Ako sa dnes máš? 18

Ahojte, tak ja sa mám pomerne fajn, Dr mi pozmenila trochu lieky, aby som veľa nespala a celkom to pomáha, spím menej, ale halucinácie ostali, tie zatiaľ neodišli, v pondelok mám písať Dr, že ako som na tom

Momentálne chodím to ale som veľký kamarát so vsťahovačnosťou.
Pomáham našim väčšinou S déééééééééééééééééééééééééom

Ahojte, priatelia.

Uplynulé týždne by som mohol ohodnotiť približne slovami "dalo sa". Boli aj chvíle emočných pádov, deprimovanosti a podobne... ale boli aj chvíle vcelku dobré. Doma a vo vlakoch som sa vo všeobecnosti snažil pripravovať na skúšku z grafiky, ktorú som mal včera. Tá, ako som písal v téme "Dnes ma teší", sa podarila a môžem tak vstúpiť o 2 mesiace do 4. ročníka.

V práci to mám také trochu zvláštne. Sú dni, kedy mám v podstate dosť málo roboty a človek by povedal, že sa až nudím. Vtedy ide vlastne o situáciu, že čakám, že sa niečo pokazí a že príde požiadavka na riešenie. A nie a nie sa niečo pokaziť, normálne v tie dni všetko funguje, ako má. A tak vtedy niet moc čo robiť. Ak sú ale dni, kedy je dosť roboty, tak to sú dni dvojakého druhu: buď vzniká súbežne kopec IT problémov, ktoré treba riešiť, alebo ide o deň, kedy treba riešiť nejaké projekty. Riešiť projekty, tým mám na mysli napr. porady, prípravy na ne a samotná ich realizácia.

Riaditeľ oddelenia mi povedal, že by ma chcel v krátkej budúcnosti skôr na pozíciu projekťáka, ktorému sa pridelia nejaké projekty a tým sa bude venovať. Aj som mu povedal, či si je istý, že ja introvert mám organizovať takéto veci... a on povedal "aspoň sa trochu zextrovertníš". Povedal, že pozná moje silné, ale aj slabé stránky, a nezadával by mi to, keby si nemyslel, že na to mám. Tak dúfam, že ho nesklamem. Avšak som rád, že keď som sa tento týždeň venoval nejakým projektom, najmä automatizácii príjmu, tak ma to bavilo. Cítil som elán, chuť, zodpovednosť. Mal som pocit, že som pri niečom, kde niečo tvorím a kde ide o niečo, na čom záleží. A to ma poháňalo. Na rozdiel od dní, kedy iba čakám, kedy príde požiadavka, že sa niekde pokazila tlačiareň, alebo že niekde umrel terminál na kase. Osobne mi vyhovuje povahovo, keď môžem niečo v rámci agendy tvoriť a keď prispievam k niečomu, o čom si myslím, že má širší význam. Preto ak je niekedy takpovediac nuda, tak je to trochu na pocit nepríjemné. Ale zase určite lepšie, než keď volajú s niečím, čo neviem vyriešiť. To zostáva najbrutálnejším deprimujúcim mojím faktorom. Jednoznačne. To by som sa radšej nudil celú osmičku, ak má prísť čo len jeden taký telefonát... Ale zas si všímam vzorec, že sa tak učím. Síce som potom na 3 dni v depke, na druhej strane si riešenie hneď dokumentujem, a keď sa to vyskytne ďalší raz, tak sa potom o to viac teším, keď to už vyriešiť viem... Takže opäť platí: niečo za niečo.

Cestovanie je už viac-menej v pohode. Iba v tomto letnom období mi možno vadí, že v niektorých vagónoch je ako v chladničke. Najmä keď človek nastúpi ráno o 6:30 do vlaku, vonku je 15 stupňov a vo vagóne je 10. Vtedy ráno by to ešte nemuseli púšťať. Inak ok. Na novom pracovisku som už takmer 3 mesiace - myslím, že už som sa aj dosť oťukal s tými ľuďmi, čo sú tam. A vnímam sa, že som akosi zhovorčivejší. Ja vo všeobecnosti, keď človeka nepoznám, tak si dlho naňho zvykám, a dlhú dobu som pri ňom veľmi nesmelý. Ale keď už si na človeka zvyknem a očekujem si, ako ma berie a ako berie moje "zvláštnosti" v povahe a prejave, tak nesmelosť väčšinou opadne a začnem byť viac spontánny a sám sebou. A teda aj komunikatívnejší. Tento vzorec sa mi potvrdzuje aj tuná medzi novými kolegami, či už priamo u nás v kancelárii, alebo aj všeobecne na centrále.

Teď mi začínajú prázdniny, ale mám na ne kopec plánov. Chcem robiť kopu predpríprav do školy, ďalej pracovne robím na 2 projektoch, kde mám možnosť si trochu zaprogramovať (hoci mi to nikto nezaplatí, ale sú to uľahčováky pre dobrú vec a mne to urobí radosť). Tiež tu na fóre sú resty, ktoré potrebujem už dotiahnuť - mám zapísané napr. podnety od Saladina a EnaXnaYa, ktoré sú stále na kopečke "to do" a patrí sa ich už konečne preložiť na kopečku "done". Takže si vyhrnúť rukávy, kávu na stôl (v mojom prípade energeťák ) a ide sa.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

Ahojte kamaráti, mám sa celkom dobre. Tieto 2 týždne boli úplne v pohode, hoci bolo to aj miestami náročnejšie. Prišla sestra s dvomi malými synovcami a na toho staršieho som dával pozor ja. Mať na zodpovednosť 3 ročné dieťa je vysoká zodpovednosť, ale zvládol som to a hral som sa s ním. Som tiež rád, že za notebookom som bol len minimálne, čo mi urobilo radosť. Zajtra sa vraciam už do stereotypu, keďže návšteva odchádza. Tiež som bol 2x na stacionári, kde bolo veľmi príjemné. Máme priestory na stacionári klimatizované, tak paráda. Radosť tam chodiť. Tiež musel som chodiť ku neurologičke na rôzne testy. Vyslala ma aj na magnetickú rezonanciu do nemocnice. Výsledky by mali byť v poriadku, čo som si ich pozrel laickým pohľadom. Nebolo tam napísané nič znepokojivé. Tiež budeme mať nový televízor Smart, čo ma teší tiež. Už máme doma a zajtra zapojíme ho a pozeráme zápas s Anglickom. Tak to je odo mňa všetko a držte sa.

Zdravím vás, přátelé,
v úterý večer jsem se vrátila z dovolené na Slovensku. Doma to vypadalo jako po výbuchu bomby, tak jsem se pustila do domácích prací a vyprala a vyžehlila spoustu prádla, umyla horu nádobí, koupelnu a WC a vytřela podlahy.
Ve středu jsem volala psychiatrické sestře v dobu, kdy jsme byly domluvené, ale nedovolala jsem se, nikdo to nezvedal. Měla jsem s ní hovořit o svém vysazování Neurolu. Beru teď už jen mini-dávku 0,125 mg denně. Ze začátku jsem se dost pozorovala a měla jsem i pocit trochu úzkostí, ale časem jsem si zvykla.
Ve čtvrtek sousedka potřebovala vypustit stupačky kvůli výměně radiátorů v jejím bytě. Stupačky vedou do naší garáže, takže jsem 2 hodiny (než vyměnili radiátory) trčela u garáže a hlídala, zatímco z naší garáže vedly do kanálu hadice, ze kterých vytékala vypouštěná voda ze stupaček. Raději se mě neptejte, proč nemohli topenáři vypustit vodu a zavřít garáž... zkoušeli to, ale voda stále po troškách tekla, a tak jsem musela hlídat celou dobu, co vyměňovali radiátory. Aspoň jsem pak za to od sousedky dostala gerberu v květináči.
Syn přinesl včera vysvědčení. Za první pololetí, které měl velmi náročné (přes 330 zameškaných hodin), dostal jednu trojku a 4 dvojky, jinak jedničky. A za druhé pololetí jen 4 dvojky, to měl vyznamenání. Jsem na něho patřičně hrdá, neměl to lehké a studuje trošku náročnější školu (8leté gymnázium je u nás oproti 4letému náročnější). Tento školní rok měl 1x týdně 9 vyučovacích hodin + 1 hodinu na oběd, takže trávil ve škole v ten den od 8h ráno do 17h večer. (Nutno dodat, že odpovídající třída na 4letém gymnáziu tolik vyučovacích hodin neměla.) A aby mu to nebylo líto, příští školní rok má takové dlouhé vyučování hned dvakrát týdně. Doufám, že tu školu zvládne psychicky zdravý.
Dnes jsem byla s kamarádkou na Trojském zámečku, daly jsme si oběd a pak jsme ještě vyšplhaly na horu Vítkov, kde je památník husitského vojevůdce Jana Žižky. Potom jsme bloudily po Žižkově, hledaly jsme nejbližší zastávku autobusu ke mně domů. Praha je ode dneška celá rozkopaná, takže autobus jel jinudy, než jsem byla zvyklá. I naše městská část je rozkopaná, opravuje se silnice u pošty a u nás natahují optický kabel, takže jsou rozkopané chodníky.
Zítra provede syn znovu 6hodinový sběr moči. Nefroložce se minule nelíbil výsledek, měl opět nízký citrát (přestože ho poctivě bere), takže mu dr. zvýšila množství citrátu o polovinu. Doufám, že tentokrát už bude hladina citrátu v moči v pořádku.
Příští týden ve středu jdu k psychiatričce a v neděli odjíždím na 8 dní na dovolenou do Hradce Králové (ve východních Čechách). A to mě asi v srpnu (august) ještě čeká pár dní ve Varšavě. Nějak se na mě letos ty dovolené sesypaly. Jsem ráda, že budu mít aktivní léto, ale mám i strach, jak to zvládnu. Tento týden jsem byla 2 dny po dovolené unavená a ospalá (na dovolené jsme toho moc nenaspaly). Jinak to ale zatím zvládám.
Přátelé, kdo to dočetl až sem, děkuji za přečtení a přeji vám všem hezký začátek léta, ať vám vyjde počasí a ať si odpočinete a naberete síly.

Ahojte, tak ja sa mám fajn, odznievajú mi halucinácie, takže aktuálne nastavenie liekov mi pomáha, lexaurin som nemala vyše týždňa a od včera doučujem na preskúšanie jedného chalana online, takže môžem ísť aj na dovču, kde si rána pondelok až stredu oddoučujem a potom budem mať skoro celý deň na aktivity, dnes ideme na kolaudačku ku sestre, tak pogrilujeme a budúci víkend na chatu, cez víkend budem oslavovať meniny s kamošom a jeho frajerkou, na čo sa už veľmi teším, že ich zase uvidím

Ahojte, tak mne prišlo rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Naozaj som splnil 400 dní poistenia aj keď som v živote nerobil normálne iba brigády mal, ale tak aj ten dôchodok vyzerá no, neni sa čím chváliť veru. Ale idem doplatiť nejaké peniaze a ak doplatím vyjde mi celkom pekný, z takého čo aj sám vyžijem už v pohode. A to nemám ani plný. Ak sa pani na sociálke teda nepomýlila, lebo dnes mi to rátala a povedala mi také číslo, že som ostal prekvapený, tým pádom by sa mi tá suma investovaná vrátila za 7 mesiacov, čomu sa mi nechce veriť ale ak je to pravda tak som povedal aj ja a mama že ideme do toho.
Mám toľko peňazí čo investujem ale nejaké si asi požičiam od rodičov aby som neostal úplne bez peňazí a mal aj niečo pri sebe. Ak som som správne pochopil tak mali by mi od septembra potom tú novú sumu už vyplatiť, tým pádom by sa mi to okamžite vrátilo a bol som ešte v zisku a potom už by mala každý mesiac chodiť tá nová suma, dovtedy kým to vypočítajú znova by mala chodiť stará suma.
Bol som sa odhlásiť aj z úradu a ukončil som marodku, doktorke som doniesol obvodnej, čo mi vypísala maródku kvet a nejaký dezert za to.
Aj psychiatričke som aj sestričke niečo doniesol aspoň že mi dala papiere vtedy a popísala tam všeličo, lebo ja som musel mať z pekla šťastie a neviem podľa čoho to posudzovali lebo nemal som ani elektrošoky, ani som nemusel byť akútne hospitalizovaný čo si táto choroba vo väčšine prípadov vyžaduje, ja som ľahký stav podľa mňa, nemal som ani bludy len halucinácie ale to je nič podľa toho čo si museli ostatní prežiť...
Bol som aj potom v zdravotnej poisťovni dať vedieť túto skutočnosť, že mi priznali invalidný dôchodok a už by som mal byť vedený ako invalid, teda platiť za mňa zdravotné poistenie štát, ale v appke Dôvery, mi ukazuje stále že som na úrade práce tak ,hádam to tá pani v poisťovni zaevidovala, lebo dával som jej to rozhodnutie aj povedal všetky skutočnosti, nerád by som sa dostal do problémov s poisťovňou.

A ako sa mám? bohužiaľ nie najlepšie, trápia ma stále obrovské problémy a prepadám čoraz väčšiemu zúfalstvu. Ale snažím sa žiť najznesiteľnejšie ako to ide, doma som dosť aktívny, bol som o otca v pálenici robiť 4 dni po sebe, babke píliť drevo, v záhrade robím doma, druhej babke chodím a chodím s kamošmi občas niekde aspoň na zmrzlinu alebo kofolu. Snažím sa odreagovať aj napriek tomu že viem že to dobre neni, aj kombajny som bol pozerať dnes s kamošom aj včera.
Kamoš jeden ma volá do Česka do Brna na pár dní, tak uvažujem nad tým ale dosť sa bojím, ale som viac naklonený že hej že to skúsim aspoň.
Rodičia chcú ísť na dovolenku do Grécka alebo Turecka a ja už teraz mám v gatiach naložené čo sa bojím že čo ja budem robiť a ako zvládnem cestu a tak, takisto otec ide na Madeiru v septembri tak zrejme ani tomu sa nevyhnem.
Uvidíme čo bude ale hlavne poriešiť ten dôchodok do konca, nech už mi chodí suma z ktorej prežijem aj sám a som už v zisku. Aspoň nejakú istotu mať v tejto ťažkej dobe
Tak sa majte a držte sa

Zdravím. Mám sa paradoxne dobre, aj keď ideálne to nie je. Hodne to osciluje v náladách a pocitoch. Niekedy sa zobudím a mám chuť skočiť z okna a netuším prečo. Don't worry, bývam na prvom, maximálne by som dopadol do letničiek. Inu, aj by sa nejaká hodila na toto leto, lenže letničky vždy chceli prekonvertovať na  trválky a z toho som mal veľké obavy. Aj napriek týmto občasným prepadom som momentálne šťastný a spokojný.

Najradšej mám rannú kávu. Počasie je síce na prd (zamračené, občas prší, ochladilo sa), ale niekedy ráno vykukne Slnko a je vyslovene príjemne. Ráno ešte nie je teplo v zmysle horúčavy, ale ani chladno ako na jar alebo na jeseň. Proste ideálne počasie na kávu. A k tomu v ovzduší poletuje taká príjemná vôňa. Ťažko sa to popisuje, ale možno to niekto cíti podobne, tak vie, čo mám na mysli. Keď bolo teplo, chodil som sa opaľovať, vyslovene som zhnehol ako Cigáň. Milujem leto. Vždy som leto miloval.

Od pondelka mám nový internet. Paranoja holt nepustí a nechcem, aby nejaký IT úchyl čítal moje emaily, komenty alebo vedel, čomu sa venujem. Dostal som nejaký Liebensbrief z Daňového úradu, vôbec sa na to neteším. Zase to bude nejaká pokuta za blbosť alebo nebodaj daňová kontrola(?). Už len to teraz potrebujem k životu.

S Mutter to, tak ako vždy, skončilo tak trochu na talianský spôsob. Takže sa nestretávame, čo mi ani nechýba, lenže nemám si ako oprať veci. Prišiel som sem totiž "dočasne", a tak nábytok, elektronika a ostatné veci zostali na dome. Našťastie mám handry pre dve babenky, tak si obliekam tričko za tričkom, ale míňa sa to. Budem to musieť nejako (vy)riešiť a naplánovať si stratégiu. Lenže do Mordoru sa mi už fakt nechce ísť.. Zrejme budem musieť kúpiť ďalšiu práčku (už jednu novú mám na dome) a týždeň budem prať v kuse.

Vo voľnom čase si pozerám krimi prípady, aby som pochopil moju psycho rodinku. Našťastie to začína dávať trochu zmysel. Odpovede nie sú príjemné, ale vždy lepšie ako život v hmle. Pravda holt bolí, ale pravda aj oslobodzuje. Možno aj preto mávam občas tie suicidálne ataky, aj napriek tomu, že ambíciu nemám. Opakovane si pozerám výsluchy Shanda Vander Ark alebo Ruby Franke. Pretože nechápem ako nejaká žena-matka môže byť takto sadisticky krutá. Na druhej strane si uvedomujem a ďakujem Bohu, Vesmíru, prírode, že som zažil len zlomok toho, čo zažili tie bezbranné deti. Jedno dokonca zomrelo (15 r). A v druhom prípade sused, ktorý privolal políciu, sa vyslovene rozplakal.

Najviac ma fascinujú tie konštrukty, ktoré si títo ľudia kreujú vo svojich psychicky narušených hlavách. A nie som jediný. Sudca, prokurátor, ale aj ľudia v diskusiách. Nikto nechápe, ako sa niekto môže správať takto brutálne, beštiálne k vlastným deťom. "Nezaslúžil si slušné správanie, pretože je zlý." si tieto EVIL beštie premietajú svoje zlo na vlastné deti. Tá prvá, ktorú som vymenoval, si dokonca interpretovala v hlave, že príčinou, prečo chlapec extrémne schudol na úroveň dobete Holokaustu, nie je to, že mu nedávali jesť alebo len trochu chleba s najsilnejšou chilli na svete.. ale že jej to robí na schvál t.j. že chlapec naschvál chudne, pretože chce matke psychicky ubližovať.

Aj teraz pri písaní si klepem na čelo. Proste to nedáva zmysel - nie to, čo si títo ľudia myslia, ale to, že majú mentálnu schopnosť prekrútiť realitu vo svoj prospech. Túto schopnosť uveriť, že tráva je modrá a obloha zelená, trošičku závidím. A pritom tá prvá sadistka bola inteligentná - skončila 2. v ročníku ako právnička. No nič, nebudem sa rozpisovať, len som chcel priblížiť, čomu sa venujem vo voľnom čase.

Úprimne, chcel by som sa konečne prestať zaoberať minulosťou a začať sa konečne venovať niečomu podstatnému a prínosnému.. ale nedalo mi to. A to je ten problém. Neustále ma to ťahá tam, kam by som nemal smerovať pozornosť.  Chcel som ale pochopiť, čo za sadistické monštrum, je moja Mutter. Teda, ja to aj viem - dororkyňa v koncentračnom tábore, ktorá si užívala, že sadisticky mučila väzňov - ale rozum mi to neberie. A teraz, z odstupom času aj pomaly pokorne ďakujem karme, osudu (budem sa opakovať), že som prežil. Pretože aj to bolo otázne. Tento malý Gremlin ma chcel poslať k jej sestre, keď som sa ako 4 ročný otrávil tabletkami - aj to doteraz nechápem, prečo som mal ako dieťa prístup k liekom a či to manipulatívne nezorganizovala moja psychopatická babka resp. jej virtuálna kamoška, na ktorú sa celý život vyhovárala.

Chcem sa venovať fyzike, strašne ma to k tomu ťahá, ale neviem prečo. Nepáči sa mi to, nikdy to nebola moja šálka, ale nedá mi to pokoj. Nejaký mimozemšťan vo vyššej dimenzii, mimo tejto virtuálnej simulácii, asi na mňa tlačí, aby som prestal s tým, čo momentálne robím (magické myslenie v kocke ,) ).. a začal sa venovať niečomu, čo ma bude tešiť a nebude ma zúskostňovať a generovať hnev až oprávnenú zúrivosť ako pri pozeraní tých dvoch sadistických predátoriek.

Držte sa..

Apropos, určite si vyskúšaj rannú kávu na môj spôsob. Dnes to už nestihneš - ideálne o 7, 7:30, max. do 8:30 podľa počasia. Na dome je to ideálne. Bosý sa prechádzaš po pokosenej tráve, uzemňuješ sa, celé telo sa ti energizuje. A s kávou v ruke dýchaj z hlboka. Nesmie byť horko ako v saune, ale ani chladno. Ľudia väčšinou intuitívne cítia, že v ten deň bude teplo. A to je práve ten správny moment. Vystrč hlavu vo oknom, nasmeruj tvár na Slnko, zavri oči a popíjaj rannú kávu. Už len kvôli tomuto pocitu sa oplatí žiť, nie?