Ako sa dnes máš? 3

Zdravím Matej,
potešil si ma, že si mi tak pekne napísal a aj poradil.

Mnohé čo si písal mi bolo blízke. Činky si kupovať nemusím, lebo mám v izbe 2*8kg a 2*nakladačky do 25kg. Problém je v tom, že cvičnie vo mne vyvoláva nepríjemné pocity, teda vlastne v čase pred cvičením. Momentálne mám dennú rozcvičku s drepmi a činkami na bicepsy, tricepsy a delty. Málokedy však zacvičím viac a tých 5 minút pohybu je na jeden deň málo. Taktiež tie prechádzky vykonávam len v malom, obvykle 20-30min chôdze po okolí. Potom takáto fyzická aktivita nie je dostatočná.

Po rozvode 2 roky dozadu so mnou pohol ten úžasný pocit nespravedlnosti a mal som sto chutí sa vybiť fyzicky. Trvalo to tri mesiace. Schudol som tak 8kg a vizuálne sa v obrysoch rysovalo svalstvo. Po tomto som však zostal neaktívny, možno som plával alebo hral basket, ale už som cítil, že je to nasilu.

Predpokladáš správne som ateista. Práve preto stále prezentujem, aby s tieto veci nafóre nevyskytovali a pokiaľ možno ani politika. Priznám sa, že sa divím všetkým čo sú duševne postihnutý a sú v cirkvi (RKC, kalvíni, hugenoti-evanielici). Všetci týto boli zodpovedný za neľudské týranie a mučenie "posadnutých diablom" s zaskončené početným upaľovaním za živa. Tí čo takto mučenícky zomreli mohli byť ďalší Skalíkovia, Tutovia, Syriusovia, psychojany... Ak máte dobrý žalúdok doporúčam knihu "Kladivo na čarodejnice". Veľa, vyše 10,000 našich spolupacientov skončilo svoj život v extrémnych bolestiach v mene Ježiša Krista a jeho otca Boha.


...............................................


Ahojte,
dnes sa mi po týždni málinko polepšilo. Vybehol som pozrieť mačky na dedinu. Denný plán OK. Fyzická námaha len maličká rozcvička, 20min prechádzka, odhadzovanie snehu, domáce práce. Nebol to až tak zlý deň až na to vstávanie. Mačičky ma veľmi potešili, obe som ich dovôle vypohládzal a tak sme boli šťastní viacerí. Ešte son behal aj po úradoch.

PA. Napíšte

Ahojte, ja studujem studujem a studujem kazdy den. Nastastie spolu s kamosom nam to celkom ide a pomalicky robimw pokroky a motivujeme sa navzajom.

Na treningy teraz moc nechodim ale uz mi to dost chyba, cele dni len sedim za kompom alebo lezim s knihou. Kazdopadne kazdy den som prijemne psychicky uplne unaveny z tolkeho progrmaovania takze som spokojny.

Ja uznavam bibliu, sem tam aj katolikov, najma takych mnichov ako vo filme Into Great Silence. Napriklad pravoslavni mali specialny pojem pre polopomatench starych mnichov ktori mali nadprirodzene schopnosti. Vedeli liecit mensie choroby, ked niekto prisiel do dveri tak vedeli precitat jeho minulost a podobne.
To co spravila cirkev v minulosti je velmi smutne. Aj teraz je vela knazov skazenych v cirkvi. Co uz. Aj ked jezisove ucenie je mojmu srdcu akosi blizke. Ved co je zle na uceni o laske a o tom ze mame byt k sebe dobri?
Ja niesom vsak katolik ani krestan. Niesom ani v ziadnej organizacii. Vela citam texty falun gongu a obcas cvicim chi-kungove cvicenia. Myslim ze mi to znacne pomaha. Najma psychicky. Rozsiruje a otvara mi to mysel, takze sa mozem potom pozriet na veci novym pohladom

ale tak urcite kazdy potrebuje nejaku motivaciu a pocit zmysluplnosti. A to je tiez dost tazke najst si tu motivaciu a hlavne to cloveka musi bavit co robi si myslim =)

matej vela sil do ucenia
a tuto nevesaj hlavu, myslim ze casom sa nieco ukaze co ta opat chyti a budes frcat

Zaujímavé Sírius,
myslím, že viacerí moji priatelia by sa vyjadrili podobne, hlavne tí, ktorý ma poznali pred manželstvom, práve tam sa to oné. Tvoje slová mi padli veľmi dobre a boli povzbudivé.

Čo sa týka mňa kontra náboženská viera, náboženstvo a cirkev je to tvrdý oriešok. Už keď spomeniem svoj status nepokrsteného a teda cirkvou nepošpineného hrdého ateistu, dá sa s toho o mojom presvedčení veľa zistiť. Absolvoval som viacero diskusí, hlavne internetových a zaručujem vám, že patria na fórach síce k obľúbeným, ale majú devastačné účinky na atmosféru a rozbitie Netových kamarátstiev. Rozhodne nechcem vnášať do našeho krásneho monotematického fóra takéto hnusné témy, ktoré by mohli zbytočne narušiť naše vzťahy.

Preto radšej ruky preč od zbožnosti, ktorá nie je jednotná, ale sa delí na množstvo smerov, náboženstiev, presvedčení, cirkví. Každá sa tvári, že vás len výlučne ona, on, ono spasí, ale spolu dávajú jedného ohyzdného molocha nenávisti a hlúposi ľudstva. Toto fórum je krásne čisté ako studnička pod horou, niet v nej marasu, možno lístok do nej padne. Nedajme si to, čo každý svojou kvapkou a pramienkom vybudoval. Nedajme si znečistiť našu studničku, z ktorej sa môžme napiť a voda v nej je neskazená. Pesticídy, herbicídy a chmikálie sú v podobe hádok, svárov a nevraživosti. Želám Matejovmu fóru, aby sa mu skazenosť vyhla.

Tuto

Hlásim, že sa mi podarilo spraviť najťažšiu skúšku tohto semestra, ktorú som v prvý termín nespravil a dnes som mal opravák. Veľmi som sa bál a aj vskutku som toho málo vedel, dostal som blok, kedy som nevedel súvisle rozprávať ani o témach, ktoré bežne ovládam. Docentka sa však nado mnou vyslovene zľutovala, veľa mi pomáhala a snažila sa vypáčiť zo mňa nejaký ten zmysluplný poznatok. Nakoniec mi dala teda éčko a odchádzal som mimoriadne šťastný, že sa to podarilo aspoň takto.

Ešte mám jednu skúšku v pondelok, fú, poslednú. A potom už len jedna seminárka, kde treba iba hľadať podklady a zdroje, čo dúfam pôjde. Vyzerá to teraz veľmi nádejne - zdá sa, že letný semester je na dosah.

Psychicky som na tom v niečom dobre a v niečom horšie. Stále zápasím so svojou poruchou koncentrácie, no ako vidno, úspechy a výsledky prichádzajú, a to je hlavné. Avšak v zhoršenej miere mám pseudofilozofovanie a "zvláštne pocity", kedy sa veľmi vhĺbam pod stresom do svojho psychična. Vtedy sa mi akosi oddeľujú myšlienkové prúdy od môjho - nazvime to - ega. Tým egom myslím svoje najvlastnejšie Ja, ktoré v mojom ozvláštnenom vnímaní nedisponuje myšlienkami, ale za to má moc sa rozhodovať. Rôzne myšlienkové prúdy, od seba nezávislé, prichádzajú a napádajú ma (teda mňa ako ego) a vnucujú mi svoje pohľady. Chcú docieliť, aby som si myslel akurát ten postoj a názor, ktorý prezentujú. Navzájom sú však protichodné a musím ich veľa okrikovať a mám z toho proste vnútornú tenziu. A samozrejme o tomto mojom prežívaní veľa pred rodičmi do nemoty pseudofilozofujem, rozoberám to do detailov, mám ustavičnú potrebu sa tým zaoberať a každý jeden aspekt mojej psychiky preskúmať a oteoretizovať.

Myslím, že keď som mal 50 mg Risperdal Consty, tak to išlo lepšie, aj som menej rozmýšľal nad takýmito podivuhodnosťami, aj som sa lepšie sústredil a nerozoberal som neustále svoj blok v učení sa a v sústredení. Veď celý deň, keď sa učím, nič iné nerobím, len kecám dokola, ako sa mi strašne nedá učiť a snažím sa to všemožne "pseudoracionálne" zdôvodniť a podložiť. K takémuto správaniu som nemal potrebu, keď som bral 50 mg. Teraz beriem už od decembra 37,5 mg a v utorok poprosím doktora o zvýšenie tejto injekcie. Nežiaduce účinky som nemal väčšie, iba z toho plynuli výhody, tak sa mu to takto pokúsim vylíčiť.

Nálada je pomerne dobrá, resp. stabilná. Mal som nutkanie sa ľutovať a púšťal som si smutné piesne, ale vďaka Escitilu a motivačnej literatúre som akosi stratil typickú náklonnosť k depresii. Doslova sa mi stalo, že som si ľahol s úmyslom smútiť a po 15 minútach som vstal, že ma to nebaví a išiel som pozerať Simpsonovcov a po nich som pokračoval v učení. Čiže je tu cítiť takýto pokrok, nie je mi už tak blízkym stav deprimovanosti. Neudržím sa v ňom pridlho, čo považujem za skutočné pozitívum.

Takže ešte jedna skúška a seminárka a horsa do letného semestra, kde už budem poctivo študovať každý deň, ako mi radí aj motivačná literatúra, aj rozum, aj Tuto. Je veľká nádej, že k tomu dostanem šancu, za čo som vďačný.

Prajem všetkým krásny víkend - asi bude poriadne mrazivý, tak ak vytiahnete päty z domu, poriadne sa zababušte.

Všetko dobré.

Váš forumák Matej

Ahoj Matej,
len tak ďalej do toho. Neboj sa nič, ak budeš dennodenne na sebe pracovať a roknako každý deň budeš pre seba v smere školy zaberať, iste sa Ti podarí minimálne semester solídne dokončiť. Viem, že to máš na poslednú chvíľu, ale aj tak Tvojej snahe nič nebráni realizovať sa. Leňošením sa toho veľa nedosiahne.

................................................

Ahojte,
práve sa končí víkend a trochu aj závidím všetkým čo pracujú a teda aj môžu bez väčších problémov nastúpiť tú pondelkovú rutinu. U mňa boli tieto dni takým štandradom. Ako aj minule som písal, ten pohyb je u mňa biedny a samozrejme sa aj tie pasívnejšie roky odrazili na mojom telesnom zovňajšku. Donútiť sa k systematickej a pravidelnej telesnej aktivite je pre mňa problém. Duševne sa o seba starám celkom obstojne, tam deficit nie je. Spánok je stále na ostrí noža a teda aj s liekami na spanie. Pseudohalucinácie mávam menej často, ale fakt je, že sú. Je to forma akéhosi "hlasu", ktorej pôvod orientujem do mozgu. Vzhľadom na dávku antipsychotík by som už nič také nemal mať. Realita je však iná. Som zvedavý, čo mi poradí a predpíše doktorka. Pasivita je inak u mňa prítomná hlavne na telesnú aktivitu. Možno pociťujem aj miernu depresiu. Ostatné po starom. Fajčím stále rovnako

V piatok som podal žiadosť na UPSVAR na príspevok na ošatenie cca 20€. Išlo len o vypísanie tlačiva pre ZŤP a potvrdenia na matrike. Snáď sa aj čohosi dočkám. V tlačive je toho pomerne veľa, čo sa dá získať ako ZŤP, mne prináleží však len tento príspevok.

Zatiaľ sa majte. Tuto

Ahojte,
na fóre je pomerne kľud, lebo nikto nič nenapísal posledné dva dni.

Práve sa chystám na spánok a snáď to dopadne aj tak, že s "požehnaním" Gerodormu aj zaspím. Doteraz som sa pohrával s angličtinou a trochu ma rušila susedova televízia, ktorú asi zabudol vypnúť a veľmi pravdepodobne aj pri nej chrápe. Zato naši sa pobrali do postele už o desiatej a tak som mal v zásade pokoj pre seba.

Dnešný deň to nie je nič extra alebo výnimočné. V doobedí som sa uráčil vstať z postele, chvíľu som sa motal a nakukol na Net. Samozrejme som si dal aj prvú cigaretu na balkóne, to je už rutina, že sa na ňu ťahám chvíľu po vstaní. Trochu som podebatil s rodičmi a v malom pomohol s prípravou obeda. Ani som sa nenazdal a už som chystal aj taniere a príbory. Po obede som vybehol na krátku prechádzku do neďalekej prírody. Keď som sa dosť našmýkal po udupanej cestičke, zapadol som do pubu na kávu, ktorá tam býva celkovo dobrá a výhodnejšia cenovo ako inde. Obvykle si na zapitie dám aj minikofolu a prečítam dennú tlač. Tak bolo aj teraz. Vybehol som potom aj do lekárne, kde som si kúpil MIG-400, čo je liek na báze Ibalginu proti bolestiam, lebo niekedy ma pobolieva hlava. Po týchto udalostiach som sa už usadil doma a tradične som si čosi čítal, Net-oval, počúval MP3, chodil na cigaretu, študoval a podobne, aby som mal vyplnený čas. Večer sa začal správami, ktoré sa snažím pravidelne pozerať kôli prehľadu. Večer sa minul rýchlo a bola noc a tu vám píšem.

V zásade som pomerne a vlastne dosť fyzicky pasívny. Prispieva k tomu aj čítanie a štúdium, ktoré realizujem na posteli a navyše mám stále málo pohybu. Keby nie tej naplánovanej prechádzky a krátkeho cvičenia sám od seba sa nepohnem. Rozhodne to nie je na medailu, skôr dobrovoľná prehra.

Patologicky klasika: únava, problematické zaspávanie, tabakizmus, pseudohalucinácie (už umiernenejšie), fyzická pasivita, demotivácia, znížená odolnosť voči stresu,

Majte sa pekne...
...a keď tu už budete napíšte aspoň vetu.
Tuto

Ahojte,
mam sa vcelku dobre, skusky sa blizia, takze sa venujem prevazne uceniu, psychicky som na tom pomerne dobre, aj ked obcas sa vyskytne mierne "roztrasenie" mysle. Vacsinou vsak pomoze kratka pauza a mozem sa znovu sustredit na svet.
Uz si pisem kratky zoznam veci co chcem spravit po skuskovom, lebo teraz nic nestiham, stretavat sa s ludmi viac, ist na poriadnu prechadzku so psom, teraz ho stiham vencit len tak kratko, preinstalovat si system, teraz ficim na windowsoch, ale uz ich mam po krk a chcem si nahodit archlinux. tiez sa uz tesim ked znovu zacnem chodit na treningy. Teraz vynechavam, ale uz mi to zacina chybat, spolocnost, cvicenie.
Tak to je asi vsetko, nech sa vam dari a napiste cosi.

Ahojte kamaráti. Minule som bol s mamkou v Tescu v susednej obci a po nákupe sme išli vybrať peniaze z bankomatu. Lenže sa stalo to, že peniaze, tam, kde vychádzajú v prepážke nevyšli vonku celé a zasekli sa. Keby som ich potiahol, tak by som ich potrhal. Zavolali sme SBS-kára z predajne, zobral šrubovák, chcel nám pomôcť, ale nepodarilo sa mu to. Tak potom mamka zatelefonovala na číslo, ktoré patrí banke a tam jej povedali, že máme tie peniaze vytianuť, aj keby sme ich potrhali. Mamka peniaze potom vytiahla a mala obrovské šťastie, že ich nepotrhala. No také niečo sa mi stalo po prvýkrát a dúfam, že sa mi už taká príhoda nestane. Včera som bol navštíviť svojho kamaráta-vozičkára, pokecali sme, dali sme si kávu a tak. 4.februára budeme mať zo Slovenského zväzu zdravotne postihnutých fašiangové posedenie, čo ma veľmi teší, aspoň si zatancujem. Minule som bol na RTG pľúc a kým som tam čakal so snímkom tak som si všimol, že po mne prišli do čakárne dvaja ľudia, rodičia môjho nepriateľa, ktorý ma šikanoval na základnej škole-v tej druhej, čo som prestúpil v 8.triede v druhom polroku. Jeho mama bola tiež na RTG snímok a čakali sme, kedy budeme na rade ku doktorovi. Našťastie som si tú jeho mamu nevšímal, robil som sa, že ju nevidím , dlho som tam v čakárni zamyslený a ignoroval som ju a keď som bol na rade, tak ona mi povedala:citujem moje priezvisko, ste na rade. Ja som sa jej opýtal"hej"? Ona: Hej, tak som išiel pre ňou ku doktorovi, lebo som bol naozaj na rade. A ak som odchádzal od doktora, napriek tomu, že mi je nesympatická a mám ju, aj jej manžela slušne povedané "na háku" tak som sa im pri odchode pozdravil takto: Dovidenia a ona mi odzdravila. No idem na milšiu tému. So svojou priateľkou som stále v kontakte, každý večer si zatelefonujeme a možno pôjdem ku nej osláviť narodeniny, ktoré bude mať v marci. Už sa na to veľmi teším. No a čo sa ešte týka Slovenského zväzu zdravotne postihnutých, tak týždeň po fašiangovej zábave budeme mať na fare karneval. Keďže ja už nemám 5, ani 10 rokov, tak som sa rozhodol, že prídem bez masky a hotovo. Keď som sa Martina-kamaráta pýtal, že akú bude mať masku, tak mi napísal, že nijakú, že on je maska sám o sebe-no, trochu ma to rozosmialo. Psychicky sa cítim celkom dobre, "hlasy" takmer vôbec nepočujem, čo teší nie len mňa, ale aj mamku a psychiatričku. Aj v tomto roku by som chcel ísť do kúpeľov Vyšné Ružbachy. Minulý rok som tam bol v máji a bol som celkove s kúpeľmi spokojný. Chcel by som tam ísť s priateľkou, alebo aj s jedným kamarátom.Dúfam, že sa mi to podarí. Včera som bol zaplatiť v cestovnej agentúre letnú dovolenku-zaplatil som zálohu, ubytovanie a poistenie, ostatok doplatím do 21.júla, čiže najneskôr jeden mesiac pred odchodom. Pôjdem s rodičmi do Chorvátska-naša dovolenková oblasť nesie názov Biogradská riviéra a mesto Biograd na moru. Už teraz sa na túto dovolenku veľ mi teším. Nebudeme ale v 5 hviezdičkovom hoteli a ani nepocestujeme letecky, lebo nie sme milionári. Pôjdeme pekne autobusom a bývať budeme v obyčajnom penzióne, aby ste vedeli. Ináč v marci bude v mojom meste na zimnom štadióne čarovný muzikál na ľade Popoluška, ktorý si s radosťou pôjdem do zimáku pozrieť. Mám už vstupenku, ktorá bola zakúpená v Ticketportal. Je možné, že začnem asi od februára pracovať na 4 hodiny denne, je to možné, že budem dochádzať do jedného domova dôchodcov v jednej obci a budem tak tam vykonávať absolventskú prax, ktorú som ešte nevyužil a chcem ju využiť teraz, lebo spĺňam podmienky. Nemám 25 rokov a som znova už 3 mesiace evidovaný na úrade práce, čo je podmienkou na vykonávanie a povolenie na absolventskú prax. V nedeľu sme oslávili moje narodeniny, ktoré mám síce dnes, ale oslava bola vydarená v rámci mojej spokojnosti. Dnes mám milí kamaráti 23 rokov, aby ste vedeli.Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Ahoj Sirius,
iste to všetko zvládni, keď toho máš tak veľa. Nezabudni sa potom trošku aj zregenerovať a aj osláviť, že si sa zasa pohol vpred.

......................................

Ahoj Robo,
ty tak veľmi sympaticky píšeš a aj nás pravidelne informuješ o Tebe. Držím Ti palce, aby Ti to nielen s tou Tvojou priateľkou vyšlo a celkovo si sa mal dobre. Dodatočne Ti blahoželám k narodeninám. Zdá sa mi, že máš celkom pekný život a mňa to aj teší.


.........................................

Ahojte,
dni trávim štandardne a to viac doma ako vonku. Je jednoducho zima a mráz, až uši omŕzajú. Nezabráni mi to však v kratšej prechádzke, na potoku u nás sú krásne vodopády, tak obdivujem. Chodím aj na kávu s kofolou do neďalekého podniku. Doma sa venujem čítaniu, štúdiu a ďalším aktivitám.

Budúci týždeň očakávam začiatok práce, písania na doma, takže už budem aspoň využitý vo väčšej miere. Je to pomerne odborná záležitosť, ale také som už robil pred dvoma rokmi, takže by to nemal byť nejaký zvláštny problém. Odhadujem, že to bude tak na 4 mesiace.

So známymi som v kontakte tento týždeň najmä telefonicky, ale zajtra (Sobota) by som mal ísť na malú oslavu narodenín, tak sa pomerne teším.

Príspevok na UPSVAR, o ktorý som žiadal mi bol zamietnutý, dáva sa len na niektoré diagnózy. Vlastne som takto aj od úradníčky zistil, že nemám nárok na nič. Tak som stiahol chvost a pobral sa naspäť po mraze cez mesto domov. Čo už.

Mám známeho paranoidného schizofrenika a som ním celkovo prekvapený. On totiž už pol roka sústave pracuje na 8 hodín a navyše bol v kuse 7 rokov doma predtým. Je to podľa mňa úžasné, že sa dal takto dohromady. Po takej dobe bez zamestnania sú úplne mimo aj tí zdraví a pracovné návyky sú úplne fuč. On je naopak príkladom, že sa nikdy nemá vzdávať a keď sa chce dokáže sa veľa. Som s ním občas v kontakte a máličko mu aj v dobrom závidím. Ja by som nedokázal takto chodiť denne do zamestnania (dôvod som uviedol v mojej kauze TU )

Tak zatiaľ sa majte pekne a ahoj. Tuto

PS: Matej ty ako?

Zdravím Vás ľudkovia

Po dlhom čase opäť prichádzam. Ospravedlňujem sa, že som nepísal, ale od posledného príspevku som sa najprv ako-tak snažil pripraviť na poslednú skúšku, a potom som bol na niekoľko dní odcestovaný, kde nebola reálna príležitosť posadiť sa za internet. Teraz som už spokojne doma a môžem Vám oznámiť, že mám za sebou úspešne zložené všetky skúšky a písomky zimného semestra. Jediné, čo mi chýba, je už len tá seminárka a vybaviť ešte môjho vedúceho bakalárky. Letný semester mi začína až o týždeň trinásteho februára, tak dovtedy treba stihnúť tieto veci. Myslím, že sa to dá, budem na tom pracovať.

Zo skúšky som mal veľký strach a prežíval som úzkosť, po dlhej dobe mi bolo aj poriadne psychicky zle. Prenasledovali ma niektoré myšlienky a upadal som na duchu. Nakoniec sa z toho vykľulo áčko, čo je pre mňa osobne fascinujúce. Ak nerátam dosiaľ neoklasifikované predmety v tomto semestri, tak čisto tento zimný semester som zvládol na vážený študijný priemer 1,53. To je celkom fajn, nemôžem si sťažovať.

Keď som bol odcestovaný, bol som ubytovaný s dvoma chalanmi približne môjho veku. Najprv som sa bál a cítil nepohodlne, ale postupne behom dní sme sa tak vzájomne otvorili, že sa z nás stala celkom dobrá sebranka. Pekne sme o všeličom pokecali - mám pocit, že moje sociálne strachy boli na ústupe. Avšak je pravda, že keď som mal niečo hovoriť trochu obšírnejšie pred nimi, tak sa mi chvel hlas a mal som nábeh na červenanie. Bolo cítiť, že mám trému, čo bolo pre nich asi čudné, ale brali to v pohode.

Žiaľ, hanbil som sa sprvu pred nimi na izbe brať lieky, aby som sa neprezradil, ale neskôr som si našiel cestičky, ako dávkovanie dodržovať. Niektoré dávky hlavne v prvých dňoch však ostali v krabičke.

Pozitívom tiež je, že som zvládol izolovanie od internetu a vôbec techniky, a takisto izolovanie od rodičov. Zvykol som si nemať pri sebe mamu, čo je pre človeka môjho veku veľmi vhodné. Naopak - trávil som čas s rovesníkmi a to mi prinieslo nový rozmer a obohatenie do života. Zistil som, že som schopný relatívne samostatného života, aj keď jedným dychom dodávam, že som už rád doma. A izolovanie od techniky bolo tiež pozitívum, konečne som neriešil všetky tie situácie vo svete či na Slovensku. Bol som takpovediac sám so sebou a prišiel som aj na duchaplnejšie myšlienky, než len celodenné zaoberanie sa zúfalstvom tohto sveta.

Psychicky som teda teraz celkom na tom dobre, som akosi pracovitejší, samostatnejší, posilnený a pripravený pracovať na zlepšení svojich vedomostí, skúseností a študijných výsledkov. Pravdepodobne teraz, keď toto dopíšem, pôjdem robiť na tej seminárke (sú veci v rámci nej, ktoré sa predsa len dajú robiť doma, ale ísť zajtra do BA bude aj tak nevyhnutné). Depresívne návaly prítomné nie sú, kvalita osobného prežívania je zlepšená a mám subjektívny pocit, že sa teraz budem zaujímať o podstatnejšie veci a nebudem toľko rozhadzovať svoj čas čítaním diskusií na SME alebo Pravde, ktoré ma úžasne bavili, pomáhali mi orientovať sa v udalostiach, ale zhltli vždy toľko času, že plody ich čítania a vzácnosť času investovaného do tejto činnosti boli vskutku nepomerné.

Takže toľko ja. Teším sa na ďalší vývoj vecí a pripravujem sa byť vďačný za každé nové šance. Mám takú akúsi mierne optimistickú náladu. Želám Vám všetkým, aby ste takisto skĺzli do optimizmu a nechali sa ním uchvátiť. Skúste úmyselne potlačovať myšlienky na to, čo Vám pokazené zdravie vzalo a berie, a naopak si často vzbudzovať myšlienky na to, čo ešte máte a aké mnohé pozitíva vo Vašom živote naďalej zostávajú. Prajem aj Tutovi, aby sa mu vydarilo to s tou prácou na diaľku, cítim z toho šancu, nádej, nové vízie. Prajem aj Siriusovi veľa úspechov v škole a Robovi ďalšie rozmnožovanie toho množstva bežných každodenných radostí, aké sú z jeho opisu jeho dní tak krásne cítiť.

Všetko dobré!

Váš kamoš Matej

Matej gratulujem ze ti to tak odsypa, viem ze to neni lahke. To ze mas taky vyborny studijny priemer je tiez obdivuhodne.
Ja sa este ucim na poslednu skusku, ktora je v piatok. Bude to zachranna skuska, tzn. ze bude velmi tazka a bude bud alebo. Bud to budem cele vsetko vediet, alebo nic. Takze tak, no idem tam uz len zo srandy ze aka takza bude Nemyslim ze mam velke sance, ale tak samozrejme dam do toho vsetko.

Inak sa mam dobre, fyzicky dost pasivne kedze moja priorita je stale ucenie. Uz sa tesim ked po skuskovom pojdem na trening. Psychicky vseliako, niekedy som uz dost na dne, ale nastastie to netrva dlho a fungujem znova. Pozriem si nejaky film alebo precitam kus knizky a vacsinou mozem znova fungovat.

Tak sa drzte a napiste aj vase kazdodenne veci

Ahojte Matej a Sirius.
Teší ma, keď vidím, že ste takí obaja šikovní a aj sa vám v tom štúdiu tak pekne darí. Len tak ďalej a snažte sa, aby ste si nič nemuseli vytýkať, a práve naopak, ste do toho dali všetko čo sa dlo. Držím palce.

.................................................

Ahojte všetci,
iste sa ozvite niekedy a napíšte pár slov, aby sme o sebe aj vedeli a potešili sa navzájom pekným slovom.

U mňa je mierna zmena. Pomaly začínam fungovať v akože pracovnom režime. Trochu sa to celé bije s tou mojou pasivitou. Zatiaľ sa jedná však o akési prípravy, takže nemusím byť v plnom nasadení a môžem trochu aj vegetovať. Odhadujem, že už o pár dní však na moju "lenivosť" už nebude možné používať výhovorky a bude treba zabrať.

Ostatné je stále pri starom. Spánok sa akosi pomenil. Posledné dni spávam snáď až priveľa, ale stále je problém v zaspávaní. Pseudohalucinácie sú však občas u mňa prítomné, tak som z toho pomerne nervózny a navyše mám ísť doktorke zajtra, tak neviem, čo jej aj poviem. Mám totiž už vysokú dávku antipsychotika a neviem čo MUDr. vymyslí. Do nemocnice rozhodne ísť nechcem, by som veľa stratil kôli práci a navyše sa na mňa spolieha.

Rád chodím na kávu do jedného pubu neďaleko. Denne si dávam prechádzku tu do okolia. Stále sa pokúšam o zlepšovanie angličtiny a trochu riešim aj ďalší cudzí jazyk. Nebadane sa venujem aj lexikónu histórie... Keby nebolo tej pasivity, spánkových nezrovnalostí a fajčenia, celkom by som bol môjmu životu aj rád.Takto si mám stále čo vytýkať a aj hnevať sa na seba, že to nie je optimálne.

Zatiaľ sa majte čo najlepšie. S pozdravom Tuto