Ako sa dnes máš? 18

Ahojte tak napíšem aj ja,
Bol som u tej druhej doktorky ale nakoniec nič z toho, lebo tam je problém s poisťovňou, budem chodiť k tejto teda. Povedala mi iba, že by som mal ísť znova na testy k psychologičke, lebo to čo čítala kde je napísane že preukazujem znaky schizo ochorenia sa jej nepozdávalo. Povedala, že keby vidí schizofrenika tak by videla nejaké následky, niečo v tom zmysle, čiže jej moc psychotický nepripadám, skôr neurotický. Ale na druhú stranu mne chorobu potvrdili aj testy aj čo som videl u doktorky tie príznaky čo videla na mne a opísal som, tak to sú všetko príznaky schizo ochorenia.
Na úrade ma zbuzerovala ta úradníčka, že ako si hľadám prácu a že som tu od 1.9 už a neviem čo. Totálne som sa klepal, povedala mi že nájdeme niečo spoločne, už vtedy chcela ale nakoniec ma len zbuzerovala a dala mi termín 19.3, takže najbližšie už sa práci nevyhnem, ale tak neviem čo mala za problém, podľa mňa ľudia boli na úrade aj dlhšie ako polroka.
Mama mi hovorí, že donesiem teda maródku, máte niekto s týmto skúsenosti? boli ste na úrade a počas toho PN? viem, že peniaze nedostanem žiadne lebo som nerobil ale vraj na maródke byť môžem, viete aj ako dlho? ale každopádne je mi to trápne a bojím sa jej to zaniesť tam, lebo odrazu že idem na maródku, to bude podozrivé dosť a trápne, neviem či naberiem odvahu. Do roboty by som aj šiel, nemal by som s tým problém, doma sa aj tak nudím aj bez príjmu je byť celkom o ničom. Mne v práci moja diagnóza až tak strašne nebráni, horšie je to s iným, aj tak len behám po doktoroch vkuse a to by som bol viac u doktorov ako v robote. Ak mi neporadí a nedá naozaj nejaké riešenie tento doktor tak už to bude K.O, neviem si predstaviť žiť s takými problémami celý život. Dosť čo rok mi to zničilo život a dostalo do takých depresií a úzkosti, že ani lieky nezaberajú na to. Som momentálne dosť v úzkych, bojím sa na ten úrad chodiť a teraz už nemám na výber vlastne. Ak máte niekto s tým skúsenosti s tou maródkou na úrade budem rád.
Majte sa pekne

ahojte, tak sa hlásim aj ja. Mám sa relatívne dobre, hoci nástup do roboty po jarných prázdninách bol pre mňa dosť náročný, nechcelo sa mi veľmi nič. Ale už sa to pomaličky obracia k lepšiemu. Dovolenku teda prázdniny som bola u našich, dokonca som bola aj na kontrole u Dr., ale nič také extra zaujímavé som nerobila. Chcela by som trocha pocestovať zas, tak možno cez Veľkú noc. Inak možno stojí za spomenutie, že konečne mi vyšiel čas na návštevy. Bola som pozrieť u bratranca majú malú dcérku a takisto som bola u sesterky, tá má tiež chlapčeka a dievčatko. Veľmi obdivujem každého rodiča, ja by som to nedala, hoci deti mám v celku rada. Sesternicina malá sa so mnou hrala na schovku, taká bola podarená, už sa tak nehanbila ako mala vo zvyku, tak som bola milo prekvapená, keď ku mne pár krát pricupkala a objala ma, keď ma akože našla. Ona ešte len začína rozprávať ale fakt to bolo pre mňa také heart-melting isuue. Ach som sa nejak rozcítila, ale k tým deťom teda ešte napíšem, že mne už aj asi ušiel vlak a na druhej strane si to ani neviem poriadne predstaviť sa starať o dieťa......a zas treba k tomu aj partnera hlavne spoľahlivého, atď.
Ešte chcem napísať, že aj ja vás čítam každý deň a sledujem vaše osudy. Tiež ďakujem, že niečo takéto existuje. Tak prajem všetkým ešte pekný deň.

P.S. Mám inak aj ja kúsok zdravotné problémy ženského charakteru, ale verím že sa z toho dostanem, keď nasadím liečbu. Mám aj iné problémy, ale to tu nebudem rozoberať a sťažovať sa, musím si to v hlave a srdci vyriešiť sama.

[quote="Saladin"]

kimi2028 napísal:Druhou novinkou je stacionár, z ktorého ma vyhodili

Prečo ťa vyhodili?

Lebo som chodil tam jeden celý rok a museli ukončiť na 1 mesiac mi túto službu. Z mesačnej dovolenky sa rozhodol personál urobiť dvojmesačnú dovolenku...

Ahojte, tak ja som mala včera prvú online hodinu a bola som milo prekvapená, že ako mi to šlo. Dnes som bola u Dr. a lieky mi neznížila, že sa mám o mesiac na ďalšej kontrole opýtať. Inak sa mám fajn, celkom ma teší, že môžem aktívne doučovať a teda mám robotu ako takú, ktorá ma napĺňa a teší. Hlasy sa stále objavujú, ale v menšom rozsahu, ale zato ma trápia úzkosti, ale dúfam, že je to len chvíľkové a o pár týždňov to prejde. Majte pekný deň.

@Patty_Pillow A jakou matematiku učíš? ZŠ, SŠ nebo VŠ?
Každopádně přeju hodně úspěchů v nové práci. Myslím, že tě bude víc naplňovat než práce v Tescu; víc využiješ svůj potenciál.

@motylek ZŠ a SŠ, na VŠ matiku si netrúfam, ale mám aj prípravu na SŠ a VŠ, prípravu na maturitu a aj bežné doučovanie, každý deň niekoho, tak sa už teším, ale mám prevažne malé deti a dvoch stredoškolákov

Aj vy máte tak, že od Dr. máte toľko predpísaných liekov, že vyzeráte ako keby ste prepadli lekáreň? Ja mám na mesiac cca 13 krabičiek a vraj mi to vydrží do veľkej noci. A to sú normálne balenia 30 alebo 50 tabletiek.

@Patty_Pillow - Jasne, mam vzdy plnku tasticku : )))) , nic si z toho nerob. Btw, tesi ma, ze mas novu pracu v ktorej sa ti dari ; ))))

Ahojte.

Mávam sa v súčasnosti, žiaľ, akosi unavene, bez šťavy. Opieram sa preto najmä o určitú paletu návykov, ktoré ma už v podstate zo zotrvačnosti držia tak, aby som spravil aspoň všetko nevyhnutné a aby boli škody z poklesu výkonnosti čo najmenšie. No na pocit je to celé nemastné-neslané... necítim sa nejak extra naštartovaný do činností - skôr sa iba takpovediac "udržujem na doterajšej línii". Pri takomto rozpoložení sa mi stáva komplikáciou potom skutočnosť, že sa mi začína opäť dvíhať vlna tlaku, povinností, taskov, ktoré treba zvládnuť v relatívne krátkom čase. Navaľuje sa to aj zo strany školy, aj zo strany zamestnania, aj zo strany "súkromného života". Nestíham tomu všetkému tak dobre zadosťučiniť, ako by som chcel. Chyba je vo mne, to chápem, zádrhel je v tom, že sa emočne neviem akoby prekonať v situácii, keď sa cítim demotivovaný alebo unavený. Niekedy síce konám aj napriek týmto nepriaznivým okolnostiam, ale čo si budem klamať, až pričasto sa nesprávam zrovna ako "silák". V podstate neupadám z toho úplne do smútku, učím sa to na sebe akceptovať čoraz lepšie a lepšie. Len teda chcem veriť, že to nie je moja konštanta, ale že sa to môžem úsilím a rastom určitej zrelosti učiť prekonávať, zlepšovať. To potom možno zahŕňa aj také fázy, kedy si takto, ako teraz tu, tak trochu posťažujem sám na seba, aby som mohol následne ísť ďalej a pokračovať v načatých úlohách...

Tento týždeň som mal relatívne náročný - bolo veľa roboty. Čo však predstavuje pre mňa zdroj obáv, je, že sa mi rysuje už vcelku konkrétne pozvanie od vedenia na iné pracovisko... resp. na centrálu našej siete. Od manažmentu sa mi dostalo, že ma istý riaditeľ chce dať pravdepodobne na analytické oddelenie, kde by som robil IT vychytávky, reporty, a tak podobne. Páčia sa mu vraj moje nápady a doterajšie portfólio uľahčovákov, ktoré som nakódoval pre rôznych ľudkov v rámci administratívy. A na analytickom práve chýba tamojšiemu vedúcemu človek. Na jednej strane som strašne z toho poctený a predstavuje to pre mňa zatiaľ najväčšie priblíženie sa IT sektoru, pričom s dátami som ja vždy chcel robiť v rámci IT (nie kódovať hry, kódovať stroje, a pod., ale práve práca a kódovanie v oblasti data a big data ma láka)... na druhej strane sú tu pre mňa dve hlavné ťažkosti, z ktorých mám vlastne strach. A to je opustenie súčasného pracoviska, kde som už roky a kde som kolegyňami ľudsky prijímaný a cítim sa medzi nimi skutočne ľudsky dobre - sú mnohé mojimi kamarátkami - a druhá vec je, že nové pracovisko je na centrále v Bratislave, čo by pre mňa znamenalo denne cestovať vzdušnou čiarou asi 44 km hore-dole, zhruba hodinu a pol tam a hodinu a pol späť, keď rátam kompletnú cestu aj s čakacími dobami na nástupištiach od bodu A (prah bytíku) po bod B (vstup do centrály firmy). Keď som takto cestoval do BA za školou v prvom bakalárskom štúdiu, tak to znamenalo pre mňa veľkú záťaž... nielen tá časová strata, ale aj celkovo to cestovanie ako také so "vším-všudy". Síce sa plánujem raz presťahovať do BA, nakoľko najviac IT príležitostí je v mojom relatívnom okolí práve tam, ale kým sú na svete rodičia, tak potrebujem a chcem byť pre nich "po ruke", najmä teraz, keď prežívajú jeseň života a treba im byť vo všeličom na blízku. Takže v mojom duševne sa teda odohráva nejaká takáto mela, že či to zobrať alebo nie. Ešte mám čas si rozmýšľať, lebo ešte len sa ideme stretnúť, aby mi povedali, čo vlastne by som mal robiť, ale nadriadená mojej nadriadenej už povedala, že to určite zahŕňa moju fyzickú prítomnosť na centrále. Takže si dávam už v týchto dňoch na váhy... známe vs. neznáme, istota vs. pokrok, zabehané koľaje vs. nové veci, pohodlie vs. plnenie si sna... atď.

Včera som bol po roku u psychiatričky, nevynadala mi, že som prišiel fyzicky po tak dlhej dobe. Ale má záznamy v karte zo všetkých mojich telefonátov, keď som si volal na lieky. Vzali mi krv na hladinu valproátu (Orfiril). Lieky mi nezmenila, takže to vyzerá, že celý ďalší rok ich budem brať v doterajšej podobe... lebo vravela na záver "tak do roka a do dňa?", z čoho mi vyplynulo, že asi nemá problém, ak sa ukážem fyzicky v ordinácii zase až za rok. Pýtal som sa jej aj na tie diagnózy svoje, ktoré mi dala inakšie, než doktorka pred ňou. Povedala, že vychádza z psychologického posudku, kde ma psychologička viackrát profilovala ako schizoidného... a potom ona, doktorka, zas na to nadväzuje schizotypovou poruchou vraj vzhľadom na nižšiu závažnosť mojich bludov z minulosti, najmä v zmysle takom, že si udržujem styk s realitou na lepšej úrovni, než vídava v akútnej fáze schizofrénie, a tiež na relatívnu funkčnosť v osobnom živote na nižšom dávkovaní liekov, než aké dávkovanie vídava u niektorých iných. Aj mi to tak povedala, že "viete, my, psychiatri, to máme ťažšie v tom, že my tie diagnózy nevieme merať." Mal som podprahovo pocit, že jej moja otázka v skutočnosti nebola príjemná,... ale rozhodol som sa potom na ten dojem nemyslieť a vsugerovať si, že sa môžem mýliť. Lebo schytili ma výčitky. Asi je to však v skutočnosti jedno. Ona to berie profesionálne asi, to len ja som taký nejaký precitlivelý, že riešim, či som sa niekoho nedotkol, či som zvolil správnu intonáciu, či som náhodou neuviedol do rozpaku... Hm, vlastne koľkokrát sa mi už stalo, že nejdem položiť ani otázku AI-chatbotovi, lebo sa bojím, že ho otázkou zaskočím a nebude vedieť v rozpakoch odpovedať!

Dnes som mal školu iba online. Takže paráda, vstal som 20 minút pred začatím hodiny. Ešte periem... a dúfam, že to nebude jediná moja aktivita tohto dňa. Musím sa nejako už rozhýbať...

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám všetko dobré, nech sa Vám darí.

S úctou
matej

Zdravím vás, přátelé,

my jsme naštěstí zdraví (klep klep na dřevo ), ale kolem nás jsou všichni nemocní, takže jak mi odřekl minulou sobotu bratr návštěvu, tak dnes (druhá) kamarádka restauraci. Nemocný byl i nový trenér, kterého jsme s (první) kamarádkou našly.
Od příštího týdne ale už začneme cvičit. Respektive nejdřív se vzájemně proklepneme, jestli si sedneme. Jedu do fitka ve středu. Tak snad se nic do té doby nepokazí.
Jinak nemám nic nového. Příští týden nemusím řešit žádné vyšetření, to až popříští týden, takže se budu věnovat běžnému zařizování, domácím pracem (i těm méně častým, které už delší dobu odkládám ) atd.
Mějte se hezky, přátelé.

...

...