Ako sa dnes máš?

Lapaj, tvoja doktorka ma aj pacientov, ktori ho beru v jednej davke.

Mal by sa,ale mozu sa urobit aj vynimky

hej aj v literature sa pise ze sa musi uzivat v dvoch davkach kvoli tomu ako sa metabolizuje, ale ja som ho tiez uzivala len vecer. no potom aj rano, tak neviem..

lapaj, ked si pisal, ze spis iba 6 hodin...keby si si nachystal zeldox k posteli a uzil ho hned po prebudeni a znova zaspal?

Dik, urcite sa na to spytam.

Lapaj,mam to potvrdene aj od inych doktorov,ze sa to moze.

Ok.

Aj ja viem o pacientoch, ktori uzivaju zeldox iba vecer..

Ja idem rano na pol osmu zajtra na krv,ci sa mi znizila hladina prolaktinu v krvi,ked mi vysadili Solian a nasadili Abilify,tak som zvedava

Lapaj, čítal som, ako si popisoval svoju úzkosť a ako Ti začínala a ako Ti pri nej trochu pomáha alkohol. Chcel som len prispieť tým, že ma to vskutku oslovilo, lebo je to vlastne výrazne podobný osud ako ten môj.

Moja úzkosť nebývala taká ako Tvoja, že by som sa niekedy triasol, že by si dakto myslel, že to je nežiaduci účinok nejakého lieku. Ale máme mnoho spoločného a hoci som Ti to už asi aj písal, tento raz si mi pripomenul mňa až natoľko, že Ťa chápem až do takej miery, do akej to asi ani nepripustíš. Tiež mi to začalo približne v piatej alebo šiestej triede na základke. Bola to tiež veľmi výrazná sociálna úzkosť, ktorá sa však prejavovala trošku ináč, a síce masívnym vliatím krvi do krku, celej tváre, čela, hlavy. Spôsobovalo mi to červenanie ako taká paprika, veľké červené, krvavo červené škvrny najmä na lícach, čele, rukách, hrudi. Priam ma to dusilo, lebo som zrýchlil dych, začali mi slziť oči a strašne, ale naozaj desivo strašne som sa hanbil. Nesmierne poníženie. Stávalo sa mi to každý deň po dobu asi 7 rokov vždy pri nejakom rozhovore, alebo stretnutí, tiež vonku na ulici v úlohe "okoloidúceho", v kostole na miništrovaní, v škole keď som bol vyvolaný k tabuli, alebo odpovedať a podobne. Zo školy si pamätám, že som bol raz chválený, učiteľka slovenčiny ma dala pred tabuľu a veľmi chválila moju nejakú esej alebo recenziu, či niečo také, čo sme mali za úlohu spraviť. A ja namiesto pocitu hrdosti, že som takto ocenený, som mal nesmierne (už mi dochádzajú superlatívy) veľkú úzkosť, až ma učiteľka posadila s tým, že: "Radšej sa posaď, nech tu neodpadneš." Lebo fakt som vyzeral na odpadnutie, čo mi išla explodovať hlava od návalu krvi. Tiež v kostole ma chceli chytať na veľkých bohoslužbách, že či neodpadávam, ľudia na mňa civeli - neviem či to bola iba moja vzťahovačnosť, alebo či naozaj civeli na mňa, ale rozhodne viem, že ak sa dívali, tak mali pekné divadlo na mojej tvári a očiach.

Moja snaha nejako to interpretovať, psychologicky vysvetliť, bola márna presne ako u Teba. Bol som otvorený, spoločenský sangvinik, extrovert, nemal som sa prečo báť ľudí, ani som sa ich nebál, to robilo iba moje telo, alebo mozog. Myslím že aj Ty máš asi takéto myšlienky, že Ti to robí telo a Tvoja psychika je v skutočnosti iná a je vlastne iba v zajatí precitlivelého mozgu. A tak som začal po nejakých 4 rokov trápenia sa skrývať, vyhýbať sa spoločenským situáciam, začal som, Lapaj, ukončovať vzťahy, priateľstvá, upadol som do dlhodobej depresie a bolestivo som ukončil aj obľúbené miništrovanie. Až ma to priviedlo v 19. rokoch k psychiatrii.

Ja síce nemôžem povedať, že by som nemal psychózu, pretože moje bludy a intrapsychické halucinácie boli dlhé veky výrazné a bizarné, hoci utajené. Netreba to rozpisovať, už aj tak píšem (tradične) naširoko. Takže ja to schizo mám veru. Ale tento spoločný osud s Tebou veľmi zdieľam, a hoci asi nepotrebuješ súcit, aj tak Ti ho ponúkam. Som duchom s Tebou, hoci si asi uzatvorený typ už, neviem. Tiež to riešim sem-tam alkoholom, ktorý ma vovádza do pohody, akéhosi stavu lážo-plážo, iste mi rozumieš. Tiež to pociťujem priam magicky.

Chcem sa v tejto súvislosti spýtať našej odborníčky na lieky, Filipky, (tak Ťa označil Lapaj ), že či môžem na Invegu piť. Lebo ju beriem 6 mg ráno a ešte som nepil, ale asi trochu chcem skúsiť, ibaže nie dnes, ani zajtra. Ale proste keď príde zlá chvíľa. Vieš, že či mi nebude zle, nejaká strašná opica alebo vracanie už počas dvoch deci vína. To sa mi totiž stalo pri Soliane.

Lapaj, úzkosť mi výrazne ustúpila pri liečbe Xanaxom a najmä Rivotrilom. Tiež vedľajšie účinky Seroquelu spôsobili mi otupenie mimických svalov, tak som mal zamedzený akýsi príliv krvi (ale zase som nevedel dobre artikulovať, hm ). Pomohli mi aj antipsychotiká, lebo časť z môjho zahanbujúceho utrpenia bola spôsobená vzťahovačnosťou, že sa každý na mňa pozerá a súdi ma. Tak som sa hanbil a to spúšťalo kolobeh úzkosti. Hanbil som sa, že sa hanbím.

Rozumiem, že Tebe to asi nepomohlo, ale len som Ti chcel takto trošku obšírne vyjadriť súcit a porozumenie. Tvojmu trápeniu plne rozumiem. Vďaka Ti že si ma vypočul a držím Ti naďalej palce. Asi nie si veriaci, ale aj tak Ti prezradím, že si aj v mojich modlitbách. Drž sa.

Matej, vitam Ta naspat Co sa tyka pitia, vseobecne sa vobec neodporuca pit na psychiatricke lieky, hlavne na anxiolytika a antipsychotika. Co sa tyka individualnej reakcie, ta sa odvija od toho, nakolko je clovek geneticky vybaveny alkohol metabolizovat, ved vsetci pozname ludi, ktorym stacia 2 dcl vina a niekto stiahne 5 panakov tvrdeho a takmer nic neciti. Ale lieky mozu do tejto reakcie zasahovat. Preto ak uz velmi chces pit, tak to skusaj pomaly, po troske a sleduj svoju reakciu a kedy mas dost...