Ako sa dnes máš? 3

Ahojte kamaráti. Dnes som bol v susednom meste na úrade práce na výberové konanie na pozíciu predajca, skladník. Dali nám tam CD-čko, ktoré si pozrie každý uchádzať o dané pracovné miesto. Je to pre ZPS, chránená dielňa, pracovná doba je však na 8 hodín a na dobu neurčitú. Jedna sa o jednu firmu, ktorá má pracovné odevy, reklamné predmety, wellness, uteráky, písacie potreby, darčekové predmety a podobne. Firma otvorí v danom meste svoju novú predajňu, pre ktorú hľadá predajcu, skladníka a vedúceho predajne. To, či ma zoberú, alebo nie, sa dozviem najskôr v piatok a najneskôr v pondelok. Budem rád, ak mi budete držať palce, potom Vám napíšem, či som uspel alebo nie. Ináč u nás v "mojom" meste idem na úrad práce v piatok 10.februára. Zajtra ráno idem ku psychiatričke-lepšie povedané k sestričke na odber krvi kvôli Leponex-u. Doktorka sa minule až zhrozila, že mi už dávno nerobila sestrička krvný obraz, ktorý absolvujem zajtra. Potom 2-3 dni po zobratí krvi pôjdem na kontrolu-psychiatrickú kontrolu. Zajtra pôjdem aj do mesta kúpiť priateľke valentínsku pohľadnicu, ktorú jej pošlem. Je dosť možné, že ma príde na Valentína aj navštíviť a aj keby sa to nepodarilo, tak určite ma príde navštíviť v lete. Keď som bol včera pri psychologičkle, tak tá mi povedala, že sa bude sťahovať, kúpila dom na jednej ulici, oproti terajším priestorom-má prenajatú ambulanciu na detskej poliklinike. V tom dome, to vraj bude anonymnejšie-bude tam iba psychologická ambulancia-nie ako teraz, keď na Vás zízajú pacienti, ktorí idú ku zubárke, ktorá má čakáreň aj ambulanciu vedľa mojej psychologičky. Bude to aj vo väčšom priestore, aby sme mali ako klienti psychologičky väčší komfort. Minule mal jeden z mojich synovcov veľmi ťažký úraz. Bol na plavárni, keď sa obliekal v šatni, tak otvoril skrinku, v ktorej je vešiak, sadol si na ten vešiak a ten vešiak mu rozpáral zadok. Mal operáciu v narkóze, má veľa stehov, v piatok mu všetky stehy zo zadku vyberú, ale chvála bohu, už ambulantne-nie v celkovej anestéze. Bol na jednotke intenzívnej starostlivosti, potom na chirurgii, ale už je doma a dnes už bol aj v škole. Nemôže teraz cvičiť. Oco pracuje v Prahe- v piatok večer by mal prísť po práci-asi v sobotu ráno domov na Slovensko do nášho mesta. Mamka s babkou pozerajú Sultána a Druhý dych, ja som vo svojej izbe, počúvam Chorvátske piesne a som na internete. Pani Karin- moja psychologička mi ešte povedala, citujem: Róbert, vy ste taký kávičkár" a máte rád aj čaje-bylinkové aj ovocné. Tak skúste na námestí na danej ulici si kúpiť kávu, ktorá sa vôbec nedá ani porovnať s takými "žbrundami" ako je Popradská káva alebo Klember. Je to taká kaviareň, v ktorej pražia a melú kávu a je tam dobrá aróma kávy, ktorá je vyrobená z tých najkvalitnejších kávových zŕn. Alebo je tam výborný zelený čaj, zložený s čajových lístkov, ktorý je kvalitný a aj zdravý. Nie taký "odporný ako najlacnejšie čaje zo supermarketov. Tú kávu a čaj si väčšinou ľudia berú domov, všetci by si tam svoj mok alebo čaj nevypili, lebo vraj sú tam iba tri stoly a kaviareň a čajovňa má vraj takých zákazníkov, ktorí sú so službami veľmi spokojní. Aj moja priateľka rada pije kávu a čajíky, takže keď ma raz príde navštíviť, tak určite pôjdeme na námestie do tej nemenovanej kaviarne a spríjemníme si deň. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Najprv mi ale psychologička rozprávala, že tam varia zalievanú .kávu. Ja som jej ale povedal, že zalievanú kávu nemám rád a ona mi na to vravela, že mi tam dajú preeso. Ináč takmer každý deň pijem kávu Nescafe senzazione, ostatné kávy mi až tak nechutia. Minule mi kamarátová mamka uvarila nescafé Classics. a bolo mi z tej kávy zle. Pijem 2 kávy denne. Mám rád aj viedenskú kávu. Ahojte, kávičkár Robo.

Ahoj Robo,
samozrejme Ti budem osobne veľmi držať všetky štyri moje palce, aby sa tá práca aj podarila a ty si takto napredoval. Nezabudni však potom úplne na nás tu na fóre a prispej, lebo ja osobne veľmi rád čítam to, čo napíšeš.
Aj ja som pomerne dosť veľký kávičkár. O čosi väčší ako ty. Vlastne aj o dosť. Najradšej mám presso, ktoré si dopriavam v jednom pube, kde majú lacné a dobré, výnimočne zájdem aj do kaviarne tunajšieho hotela, kde je tiež dobrá káva. Inak si robím nesku do šálky a tie denne vypijem aspoň 4, ale veľmi ľahké (nekopcová lyžička) a bez mlieka. Mám to také vylepšenie ku cigarete a len si mierne chlipnem a zafajčím si. Hrnček kávy mi tak vydrží na asi 3 cigarety. Aj presso pijem bez mlieka a vždy si objednám aj čosi na zapitie (kofolu, vodu, minerálku).


.............................................................

Ahojte,
ja už pracovne dnes fungujem. "Normu" som si splnil, a tak som s dneškom pomerne spokojný. Celkovo sa mi "projekt" zhustil na čas a budem musieť denne vydať väčší výkon, aby som do termínu všetko stihol. Našťastie odmena sa nezhustila.

Bol som u doktorky, zmenila mi lieky kôli pseudohalucináciam. Dostal som "Bloonis 10mg/deň" - Olanzapín. Viete niekto, čo to vlastne je? Ide o antipsychotikum, ale neviem o čo ide. Dal som si ho dnes večer, ale pseudohalucinácie sú tam ako predtým, akurát mám nové magorikum v repertoári patologickej obrany. Posiťovňa bude mať iste radosť, lebo zaplatí 34,85€ a ja len 0,02€. Vo veľmi častých vedľ. účinkoch je aj priberanie a toto skutočne už nemusím. Mimochodom Matej som Ti neprezradil, že moja hmotnosť je nad tou tvojou, síce nie o výrazný kus, ale aby si vedel, že som s Tebou.

Tak som sa dnešok venoval dosť práci, nejako som porobil aj denný plán. Ostatok času som preležal v posteli a trochu sa aj trápil ako to všetko zvládnem.

Pseudohalucinácie, alebo "hlasy", síce u mňa "hlas" sa prejavuje akýmsi občasným radením "hlasu", čo mi doporučuje a ako by som čo mal spraviť. Našťastie tento "hlas" sa javí pomerne rozumný a dobroprajný. Vplyv na moje správania nemá, vždy mám vôľu svoju. Aj tak mi to pripadá pekná magorina, ale je to tak. Dúfam, že do budúcnosti to bude len lepšie. Tento problém pociťujem už asi 4 mesiace. Týka sa to najmä situácii, keď som pasívny a nečinný. Pri napätí spravidla úplne mizne.

Zatiaľ sa majte ideálne a ahooooj.

Ahojte,
tuto : olanzapin je ta latka co je v zyprexe, takze prepokladam ze to bude take nieco. Ja teraz tiez beriem nejaky liek s ucinnou latkou olanzapin a je to len prebalena zyprexa.
Inak sa mam dobre. Robim projekt do skoly, uz sa fakt tesim kedy to skuskove skonci, ci uz zdarne alebo nie.
kavu nepijem vobec, ja som skor cajickar. mam rad seliake caje, najma pu-erhy mi robia dobre.
aa uz sa tesim na treningy ked znova pojdem, toto pasivne obdobie je ubijajuce.
Tak sa majte krasne zatial

Zdravím

Tuto, veru je to tak, olanzapín je Zyprexa - dúfam, že Tvoja lekárka vie, čo robí, ak Ti to dáva a Ty si pritom mal také strašné stavy zo Zyprexy v nemocnici. Hádam bude táto značka trochu priateľskejšia k Tvojmu organizmu a stane sa presný opak - pomôže Ti v Tvojom zdravotnom stave a privodí Ti žiadané polepšenie.

Ja som tiež kávičkár, ale len taký menší. Pijem kávu Nescafé Classic s mliekom a dvoma umelými sladidlami. Je super, 6/10 vriaca voda, 4/10 mlieko. Takto sa výrazne schladí a ja hneď môžem piť. Nemám moc rád také kávičkovanie, kde sa musí čakať, kým nápoj vychladne - som v tomto nepolepšiteľný žrút, ktorý aj všeobecne nemá rád horúce jedlo, lebo má takú filozofiu, že keď už je niečo na tanieri alebo v šálke, treba to hneď napchať či naliať do seba. Je to divné, ale je to tak. Preto si kávičku užívam len doma, kde ju môžem rýchlo vypiť. Namiesto káv často súkam do seba energetické nápoje, ktoré sú dosť nezdravé, obsahujú éčka. Aj mi už mnohí hovorili, aby som sa ich zbavil, ale tak som si na ne zvykol, že som akosi bez nich dosť unavený. Možno to v budúcnu zmením a pokúsim sa ich nahradiť kávou, ktorá aspoň tým, že je prírodná, je o čosi normálnejšia.

Tuto, mne sa inak Tvoj štýl života naozaj páči. Iste, mrzí ma, že Ti ochorenie zabraňuje pracovať klasicky 8 hodín a trepať sa každý deň na pracovisko, ale ak pochopím toto Tvoje obmedzenie ako danosť, tak si so svojím životom počínaš veľmi rozumne a kvalitne. Som na Teba istým spôsobom aj hrdý a rád sa nechávam Tebou inšpirovať. Už si ma v živote mnohému naučil a tak, ako všetci tu na fóre ste pre môj osobný život obohatením, tak Ty si obohatením par excellence. Sú to také divné slová chvály, nechcem ju preháňať, iba som chcel zareagovať na Tvoju prípadnú nespokojnosť s niektorými svojimi životnými podmienkami. Chápem však, že Tebou vymenované neduhy sú problémom, no i tak mi nedá sa nevyjadriť pozitívne o tom, čo robíš so svojím životom aj za prítomnosti týchto neduhov. Neboj, určite máš dobrú perspektívu. Človek, ktorý sa tak vzdeláva, by mohol využiť svoje vedomosti trebárs na nete, odporúčam Ti vo voľnom čase budovať weby orientované na vedomostné články z oblastí, ktoré Ťa zaujímajú a ktoré aj patria pod Tvoj profesionálny záber. A že nevieš písať web? To absolútne nevadí, lebo trebárs projekt webnode.sk, na ktorom mám aj svoju prezentáciu o F25 a niekoľko ďalších prezentácií, ponúka intuitívne budovanie webu bez nutnosti znalosti HTML či CSS.

Radím Ti to, lebo je to fakt dobrá vec pre Tvoj rozvoj a pre konkrétne uplatnenie Tvojich širokých poznatkov. A možno ak budeš zaujímavý, pocestujú k Tebe aj nejaké drobné za reklamy, nič horibilné, ale poteší.

Dúfam, že Ti, Tuto, to s tou prácou vyjde, vidím v tom nádej a sebauplatnenie. Hneď je z Tvojich príspevkov cítiť zlepšenie nálady, čo prisudzujem Tvojmu prechodu na pracovný režim. Je vidno, že na to máš a že aj chceš. Držím Ti veľmi palce.

Držím palčiská aj Siriusovi na zajtrajšiu skúšku. Budem na Teba, Sirius, myslieť. Chlope, zlom väz! Toľko si sa snažil, že už budeš s dobrým pocitom hádam odchádzať za každého výsledku. Veľa šťastia!

----------

Ja sa mám teraz dobre. Dokončil som úspešne seminárku, aj som ju odovzdal cez email a predstafte si, aj mi ju už profesorka oznámkovala! Dostal som krásne béčko. Som veľmi spokojný, ba až nadšený. Keby som nemal problém vybaviť môjho školiteľa bakalárky, tak by to bolo už na tento semester úplne všetko. Ale to už neovplyvním - môžem teda povedať, že všetko z tohto semestra som splnil a hurá od pondelka do nového, letného. Najbližšia výzva je, že musím do blízkeho 23. februára odovzdať kvalifikačnú prácu z učiteľskej spôsobilosti. Vrhnem sa na to hneď zajtra.

Prajem všetkým peknú noc a úspešný piatok.

Váš forumák Matej

Ahoj Matej,
v prvom rade Ti ďakujem za Tvoje pekné slová - všetky.

Potešil si ma aj tým ukončením semestra, už si si to zaslúžil, aby sa Tvoja snaha zúročila do dobrého výsledku. Takto na seba môžeš byť hrdý. Samozrejme to však neznamená, aby si zaspal na vavrínoch. Pokračuj každodenne vo svojom smere. Želám Ti preto, aby Ti štúdium, ako proces, prinášalo radosť a aby si toto šťastie mohol zažívať denne. Rob to čo Ťa baví a bav sa na tom, čo chceš robiť.

............................................................

Ahoj všetkým,
za chvíľku bude jedna v noci a ja tu pekne v pyžame vegetujem a počúvam hudbu. Na vlastne včerajšok mám kompletne všetko splnené, teda denný plán aj plán pracovný. Som pomerne tak so sebou spokojný a je mi fajn.

Zyprexu som si dal len jednu dávku a po dni strávenom v somnolencii, únave, čiastočnej dezorientácie, som ukončil túto kooperáciu a vrátil som sa späť k liekovému dávkovaniu deň dozadu. Kŕče sa tentoraz nedostavili. Kvalita života (dňa) sa však výrazne znížila. Bol som seriózne otupelý a navyše "hlas" sa ozval aj počas doby užitia Zyprexy. Našťastie, ten "hlas" je len výnimočný a objavuje sa len vtedy, keď som prehnane pasívny, priam sa nudím. Keď mám vyplnený čas nejakou zaujímavou aktivitou, neozval sa doteraz nikdy. Keď je aktivita taká nezaživná, nezaujímavá je vyššie riziko, že sa ozve. Teda Zyprexa nič moc. Budem otravovať doktorku o niečo nové.

Inak v zásade nič zaujímavý. Z denného plánu som si vyňal čítanie. Moja práca je dosť aj o práci s textom, takže vlastne svoju normu splním, len mi zostane viac času na zárobkovú činnosť. Posledné dni je vonku veľmi pekne a teplota cez deň je pod -10, takže som rád, ak sa mi podarí ísť na prechádzku.

Na záver vás všetkých srdečne pozdravujem. A podaril sa mi v tomto príspevku napísať svoj výrok, tak do pripájam k pozdravu:
"Rob to čo Ťa baví a bav sa na tom, čo chceš robiť."
PA. Tuto

Ahojte kamaráti. Tak nakoniec sme ten karneval na fare nemali, lebo sa prihlásilo málo ľudí. Nevadí, veď už nie som školák. Niekedy, ak sa rozprávam s kamarátom, tak občas jeho slová beriem veľmi vážne, urazím sa alebo si niečo aj podomýšľam. S tým mám asi najväčší problém. Našťastie "hlasy" nepočujem. Sem-tam sa mi začali triasť ruky a preto mi moja psychiatrička predpísala ešte aj Akineton, beriem ho 1 tbl ráno, včera som ho zabudol užiť, ale nevadí, lebo stalo sa mi to po prvýkrát a už si dávam pozor, aby som nevynechal ani jednu tabletku, čo beriem. Včera sa mi ozvali zo susedného mesta, že ma na pozíciu predajca,skladník do roboty nevezmú, jednoducho povedané neuspel som na výberovom konaní. Ale nevadí, hľadám si prácu ďalej, občas pošlem firme aj životopis, motivačný list a podobne a čakám, či sa mi ozvú, alebo nie. Ináč babka mi cez týždeň navarí vždy chutný obed, cez víkend varí obed mamka. Veľmi rád čakám na poštárku, vždy ma poteší nejaká pošta. Keď začne náš pes brechať-čierny anglický kokeršpaniel,volá sa Dina tak tým mi dáva znamenie, že po ulici niekto ide k nám buď poštárka, ľudia roznášajúci letáky, občas aj cigáni a podobne. Na poštárku som občas aj nahnevaný, lebo chodí do našej ulice veľmi neskoro, niekedy rozdá poštu na ulici aj o 12.00 hodine, dokonca jeden piatok prišla až o 13.00 hodine, čo som bol už naobedovaný a nespokojný. Povedať to ale jej nepôjdem, má toho dosť, kým po meste rozdá poštu. Ale keď som bol mladší, tak si dobre pamätám,že poštárka na našej ulici nosila poštu už okolo 9:00 hodiny,9:30 až do 10:hodiny, čo bol najneskorší čas. Ale "svoju" poštárku nemáme, tie poštárky sa striedajú, raz ma službu tá, raz druhá, potom tretia a tak podobne. Veľmi sa teším na otvorenie nového hypermarketu TESCO EXTRA v našom meste, ktorý otvoria 23.februára o 8:00 hod, čo je častá hodina otvárania nových prevádzok firmy Tesco stores. Ináč rád by som roznášal po našom meste reklamné letáky. Lenže ja som už poslal e-mail, že by som roznášal tie letáky, no ešte sa mi neozvali. Pritom na internetovej stránke bolo napísané, že sa mi ozvú, že mi pošlú e-mail, no dodnes sa to ešte nestalo. Jedna babka roznáša letáky, má 73 rokov a pravidelne ich roznáša po našej ulici. Raz som sa jej pýtal, aj iných ľudí, čo roznášajú po našej ulici letáky, že kde sa mám prihlásiť a oni mi povedali, že nevedia, že si to mám nájsť na internete. Nuž, to roznášanie letákov ma mohlo napadnúť aj skôr, lebo milujem super a hypermarkety a tak by som predčasne vedel, že v ktorom markete je v akcii to a to... Chcel by som sa tým roznášaním letákov pridať ku skupine ľudí, ktorí ich rozdávajú, aby som si nejako k ID privyrobil. Moja mamka má v škole-v robote strašne veľa roboty, je ekonómka a okrem účtovníctva robí aj mzdy, čo je na jedného zamestnanca veľa, ale čo narobí, musí to nejako zvládnuť. Ináč už dlhšie som nenašiel príspevky od Lapaja. No a čo sa týka Tuta, tak ti ďakujem, že sa ti páčia moje príspevky. Prispievam nimi, aby ste všetci vedeli, že ako sa liečim, ako sa mám, či sa mi darí, alebo nie a podobne .Našiel som v mojom meste ešte jednu chránenú dielňu jednej firmy, poslal som im životopis a čakám na odpoveď. Rozmýšľam aj o podnikaní, alebo aj o absolventskej praxi, ktorú by som chcel niekde vykonávať a potom možno v budúcnosti aj s niečim podnikať. Takže asi tak... Majte sa krásne a "píšte básne" Robo.

Tuto, to Tvoje heslo je krásne. Ľúbi sa mi, pokúsim sa ho implementovať do svojho počínania.

Robo, veľmi dobre to poznám ten problém s urážaním sa. Po rokoch ma to prešlo takým spôsobom, že som začal seba viac brať športovo, akosi srandovne. Odporúčam Ti, aby si sa pokúsil nebrať sa zakaždým vážne, hoci nepochybujem, že zmysel pre humor máš. Mám osvedčené, že najlepšou cestou, ako sa necítiť urazený pri nejakých poznámkach mojich známych či rodinných príslušníkov, je robenie si srandy zo samého seba ešte predtým, než to stihnúť urobiť oni. Preto aj v škole vlastne znášam rôzne situácie tak, že vytváram okolo seba dojem, že si rád vtipkujem na svoj vlastný účet. Je to zároveň sranda a zároveň odľahčenie, a zároveň je ľahšie zniesť srandovanie zo seba, ako uštipačnú poznámku od druhého. Držím Ti tiež palce, Robo, aj pri ďalších aktivitách. Teším sa, ako rýchlo Vám tam to Tesco postavili a už ho aj idú otvárať. Nech sa Ti darí.

-----

Čo sa týka mňa, hľadal som si čas, kedy Vám tu niečo napísať, ale stále som zaneprázdnený. Tento týždeň sa dá charakterizovať slovom "šok". Začal som po mesiaci a pol chodiť pravidelne do BA do školy a ráno skoro vstávať, neskoro prichádzať, a je to šok. V pondelok som to ako-tak zvládal, ale v utorok som bol taký zničený už, že som ani doktorovi na včeličku nemohol ísť. Pôjdem až v piatok, dúfam, že mi až tak veľmi nevynadá, ale fakt som to nezvládol, doľahol na mňa šok. A ešte k tomu sme začali v škole hneď zostra, musím do soboty napísať tú kvalifikačnú prácu z učiteľskej spôsobilosti a zatiaľ mám len predhovor a formálne úpravy. Rozvrh mám vyhovujúci, do školy chodím len v pondelok, utorok a stredu. Individuálny študijný plán mi schválili, ale aj tak plánujem chodiť do školy riadne, využijem jeho výhody skôr len vtedy, keď bude už zle a nebudem absolútne stíhať.

Psychicky som dosť rozklepaný a nervózny. Aj som sa pohádal s mamou, naozaj ťažko sa mi znáša ten šok. Ale verím, že to pôjde postupne.

Prajem všetkým veľa radostí a pokrokov. Držte sa.

Čaf

Dnešná kontrola u doktora dopadla dobre. Vôbec mi nevynadal, že na včeličku meškám už 3 dni, skôr vyšiel v ústrety a povedali sme si, že budem chodiť v piatky každý druhý týždeň, tak ako si to Risperdal Consta vyžaduje. V piatky totiž nemám školu a navyše v čakárni nie je veľa ľudí.

Rozprávali sme sa len krátko, lebo sa doktor niekam ponáhľal. Našťastie som nemal nejaký závažný problém, o ktorom by som sa potreboval nutne poradiť. Ani som nepotreboval predpísať lieky. Prišiel som vskutku iba kvôli včeličke. To sa vybavilo a hurá domov. Celá Bratislava aj Trnava sú zasnežené - mám pocit, že toľko snehu tu nenapadlo za celú túto zimu.

Dnes budem robiť najmä tú kvalifikačnú prácu. Uvidím, ako to budem stíhať, ale je nutné to v nedeľu celé poslať školiteľovi, aby si to pozrel, pretože v budúci štvrtok to nie že musí byť školiteľom schválené, ono to už musí byť vytlačené, zviazané do hrebeňovej väzby a odovzdané na študijnom. Takže fakt je to fuška.

Ani neviem, na čo si to pedagogické minimum robím. Veď svoj odbor na základke ani na žiadnej strednej nehodlám učiť. Skôr je to len akýsi výsledok vhodný do životopisu. Možno sa to zíde, možno nie, ťažko povedať. Ale všetky skúšky k tomu, aby sme mohli k štátnici pristúpiť, sme mali povinné, teda aj pedagogickú prax sme mali povinnú. Tá mi robila veľké starosti, ako viete. A ja som si vtedy sľúbil, že keď už prekonám tie starosti s tou praxou a ak ju vôbec zvládnem úspešne, tak si tú štátnicu, aby som mal aj príslušný papier, urobím. Tak preto sa teraz stresujem a robím kroky k tomu, aby som vec takto zavŕšil. Chápete...

Psychicky sa mám dobre a prijateľne. Dosť sa červenám v týchto zimách a mrazoch. Keďže sa červenám aj celkom bežne, tak neprekvapí, že mráz moje červenanie iba zhoršuje. Ale cítim sa už voči tomu akosi odolnejší, nerobím si z toho také strašné starosti, nerobím z toho tému na celý deň. Je to, myslím, pokrok, ktorý už možno označiť v súčasnosti za dlhodobo prítomný v mojom prežívaní.

Napíšte o sebe, čo máte nové, a taktiež čo je staré a pritom to naďalej pokračuje. Píšte, ako sa máte a ako veci prežívate. Teším sa ja ako i mnohí ďalší na Vaše príspevky.

S pozdravom

forumák Matej

Zdravím vás priatelia,
dúfam, že sa máte všetci dobre a tak sa vám aj darí v našej šialenej dobe.

V poslednom čase sa mám tak akosi. S patologického hľadiska je to nič moc, zle spím, mám hlasy a aj vzťahovačnosť v podobe "chápania" pesničiek, TV, života naokolo, obzvlášť hociakých TV novín. Chytá ma aj megalomanský blud.

Z oblasti človeka som však celkom v poriadku, kľudne si oddýchnem, keď potrebujem, stravu mám dobrú, primerane sa viem porozprávať...

Neviem, či sa na mňa nechystá aj nemocnica, ale lieky beriem ako treba - Li, Amisulprid 600mg. Chcel by som sa nemocnici vyhnúť a spraviť sa do normálu sám. Budúcnodž, je nejasná, lebo spočíva v našich rozhodnutiach - paradox.

Majte sa krásne. Napíšte. Tuto

Tuto napísal:V poslednom čase sa mám tak akosi. S patologického hľadiska je to nič moc, zle spím, mám hlasy a aj vzťahovačnosť v podobe "chápania" pesničiek, TV, života naokolo, obzvlášť hociakých TV novín. Chytá ma aj megalomanský blud.

Uf, veľmi ma to mrzí. Čomu toto psychotické rozladenie pripisuješ? Môže byť za tým Tvoje terajšie pracovné nasadenie, ktoré Ti diktuje koncové termíny, kedy máš vypracovanú úlohu odovzdať? Asi si v strese, však?

Cítim akúsi pokoru, keď vidím, ako sa to psychické zdravie rúti, keď je nejaká záťaž. Hoci máme diagnózu presne rovnakú, ja mám evidentne ľahšiu formu tejto chorobnej pliagy. Keď mám záťaž, stres a koncové termíny, tak sa sypem, avšak nie do psychózy, bludu, vzťahovačnosti, hlasov. Skôr sa sypem do depresie, mierneho autizmu a rezignácie, kedy proste daný úkol neurobím, neodovzdám, nevyplním, aj keby od toho závisel môj život. Proste sa to profiluje u mňa ako nezvládnutie danej pracovnej úlohy alebo životnej roly, ktorú vykonávam a ktorá sa odo mňa očakáva. Možno z tej psychózy akurát tak viacej pseudofilozofujem a vhlbujem sa do svojho sveta. Ale hlasy žiadne, blud žiadny, vzťahovačnosť, paranoje, to všetko nič, to sa u mňa nekoná.

Preto považujem Tvoj prípad, Tuto, za naozaj vážnejší. Som s Tebou a môžeš rátať s mojou podporou.

Len by ma zaujímalo fakt, že čo to vyvoláva, či ten stres a pracovné nasadenie, alebo čo. I keď je pravdou, že pseudohalucinácie si mal dosť dlhú dobu už aj pred pracovným vypätím. Možno to je proste ďalšia ataka v poradí, aké chodia pravidelne. Neviem.

Mrzí ma to, a píš častejšie, ako sa máš a čo prežívaš. Držím Ti palce.

Ahoj

Po príspevku, adresovanému Tutovi, pripájam aj svoj príspevok adresovaný všetkým.

Ako sa mám? Som prechladnutý. Včera idem do školy a už v autobuse som začal takpovediac sopliť a dostal som nádchu. Teraz sa liečim rôznymi vecami, ktoré sú určené na liečbu nádchy a prechladnutia. Veľa soplím a kýcham. A taktiež mi slzia oči. Dnes a zajtra našťastie nemám v rozvrhu žiadne prednášky, takže pohoda - môžem byť doma a liečiť sa.

Psychicky sa mám pomerne normálne. V utorok som si čítal v buse motivačnú literatúru, a tak ma to, ľudkovia, navňadilo, že ma opäť schytil ten vynikajúci pocit optimizmu a nádeje. Depresívne rozlady teda nemám. Žiaľ, musel som však urobiť zásadný krok, a síce odmietnuť možnosť spraviť si štátnicu z pedagogickej spôsobilosti. Ja by som rád bol pedagogicky spôsobilý učiť svoj odbor na základných a stredných školách, hoci jedným dychom dodávam, že učiteľom na týchto stupňoch byť nehodlám. Ale len pre ten papier a zápis v životopise je to fajn. No oni vymysleli tú kvalifikačnú prácu, čo je niečo ako malá bakalárka. A ja to naozaj nemám kedy písať. Dnes to malo byť odovzdané, žiaľ, nemám to. Tak ak sa bude dať, urobím si tú spôsobilosť neskôr, napr. budúci rok, alebo ak sa nebude dať, tak zostanem bez toho. Bol som sa popýtať na študijnom a povedali, že absencia tej štátnice neohrozí moje bakalárske vzdelanie, takže diplom dostanem aj tak.

V škole sa vlastne teda darí.

Pozerám takto na veci s nádejou a uvidíme, ako to pôjde všetko. Držte sa všetci a píšte často, urobte si z tejto témy svoj denníček. Naše fórum akosi stagnuje, tak teda nespime, prebuďme to tu.

Ahoj!