Průvodce vysazovaním léků

Ďakujem za radu, X.

Môj Escitil je taký, že som schopný ho rozštvrtiť maximálne na 4 drobky po zhruba 2,5 mg. Takže po tom, ako sa mi definitívne osvedčí 15 mg, tak si budem dávať od novembra 12,5 mg. To je zníženie o 17%, čo nie je ani o pätinu. Nebude to síce desatina, ale myslím, že je to v zmysle Tvojej rady zhruba.

M.

To som myslel v dobrom, ako kompromis medzi Tvojou radou a tým, čo mi umožňuje tvar a veľkosť tabletky. Nemyslel som to zle alebo konfrontačne, ako to vyznelo.

Prepáč.

Priznám sa vám, že momentálne by som radšej pridával ako uberal. Amisulprid by som kľudne ťahal na 600mg na deň, pričom mám predpísané 400mg/deň a beriem 500mg/deň. Haloperidol mám injekčne/depotne a orálne nemám, už si vyše mesiaca dávam pol tabletky na noc.

Dôsledky môjho počínania sú také, že sa mi znížili schizofrénne príznaky (hoci úplne nevymizli) a celkovo sa cítim lepšie. Trápi ma intenzívne sucho v ústach (znížená slinotvorba) najmä dopoludnia a zvýšená unaviteľnosť, čo bola aj predtým, ostatné príznaky detto opisujem v téme "Ako sa máš". Práve teraz som voči vysadzovaniu v opozícii, možno neskôr... T.

Moja doktorka ešte navrhla alternovat. Že ak chceš niečo medzi a už to nejde pohodlne deliť tak jeden deň viac jeden menej A si na 8,5%

Ahojte, napíšem to do tejto témy. Už sa blíži moje vysadzovanie. Všetko je, zdá sa, na dobrej ceste. V práci už druhý mesiac a cítim sa tam dobre zapracovaný. Psychologička sa mi stále neozvala, v tomto vidím trošku riziko. Ale zas mám ešte čas, tak dúfam, že aspoň 5-6 sedení s ňou budem mať za sebou než s tým začneme. Psychiatrička možno pôjde dokonca aj na Willa Halla, takže tam budeme mať azda príležitosť sa na niektoré veci popýtať úplne priamo a tým viac sa navzájom podporiť na tejto ceste. Viem, že je to hlavne o mne a nie o nej, ale budem rád ak ma bude podporovať. Tak isto budem rád ak ma podporíte tu, na zelle a podobne... za čo už vám teraz ďakujem.

Čítam si toho průvodce znovu. Teraz možno už trošku triezvejšie. Pravda prvý krát som to hltal a stával sa zo mňa skoro extrémista, aj keď opatrný. Extrémista čo sa týka názorov. Že všetko alebo nič a tí čo ma odradzujú sú "špatný". Ale nie je to tak... každý má svoju skúsenosť a tá je hodnotná, takže neradno znevažovať. Ak som niekoho svojím minulým počínaním trošku osočil, ospravedlňujem sa znova.

Čo je ale hlavné, prečo píšem. Našiel som tam jeden krátky odstavček, v tom sprievodcovi. Že skúste si nakresliť svoj vzťah k liekom. Počúvať a vnímať emócie aké voči nim máme. Na toto mi napadlo nejaké cvičenie, že by sme si skúsili na Zellu. Ak máte chuť, dajte mi sem vedieť. Také krátke hranie rolí a vnímanie našeho vnútra by to bolo... neviem ako to pôjde virtuálne, ale verím tomu, že naše nehmotno má neobmedzený dosah, takže to, že nesedíme blízko seba v miestnosti nebude na prekážku... teším sa ak sa pridáte. Díky za názor.

Majte sa a novej ceste všetkým zdar!!

Xkrchnav, môžeš rátať s mojou podporou. Držím Ti všakovako prsty už teraz.

V súčasných dňoch je moje znižovanie znepríjemnené, nakoľko som sa dostal do jednoliatej, ucelenej depresie. Neviem, či to mám prisúdiť zniženým 15 mg Escitilu, ale asi skôr nie. Každopádne v zmysle plánu mám 15 mg brať až do 1. novembra. Dovtedy sa môj stav môže vyvinúť priaznivým smerom, takže otázka ďalšieho zníženia po 1. novembri zostáva naďalej aktuálna.

Matej

Escitil mám znížený na 15 mg denne už presne 20 dní v kuse. A predtým som bral 6 dní 20 mg, a ešte predtým 10 dní 10 mg. A ešte predtým asi 14 dní tiež len 10 mg. Suma-sumárum, 44 dní takmer sústavne mám znížené antidepresívum.

Evidujem určité nepriaznivé zmeny v mojej povahe. Zdvíhajú sa vo mne depresívne výkyvy, byť smutný, vážny, beználadový alebo jednoducho emočne vyčerpaný je teraz pravidelná záležitosť. Pridáva sa aj podráždenosť. Flush je intenzívna, súvisí pravdepodobne s tým, že nechodím kvôli hojacim sa očiam do solária a tiež kvôli čoraz chladnejšiemu počasiu vonku. Tieto dva faktory mi výrazne zhoršujú celý problém. Objavuje sa pseudofilozofovanie nad svojimi traumami a komplexami, ktoré sa zdali už zabudnuté, no zrazu sa tematizujú čoraz častejšie. Zlyháva občas aj pretvárka v práci, takže sú niekedy na mne afektívne ťažkosti vidieť. Objavila sa plačlivosť, ktorá cez leto bola umenšená, a od jari taktiež prvý raz pomyslenie na opitie sa alkoholom, čo som myslel, že už mám túto kapitolu za sebou. Takže celkovo sa cítim vlastne horšie než trebárs v takom auguste.

Zatiaľ nepripúšťam návrat k 20 mg. Naopak, chcem docieliť nejak zlepšenie situácie, aby som mohol od 1.11. ísť na 12,5 mg.   Idem si čítať nejakú motivačnú literatúru a uvidím, ako mi to pomôže dať dokopy nejaký bojový plán. Verím, že môžem významne prispieť sám od seba k tomu, aby sa môj psychický stav zlepšil a bol udržateľný aj s nizšími dávkami liekov. Ešte neviem ako, ale idem nad tým rozmýšľať.

Držme sa, drahí spolubojovníci
M.

Teraz poobede listujem internetom a čítam kade-tade "pros and cons" of psychothropic medication... (plusy a mínusy psychiatrických liekov). A ešte predtým som narazil na pozoruhodné state o reziduálnej schizofrénii a vôbec o schizofrénii z medicínskeho hľadiska. Krátko sa tiež dotýkajú štúdií, ktoré opisujú neuroanatomické zmeny v mozgu a rozdiely medzi schizofrenikmi a zdravými mozgami. Otvorene tam napísali aj to, že psychiatrické lieky neliečia psychické ochorenia, ale pomáhajú zvládať a vylepšovať zdravotný stav a klinický obraz klienta - to konkrétne písala Klinika Mayo. Na základe prečítaného som si uvedomil zase znovu, že reziduálnu schizofréniu naozaj mám... ten klinický obraz dôkladne poznám zo svojich vlastných skúseností so sebou samým. Som aj trošku na pomykove, keďže určite je lepšie brať z dlhodobého hľadiska čo najmenej týchto chemických preparátov, ktoré ovplyvňujú neuróny a ich elektrochemickú konektivitu cez rôzne hladiny neuroprenášačov. Avšak pravdepodobne je to dobré brať menej z takého istého dôvodu, z akého je dobré brať menej akýchkoľvek iných umelochemických liekov. Majú bočné účinky, všelijako sa navzájom ovplyvňujú a prinášajú rôzne riziká aj pre iné sústavy organizmu. Ale tak, ako si vezmem Ibalgin, keď ma bolí hlava, alebo si dám Coldrex, keď som nachladnutý, alebo si dám umelé kapsule probiotík, aby sa mi dobre trávilo, alebo ako si dám kapsulu ginka, aby som sa lepšie učil, tak ak mám príznaky depresívnej poruchy, na ktorú nestačím vlastnými silami a vôľou, tak si dám antidepresívum. Prečítal som si, že ľudia často vnímajú branie psycholiekov ako slabošstvo, lebo to chápu ako barličky, keď človek nie je schopný sa sám postaviť a vzchopiť. To však nie je vôbec pravda, nakoľko naše poruchy z toho, čo som vyčítal, sú naozaj závažné a zahrnujú také abnormality myslenia, správania a nálady, ktoré jednoducho sú často objektívne mimo našej kontroly.

Je dosť možné, že trochu prehodnotím svoje vysádzanie a budem pokračovať v redukcii liekov inakším spôsobom. A síce tak, že by som si antidepresívum ponechal vo veľkej dávke (20 mg), lebo ono mi príde ako pre mňa najproduktívnejšie farmakum. A radšej by som vyhodil Orfiril Long, stabilizátor nálady, úplne a Xeplion dal postupne zo 6 mg Invegy na 3 mg Invegy. Takže výsledkom by bolo: Invega 3 mg, Escitil 20 mg.   Juj, keby mi to vyšlo a keby mi to psychiatrička tak raz naordinovala!   Samozrejme, ani toto nie je moje definitívne rozhodnutie, skôr to chápem ako malú úvahu, že čo urobiť, a ako riešiť svoje problémy. A ako robiť kompromis s liekmi a podobne.

Najviac ma presvedčuje o nevyhnutnosti užívať Esctil moja flush. Totiž ide o objektívny zdravotný problém, ktorý je vidieť fyzicky na koži a je cítiť významne pri sociálnych interakciách v podobe úzkostí, návalov krvi, tepla, poníženia a podobne. Je to porucha, ktorá sa dá objektivizovať, merať tep, tlak krvi, anomálie sa dajú kvantifikovať. A keďže vôbec neužívam žiadne anxiolytiká, tak escitalopram, ktorý ma umelo povzbudzuje do sociálnych interakcií a umožňuje mi likvidovať sociálne strachy a úzkosti, a má preukázateľne kladný vplyv na celú spomínanú flush, tak tento escitalopram proste brať mám. Je to vlastne v mojom záujme, lebo tento jav, túto potvoru, ktorá mi narobila v živote toľko komplexov, určite nemám ako zvládať vôľou, psychoterapiou, stravou, motiváciou, proste nijak takto.

Následne redukcia Invegy zo 6 mg na 3 mg by umožnila jej vysádzanie, ale to už by som sledoval novú kapitolu života, a síce iniciovanie protipsychotického boja. Teraz som v inej kapitole života, a síce v protidepresívnom a protiúzkostnom boji.

Escitil 20 mg, Invega 3 mg!

M.


PS: Ospravedlňujem sa Jožinovi, ak som ho svojím príspevkom naštval alebo sklamal.

Ahoj Matej, neviem ako ti napadlo, že by ma tvoj prístup, tvoj život, tvoja cesta mohla akokoľvek sklamať, alebo naštvať? Každý jeden máme svoju cestu. Každého môže byť úplne iná ak keď sa v mnohom podobá. Nepatrím medzi tých, čo berú tých čo berú lieky za slabošstvo. Zniem tak vo svojich príspevkoch? Ja som len naštvaný na doktorov, ktorí nám ukazujú jedinú cestu - lieky. Vyskúšajú jedny, druhé tretie, nejde to? Skúsia dvoj troj štvor kombinácie. Nejde ani to? Skúsia možno elektrošoky a nazvú poniektorých "resistentný na lieky". Will Hall o tomto v príručke píše, akoby tým vlastne preniesli pocit zodpovednosti na nás. "my sme resistentný, my vlastne za to môžeme, že nám lieky nefungujú". Tiež som nič iného ako lieky nepoznal. Psychológa som si "zaslúžil" až po niekoľkých mesiacoch, po ktorých som už jeho služby ani nevedel ako využiť. Ani mi nenapadlo, že by sa tam dalo nejak "pracovať". Mal som pocit, že to je len na vykecanie a vykecávať sa mi už nechcelo a on teda tiež nejak nevyvíjal aktivitu. Stále o tom viem málo, pretože osobne som bol dokopy u terapeutky 2x a vtedy raz u toho jedného... Takže ani o tom nemôžem hovoriť z vlastnej skúsenosti. Je dôležité si zvážiť pro a proti. Proste ti to vychádza lepšie takto. Nie je to slabosť je super že si sa v tom našiel. Ja mám pocit, že som možno ešte stále viac stratený než ty. Viem čo nechcem, cca viem k čomu sa chcem dostať. Ale čo ma tam dostane a čo ma na tej ceste čaká a či to bude úspešné a či si vôbec pomôžem tiež neviem. Ani s tou štítnou žľazou mi ani endokrinológia ani psychiatrička nepotvrdili - áno to bude tým líthiom alebo kombináciou... Takže nechávam sa viesť srdcom. Verím, že si štítnu žľazu zachránim a plánujem to tak, že teraz mi skončí skúšobka, na všetko mám dosť času, prichystám si plány, popýtam sa Willa na podporu... zello... hádam aj tá psychoterapeutka bude mať viac času.

Takže tak. Matej mám radosť, že dokážeš dokonca medzi liekmi vyberať. Máš odsledované ten robí to a henten tamto. Nech ti to slúži k čo najlepšiemu zdravíčku a psychickej pohode. Mne sa tá príručka veľmi páči, že absolutne nevyvyšuje branie alebo nebranie... a v tom sa s ňou identifikujem.

Maj sa a všetým na tejto ceste zdar! Na ceste k zotaveniu. Nie na ceste k "vysadeniu", aby som upresnil

Pre X:

Už asi 3 týždne beriem opätovne 20 mg Escitilu. Evidujem významné zlepšenie zdravotného stavu. Emočné vyčerpania sú sporadickejšie, vyzerám menej vyhasnuto a dá sa to občas korigovať, ovplyvňovať. Stres relatívne zvládam. Školské povinnosti i pracovné nejak dávam zhruba. Afektívne príznaky sú redukované, nemávam plačlivosť, depresívne výkyvy sa objavujú už len raz za týždeň, aj to ako reakcia na nejaký konkrétny problém. Tematizovanie flush v negatívnom zmysle nerealizujem, cítim jej zlepšenie, menej ma trápi. V škole som vystúpil s prezentáciou, počas ktorej som voľne rečnil, a aj bez anxiolytika som nemal významnejšiu trému.

Takže Escitil, palec hore!

V rámci stratégie teraz nasleduje výmena Xeplionu 75 mg za Invegu 6 mg, aby som sa vyhol už konečne depotu po piatich rokoch injekcií. Následne po Vianociach vyhodiť Orfiril Long z terapie. Taký jest plán.

Hurá do toho.
M.

Matej napísal:Následne po Vianociach vyhodiť Orfiril Long z terapie.

Žiaľ, pravdepodobne sa mi to nepodarí. Už nejaký čas si stopujem, či niektoré moje subdepresívne nálady a výkyvy či zhoršené zvládanie stresov môže mať súvislosť s vysádzaním Orfirilu. A badám tam dlhodobo jasnú a vlastne zreteľnú koreláciu. V podstate takmer vždy, keď si nedám Orfiril Long večer (a teda zjem za deň sotva 500 mg), tak hneď na druhý deň sa cítim zhoršene. Nastupujú najmä emočné vyčerpania, zlé reagovanie na stresy, vyhasnutosť, únava, depresívny výkyv, podráždenosť. Zdá sa, že som náladový, pokiaľ si nedávam pravidelne Orfiril. On skrátka zosilňuje účinok aj Invegy, aj Escitilu do citeľnej miery, pričom zaiste aj plní funkciu stabilizátora nálady.

Tak rád by som jedol len ráno nejakú Invegu 3 mg, a Escitil 15 mg (alebo 20). Tento môj sen sa mi asi nesplní, nakoľko zle zvládam vedomé jeho znižovanie na priemerných 750 mg denne. Už aj 1000 mg denne je málo, pokiaľ ide o terapeutickú hladinu valproátu v krvi. Takže pekne by som mal skočiť v januári k dr. a vypýtať si zvýšenie späť na 1500 mg denne jak kedysi pôvodne (500-0-1000). V roku 2013, ktorý bol mojím najlepším rokom, som práve takto bral tento liek. Potom som začal experimentovať so znižovaním, až napokon vedome znižujem a už som aj na jeho vysadenie získal súhlas od psychiatričky. Zdá sa teď, že je to nesprávny krok, pričom sa cítim z toho veľmi sklamano. Vysadenie Orfirilu a znižovanie ostatných liekov som chcel realizovať hlavne v zmysle minimalizmu "menej je viac, menej mať, viac byť".

Zdalo sa mi, že na to, ako dobre sa cítievam, jem priveľa liekov. A teď prichádzam čiastočne k záveru, že sa práve preto môžem cítiť dobre, lebo práve tieto lieky užívam. Toto zistenie mi je nepríjemné. Neviem, ako sa zachovať a či teda ísť do vysadzovania Orfirilu alebo si ho radšej v terapii ponechať. A zmieriť sa teda, že beriem až 3 lieky, a to ráno, na obed i večer.

Čo si o tom myslíte? Brať až 3 lieky vo všetky fázy dňa? Nie je to neminimalistické? Človek sa takto cíti ako ťažko chorý, a pritom mi je prevažne fajn.

M.