Elektrošoky

Ahojte...dakujem za rady...moj pribeh je trosku viac zauzleny...nechcu sa uz somnou psych bavit...mne je z antidepresiv zle....telo ziadne neprijma....stravu som upravila skusala doplnky cviky terapie...vsetko si vraj robim sama...ja si nic nepamatam...co robim od rana do vecera mam uz taku zlu derealizaciu ani zo zivota...nic...pohlad na syna blizlych mi robi problem pridu mi akoby ani neboli...vsetko je zle...a tie sialene myslienky a ze sa pozorujem a co mi to povedali tak som zacala pozorovat ze sa pozeram ocami...moj mozog sa zblaznil...nechce sa mi rano vsravat do toho pekla...a vkyse ze mam posadnutu mysel zlymi a uz mi to neprejde...a vsetci vravia ze to len strach mi zrobil...ja neviem aky je den kolko je hodin aky je mesiac...kongitivne funkcie nefunguju...proste zivot o nicom...hrozne som sa bala chorob a smrti a vraj som si to spravila sama...idem k poslednej psychiatricke v utorok tak uvidime co povie...bojim sa uz samej seba...

Dr. Povedali ze lieky ti nepomozu vyliecit chorobu ze clovek na to musi prist sam...ale tie bludy v hlave to je sialenstvo...asi si to fakt robim sama...keby som sa aspon tak nebala ze zomriem a ti zli si ma vezmu do pekla...

Neviem, čo by som Ti účinného poradil. Je mi ľúto, že sa trápiš. Nejaké zloby z liekov, to už do istej miery musíme vlastne zniesť, aby napokon dosiahnuté klady prevýšili nepohodu z nežiaducich účinkov. Napr. mierna nevoľnosť, suchoty v ústach, alebo slinenie, priberanie na váhe, hrátky s tlakom, tŕpnutie, nepokoj v končatinách, zášklby... proste niečo už k tým súčasným liekom patrí a myslím, že efekt antidepresív tieto nevýhody prevyšuje. I keď rozumiem, že niekedy je to proste už raz tak nežiaduce, že sa musí liek proste vymeniť alebo vysadiť.

Z toho, čo si písala, mi akoby vyplynulo, že Ťa niekto obviňuje z hypochondrie a z namýšľania si chorôb. Mýlim sa? Si pravdepodobne úzkostne-depresívna osobnosť, nejaké benzodiazepíny alebo nejaké voľne dostupné upokojovadlá by Ti mohli byť aj na prírodnej báze nápomocné. Napr. aj taký Persen mi voľakedy robil svoje čaro, neviem ale či sa ešte predáva. Takže ja by som sa skôr zameral na upokojenie úzkosti, a teda na nejaké protiúzkostné lieky, keď už by si musela antidepresíva v medikácii netolerovať. Rátaj však s únavou, utlmením, spavosťou, možno aj nevoľnosťou. To k tomu už patrí niekedy.

Byť obvinený z hypochondrie by mohlo byť veľmi frustrujúce, lebo Ťa tak všetci ponechajú na seba samu. A Ty sa pritom psychicky objektívne trápiš. Teoreticky by v tomto mohla byť užitočná aj psychoterapia, takže by som sa u psychiatra na doporúčanie určite popýtal. Aby si nemusela platiť. Ale zas tuším si spomínala, že si už na terapii bola...

Takže ak to mám zhrnúť, tak Ťa vnímam ako úzkostnú osobnosť, preto by som Ti vrelo doporučoval skôr niečo upokojovačného, čo utlmí Tvoje myšlienky, spacifikuje ich, aby Ťa následne toľko neparalyzovali. Nejaký Xanax, Lexaurin alebo nejaký ...zepam. V rovine svojpomoci sa neprestávaj pokúšať o aspoň ako-taký optimizmus alebo videnie toho krajšieho v živote, trebárs si spomínala syna, tak že by si sa zamerala naňho. A myslenie na peklo a strach by si korigovala čo najväčšou mierou nejakej činnosti, trebárs domácnosť, syn... Činnosť lieči.

Držím Ti silno palce. Ospravedlňujem sa, ak som radami úplne mimo - to sa mi niekedy stáva, ale zas si medzi nami nový člen komunity, tak sa ešte len spoznávame. Verím, že časom Ťa spoznáme lepšie, a teda aj zdieľanie a rady budú aplikovateľnejšie.

Drž sa, Adkami.

Vsetko som brala aj frontin...nic neukludnuje...mam uzkosti z toho co sa deje...posadlo ma nieco...ovlada to moje pohyby oci telo myslienky...hypochonder vseko mozne som bola...ale co to je neviem...bojim sa pozriet na ludi blizkych neviem co to ovlada...

po absolvovani rodinnych konstelacii (nieco pobabrali) sa u mna takmer okamzite spustila ako hovoria doktori - psychoza.
behom 3 mesiacov som bol iny, zil som lahkovaznejsi zivot, minal som vo velkom peniaze, chvilu som bol mily, rozdaval som sa, potom niekedy az agresivny - prejavoval som sa bez ohladu na to, co si kto mysli a akoby som nemal az taku zodpovednost, etiku, ohladuplnost. Mal som zvlastne - take nabozenske videnia, identifikoval som sa akoby s nejakym svätcom ci niecim takym, akoby som objavil svojim sposobom duchovny svet.
po 3 mesiacoch sa to vyostrilo a skoncil som tak, ze som ztuhol, nevedel som pohnut ani vlasom na hlave, vsetko som pocul, ale totalne stav ako koma - hovoria tomu Katatonia.
zavolali zachranku, urobili CTcko a previezli ma na psychiatriu. Pocas toho ako ma prijimali na oddelenie som sa prebral. Odhadujem ze som bol 3 hodiny v tej kome tzv. Katatonii. Davali mi tam nejake tie otazky, vela si uz nepamatam, no v sprave mam okrem ineho aj to, ze som "objavil duchovny svet". A to sa asi na psychiatrii nesmie hovorit - urobili zo mna samozrejme pacienta na spravnom oddeleni (asi aj keby som bol ticho by to bolo rovnake).
Bez suhlasu, proti mojej voli aj proti mojim protestom mi dali seriu elektrosokov. Dokonca som naschval pil vodu lebo potom nemoze ist pacient na elektrosoky - to vyriesili - priputali ma do klietky, zatvorili klietku ako keby som bol zviera v ZOO. "Nastastie" si clovek po elektrosokoch (teda ja) skoro nic nepamata, dokonca si nepamatam, ze som robil IQ test s vysledkom 115, pricom bezne mam IQ 140. Cize jasne potvrdenie ze intelekt padol, pamat odmazana. Neviem kto ako znasa klietku, nasilne rozhodnutie elektrosokov za mna (o.i. odobratie slobody a svojpravnosti), stratu pamati atd. no ja to rozdychavam 2 roky a stale sa mi nechce verit kde zijem ... Zaroven sa mi nechce verit, ze este zijem - po absolvovani elektrosokov a kombinacii ani neviem kolkych "liekov" som sa stal Zombeekom, reakcie som mal horsie ako dedko pred smrtou, akoby som bol spomaleny, bez zivota... Peklo nastalo po mesiaci, zacal som mat strachy, paniku, depresiu, pocit ze pridem o vsetko. Bolo velkym umenim ist na WC a osprchovat sa bolo nadludskym vykonom pocas celeho roka kedy depresia bola moja kamaratka - chut spachat samovrazdu som mal kazdy den, prebudit sa rano bolo prebudenim do hororu, az vecer sa to trochu zlepsilo a cudujem sa, ze som celkom vedel vnoci spat.
Vysledne mi elektrosoky a chemia ublizili tak, ze po 2 rokoch jasne citim, ze to uz nie som ja, prisiel som o nieco co sa tazko popisuje, zaroven trauma z pobytu v nemocnici a ta nespravodlivost ma stale prenasleduju, mam chut to riesit ako u tych co nieco zanedbali pri rodinnej konstelacii, tak u MUDr-cov ktori tiez trochu nieco neodhadli. Totiz aj bez elektrosokov by som bol OK a mozno ani netrebalo tolko chemikalii... Mam totiz dalsiu skusenost, kedy som vdaka inemu nazoru jednej psychiatricky neskoncil na elektrosokoch (opat by boli nutene). Primar chcel dat bez vahania elektrosoky. Mal som stastie, doktorka mi dala "iba" Haloperidol, ktory ma totalne odrovnal - slinenie a tiky boli malickostou oproti tomu, ze som si nevedel ani lahnut na 5 minut do vodorovnej polohy, nieto este spat. Takze som za noc prepochodoval po chodbe 15 kilometrov a kedze sestricky niekde zasite spali, tak smola - pochodovanie bolo do rana a dalsi den "fungovat". Dalsiu noc som uz zobudil sestricky - dali mi nejaku injekciu a nadranom som trochu pospal. Slovenske zdravotnictvo... Pre zaujimavost, nemal som ziadnu maniu ani psychozu, cize ked uz vobec, stacilo preventivne podat nejaku chemiu pre ich upokojenie pocas 3 dni a nie ma odrovnat natvrdo. Mam pocit, ze MUDr-kovia nerozumeju ludskej psychike, rozdielom ludi, myslia si, ze vsetko je pre vsetkych, staci ze sa im zazda akakolvek podobnost. Mne sa "stavy" spustili vdaka konstelacii a upadnutie do tzv. psychozy-katatonickeho stavu u mna spustila v oboch pripadoch smrt blizkej osoby. Vnimam tieto 2 stavy ako bolest "duse" kedy uz telo toto nezvlada a potrebuje sa ochranit pred sebaznicenim, mozno by to srdcovy sval alebo iny organ uz skratka nerozdychal. Medicina to ale vidi inak, pre nich je iny pohlad nevedecky a nejake to duchovno nech ide bokom. Cize elektrosoky a chemiu vnimam na sebe najnegativnejsie ako sa da, myslim ze lekar nehlada pricinu ani suvislosti, len riesi nasledky. A aby boli rychly (a pacient nevyzieral rozpocet) daju mu elektrosoky aj ked nepomozu, aj ked netreba, dokonca nasilu, hlavne nech uz sa nezdrzuje u nas - ved nemame dost miesta. Prezil som si svoje, vidim to zatial tak, ze psychozy su len nasledkom velkych stresov pre jemnocitnejsich - citlivejsich jedincov, predpokladam aj nejaku tu dedicnu predispoziciu, no ak by cloveka netyrali od detstva rodicia, ucitenia, system atd., nemali by sme psychicke problemy, alkoholikov ani ine zavislosti - vsetko je to len NELASKA, resp. chybajuca laska medzi ludmi za sucasneho posobenia vsemoznych stresovych faktorov - odlucenie od prirody, zvierat, ziarenia vsemozneho druhu, smog a hluk z dopravnych prostriedkov, tovarni, ruch a zhon velkomiest, stres na kazdom kroku, mobily, TV, PC .......... Mozno by stacilo ist obrazne do lesa, chatrce - no nie je nam to uz pohodlne :-(

K tejto téme sa mi pomerne ťažko vyjadruje. Mne osobne veľmi pomohli, padli na "úrodnú pôdu", a neprekážali mi nejako. Napriek tomu ich vnímam ako zbytočné týranie ľudí, na elektrošoky sme chodili piati, z toho 3 ich znášali veľmi zle. Bol to tam jeden veľký rev,plač proste pomerne depresívne miesto. Jedno mínus za mňa, že to čo by bolo dobre, aby zmazali tak nezmazali mi z pamäte a naopak pomerne dôležité poznatky aj z prednášok sú skoro všetky fuč a sú tam len nejaké útržky. Celkovo si pamätám len jednu prednášku, ktorú som absolvoval až na psychiatrickom stacionári, nie v nemocnici.

Dobry den vsetkym,velmi by aom chcela poprosit o radu,moja 22 rocna dcera je hospitalizovana druhy tyzden na psychiatrickom oddeleni s toxickou psychozou,vcera mi primarka povedala,ze nie su schopny posudit zatial ,ci sa jedna ozaj ,,,len,,,o toxicku psychozu z uzivania drod( chrystal meth,trava),alebo uz pred uzivanim drog trpela nejakou dusevnou skrytou poruchouo a drogy to,,,spustili,,,ze ale liecba liekmi zatial nezabera a povedala mi,ze jej budu asi aplikovat elektrosoky,co bol pre mna obrovsky sok,je mozne,aby jej lekari ,kedze je v tej psychoze a sama nevie sa realne rozhdnut ,,toto spravili,,,mam pravo ja nejako o tom rozhodnut,kedze je uz dospela??je to moja jedina dcera a ked som citala vsetky tie prispevky aj pozitivne aj negativne,som uplne hotova,nechcem ,aby sa jej prihodilo to,co tu niektori z vas popisujete,dcera bola vo svajciarsku swdem mesiacov a tam uzivala drogy aj pred tym doma experimentovala,a vosvajc.bola prevezena na psychiatriu,teraz je uz na skprosim vas poradte mi ak mate niekto skusenost s toxickou psychozou a postupom liecby,ako dlho,ju mozu liecit liekmi a ked sa to ne,lepsuje,mozu jej aplikovat tie soky ked ona sa sama nevie realne rozhodnut?????dakujem

Mrzí ma to, ale ja osobne neviem odpovedať. Ale skúsim zareagovať, nech to tu nezostane nezareagované. Osobne ja som s nasadením elektrošokov nemal problém, v prvej nemocnici som ich pod vplyvom bludov sám chcel, lebo oni zohrávali v mojej sieti bludov určité poslanie a význam ako niečo pozitívne (mali potvrdzovať moju slávu v rámci megalomanstva). Tak som im to podpísal vlastne rád. V druhom prípade v druhej nemocnici som im to podpísal tiež dobrovoľne, lebo som chcel, aby to rýchlo celé zabralo a aby už som tú hospitalizáciu mal aj rýchlo za sebou.

Podľa mojej skúsenosti sa na Slovensku aplikujú na psychózy elektrošoky celkom bežne, teda akosi automaticky, najmä keď nie je odpoveď na psychofarmaká do 2 týždňov. Možno to nie je pravda a lekár by mi to vyvrátil, priznávam, že je to len môj dojem z minulých skúseností. Tam sme boli mnohí pacienti s podobnými problémami a elektrošoky boli vlastne bežný spôsob riešenia situácie.

Neviem, v tejto súvislosti, ako sa to dá odmietnuť. Napr. či rodič to môže nejak odmietnuť za svoje dospelé dieťa. Moji rodičia sa na to nepozerali tiež s dôverou, ale nepamätám si, či nejak intervenovali, myslím, že sa ich na povolenie lekári nijak nepýtali. Lenže to bola špecifická situácia, lebo ja sám som im tie papiere za seba podpísal v sestričkárni dobrovoľne. Neviem, ako to je, keď pacient nie je pri zmysloch a nevie to kompetentne podpísať, že kto vtedy môže o elektrošokoch rozhodnúť alebo ich odmietnuť zaňho. V praxi to chodí tak, že či už je pacient pri zmysloch alebo nie, dávajú sa podpisovať papiere jemu samotnému - väčšinou sa nevysvetľuje, čo podpisuje, ani mne to nejak nebolo vysvetľované. Stav mi však neumožňoval sam tam asertívne domáhať prečítaniu celého textu a zdržovať rad, ktorý prišiel podpisovať, cítil som sa výrazne submisívne a nechcel som na seba pútať pozornosť, že zdržujem. Už aj tak som mal bludy, že všetci na mňa pozerajú a hodnotia ma. Dodnes som v povahe taký, že som submisívny a veľmi ľahko sa podriaďujem autoritám, asi to súvisí aj proste s povahou človeka.

Zostáva asi sa len priamo informovať u personálu nemocnice na možnosti odmietnutia.

Mrzí ma to, že som asi neporadil. Držím každopádne palce a dúfam, že všetko dopadne v prospech Vašej dcéry a že sa napokon dostane do kvalitnej remisie a bude jej napokon už fajn.

Matej

Dakujem vam matej,som rada za kazdu informaciuci akukolvek skusenoat,vsetkym zelam kvalitny zivot,stastie lasku a ziadne trapenia,svet je taky nebezpecny,zelam hlavne vela sil vsetkym rodicom,ktorych det prepadli drogam

Dakujem Vam Matej,som vdacna za kazdu reakciu,ci akukolvek prezitu skusenost,budem samozrejme sa informovat u lekarov,teraz je vlastne druhy tyzden,co je hospitalizovana a lieky nezaberaju,pocitoval ste vy,ci pocitujete nejaku ujmu,po tych elektrosokoch?ze ste,,iny,,,clovek?ako vam bolo bezprostredne po aplkikacii sokov?Dnesny svet je tak nebezpecny.Myslim,ze u mojej dcery bolo ,,nieco,skryte,co drogy spustili,zelam vsetkym kvalitny zivot,jasnu mysel,bez uzkosti ,a vsetkym rodicom vela sil ako aj sebe ,nie som veriaca,no tentokrat sa pokusam aj modlit k,,,bohu,k vesmiru,je mi strasne tazko vidiet svoju dceru v takom stave ,bola,je to inteligentne dievca so silno rozvinutym zmyslom pre prirodu,duchovno,spravodlivost,citlivy a krasny clovek,teraz je uplne niekto iny v tej psychoze,bojim sa ,ze taka ostane,ale verim,ze sa coskoro ,,,prebudi,,,ale sama od seba asi nie,alebo je to mozne?????

Dnes ju idem navstivit,nevidela som ju od soboty,ja ani neviwm ako sa k nej spravat,pretoze ona je chvilami uplne,,normalna,,a potom je mimo realitu,neviem,ci sa jej mozem pytat vobec na jej stav a hovorit s nou o tom preco tam je,ci tovie co sa deje vsetko,alebo len reagovat na bezproatredne situacie,ci vobec nieco rozoberat,neviem,ci by bolo vhodne aby ju navstivili aj kamaratky,ci radsej nie,pytalamsom sa lekara ,ci ona trpi,tak mi povedal,ze ur ite nie,co asi znamena,ze si to neuvedomuje,leboinac by odtial chcela ist prec,bola hospitalizovana ,ked sa dostala do psychozy vo svajciaraku,odkial z oddelenia neuatale utekala prec,a tam mali dokonca to aj povolene odiat a sa vratit do urcitej hodiny spat ,velmi benevolentny priatuo,vraj oni nemozu porusovat ludske prava,ked chces,tak chod,ziadna skoro liecba,anido liekov ju nenutili a nechali s psychozou behat doslova bludit po uliciach,neviem preco totu rozpisujem ,no je mi lepsie ked si predstavim,ze to niekto cita a da mi snad radu ci podporu

Celkovo si myslím, že väčšina pacientov znáša elektrošoky celkom dobre. Teda mám na mysli to, že splnia svoj účel. Vo väčšine prípadov sú skutočne efektívne a rýchle, teda pacient naozaj odpovedá rýchlo a dostáva sa z najhoršieho v priebehu týždňa (obvykle sa aplikujú elektrošoky asi každý druhý deň, celkovo dokopy 6 ráz). Pacient je uspatý a niekedy vie urobiť šarapatu práve tá uspávacia látka. Myslím, že miestny forumák Robo spomínal, že je na ňu alergický a dostal pri nej telesný šok. Ostatní miestni forumáci tuším hlásili dobré znášanie anestézie, možno iba tak bolesť hlavy a zmätenosť bezprostredne po zobudení sa objaví. Napr. ja som po úplne prvých elektrošokoch bol výrazne zmätený, uvedomil som si samého seba až na nejakom sedení, a nevedel som, ako som sa tam dostal a kde vlastne som. Ani som nemal okuliare na očiach, ktoré som vtedy dioptricky nosil vždy, neskôr som ich objavil na izbe na poduške. Potom som si na tú anestéziu zvykol a už nerobila problémy, prišiel som k zmyslom prakticky ihneď bezprostredne po zobudení a pamätal som si, ako som sa presúval z danej miestnosti k sebe na izbu. Aj pacientov niekedy chcú po zákroku odvážať na izby na vozíku, aby sa nenamáhali, že reku že sa im ešte môže točiť hlava, ale myslím, že som zakaždým vozík odmietol a normálne som pomalou chôdzou šiel na izbu sám. Raz som sa musel prezliecť, lebo som sa počas zákroku pocikal. Sestričky boli trpezlivé, hneď začali prezliekať podo mnou posteľ a aj mi vraveli, že to nevadí, že to sa stáva. Celkovo som zažil v histórii 11 aplikácií, pričom pocikanie bolo len v jednom raze, a zmätenosť (neuvedomovanie si seba samého) som mal tiež len v jednom raze. Ostatné razy boli úplne v pohode. Dosť som zabúdal, čo ma trápi, strácal som súvislosti vo svojich bludných konštrukciách a domnienkach, pričom vždy som lekárom tvrdil, že kľúčom k úspechu bolo práve to zabudnutie tých súvislostí, nie že by som rozpoznal ich nereálnosť. Skrátka na mňa elektrošoky vplývali upokojúco, nemal som stres, úzkosť, bol som akýsi v sedácii, kľudný, málo som rozmýšľal, psychické problémy ustupovali prudko v dôsledku môjho nového nezáujmu sa im venovať, resp. som na ne, ako píšem, zabudol alebo s nimi stratil niť, puto. Akoby som bol zmenený človek, vyrovnanejší.

V priebehu rokov by som azda pripísal elektrošokom nežiaduci účinok, že tá pamäť nebola už taká dobrá dlhú dobu, tiež sa výrazne vytratila kreativita a spontánnosť. V tom čase som študoval na VŠ a boli problémy sa sústrediť. Lenže to nie je také veľavravné, lebo takéto (kognitívne) problémy som mal aj dávno pred elektrošokmi. Myslím si v súčasnosti, že už mám pamäť štandardnú, kreativitu naďalej oslabenú, ale sústredenie a schopnosť sa učiť je už normálna, porovnateľná so zdravým. Trebárs posledné 2 roky VŠ (2015-17) som nezaznamenal výrazné problémy s učením. Aplikácie som mal v roku 2008 a v roku 2010.

Myslím si, že osobnosť Vašej dcéry sa po prípadných elektrošokoch nejak nezmení, ibaže môže nastať taký dojem v dôsledku vôbec celej liečby. Pretože predsa len pacient pred psychózou, v psychóze a po psychóze je zakaždým iný, vykazuje rôzne vlastnosti v povahe, myslení, záujmoch. Takže keď sa Vaša dcéra uzdraví, či už s elektrošokmi alebo bez nich, tak predsa len tá skúsenosť zanechá stopy a môže Vám to vyvolať dojem, že sa nejak zmenila. Ale veľmi záleží aj od diagnózy, lebo keď sa človek dostane z toxickej psychózy, tak môže byť opäť povahovo a kognitívne veľmi podobný spred tejto skúsenosti, zatiaľ čo napríklad schizofrenik obvykle pri zaliečení javí postrehnuteľnejšie zmeny povahy a osobnosti (obvykle k horšiemu smerom útlmu vôle, kognície, citovej prázdnote, alebo náladovosti).

Takže výsledne mi tak napadá, že Vaša dcéra má obrovskú šancu, že všetko prekoná a vráti sa k pôvodnej povahe. A to aj napriek prípadným elektrošokom. Myslím si osobne, že na zmenu pacientovej povahy majú výraznejší podiel samotné psychofarmaká, než nárazová liečba elektrošokmi. Aspoň mňa oveľa viac zmenili (vo veľa veciach k lepšiemu, v niečom k horšiemu) lieky, než 1 týždeň elektrošokov. Možno iní pacienti majú iné skúsenosti a povedali by práveže opak. Je to asi individuálne, píšem preto fakt iba za seba.

Všetko dobré!