Ako sa dnes máš? 3

ahoj Tuto

čo tu čítam v tvojich príspevkoch, tak môj deň oproti tvojmu je v aktivitách a ostatných veciach úplne smiešny. ty máš naplnených 5 - 7 hod. z dňa, ja mám tak najviac 5 min., alebo nič. je to moja chyba. v poslednej dobe som silno ambivalentný, navyše apatia ma odrádza vôbec od hľadania zmysluplných činností. aj keď prídem na nejakú činnosť, po 15 min. ma prestane baviť, lebo v nej nevidím zmysel. žijem v schizofrenickom sne, kde ma postupne rozoberajú bludy a depresie. neviem s tým pohnúť, všetko nevyriešené sa kopí a ostatné sa len zhoršuje. psychotické stavy občas vymení prázdno v radosti, ktorú nepociťujem ako že vychádza zo mňa. skôr sú to lieky.

ahojte,
tuto praveze ten tvoj denny plan je super a ze mas vyplnenych 5-7 hodin je obdivuhodne.
ja sa snazim chodit do skoly, ale motivacia ma pomaly opusta, prestavam v tom vidiet zmysel. aj ak nahodou sa mi podari dostudovat tak s velkou pravdepodobnostou nebudem moct normalne pracovat. 8 hodin denne v robote, to mi skor ci neskor prepne a uteciem do lesa
kazdopadne aspon chodim na treningy aj ked uz nie az tak pravidelne. niekedy sa mi nechce, niekedy zaspim.
neviem cim to je, mozno tou jesenou, doktorka vravela ze tieto prechodne obdobia jar a jesen, mozu byt narocnejsie na psychiku.
tak, majte sa pekne a drzte sa!

ahojte, tak som bol vcera na treningu, potom ako som cely den nic nerobil, a celkom ma to nastartovalo do normalneho fungovania. sice som dneska zaspal na prednasku rano, ale poobede idem. aj tak mam stale rozkol ze ci sa oplati vynakladat energiu na tu skolu. Mam pocit ze to co ostatnym trva hodinu spravit-napisat-naprogramovat, mne trvoa tak tri az 5krat tolko... no nic, cas ukaze
majte sa pekne a pekne prispievajte!

v radosti ľudí postrádať radosť
za úsmevmi prekračujú hory smútku
prestávajú veriť - to je ale smiešne!
veriť skutočnosti, že jestvuje radosť
aká veľká radosť je zlomkom šťastia?
a čo je celým šťastím zatienené
sa volá nešťastie?
väčšinou tak málo stačí
aby sa ľudia tešili a plakali
aby boli šťastní, na to už potrebujú
byť sebeckí

Ahoj Sirius,
no pokiaľ by som to celé prerátal, tak vlastne 6 hodín robím čosi, 8 hodín spím a nakoniec 10 hodín zo dňa neviem čo so sebou a hlavne len polihujem. Práve tých 10 hodín ma dosť trápi. Obvykle ich len preflákam pri rôznych o ničom činnostiach, alebo preležím v posteli. Nemám z toho dobrý pocit.

Tie tréningy sú super, že chodíš. Pri práci/štúdiu v IT je to pomerne žiaduce, trocha sa aj pohýbať. Nech Ťa netrápi, že Ti to programovanie ide oproti iným pomalšie, podstatné je že Ti to "fičí" a akosi všetko dáš do kopy. V Tvojom obore je veľká perspektíva a dajú sa zohnať práce aj na menšie úväzky a dohody. Trošku Ti to závidím, asi aj ja som si mal vybrať inú školu. Na druhej strane viem, že to rozhodne ľahké nemáš, a tak Ti držím vrele palce.

.....................................................................

Ahoj f.f.,
celkom sa Ti začína dariť v Tvojej produkcii. Už druhá vec, ktorá sa mi páči. Napíš aj kúštik o sebe ako žiješ.

........................................................................

Ahojte,
osobne nemám nič čo by bol zvlášť pozitívne. Tieto dni som až priveľa unavený a silu času trávim na válende t.j. v posteli. Dobré je, že denný plán si plním, ale ostatné je o ničom.

Dnes som mal vstávať a ísť po lieky autobusom do vedľajšieho mesta. Bola to hotová katastrofa. Predlžoval som si každú sekundu v posteli a nakoniec som len-len ten autobus stihol. Lieky som si vybral, pre jeden ešte budem musieť v pondelok zabehnúť. Momentálne mám ale zásobu, tak je to OK. Po návrate som okrem obeda a plnenia nejakých činností bol najmä opäť v posteli. Keby ma tam čakala aspoň nejaká fešná slečna, ale skutočnosť je taká, že som tam len pospával a podriemaval. Tá únava je na nič.

Ako som spomínal vyššie 10 hodín zo dňa zabijem zbytočnosťami a pasivitou. Dosť ma to všetko mrzí, ale akosi si nemôžem pomôcť.

..............

A ako sa máte Vy všetci? Napíšte pár slov.

Tuto

vazeny pan, f.f., Vase posledne dve dielka sa mi velmi pacia

Ahoj Frances Farmer

Veľmi sa mi Tvoje dielka páčili, obzvlášť ma oslovila tá myšlienka, že na to, aby sme boli šťastní, musíme byť sebeckí. Viem, že to síce nie je doslova pravda, ale až príliš často to tak v končinách našich porúch chodí. Je tu veľa smutných ľudí a ktorému smutnému sa podarí zo smútku s odretými ušami vyjsť, tak sa málokedy chce zapodievať tými, ktorí sa ešte v smútku topia. Aby sa náhodou neutopil aj on sám, veď plávať sa naučil ešte len nedávno. V takomto smere ma to oslovilo. Vidím to aj na sebe, že keď som sa mal dobre, tak sa pomenej chcem zaoberať smútočnými a pesimistickými a negativistickými situáciami, do ktorých ľudia upadajú. Je to istá forma sebectva v snahe zachovať si pocit vlastného šťastia. Ešte neviem, ako to riešiť, ale Tvoja báseň bola akousi výzvou pre mňa, aby som sa nad tým poriadnejšie zamyslel.

Veľmi dobre viem, aké to je nevydržať pri činnosti viac ako 15 minút. Zažíval som to hlavne po druhej hospitalizácii. Ešte aj teraz, ak zapnem nejakú hru alebo si nájdem nejakú zmysluplnejšiu činnosť, do polhodiny ju zaiste zase zanechám, hoci aspoň to je milé, že nie navždy, ale v priebehu týždňov sa k tej vymyslenej činnosti alebo hre sporadicky vraciam. Riešenie tohto stavu veru nepoznám, ale môj postoj, ako sa k tomuto stavu zachovať, je známy. Nevzdať sa. Čiže neustále sa pokúšať voľačo robiť, hoci viem vopred, že to o pár minút zanechám. Nikdy nedopustiť, aby som nerobil nič. V každú chvíľu sa musí niečo robiť, či už menej zmysluplné veci (pozrieť si seriál v telkáči, film, správy, prečítať noviny, posurfovať po webe trošku, hrať sa jednu hru, po chvíľe druhú, vystriedať všetky hry, ktoré mám doma alebo v počítači a tak ďalej)... alebo aj zmysluplnejšie činnosti (čítať si, učiť sa, upratovať, ísť na prechádzku, nákup, cvičiť, pomáhať voľakomu s niečím a tak ďalej).

Ja to tak vždy robím, resp. som robil predtým než som začal teraz chodiť znovu do školy. Ako poviem v inom príspevku, teraz nemám žiadny voľný čas. Ale predtým som mal minimum povinností, a preto som nevedel často čo so sebou, tak som striedal činnosti, na ktoré som mal aspoň 10 minút chuť. Oplatí sa to, je to logický prístup.

Zároveň je potrebné, myslím, rozmýšľať a prijať mentalitu akejsi závady na svojej psychike. Ja som od svojho 17. roku veku až po zhruba 23. rok veku neustále plakal po všelijakých chatoch, že ako mi je zle. Lenže potom som pochopil, že takáto mentalita je prirodzená a je prirodzená práve pre začínajúce psychické ochorenie. To znamená, že keď mladý človek psychicky ochorie, neberie sa doslova ako chorý, ale skôr ako nešťastný, trpiaci, smutný, sklamaný, ukrivdený a komplikovaný. Až ako sa vzmáha a pár rokov takto o sebe myslí, jedného dňa pochopí, že nie lieky mu spôsobujú radosť a že je to celé akési umelé, nevychádzajúce z neho, ale práveže sa rozpúšťa depresívna mentalita, nabúrava sa systém negativizmu v hlave a prichádza pocit pokoja, vyrovnanosti, jednoducho, čo psychiatri volajú, že pacient je v kompenzovanom stave. A dôjdeme k poznaniu, že práve teraz je to to, čo som skutočný Ja, zdravý Frances Farmer.

Rozhodne Ťa nechcem poučovať, Frances. Naopak chcem Ťa povzbudiť v tom smere, že jedného dňa sa naučíš akceptovať svoje ochorenie, budeš ho brať proste ako nejakú závadu, niečo čo nemá byť a dôjde k oddeleniu Tvojho Ja, Tvojej mysle od psychopatologickej mysle. Už nebudeš Ty ten smutný, komplikovaný, nešťastný, ale budú to len pocity, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Môžu tu byť, nemusia. Keď prídu, na chvíľu Ťa ovládnu, ale Ty vytrváš vždy, lebo si povieš, že je to len choroba. Odlišnosť v konečnom dôsledku bude v tom, že budeš Ty tým, ktorý kontroluje chorobu a ktorý môže statočne riešiť svoje problémy, s ktorými zatiaľ v súčasnosti nie je schopný sa vykompenzovať, keďže ešte nedošlo k zrušeniu stotožnenia osobného prežívania s chorobným prežívaním.

-------

Možno som len táral, ale nehovorím omáčky z nejakej učebnice. Písal som to úprimne na základe vlastných bohatých skúseností s mojím osobným psychickým vývojom a náhľadom za posledných 7-8 rokov života. Ak to je príliš vzdialené Tebe, Frances Farmer, tak si prosím z toho vezmi aspoň čiastočné veci a maj aspoň partikulárne dačo k úžitku.

Prajem Ti všetko dobré, drž sa.

ahoj Tuto, ahoj Lapaj,

napísal som to preto, lebo som mal pocit, že moje prechádzajúce príspevky v iných toppicoch nikoho nezaujímajú. no nečakal som, že sám matej zareaguje na tento príspevok. som rád, že sa vám to páči, dúfam však, že nie opísaná skutočnosť, ale spôsob jej opisu.

ahoj Matej

tvoj príspevok na mňa zapôsobil výrazne pozitívne. nešťastie a smútok však nie sú pocity v pravom slova zmysle. táto koncepcia je moja vlastná, takže hocijaký argument môže dokázať, že sa mýlim. nešťastie, smútok, beznádej, prázdnota, duševná bolesť - nie sú v prirodzenosti človeka entity. sú nám dané. ak chorobu beriem ako deformáciu, resp. že sa mnohonásobne zvýraznia isté negatívne vlastnosti nášho organizmu, ale vo svojej podstate sa nezmenia, t. z. že sú rovnaké, nemá zmysel oddeľovať ich od chorobnej podstaty, ale ich eliminovať, zmenšiť. to je všeobecné stanovisko, ako príklad použijem rakovinu. a teraz príde zásah do chorobnej podstaty vo forme umelej a chemickej náhrady, alebo potlačovača už vzniknutých príznakov. pri našom ochorení veda pokladá mnohé príznaky za fenomény, a tým zároveň určuje hranice patológie. tu pripojím pojem, ktorý si použil, matej, depresívna mentalita. ak veríme, že lieky nie sú hlavným dôvodom nášho šťastia, alebo nie sú nijakým dôvodom, tak sa pravdepodobne mýlime. veľa z nás berie lieky už roky, lebo musí, niekto ich bude brať do konca života. prečo? choroba uskutočnila zmeny na mozgu, narušila prenos neurotransmiterov, z biochemického hľadiska potrebujeme umelú náhradu, ktorá či chceme, alebo nie v dosť veľkej miere ovplyvňuje naše prežívanie, vnímanie, niekedy dokonca formuje naše postoje - rozpúšťa depresívnu mentalitu. ľudia, ktorí si museli dať vyoperovať štítnu žľazu berú hormonálne lieky. keby ich nebrali ich telo by zlyhalo. hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú veľké množstvo funkcií nášho organizmu. ak však chápeme šťastie a pocity ako sú radosť, atď. v metafyzickom zmysle, lieky v tom nehrajú žiadnu rolu. ale na takéto poznanie ide veľa úsilia, mnohokrát celoživotné úsilie pre takéto poznanie. takže žiadne oddeľovanie - niektoré veci musia byť pri sebe - osamote by nevedeli existovať.

Ahojte,
som celkom rád, že sa nám to tu zvoľna pohlo v písaní.

Osobne mám to ako v poslednej dobe. V podstate výrazne u mňa dominuje pasivita a únava je prítomná prakticky nepretržite. Práve tá sa mierne láme v nočných hodinách, kedy začnem byť čulejší a potom sa mi vôbec nedá zaspať. Dnes som si zľahka podriemal v doobedných hodinách. Bol som tomu potešený, lebo som po bdelej noci bol akýsi komplet rozladený a chytala ma úzkosť. V minulej noci som poriešil čosi z denného plánu a tak na deň toho priveľa nezostalo. Aj napriek tomu som sa veľmi ťažko premáhal do cvičenia a prechádzky. Najradšej by som len ticho smútil doma a zakutral sa do pelechu. Vo večerných hodinách som sa prebral a zároveň očakávam bdelý priebeh noci.

F.f. je zaujímavé čítať Tvoje dielka. Myslím, že si celkom talentovaný v tejto oblasti. Ako si podotkol nielen obsah, ale aj forma o niečom je. Priveľa sa však v týchto veciach nevyznám a tak Ti môžem povedať, že sa mi to dobre čítalo. Samozrejme, to neznamená, že sa s obsahom stotožňujem a prijímam ho za svoj, ale páči sa mi ako je to celé napísané a ako si umne zhmotnil svoje myšlienky.
Iste dlho neváhaj a popíš toho aj viacej, na čom by sme mohli podumať.

Trochu ma mrzí, že ste sa Matej aj Lapaj nevyjadrili o svojej súčasnej situácii, keď ste sa už rozhodli napísať.

Som zvedavý aj na ostatných, teda novších členov fóra. Ako sa máte vážení?

Matej aj psychojane už majú dlhodobo rozrobené svoje príbehy t.j. kauzy, ale akosi sa to celé zaseklo a namiesto ďalších príspevkov zostala len diera v témach. Prečo?

Dnes som sa pustil do čítania dokonca ezoteriky, čo som mal dlho odloženú na polici. Celkom sa mi to páči. Je to veľká zmena oproti čítaniu odbornej literatúry, alebo filozofie. Páči sa mi, že daný autor je nevtieravý, lebo práve ezoterika je typická nanucovaním rôznych postojov a názorov, ak nie aj viery. V tomto literatúra, ktorú momentálne čítam je celkom príjemné duševné uvoľnenie.

Čo sa týka cigariet a ich vyfajčeného počtu, zostal som na primeranejšom čísle. Som zo sebou akýsi spokojný, že sa mi to podarilo mierne ukorigovať. Dovtedy som fajčil priam zbesilo a moja myseľ stále bola len pri dyme, ktorý sa mi dostáva do pľúc.

Vylaďovanie autogénneho tréningu musí pokračovať. Vo veci chudnutia som zatiaľ nedosiahol žiadny významný posun, takže očakávam od seba ďalšie dorábky v sugesciách. Je to pomerne náročné na úplne nastavenie podľa osobných parametrov, navyše to trvá aj tak určitú dobu, kým to začne plne pôsobiť. Celkovo som však s autogénnym tréningom ako takým spokojný.

S rodičmi mám momentálne pomerne znesiteľný vzťah. Viem však, že nie sú rozhodne nadšení mojím súčasným stavom za posledné už priam týždne. Vďačím im za veľa a neteší ma, že im robím nejaké starosti. Rád by som im bol čo najviac užitočný, ak to bude v mojich silách.

Asi za hodinu sa začne víkend, tak Vám všetkým, čo čítate, prajem, aby ste ho prežili pokiaľ možno spokojne a našli si počas neho pár radostných chvíľ.

PA. Tuto

Nech smútok tvojich očí zhasne v mojej tme.
Nech sa vidíme naposledy.
Keď si zapáliš
vidím v tom svetle
klásť tvoje ruky do ohňa
ako ho chceš zadusiť
v samej tme.
Moc potrebuje dýchať
noc je človek bez spánku.
Žijeme vďaka spáse
ktorá nás naposledy zabije.
Nech smútok tvojich očí nájde pochopenie
pre nás.

Ahojte,
dnešok, pozorujem, bol o čosi príjemnejší oproti tým dňom dozadu. Rozhodne to nie je o kus, ale aj malý kúštiček sa mi ráta. Bol som tak o čosi aktívnejší a hlavne som mal zo seba lepší pocit.

Práve som po večeri a napriek jej jednoduchosti mi pomerne chutilo. Vonku začína byť pomerne tma, a ulice sa ozývajú klopkaním topánok a rozhovormi. Osobne vnímam aj ruch v byte, keďže sme všetci doma. Ide televízia, čo sa mi príliš nepáči, lebo až mne do izby narušuje súkromie svojími zvukmi. Celkovo považujem TV za zbytočnosť, najmä neznášam, keď ľudia nechcú byť akože rušení pri tom "veľkom sústredení" na panáčikov v krabici. Celkom ma to rozčuľuje.

Zajtra je nedeľa, tak sa chystám na strihanie briadky a fúzov a samozrejme aj okolo oholiť. Už som si pomerne zvykol, že nedeľa je máličko iná ako iné dni. Je dobrý obed, upravím si fúzy, pôjdem na kávičku, poprechádzam sa po vonku a možno si dám aj oddych pri nejakom novšom filme "ukradnutom" z Internetu. Samozrejme nevynechám ani denný plán. Navečer si možno pozriem "Talent" na JOJke.

Teraz večer si plánujem pozrieť správy v TV, čítať, počúvať audio book, niečo si možno prečítať v angličtine, možno dám aj nejaký seriál v notebooku. Zuby, sprcha, posteľ. Budem dúfať, že sa mi podarí v príhodnom čase aj zaspať. Jednoducho klasika.

Trochu ma mrzí, že všetci známi sú akýsi rozlietaní a poslednú dobu si na mňa nenašli vôbec čas. Možno aj preto som dozadu v čase taký akýsi...

Dúfam aj, že moje príspevky niekto ešte číta, aj keď v nich nič extra nie je.

F.f. aj posledný príspevok sa mi páčil. Možno by si si mal na ne založiť vlastnú tému. Ja osobne čítam všetko nové na fóre. Neznamená, že keď sa vždy nevyjadrím, že som nečítal, alebo som voči textu ľahostajný.

PA. Tuto

Ahojte kamaráti. Začal som pracovať, pracujem v jednej reklamnej agentúre v chránenej dielni u nás ako pomocný robotník. Mojím hlavným druhom činnosti je výroba reklamných predmetov, polygrafickej výroby, sadzby a konečnej úpravy tlačovín, grafických prác a automatizovaných spracovaní údajov. Zarobím iba minimálnu mzdu, čo si myslím, že ku dôchodku aj stačí... Možno niekedy bude aj odmena... v práci pracujeme štyria a to jedna žena a traja muži. Ja som zo všetkých kolegov najmladší a bohužiaľ aj dosť nešikovný... Robíme teraz kalendáre na Nový rok. Mne ta výroba kalendárov veľmi nejde a preto mi dal vedúci "náhradnú" robotu. V jednej menšej miestnosti-nie v tej veľkej dielni, kde pracujeme som maľoval stenu valčekom a štetcom a dvakrát som umýval podlahu, triedil som šrúbky, a raz som aj dvakrát umyl jeden stroj. Veľmi ma z tej "driny" boleli ruky, ale aspoň som si rozhýbal svalstvo. S kolegyňou aj s kolegami som si potykal, šéfovi a jeho zástupcovi samozrejme všetci štyria vykáme... Tohto mesiaca sme mali zo Slovenského zväzu zdravotne postihnutých zábavu v jednej reštaurácii ku príležitosti mesiaca úcty k starším. Dobre sme sa tam zabavili, hrala nám muzika aj DJ. Bola aj tombola a ja som vyhral koberček, ktorý robili mentálne postihnutí ľudia a popradský čaj. Dnes som bol v robote veľmi zamyslený a roztržitý, až som sa asi prepracoval... Pred včerom sme boli v kinosále na Andera z Košíc a hrala tam aj ľudová skupina Kandráčovci... Na obedy chodím iba ja do obchodného centra, ktoré je oproti môjmu pracovisku, je tam jedáleň. Ináč tohto roku som nezastihol ľudí, čo "predávali" modrú nezábudku ku príležitosti svetového dňa duševného zdravia, tak som aspoň poslal na túto akciu SMS. V noci spím celkom dobre a s ranným vstávaním nemám problém. Kolegyňa je z toho istého mesta čo ja, a dvaja kolegovia dochádzajú do "nášho" mesta. Čo sa týka počutia "hlasov", tak už aj s tým mám menej problémov. Niekedy sa mi síce občas niečo zdá, ale potom si poviem tak, že "Robo", to je somarina a nič si nenamýšľaj, a potom na to aj zabudnem. v práci by som mal byť komunikatívnejší, na čo sa potupne "vypracujem" Minule, keď som išiel ku psychiatričke, tak v čakárni bol neznesiiteľný smrad za cigánmi, bezdomovcami a pijakmi, no hrôza, skoro som "odpadol" z toho smradu. Potom, keď odišli, tak sestrička vyšla na chodbu, zobrala sprej a nastriekala ho do vzduchu, aby ten smrad v čakárni "zmizol". Do práce chodím pešo, mám takú rannú prechádzku 25-30 minút a som na pracovisku. 8.novembra som objednaný ku psychologičke, už teraz sa teším, že sa jej s tým všetkým "vyrozprávam. Moja psychiatrička mi na každý nález napíše, že som lucídny.... Na samovraždu vôbec nemyslím a ani mi to neprichádza do úvahy. Držím sa hesla: "Život je krátky, tak si ho užívaj... Mám aj priateľku, síce býva odo mňa ďaleko, no aj napriek tomu si každý večer telefonujeme. Priateľka robí AVON Lady, a už som si u nej niečo objednal, z tej kozmetiky pre mamu na Vianoce. Teraz sa pomaly blíži dušičkové obdobie, na ktorom si spomenieme na naším zosnulých. Je už taká riadna jeseń, ktorá z počasia aj deprimuje. Ja keď mám depresiu, tak si pusím obľúbené CD, pritom si aj trošku "zatrsám" a hneď mi je lepšie. Takže asi tak... Všetkým prajem jesenné dni bez depresií a smútku. A ak ich máte, tak si urobte vlastnú "muzikoterapiu, ako to robím aj ja a hneď mi je lepšie. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.