Ako sa dnes máš? 17

Tak Motylek, niektore znaky splnam ale ja si ozran nepridem. Ze by som zanedbaval povinnosti. Ale mne to aj z tych nalad prameni, si myslim. Ale tu zas napriklad. Uz si tu objednava kamarat gin, tak ako jak sa mam tomu vyhnut. On slope gin, ja vino. Sak mi porad, co mam nadat kamaratovi, nech nepije? A mame som bol kupit ruzove vino, sak ma poslala, tak co. Ci co im mam nadat, nech nepiju? Ja nevim Mame to povim a posle ma do p... A kamarat detto ... . Kamaratovi, keby poviem, nech neslope ten gin, tak mi nada prinajlepsom Nevim teda. Ale ja som zas neni opilec, co si povinnosti neplni. Ked mam aj ludi okolo seba, co slopu? Co im to od huby odrhnem?! Ma do p... poslu jedine. Hruza toto. Motylek, ja mam takychto ludi okolo seba co im od huby odtrhnem alkohol? To sa neda. A myslis, ze som alkoholik? Som v herni a mam vino pred sebou. Automaty nehram inak ja som tu len na vine. Ale ja nevim, co kamaratovi poviem?! Nepi gin? Sak mi nada jak sirote. Zas ma bloknu na fore. Ale co ako mam robit? On tu slope gin. Co mu mam vodu dat?

@Sweetheart Tam píšou, že na alkoholismus musíš splňovat aspoň tři ty znaky.
To je pěkný kamarád, když ti vnucuje alkohol. To pak není žádný kamarád. Však mu na oplátku vnuť Neurol, uvidíme, co na to řekne.

Neurol by mu nevadil, ale olanzapinu sa boji to nechce, celkovo atipsychotika, toho sa boji. Este ma vcera aj ubil kamarat. Zase mam vsade hanbu len. Inak stale rozmyslam, ze chcem kocurika, takeho bez oka, ale neviem kde by som ho dal. Doma mam psa a skrecka. Takeho maleho sedeho, len neviem ako by som to urobil, ze kde ho dat.

Ahojte, tak po nejakom čase napíšem aj ja.
Mám sa všeliak, ale neni to najlepšie popravde. Zajtra idem na úrad práce a už len z toho mám stres, vždy sa ma pýta čo nové. Potvrdenia nosím od známych a rodiny čo mi dajú v robote opečiatkovať, teda že si hľadám prácu. Len neviem dokedy to takto budem robiť, zatiaľ som na úrade 4. mesiac. Len je to o ničom lebo si aktívne prácu nehľadám. Jediná možnosť pre mňa je invalidný, ktorý mi však nedajú si myslím a neviem či vôbec naberiem odvahu ísť pred komisiu keď si ma predvolajú. To mi nepomôže asi ani jednotkový Neurol. Dal som im posudok od psychiatričky a psychologičky, no ani to im nestačilo a pýtali odo mňa správy z nemocnice a kontroly u doktorky. Tak som im niečo dal, sestrička mi dala pár výpisov ale nie všetky, z nemocnice tam toho veru veľa neni lebo v každej som bol len chvíľku, ja do nemocnice proste nemôžem lebo ja to tam nezvládam, už minule mi tam museli volať doktora a dať mi tabletku na tlak a videli že som neni vôbec vo svojej koži, preto už nechcem skúsenosť z nemocnicou, jedine šťastie že ma pustili lebo aj to robili cirkus a volali rodičom a nechceli ma pustiť.
Doktorka mi do správy napísala že to neni dobré so mnou ale nemyslím, že to bude stačiť. Ale tak prišlo by mi nefér, že poznám ľudí ktorí majú ID ani neviem kvôli čomu a nedať ho na nevyliečiteľnú chorobu ako je schizofrénia, medzi ktorú patrí vyrázná apatia, neschopnosť sa sústrediť, horšie spracovanie informácii, málo motivácie atd. + tie hnusné lieky ktoré musí človek brať, som toho názoru a neviem či to len mne tak príde ale že spomaľujú myslenie a celého človeka.
Avšak s týmto by som sa možno popasoval a prácu nejakú si našiel, horšie je to s tým bruchom. To ma úplne dorazilo a spôsobilo mi také depresie, úzkosti, traumu a všetko že z toho sa nedostanem. Už len to že mi nikto nepovedal čo mi je a ako to zlepšiť je strašné a s tým žiť je utrpenie.
Rozmýšľal som aj nad zmenou doktorky, lebo nie som psychicky dobre na tom a táto mi nedáva veľa času na vypočutie. Ale tak nemyslím že je chyba v doktorke ale trošku viac času na konverzáciu ako 5 minút by nezaškodilo. Aj doma na mňa tlačia lebo poznajú doktorku ku ktorej by som chodil.
Doma majú na mňa nervy že nemám žiadne zamestnanie, že nič nerobím atd. Vraj mi nič neni a nemám piť lieky. To počúvať je hrozné popravde keď nič nechápu
Jediná nádej u mňa je teda dôchodok z ktorého aj tak nevyžijem ale aspoň nech nemusím byť na úrade práce a neposielajú ma do roboty keď som neni na tom dobre. Každopádne nechcem si predstaviť keď si ma predvolajú, asi fakt nezvládnem sa postaviť pred komisiu, normálne mám z toho nočné mory. Mám každopádne zlý pocit, že skončím na ulici skôr či neskôr, lebo doma ma nechápu a pracovať nie som veľmi schopný, tiež by som bol radšej keby som zdravý a normálne fungoval. Myslím že psychicky chorí ľudia sú vytláčaní na okraj spoločnosti a často skončia zle kvôli nepochopeniu a nedostatočnej podpore. Mne 80% psychických problémov spôsobilo to brucho, lebo som prosil doktorov nech mi pomôžu ale pri tom berú pacienta len ako kus a veril som že dnešná medicína je už natoľko rozvinutá že príčina sa zistí ale ziaľ nestalo sa tak. To spravilo zo mňa úplné iného človeka akým som bol.

@Jaro123444  Nevymýšlej si s tím břichem. Sám jsi mi psal do pošty (a nejen mně), že ti našli hned dvě možné příčiny a to laktózovou intoleranci a reflux. S obojím se dá něco dělat. Takže není pravda, že ti nikdo neřekl, co ti je. Nemáš důvod nadávat na lékaře. Posílám ti objetí, ale příště nás tady nemystifikuj. S tvým břichem se něco dělat dá a ty víš moc dobře, co. Že se nechceš léčit, je jen a jen na tobě, ale trápíš se úplně zbytečně. Přitom by stačilo dodržovat speciální dietu a užívat laktázu a měl bys po svých problémech s břichem.

@Motylek nemyslel som to tak ako to vyznelo možno, v poriadku ak si si tak zobrala, chápem to. Iba to čo mi zistili vraj nemôže za moje problémy, skúšal som všetko bezlaktozové, rôzne diety a všetko. Reflux som chcel riešiť, pýtal som sa či mi to nemôže robiť problémy veľa krát, nedostal som odpoveď alebo raz tuším že to by videl mi povedal. Pýtal som sa milión krát na to, vždy mi dali lieky ktoré nezabrali, nakoniec ma poslali už niekde lebo že už mi nemajú ako pomôcť. To bolo k tomu asi toľko, len myslel som že príčina byť musí teda a že v dnešnej dobe sa dá už všetko riešiť. Ale žiaľ rok už som vyradený zo života lebo sa to nevyriešilo. Nebudem radšej už nič sem písať, nechcel som aby sa moje problémy niekedy dotkli niekoho... napísal som to kvôli tomu že tu sú ľudia ktorí sa prešli určite tiež ťažkými situáciami a neľahkými osudmi, tak že aspoň sem môžem napísať trochu čo ma trápi keď inde ma nepochopili, ale vidím že asi ani tu. Nevadí, budem radšej už ticho

Promiň, @Jaro123444 , nemyslela jsem to zle. Ale psal jsi mi, že tu laktázu jsi ještě nevyzoušel. V tom vidím velkou naději pro tebe, pokud jsi ji opravdu ještě nezkoušel.

motylek napísal:@Sám jsi mi psal do pošty (a nejen mně), že ti našli hned dvě možné příčiny a to laktózovou intoleranci a reflux. S obojím se dá něco dělat. Takže není pravda, že ti nikdo neřekl, co ti je. Nemáš důvod nadávat na lékaře. Posílám ti objetí, ale příště nás tady nemystifikuj. S tvým břichem se něco dělat dá a ty víš moc dobře, co. Že se nechceš léčit, je jen a jen na tobě, ale trápíš se úplně zbytečně.

Ďakujem, že si doplnila jeho kazuistiku o kriticky dôležitú informáciu t.j. rozpor medzi tým, čo tvrdí a čo je skutočné. Buď vyslovene klame a vymýšla si (takých je na internete hafo, a ide im len o pozornosť a súcit) alebo to takto cíti, who knows. Odmyslime si, že klame. V tom prípade "cíti X, ale realita je Y" (veľmi časté v prípade hraničnej alebo histriónskej poruchy osobnosti). Treba si uvedomiť, že prežívanie je reálne, pretože emócie sú reálne. Ako prvé je však nutné zosúladiť realitu s prežívaním - čo nie je jednoduché, ale je to základ liečby.

Mne v jeho "sťažnosti" udrelo do očí, že už nad sebou zlomil palicu ("z toho sa nedostanem"). Z tohto vyplýva, že je vnútorne presvedčený, že lepšie to už nebude a preto rezignoval na liečbu. Podľa mňa to už vzdal a len čaká na invalidný dôchodok (ale môžem sa mýliť). Negatívnom tohto prístupu je, že aj na ID bude musieť na sebe pracovať (prekonávať prekážky ap).

Ešte doplním, že ľudia s histrónskou symtomatikou majú tendenciu preháňať - čiže "hysterka" cíti negatívnu emóciu, ktorú vyhodnocuje ako apokalypsu. Napr. drobný neúspech vyhodnotí ako presvedčenie, že "nikdy sa mi nebude dariť". To vedie k záveru "nemá to zmysel" a ku skratovému jednaniu. Toto by som riešil ako prvé - samozrejme s psychológom.

Tiež mi udrelo do očí, že v momente, ako si ho upozornila, že mystifikuje, tak ušiel ("budem radšej už ticho"). To indikuje, že ak by psychologička začala pichať do hnisavého miesta a dotýkať sa bolavých tém, terapiu by zrejme ukončil.

Nechajte ho. Nech pise, co chce. Tak ma problemy. A toto je forum, kde chodia psychicky chori ludia. Zase netreba cakat, ze sem budu pisat ludia nejake konstruktivne prispevky. Psychicky zdravi sem pisat nebudu. Lebo aj mna sa to dotklo, ked som pisal o alkohole a dostal som blok. A nech Jaro pise co chce a co ma byt. Lebo dostane on blok v hlave a prestane sem pisat. Aj ja som ostal nasraty, ked som dostal blok, lebo som pisal o alkohole. Sem sa chodia postazovat aj ludia. Ako tu by mala byt chapava atmosfera, tu pisu chori ludia psychicky. Ved neni v poriadku, keby je v poriadku, tak dava prispevky na instagram alebo kde. Treba si aj toto uvedomit. Toto neni instagram, ze tu napisem prispevok, ze som v Malage v Spanielsku na plazi. Aj mne to ublizilo, ze som tu pisal prispevky a dostal som blok a zranilo ma to. Lebo na tomto fore takito ludia cakaju podporu, aspon ja si myslim. To aj ja mozem dat napity fotky na instagram a na tiktok, este lajky budem mat, ale tiez cakam, ze na tomto fore budu mat s tym pochopenie. A Jaro ma problemy, evidentne to vidiet, on neni psychicky zdravy a take spravy mu mozu uskodit. Lebo to uskodilo aj mne, co mi tu bany podavali. A ja som tiez na hlavu, zle mi to prislo, ze som ban dostal. Potom, kde mam to napisat?! Neviem, mozno ja som debil a su tu nejake pravidla o com pisat, ci len o schizofrenii, lebo to je "schizoforum"? Len, aby ste Jara nevyhnali ztadeto. A nic zle nepise. A on neni psychicky v poriadku. Lebo aj mne toto iste zle urobilo. A kde sa ma postazovat, ked ho doma nechapu? Tak tu by sa ziadalo trosku pochopenia mat. Mrchavy som cil, ale ma to vytocilo, ked som toto cital. Vy ste asi stabilizovani, mate lieky, ale tu pisu aj taki, co nemusia byt stabilizovani. Budem mrchavy cil, TREBA sa aj nad tymto zamyslet trosku. Toto neni instagram, ze tu budu influenceri postovat, ako im je dobre volakde v New Yorku

Ahojte,
suhlasim s tým, že by sme sa mali snažiť nájsť viac pochopenia jeden pre druhého, najmä ak ho nemáme u blízkych. Príde mi veľmi smutné, že Jarovi rodičia nechápu, že je psychicky chorí a má už dlhšie problém zaradiť sa do života.
Ja viem, že je to s ním ťažké, keďže nedokončil ani jednu liečbu v nemocnici, kde mu fakt mohli pomôcť, no netreba ho odsudzovať. Každý sme iný. Kritika mu nepomôže,
Jaro, prosím ťa píš sem pokojne ďalej, aj keď nie všetci ťa chápu. Viem, že niekedy pomôže aj vypísať sa, zdôveriť niekde. Ja som roky vypisovala do novin na blog ako sa má taký psychicky chorý človek a na čo všetko naráža, A verte či nie, pomohlo mi to. I keď som sa stretla s reakciami: "čo tu také vypisuje...koho to zaujíma..." Našli sa však aj ľudia, čo to chápali a bolo ich chvalabohu dosť. Jaro, ver, že aj tu nájdeš podporu. Mám za sebou vyše 23 rokov s psychickou chorobou. Ty si podľa mňa len na začiatku tejto cesty a ver, že bude aj lepšie. Nesmieš strácať nádej, aj keď sa ti teraz možno zdá, že sa z toho nedostaneš. Musíš vydržať, možno zmeniť doktorku, možno zmeniť liečbu, ....veriť, že ten ID ti dajú, nejako to zvládneš pred tou komisiou. Veď nik od teba neočakáva, že tam prídeš vyrovnaný a stabilizovaný - práve naopak. Viem, že ťa trápi pomyslenie na to, čo bude..., ale snaž sa to čo najmenej riešiť. Bude ako bude, keď to príde. Vždy keď ťa napadajú obavy z toho, čo bude, skús sa zamerať na svoje dýchanie, na nádych, výdych. Viackrát za sebou nádych na 4 a vydych na 4. Dookola... Ja viem, povieš si, že sa mi to ľahko hovorí, no tiež mám problém s úzkosťami, obavami, že čo sa stane keď... a mne to dýchanie pomáha. Alebo si nájdi na youtube nejaké dychové cvičenia, či skús cvičiť jogu, skúšaj... rob hocičo, čo ti pomáha tie obavy prekonať.

A ako sa mám ja? Som síce stabilizovaná, no dlhšie som bola akási vyčerpaná, neustále unavená, nevyspatá, bez energie. Doobeda som akurát tak navarila, maximálne niečo oprala, poobedie som prespala a večer trávila na notebooku. Moja sestra už týždeň upratuje, všetko leští a mňa to akurát deprimovalo. Všade mám neporiadok, plno prachu a nie som schopná sa do niečoho pustiť. Až dnes som podvečer konečne vzala metlu a začala ometať pavučiny a potom už to šlo lepšie. Dnes som upratala aspoň chodbu a poličky, čo tam sú a už dlho neboli upratané. Teraz sa z toho vytešujem. Musím sa do toho upratovania doslova dokopať. Pustiť si hudbu, potom to ide lepšie... Hádam mi to už pôjde, keď som konečne začala. Fuj, ale neznášam to upratovanie...Radšej celý deň by som varila alebo vypekala. No aj upratať treba. Tak to sú zase moje problémy...
Inak darčeky už mám takmer pokúpené. Aspoň to. A aj tá oslava mojej maminej 80-tky dobre dopadla. Spolu sme posedeli, najedli sa, niektorí aj niečo vypili, zatancovali si a na večer tam ešte zostali mladí sa zabávať. Bolo to fajn, že to bolo na súkromí u toho nášho bratranca, čo býva sám.
Tento týždeň ma čaká to upratovanie, návšteva vnúčat v Bratislave (ten starší bude mať v škôlke besiedku), no a mali by sme aj kapra už kúpiť, spracovať ho a uložiť do mrazničky.

Držte sa priatelia!

regina napísal:no netreba ho odsudzovať. Každý sme iný. Kritika mu nepomôže

Myslím, že by si mala trochu brzdiť.. Pretože môj ani motylikov príspevok nie je v žiadnom prípade kritika. A ak ich ako kritiku vnímaš, tak Houston, máme problém. Uvedom si prosím (ale aj ostatní členovia fóra), že podpora človeka v núdzi nie je len ňuňuňuňu objímanie sa v kruhu a pritakávanie na všetko, čo ten človek povie. Podpora človeka nie je len generovanie pozitívnych emócií a vyvolávanie empatických obláčikov. Podpora človeka s vážnymi problémami má aj iné formy, napr. že ho citlivo upozorníš na prípadný rozpor v tvrdeniach. Na tomto príncípe funguje psychoterapia, že. Inak ho len udržuješ vo svojich omyloch. Možno si na to zvyknutá od tvojho okolia (neviem), ale rozhodne to nie je správne..

Nikto tu Jarovi nenadáva, skôr on nadával mne (že "som blbec" a ďalšie vyslovené nadávky) - kde si vtedy bola so svojou empatiou a "netreba ľudí odsudzovať", hmm?

Rozlišuj prosím medzi tvrdeniami "ty si zlý" a "toto zrejme robíš nesprávne" - dokážeš to? Áno, ľudia s vážnou poruchou osobnosti tieto tvrdenia často zlievajú do jedného. "Toto zrejme robíš nesprávne" vnímajú ako útok na seba. Pretože takého tvrdenie generuje negatívnu emócie, ktorých sa chcú za každú cenu zbaviť. Vzťahovačnosť, precitlivenosť na seba sú nedílnou součástí prežívania ľudí s vážnymi duševnými problémami - trpíme tým všetci čo sme tu (bez výnimky), samozrejme každý v inej miere.

To ale neznamená, že je to správne. Dospelý človek (a je jedno, či trpí problémom X, Y alebo Z) by mal byť schopný zniesť, že sa v niečom mýli. A ak to nie je schopný, mal by túto dovednosť postupne budovať. Môj príspevok nebola kritika Jara. Napísal som slušne, citlivo, o čo sa v takýchto prípadoch môže jednať. Bola to informácia pre prípadných čitateľov tohto fóra, ktorí majú záujem spoznať, prečo reagujú tak, ako reagujú (alebo ich známy).

Myslím, že je dobré vedieť príčiny. Pretože ak vieš príčiny, tak ich môžeš a) pozorovať b) uvedomiť si ich c) niečo urobiť inak ako si robila doteraz. To je základ LIEČBY DUŠEVNÝCH PROBLÉMOV - nie "Áno máš pravdu, je to tak" (aj keď priznávam, že aj to je niekedy dôležité).

Sweetheart napísal:Lebo aj mna sa to dotklo, ked som pisal o alkohole a dostal som blok. []  Aj ja som ostal nasraty, ked som dostal blok, lebo som pisal o alkohole. Aj mne to ublizilo, ze som tu pisal prispevky a dostal som blok a zranilo ma to.

Je na čase uvedomiť si (vek už na to máš), že nie si na tomto svete sám a že nie je všetko je len o tebe. Ban si dostal, pretože si bol požiadaný adminom, aby si nepísal ožratý a nepísal o chlaste. A to si veselo ignoroval a veselo ignoruješ doteraz (ale mne už je to jedno - ak by som vedel, že to spôsobí oheň na streche, tak si kusnem do jazyka). Ak sa ťa to dotklo a ak ťa to zranilo, tak Houston, tiež máme problém..

Pretože si zrejme neuvedomuješ, že každé konanie má aj svoje dôsledky. Dostal si ban, pretože si nedodržal pravidlá hry. Tak jednoduché to je. Ľudia s tvojou štruktúrou osobnosti (inak si zlatý a chrumkavý ) často ignorujú hranice druhých (dokonca ich prekračujú - si sa nedávno hádzal na cudzieho chalana, že.. a vedel si, že mu to nemusí byť príjemné). A potom si zaskočený, urazený, nasratý, cítiš sa ublížený, že ti vynadali (nedávno ťa kamarát vyklepal, "zase ďalšia hanba" - sorry, ak som to pochopil nesprávne).

Pokiaľ si neuvedomíš, že tvoje správanie má aj svoje následky. A že ľudia majú aj svoje hranice, ktoré si chránia, potom dostaneš "přes držku" veľmi často. Bude sa to len a len opakovať. Takto totiž fungujú malé deti, ani tým prekračovanie hraníc netolerujeme - keď sa na tetu hodí neterka 3x, tak sa zasmeje, ale keď to robí non stop celý deň neprimerane (že sa teta nemôže ani naobedovať), tak zdvihne varovný "nono" prst.

Dospelý človek funguje (mal by fungovať) trochu inak. Je dobré si to aspoň uvedomiť. Samozrejme to nič nezmení, pretože človek sa mení ťažko, ale aspoň nebudeš zažívať toľko sklamania, prekvapení typu "čo som zase urobil zlé"..