciu a robiť jednoduché, podvojné účtovníctvo, alebo mzdy a personalistiku, daňové priznanie, proste administratívne a ekonomické práce. Aj mamka so sestrou sú ekonómky, takže ma má kto učiť ešte hlbšie účtovníctvo. A okrem kancelárie si musím zohnať nejakých klientov, aby som mal komu robiť účtovníctvo. Mamka rozmýšľa, aby sme dali inzerát do novín, že hľadám klientov na robenie účtovníctva a administratívnych prác. Takže asi tak... Majte sa krásne, píšte básne. S pozdravom Robo.

Ahoj Lapaj. Nič si z toho nerob, že nemáš vysokú školu. Nemám ju ani ja a vôbec sa preto svet nezrúti, život ide ďalej. A aj keby si chcel, vysokú školu si môžeš spraviť hocikedy, aj v starobe-existuje predsa univerzita tretieho veku, ale ja pevne dúfam, že si ty zrobíš výšku napr. do 2 rokov. Mimochodom, chcel by si byť po Bc. aj Mgr. alebo ti stačí prvý stupeň vysokoškolského vzdelania? Je to už na tebe, ako sa rozhodneš. A tie negatívne myšlienky, pocity úzkosti, beznádeje...to sú príznaky nášho ochorenia. Veď vieš, ako to jo je v živote-raz si hore a raz dole, raz ti je horšie a potom zasa lepšie a ako sa hovorí po búrke slnko vychádza... Takže asi tak... Maj sa krásne, Robo.

Lapaj napísal:dnes mi prislo akosi luto. mam sa trochu horsie, mam vtierave myslienky a celkovo chaoticku mysel. bol som sa pozriet na facebook, hoci tam ucet nemam, na byvalych spoluziakov a spoluziacky. prislo mi strasne luto, pretoze vsetci chodia na vysku, maju priatelov, priatelky, kamaratov a proste s radostou ziju svoj zivot. postupne som so vsetkymi prerusil kontakt, uz ma ani nikam nevolaju a keby aj volali, nesiel by som. stale si hovorim, ze uz odzajtra budem znovu zit, ze sa mi polepsi a budu ma bavit cinnosti, najdem si par kamaratov a pripadne skusim nejaku vysoku skolu. pochvili sa vsak vratim do reality v ktorej ma necaka nic ine ako smutok, uzkost, nuda, vtierave myslienky a podobne. tento uzavrety kruh sa so mnou toci uz snad tri roky a ja som nedospel k ziadnemu zlepseniu. stale si hovorim, ze sa to raz prelomi a opat nastane nebo bez oblacikov. pride mi to niekedy aj nefer, ked vidim aki su ostatni stastni, co vsetko dosiahli, maju sa o koho opriet atd.

Ahoj Lapaj

Týmto príspevkom Ťa nechcem znechutiť, ani uraziť, ani Ti sprotiviť kresťanskú vieru, ani sa Ťa nijak dotknúť. Ničmenej, musím byť trocha tvrdý. Dúfam, že to naše priateľstvo prežije a že budeme kamoši naďalej.

Keďže si pravdepodobne neveriaci, tak Ťa ušetrím rečí typu: zlý duch si Ťa omotáva okolo seba a namotáva Ťa na mnohé klamstvá a odporné lži. Takéto interpretácie sú náboženské a nie je nutné ich tuná rozvádzať, pretože Ti tú myšlienku, ktorú Ti chcem vysloviť, viem povedať aj bez týchto opisov. Ja len som chcel, aby si vedel, odkiaľ čerpám informácie pre onú myšlienku.

Lapaj, žiješ až po uši zamotaný do spleti strašných lží. Presne tak, ako som ja tak žil. Najväčšou lžou, ktorá Ti je vsugerovaná poruchou mysle je presvedčenie, že nemôžeš žiť, že nemôžeš žiť šťastne, že na takú realitu nedosahuješ právo a jedinou pravou realitou je tá čierna a negatívna. Tieto lži sú typické pre naše poruchy, pretože práve narušenie istých psychických procesov, ako je pud sebazáchovy, podvedomá láska k sebe samému ako najväčšia forma lásky u väčšiny ľudí, to všetko zlyháva, a človek sa dostáva do zaseknutej gramofónovej platne, kedy sa obmieľa stále to isté, konkrétne trestanie samého seba, nenávisť voči sebe samému prejavovaná predovšetkým podvedome tak, že sa trestáš, karháš, vyčítaš si, ľutuješ sa a cítiš sa neslobodný učiniť slobodné rozhodnutie žiť s kladným myslením a optimistickejším charakterom. Je to všetko výraz duševného úpadku a dezintegrácie osobnosti, kedy to, čo je pre Teba z ľudského hľadiska prirodzené, je potlačované zdanlivo zvonka (Ty by si tieto exogénne limitácie nazval životnými okolnosťami, schizofréniou, životným osudom, ťažkým údelom, a podobne), ale v skutočnosti je Tvoja sloboda potlačovaná hlavne a primárne Tvojím podvedomím a nevedomím. Ťažký údel, schizofrénia, tie pôsobia len druhotne, a síce tak, že podvedomie a nevedomie zacirkulujú do spleti porúch, ktoré ja nazývam v duchu kresťanskej explanácie lžami a klamstvami.

To znamená, že rozhodujúce a kľúčové jadro Tvojej neschopnosti prežívať šťastie a viachodnotne žiť, nespočíva v akomsi ťažkom údele, osude, ktorý sa nedá ovplyvniť a Ty si v Jeho zajatí. Ak máš presvedčenie, že nič sa nedá robiť, proste si chorý, a tak sa Ti nedá priateliť, si chorý, tak sa Ti nedá študovať, si chorý, tak sa Ti nedá nenudiť, tak to je takisto poriadne veľká lož zásadného významu pre celú Tvoju osobnosť. Tvojou úlohou je túto lož zlomiť, prelomiť jej moc nad Tvojím životom.

Ja som si asi v marci otvoril účet na Facebooku kvôli tomu, aby som spravil krok vpred a spojil sa cez internet s rodinou, ktorú som celé dlhé roky ignoroval a schovával sa pred nimi z dôvodu toho, že som veril, že ja mám autistické ladenie, a preto mi je lepšie mimo ľudí. A tak som odmietal všetky stretnutia. Teraz mám na FB 51 priateľov, väčšina z bývalého miništrantského mladežníceho združenia môjho a spolužiačky zo strednej. Vždy som sa práve týchto dvoch skupín veľmi bál a teraz cez internet s nimi pomerne bežne komunikujem. Čo tým chcem povedať? Že, Lapaj, kráčaš na ceste. Nemôžeš tri roky nechať nad sebou víťaziť lži, že si neschopný, nemožný a odsúdený na nešťastie. Vždy ma učili všetky psychiatrické knihy, že psychiatrickému pacientovi nepomôžu slová "vzchop sa". Napriek tomu v pozmenenej podobe pomáhajú, a síce v takejto: "Tvoj život nie je v rukách schizofrénie, ale v Tvojich rukách. Ak ti schizofrénia hovorí niečo iné, je to lož, je to porucha v Tvojej ľudskej psychickej prirodzenosti založenej na sebaláske. Táto lož sa totiž sebaláske protiví, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, keďže tieto procesy prebiehajú hlavne v nevedomí. Tvoje šťastie si naďalej môžeš budovať, aj keď necítiš emócie, aj keď necítiš sympatiu k druhému človeku, aj keď necítiš sympatiu s nejakou činnosťou, ktorá by Ťa na základe tejto sympatie bavila a zahnala teda nudu. Ak Ti Tvoja mentalita, v ktorej si sám seba akceptoval ako chorého, hovorí, že to nezvládneš, keďže si chorý, tak je to lož. Zlom ju. Vysmej sa jej do tváre. Protireč jej tým, že sa predsa len slobodne rozhodneš a budeš robiť slobodné rozhodnutia tak často, ako sa len dá. Lož z Teba činí otroka, lož Ťa dokonca otrokom vo verejnom prostredí Tvojej mysle aj nazýva a Ty to akceptuješ, hoci sa s tým zmieriť isteže nechceš... ale pravdou je, že si slobodná bytosť, hoci máš schizofréniu a slobodné rozhodnutia môžeš robiť aj pri zažívaní mínusových symptómov.

Lžou je tiež, že upadáš do reality smútku, beznádeje, nudy a tak. Jej klamstvo spočíva v tom, že vytvára dojem, že inej reality niet, ba že aj keby bola, že si ju vraj Ty sám nevieš vytvoriť a nevieš do nej vstúpiť. Smelo sa odváž vziať svoj život do svojich rúk a lámaj lži, ktoré Ti, Lapaj, najrôznejšie psychické poruchy Tvojej schizofrénie vštepili do podvedomia a nevedomia. Lebo schizofrénia, to je celý sumár všelijakých rozličných psychických porúch.

Nečakaj, že príde nebo bez obláčikov samé, vezmi ruské rakety a vyčisti prehánkové a búrkové mračná nimi, ako to robia v Moskve, keď im chce pršať na významných akciách. Uchop pevne opraty a vykroč do života, v ktorom si nádej budeš tvoriť sám a odmenou Ti bude každé okúsenie slobody, ktorej máš naďalej široké zásoby. Odmietni tento spôsob života drasticky a vedomým rozhodnutím zlom všetky lži generované schizofrenickým ochorením, ktoré pacienta len zamotajú do pavučiny bezvýchodiskovosti a beznádeje, pričom nádej a východisko je pritom v sile jeho vlastného ega.

Veľmi sa Ti vopred, Lapaj, ospravedlňujem, ak tvrdosť mojich slov presiahla medze. Nechcem, aby naše priateľstvo utrpelo, ale viem, že aj ja som dlhú dobu žil v klamstvách o svojich možnostiach, až som sa musel nakopať do zadku a donútiť sa formovať svoj osud sám, vysmievajúc sa negatívnym schizofrenickým symptómom do tváre.

Držím Ti veľmi palce a prosím odpusť tvrdosť a zásadnosť mojich slov.

Ahooj.