Ako sa dnes máš?

Ja na homeopatiu moc neverim. Na ludovych "liecitelov" uz vobec nie a poznam pacientov, ktori u liecitela boli a nepochodili. Nepomohol im. Psychoterapiu povazujem za dolezitu sucast liecby, lenze kvalitnych psychoterapeutov je u nas velmi malo a navyse je draha. Okrem toho "adept" na psychoterapiu musi mat iste predpoklady, nezvlada to kazdy, najma nie simplexne povahy bez schopnosti sebareflexie. Okrem toho je dobra v obdobi, ked je clovek stabilnejsi, nie v case, ked "ho vsetci prenasleduju", alebo sa citi byt "vyvolenym, ci zatratenym", pripadne vsetko sucasne. Aktualne pritomne bludy sa nedaju psychoterapiou odstranit, prave preto, ze su to bludy, cize nevyvratitelne presvedcenia.
Nejake znamky depresie ci hypomanie ma v urcitom zivotnom obdobi vacsina ludi, niekto to ma vyhranenejsie, niekto menej. Dokonca aj derealizacia a depersonalizacia, ktore sa povazuju za psychopatologicke javy, sa vyskytuju aj u zdravych ludi napriklad v obdobi vycerpania. Taky clovek este u psychiatra skoncit vobec nemusi. Ale ked ma niekto pocit, ze je Panna Maria a jej frajer Jezisko, tak taky clovek vacsinou uz na psychiatrii skonci. To, ze po svete beha kopa psychicky chorych, ale neliecenych ludi, je normalne. Nepoznam sice nikoho z krcmoveho prostredia, okrem isteho tazko zavisleho pribuzneho, s ktorym sa ale nestykam, ale taki ludia sa najdu aj v beznom zivote. Ide o to, ze ti ludia to nemaju vyvinute v takej forme, aby im to ohrozovalo bezny zivot, pripadne ide o akcentovane rysy osobnosti, alebo poruchy osobnosti, ktore mozu vygradovat az do psychotickej hlbky. Ja som tiez az do 21 rokov unikala psychiatrii, hoci som trpela bludom a poruchou nalady, ale az depresia v 21 rokoch, ktora mi nalomila schopnosti zvladat zivot, ma dostala k psychiatrovi. Vyhladala som ho sama bez popudu okolia. Co sa tyka stamgastov krciem, tam moze ist primarne aj o zavislost a postupne osobnost tak degraduje a pripajaju sa neskorsie komplikacie alkoholizmu ako napr. psychoticke prejavy, ze to moze budit az dojem schizofrenie.

Filipka,diki za odpoveď a za vysvetlenie.

Ahojte kamaráti. Hneď po mojej prvej hospitalizácii na ps. som navštívil "liečiteľku, ktorá lieči všetky choroby-ako to hovorí ona. Keď som tam prišiel po prvýkrát, tak sa so mnou porozprávala o mojich ťažkostiach. V "ordinácii"-na stene mala veľký katolícky kríž a polohovateľný stôl. Potom mi kázala doniesť si so sebou nejaký kamienok, ktorý sa mal stať mojím talizmanom. Kamienok dala do soli, ktorý tam musel byť týždeň. Potom mi kamienok vrátila a ja som musel nosiť pri sebe na jednom mieste. Nosil som kamienok vo vrecku na nohaviciach. Aj doma som vždy ten kamienok musel nechávať v pohári so soľou-vždy v noci. Na dalšej terapii mi dodávala "energiu" a to tak, že som si musel ľahnúť na stôl a ona mi chytala svojími rukami moje telo-hlavne hlavu a aj chrbát. Jej ruky, s ktorými mi dodávala "energiu" boli vždy teplé. Celá terapia trvala 6 týždňov. A vždy sa pri terapii, ale hlavne k jej koncu modlila a ešte niečo rozprávala, čo som vôbec nerozumel. Za tieto sedenia som platil po 200 SK za jedno sedenie. Všetci doma sme si nahovárali, že mi je lepšie a nebola to pravda. Po tej terapii moja mama rozhodla, aby som išiel opäť do nemocnice na ps., ale do krajskej ps. Tam ma postavili na nohy, upravili môj denný harmonogram a to tak, že konečne som v noci spal a ráno som sa zobudil a bol som vyspatý a normálne som fungoval. Po tejto skúsenosti si myslím, že na ps. diagnózy najviac pomôžu lieky, ktoré musia pacientovi "sadnúť". Majte sa krásne, Robo.

Som rada,Robo,že si prispel svojim zážitkom,lebo tiež podobným veciam moc neverím,len hľadám nejaké iné cesty,lebo lieky majú veľa nežiadúcich účinkov a hlavne pri celoživotnom užívaní.Moji rodičia mi hovoria,že lieky budem musieť brať stále.Už len dlhodobé rýchle búšenie srdca,pulzy nad 100/min.nie je možné bagatelizovať a tých nežiadúcich účinkov je oveľa viac.

To busenie srdca mam aj ja. Nasadila som si na to betablokator. Ten mi znizi pulz na 70/min, co je normalna rychlost. Su vsak neziaduce ucinky, ktore sa odstranit nedaju. napriklad tvorba mlieka, alebo to nestastne priberanieeeeeeee

Aj mne občas vyteká z pŕs bezfarebná tekutina,ale ignorujem to.Taktiež beriem lieky na tlak,ktoré zpomaľujú aj pulz.
Chcem však opísať moju návštevu u homeopatky.Asi pre 12timi rokmi sa mi od kolien dole začali vytvárať svrbľavé flaky.Kožná lekárka ma s tým poslala 2 krát do nemocnice na kožné,kde mi dávali len Pix masť,alebo kamforichtiolovú masť.Pri prepustení skonštatovali,že to mám lepšie,ale bolo to také isté.Strašne ma svrbeli nohy od kolien dole.Mala som ich rozškrabané,na kúpalisko som chodila v podkolienkach.Potom mi mama vybavila homeopatku,čo mala titul MUDr.Najprv ma totálne vyspovedala,stále trvala na tom,že aj moje psychické problémy musel sposobiť nejaký zážitok.Na tie nohy povedala,že je to ako keby"alergia na ľudí s ktorými prichádzam do styku"to som vtedy bývala ešte s rodičmi.Dala mi užiť nejaké homeopatické guličky a naozaj nohy ma prestali svrbieť.Mám tam ešte tmavé jazvy,no doležité je,že ma doteraz nesvrbia.Bola som tam na viac sedeniach.Tá doktorka tvrdila,že ma zbaví aj obezity,no to moc nepomohlo.Schudla som až potom racionálnou stravou,no stále mám okolo 100kg.Homeopatka ma chcela liečiť komplexne,aj duševné problémy.Je fakt záujmavé,že odkedy som tam chodila,nemala som halucinácie a bludy,len mániu.Momentálnlne tá doktorka tam už nerobí.Tušim sa niekde zamestnala.Sedenia s ňou neboli lacné,vždy som sa jej vyspovedala,rozoberali sme moj osud od detstva.Bola som tam spolu asi 6 krát.No momentálne sa nedá s ňou skontaktovať.Psychiatrické lieky mi vysadiť nedoporučovala.Sú všalijaké ľudové liečiteľky,čo doporučia vysadiť lieky a potom skončí človek prinajlepšom na psychiatrii.
Filipka a čo sa robí na takých odborných psychoterapiách?Tiež sa anylyzuje osud? Ja som chodila,ako 14 ročná psychologičke preto,že sa mi posmieval spolužiak a tá so mnou robila po psychologických vyšetreniach,len autogénny tréning.Nebolo to zlé.Vtedy ešte skonštatovali aj so psychiatričkou,že psychózou netrpím.

Je mi velmi zle ziadne antidepresiva mi nezaberaju. Nevladzem nic robit,mam silnu depresiu.Robi mi problem aj vstat z postele a umyt si zuby,ci osprchovat sa.Nic ma nebavi

Mal z vas niekto takuto silnu depresiu?

Laura, ja som este nejaku komplexnu psychoterapiu neabsolvovala, chodila som k psychologicke pocas VS do Psychologickej poradne pre vysokoskolakov, zameriavali sme sa najprv na akutne zvladnutie tazkosti a na to, ako dokoncit skolu s psychickym ochorenim a taktiez sme rozoberali rodinne vztahy a vselico ine, co so mnou suviselo. Chodila som tam raz tyzdenne a vzdy som sa tesila, aj ked to nebolo vzdy lahke. Urcite aj vdaka strasne milej a dobrej psychologicke, ktora tam uz nepracuje, ale sme v kontakte.

Ahoj popoluška, možno na teba tak vplýva počasie, nie je to možné? Aj mne je teraz tak divne. Ja som mala také depresie, že som len plakala, triasla sa a chcela pobrať lieky, alebo vyskočiť z balkona. Len som volala jednému knazovi, lebo volať doktorovi som nemala odvahu... Ten ma hned zobral vonku a na chvíľku to prešlo, v podstate len kým som sa nevrátila naspäť domov.

Ja to nemam z pocasia ahojka,ale z toho,ze mi nezaberaju ziadne antidepresiva a doktorka uz nevie,co mi ma predpisat uz som skoro vsetko vyskusala a nic mi nezabera.V utorok mam ist na kontrolu,no neviem,ako to vydrzim.