Průvodce vysazovaním léků

Voľakedy, si pamätám, som hýbal s liekmi veľmi často a pravidelne. Stačí, že si trochu čítam fórum niekedy z rokov 2010 až 2011 a vidím, že sme s mojimi psychiatrami hýbali a obmieňali lieky hocikedy, pomaly na každej kontrole. Stále sme sa snažili vyladiť môj stav... Niekedy v roku 2012 sa mi stabilizovali lieky na Risperdale Consta, Escitile, Orfirile a na dajakom anxiolytiku. Tak som to bral stabilne vlastne 3 roky. Za ten čas som si strašne odvykol hýbať s liekmi, resp. ísť na kontrolu, hovoriť tam niečo negatívne za účelom "vylaďovať stav zmenou lieku alebo dávkovania". Celkovo roky 2012-13-14-15 boli skôr obdobím lepšieho zdravotného stavu, než v minulosti, pričom som si fakt odvykol psychiatrovi hovoriť o svojich stavoch, lebo som sa domnieval, že daná kombinácia liekov mi akože perfektne sedí, a preto nesmiem dať lekárovi dôvod ju meniť alebo narušiť. Aj preto som sa čoraz menej a menej zdôveroval s mojimi prípadnými zhoršeniami - tie som riešil skôr súkromne kofeínom, alebo motivačnou literatúrou, alebo workoholizmom.

Je mi teraz také akési neprirodzené predstaviť si, že by som mal ísť psychiatričke, rozpovedať jej, že sa mám zle, s tým, že nech mi upraví teda lieky. Asi je to divné mať takýto problém, je to vec odvyknutia proste. Napr. túto psychiatričku mám od februára 2015 a ešte dosiaľ som jej ani raz nehovoril o nijakom zlom stave, vždy bolo všetko ok a fajn. Ani neviem, ako to presne urobiť, že prídem za ňu, sadnem si tam na stoličku a začnem sa akože sťažovať, že mám výkyvy a depresie... Ona je tam síce na to a počúva také od pacientov stále, že? No akosi mi to príde čudné niekomu sa takto sťažovať... odvykol som si. Joj, to boli časy, že som chodil psychiatrom a sťažoval sa im tam na všetko možné, na každý detail vo svojej psychike. Mám pocit, že to som bol úplne iný človek...

Vie to niekto z Vás toto pochopiť? Viete si predstaviť takéto moje odvyknutie?
matej

Ahoj Matej, ja ťa plne chápem aj ja s tým mám niekedy problém to zo seba "vydať" na kontrole. Vždy to ale dopadlo tak, že sa to nabalilo a časom bola potrebná menšia úprava. Napr. ja som bola dlhu dobu bez AD ale teraz opäť beriem.....neviem či by si to mal v sebe potláčať, ale nezdá sa mi to ako najlepšie riešenie. Ja ked som pred doktorkou nehovorila o svojich pocitoch a naladach ci stavoch, zdoverila som sa s tym rodicom. Oni si aj tak na mne vsimli ze nie som uplne OK.
A co sa tyka svojvolneho upravovania si liekov, tak na to by som si nikdy netrufla. V kazdom pripade sa drz a neboj bude urcite lepsie. Zivot je predsa sinusoida raz vyssie, raz nizsie, i ked pre tuto diagnozu je najlepsi zlaty stred.

Ďakujem, dzuli, za povzbudenie a svoj pohľad. Všimol som si, že aj forumáci, ktorí sa stavajú zodpovedne a kladne ku svojej liečbe farmakami (napr. Lístie, Tuto a mnoho ďalších) si zvyklo niekedy zvýšiť bez vedomia lekára lieky, aby im to pomohlo dostať sa rýchlejšie z najhoršieho. Podľa ich vzoru som si teda dnes zvýšil orfiril na 1000mg denne (500-0-500). Dám tomu týždeň, a keď nepríde zlepšenie, tak si zvýšim na 500-0-1000, tak ako som to bral voľakedy pôvodne. V hre je aj predčasná návšteva psychiatričky a skonzultovanie dávkovania priamo s ňou, teda že by som jej svoje stavy teda opísal, hoci by to bolo pre mňa hocijak zvláštne. Akosi som si odvykol, že lekárom sa človek sťažuje na haprujúce zdravie. Nadobudol som v posledných rokov skôr pocit, že haprujúce zdravie je skôr osobný problém, ktorý si musím prekonať a riešiť sám. Že je to smiešne takto uvažovať? Som ale trdlo...

U mňa si veru všimli už dlhšie aj rodičia, že nie som ok, v škole taktiež, keď pravidelne vynechávam, a taktiež už aj v práci, kde moje beználadie čoraz viac tematizujú a dosť im to už vadí.

Matej, mrzi ma, ze je Ti horsie.

napada mi, ze ak Ti do kontroly zostava este vela dni, mohol by si skusit do ordinacie dr. zatelefonovat a poradit sa s doktorkou, pripadne so sestrickou ci prides skor, alebo ci by Ti nemohla dr. aj takto "na dialku" trochu upravit lieky, napr. tym zvysenim orfirilu. a vobec nemaj obavy z toho, ze popises zhorsenie stavu. je to normalna vec u nas chorych. je praveze az s obdivom, ze si to doteraz zvladal tak, ako si to zvladal.

Ahoj Matej,
napadá mi, že si na základe môjho príspevku vysadil to nootropikum. Na Teba môže pôsobiť inak ako na mňa, navyše máš niečo iné, ako to moje Ginko... Na druhej strane sťažoval si sa na podobné ešte pred jeho vysadení. Možno by som si tipol menej vážne, ale zato nepríjemné "burnout syndróm". Jednoducho toho máš veľa, hlavne stresu spojeným s malým odpočinkom. Pravdepodobne potrebuješ primeranú pauzu spojenú s nejakou odpočinkovou fyzickou aktivitou.

Budem na Teba myslieť, aby si sa z týchto stavov čo najrýchlejšie dostal a mal sa už OK.

Drž sa brácho! Tuto

Ďakujem Vám, Lístie a Tuto, za hojné povzbudenia a názory.

Na kontrolu mám ísť okolo 15. júna... veru, ten burnout je niečo, čo musím zvážiť a čo je celkom vhodným vysvetlením. Trochu som surfoval po nete večer a skúmal som jeho fázy, a veru mnoho na mňa sedí. Len teda ja osobne si nemyslím, že by som vyháral z práce, skôr práveže z toho, že nemám doma po práci dosť voľna. A to značné voľno, ktoré si umelo vytváram tzv. prokrastináciou, to nie je ono, lebo na pozadí mysle stále aj vtedy cítim tlak, termíny a povinnosti. To, že ich odkladám, neznamená, že na mňa nedoliehajú, alebo že nad nimi nerozmýšľam.

Musím sa nejak vzchopiť. Dať hlavu hore. Možno by som si mohol aj trochu viac veriť, že na to akože mám a že mám na to, aby som to všetko zvládol. Nie je to pyšné si to takto sugerovať? Egocentrické?

Prajem Vám hojne zdravia, kamaráti.
nespratník Matej

Prosím berte tento príspevok ako mojú sobnú skúsenosť.
Dobrý večer priatelia, mám diagnostikované ochorenie schizoafektívna porucha, manický typ(F25.0). Bol som dvakrát hospitazlizovaný na uzatvorenom oddelení psychiatrie(prvýkrát s diagnózou alkoholik F10(cca 10 dní), o sedem rokov neskôr už ako F25.0(24dní)). Sám sa hodnotím ako citlivý muž, ktorý ťažko znáša nespravodlivosť(či už historickú ale aj súčasnú, okamžitú). Mám slabosť pre bezbranných(starí ľudia, deti, ľudia v ťažkých životných situáciách). Lieky mi nasadili až po druhej hospitalicii, zyprexa(v súčasnosti olanzapín 5mg) a orfiril long 1000 mg. Psychiatrička mi na začiatku medikamentóznej liečby odpovedala na otázku dĺžky liečby, že potrvá dva roky. Počas doby liečby som sa párkrát pokúsil vysadiť lieky. Vždy bezúspešne, nakoľko som v noci nemohol spať(cca 4-5 dni bez spánku). Tak som sa zmieril s tým, že lieky budem užívať až do smrti. Vedlajšie účinky spomínaných liekov boli hypersomnia(spával som celé roky viac ako 11 hodín), nadváha(zo 68 kíl som sa dostal na hodnotu až 82 kíl) a to som sa denne hýbal, jazdil na bicykli, chodil na náročné vysokohorské túry, robil fyzicky ťažkú prácu. Aj keď som bol kľudný, mal som negatívne pocity zo života. Celkovo to trvalo 8 rokov. Prvé tri roky som abstinoval, rok som pracoval(fyzicky, popritom aj mentálne), inak mám vysokú školu technického zamerania(pomedzi hospitalizácie som duševne pracoval 6 rokov ako konštruktér, 3 roky som pracoval v Anglicku(nie manuálne). Samozrejme, že osobný život som mal (aj mám) v troskách, keď som bol hospitalizovaný tak som stratil 90% kamarátov, duševné ochorenie na Slovensku rovná sa lepre.  Celý čas som sa staral o starú mamu, ktorá žila sama v dome sama. Strávil som 8 zím bez voľna v zasmradených handrách(musel som denne kúriť, zháňať drevo, uhlie) samozrejme bez akéhokoľvek príjmu(na starkú som nepoberal opatrovateľský príspevok(nechcela mi podpísať papiere, rodina sa na mňa vysrala, sociálka ma obvinila(keď som 1 rok pracoval), že som neoprávnene poberal sociálne dávky(62,50eur mesačne a musel som vracať 400 eur,) a starať sa o 100 ročný dom, ktorý sa rozpadal, liečiť starkine kožné choroby bez výsledku(cca 1 rok). Keby mi nepomohla moja mama, sama na dôchodku, tak dnes žobrem na ulici. Nie som najmladší(41 rokov) a spomínané charitatívne činnosti som robil, aby ich nemusela robiť ona. Samozrejme, že som začal piť(každý večer 9 pív) tak dva roky v kuse. S psychotikami sa dá takto chlastať(inak by ste to asi nedokázali), pozrite si vedecké štúdie ako užívanie psychiatrických liekov vedie k závislostiam(abús alkoholom, tabakizmus je asi štandard). No ale alkoholik, ktorý musel každý deň nakupovať 9 pív v rôznych obchodoch(aby to nebolo trapné, aj tak to bolo trapné) a popri tom si večer užije dávku antipsychotík, tak to už bolo fakt, že dno. Samozrejme, že psychiatričke na kontrolách som o tom nerozrával. Potom sa veci dramaticky zmenili. Nejdem to tu vypisovať, len v skratke, už sa o starkú nemusím starať(inak má 95 rokov), potom som zredukoval popíjanie piva.
V posledný deň apríla som bol na pive s kamarátom. Na druhý deň som sa zobudil oblečený na zemi v mojej izbe. No a vtedy som si povedal, že takto nechcem dopadnúť. Povedal som si, že buď doplávam, alebo sa utopím.  Vysadil som lieky. Nad druhý deň som mal nepríjemnú kocovinu a išiel som na huby(zbieral som smrčky(prvé jedlé jarné huby), prešiel som cca 12 kilometrov. Bolo mi fakt zle celý deň. Zaspal som o 5:00 ráno tak na dve hodiny. Potom som nemohol spať 10 dní. Zistil som, že na spánok pomáha hormón melatonín(5 mg), tak som si ho kúpil v lekárni(cca 3 eurá)i. Večer som pil konské dávky čaju z čerstvej medovky lekárskej. Asi 7 dní som nemohol šoférovať a bol najťažší. Celý proces odvykania od liekov trval asi 2 mesiace. Popri tom som začal chudnúť(asi 3 kg mesačne). Samozrejme, že na začiatku som sa bál, aby som ako chronický nespavec neskončil na uzatvorenom oddelení psychiatrie. Po asi dvoch mesiacoch som si po rokoch na liekoch navykol na nový duševný stav. Popri vysádzaní liekov som sa dosť veľa hýbal. Zhadzovanie kíl ma tiež dobrý psychický efekt, motivuje. Po 4 mesiacoch som nadobudol dosť dobrú fyzickú kondíciu. Veci teraz robím, lebo sa mi chce, a tento pocit počas 8 ročného užívania liekov dosť absentoval. Pred vysadením som sa bál ako by to mohlo dopadnúť. Psychicky nemám žiadne impulzy, aby som bol manický, dosť som vyrovnaný(aj keď sa viem nahnevať, nie však rozčúliť do nepríčetnosti). Ako som schudol(12 kíl za 5 a pol mesiacov), tak som stratil aj časť fyzickej sily(podvihnutie veľmi ťažkého bremena, nepotrebujem ju však ku šťastiu).

Priatelia, tento môj osobný príbeh nemá byť návod ako bojovať s psychickými chorobami. Každý z nás je iný, ľudský život je nepredvídateľný. Procesom v ľudskej psychike nerozumieme ani dnes, ani nikdy nebudeme. Je to totiž tak obrovský priestor, ktorý sa nedá nijak obsiahnuť.
V minulosti som bol svedkom ako vysadenie psycho liekov viedlo k veľmi nepríjemným situáciam. Možno aj ja nakoniec skončím opäť vyviazaný na psychiatrickom lôžku.
Tento príspevok som napísal preto, aby som poskytol iný pohľad na vec, a aby som dal nádej pre ľudí trpiacich rovnakou diagnózou ako ja. Bez ohľadu ako ste žili, žijete a budete žiť, držím vám všetkým palce.

Ahoj Pregnel!
Tvoj príspevok ma dosť potešil. Dáva nádej, hoci si si prešiel kadečím. Myslím si, že by to s Tebou a poruchou mohlo klapať tak, že zostaneš len Ty.

Teším sa na prípadné ďalšie príspevky. Dávam zelný bodík. Tuto

Aj ja dávam zelený bodík. Veľmi pekný príbeh, ťažký, ale plný nádeje a perspektívy.

ahoj @Pregnel
kazdy sme si presli tim svojim,davam +

Dobrý podvečer priatelia,

rád by som sa s vami podelil o skúsenosti pri vysadzovaní antipsychotík. Dnes je to viac ako 5 mesiacov ako som vysadil antipsychotiká. V krátkosti tu popíšem, čo sa počas tejto doby dialo ohľadom môjho fyzického zdravia. Hneď po vysadení nastal čas nespavosti, ktorý trval cca 2 týždne. Počas tohto obdobia ma začalo svrbieť telo na rôznych miestach(ruky, nohy, za ušami), takže počas prvých dvoch týždňov som sa o dušu škrabal(raz som si dokonca do krvi rozškrabal kožu na ruke). Potom to prešlo, aj keď sa musím priznať, že za tými ušami sa aj dnes občas poškriabem.Po vysadení ma bolelo hrdlo cca 2 mesiace(som tuhý fajčiar- preto, aj keď pri užívaní antipsychotík som fajčil oveľa viac a žiadna bolesť), bolelo ma brucho(cigarety), raz ma v noci začala bolieť noha v kolene-bolesť trvala cca 24 hodín). Zvýšená citlivosť uší-najmä po prebudení, svrbenie vo vnútri zvukovodov. Spánok po cca 5 mesiacoch od vysadenia: väčšinou idem spať okolo 1hodiny ráno, predtým užijem melatonín(2,5mg-voľnopredajný liek), dĺžka spánku cca 7 hodín. Pred 3 týždňami ma začali pobolievať pohlavné orgány(penis, testes, možno prostata, môj vek 42 rokov). Nasadil som brusnice, urologický čaj. Dnes je táto záležitosť takmer v poriadku, aj keď návštevu urológa v budúcnosti nevylučujem. Popri bolesti pohlavných orgánov ma pobolievali aj svaly(nohy) a trochu kĺby, všetko však bolo v únosnej miere. To sú všetky fyzické potiaže po cca 5-tich mesiacoch.
Ďalšie zmeny za posledné mesiace sú nasledovné, viac dbám na hygienu, viac konzumujem zdravé potraviny, plánujem budúcnosť. Snažím sa robiť veci tak, aby som bol so sebov spokojný(neprepínam sa k výkonom, ale vec ktorú si zaumienim aj spravím-napr. upratať byt, prečítať knihu, opraviť nejakú vec).
Aby som bol objektívny a neposkytoval by som niekomu v tejto chvíli, či ťažkej životnej situácii, falošné ilúzie, tak musím povedať, že aj ja som sa za ostatných 8 rokov zmenil ako vlastne väčšina starších mužov, ktorí sú vekom pokojneší a vyrovnanenejší. Možno mi "iba" zle stanovili diagnózu, a možno mali pravdu. To ukáže čas. Majte sa fajn.

Ahoj Pregnel,
pravdepodobne Ti nielen za seba ďakujem, že si sa podelil o svoju zaujímavú skúsenosť. Päť mesiacov je pomerne dlhá doba, a myslím, že je to super, že sa Ti neobjavil žiaden relaps. Chcem sa spýtať, že ako si lieky pred tými 5 mesiacmi vysadzoval. (?) Že či pomaly po štvrtinách, polkách, alebo naopak to bolo niečo rýchlejšie?

S prianím k úplnemu zotaveniu, Tuto