Ako sa dnes máš? 3

zatiaľ vďaka tuto. myslím, že niečo podobné v našom meste nie je, ale ešte sa informujem

Ahoj Robo,
je pekné, že takto si nápomocný počas Tvojho voľného času. Navyše aj tak robíš niečo pre seba.

Ahoj všetci,
dnes som mal z rána taký spavejší deň. Inak však bolo vonku pekne, čo som aj trošku využil. Väčšinu času som však bol doma a študoval a čítal. Je to celkom fajn keď je takýto deň. Zrazu mi voľný čas pripadá akýsi iný. Keď mám prácu je to predsa odlišné.

Čítam nejakú filozofiu a celkom to je podnetné. Rád mám chvíle pri knihách, čas pri nich mi pripadá strávený účelne. Obzvlášť keď sú ťažšie diela. Potrebujem sa tak viac sústrediť, aby myšlienky išli jedným smerom. Takéto texty majú zmysle aj pre vlastné rozvíjanie.

Zatiaľ. Tuto

Dneska oslavujem jubileum - svoju štvrťstoročnicu. Nový rok života, nové šance, nové príležitosti. 25 rokov už dýcham. Joj, ale to beží.

Matej Skalík napísal:svoju štvrťstoročnicu

Všetko naj Matej
a s optimizmom ďalej.

Tuto

Zdravím vás priatelia.

Ako ste prežili sviatky? Postretlo vás niečo zaujímavé??

Ja v zásade po starom. Denne sa snažím dodržiavať plán, čo sa mi aj darí. V sobotu som sa stretol so vzdialenými kamarátmi a bolo mi v celku dobre. Aj sme sa poprechádzali, aj na nápoj sadli v peknom lesnom prostredí. Veľmi ma tešilo byť s nimi, boli to pekné chvíle. Trochu ma rozosmutnilo, že mi ich prítomnosť pripomenula aj exmanželku, s ktorou sme ich mali ako spoločných známych. Ostatok sviatkov prebehol hlavne doma, až na vybehnutie do blízkeho okolia s kamarátom. Ešte som bol pozrieť aj mačky a tie ma tradične ani nepotrebovali, nebyť potravy, ktorú som im dal. V rámci ich povahy sa aj otierali. Mačiatka, teda nové prírastky, sú na hry ešte pomerne malé a sú radi, že sú.

Dnes je to taký nedeľný deň, aj keď je pondelok. Šibať nechodím a nevnímam sviatky obzvlášť intenzívne. Akosi sa mi dnes dobre čítalo, tak som ležal pri "Pruvodce sociologí", čo som aj dorazil. Nasledujúce dni ma čaká čakanie na zaslatie ďalšej práce a vcelku sa teším, ako sa do toho pustím.

...asi všetko. Pa a veľa zdaru. Tuto

Zdravím Vás,

Ľudia, situácia je veľmi zlá. Neviem, ale musím Vás nutne poprosiť so slzami v očiach o radu. Verím, že sa zľutujete a vyjadríte sa.

Buď ticho! Najprv sa upokoj. Potom niečo vrav. Dobre tak vravím. Respektíve píšem. Musíte mi veriť. Nemám situáciu pod kontrolou. Ani trošku. Nedokážem Vám nič písať, lebo mi to príde trápne a zaťažujúce Vaše už aj tak utrápené duše. Ale musím sa prinútiť zveriť nejak, lebo kde inde, ak nie na tomto fóre? Prosím, vyjadrite sa. Pomôžte mi sa zveriť.

Vtierajú sa mi mocné myšlienky, s ktorými komunikujem. Ale tú komunikáciu si nemôžete predstaviť tak, že by som si s mozgom sadol na pivo a prorokoval hokejové výsledky. Mozog mi strašne oponuje, kritizuje ma a zbesilo ma irituje. Som po tom podráždený. Ale tiež si nepredstavujte, že sa tak deje neustále, má to svoje body kulminácie a najhoršie je to, keď sa rútim do priepasti a strácam kontrolu nad motorikou. To znamená v praxi, že mám takú obrovskú úzkosť, že si ľahnem, dýchať síce našťastie môžem, ale tá motorika! - trasiem sa jak parkinsonik odpredu dozadu, odzadu dopredu, nepokojné končatiny, prsty, krv, chrbát, jednoducho veď to musíte sakra cítiť aj Vy, veď hýbem vtedy s celou zemeguľou, až tak sa trasiem! Tak mi láskavo netvrďte, že o tom neviete!

A nekecaj mi do toho!

Prosím, odpustite mi. Zľutujte sa. Milosrdenstvo so mnou a na nás. Nedráždite svoje pery a svoje prsty ťukajúce do kláves, keď mi budete odpovedať. Mrzí ma to, ale som na dne. Umieram. Býva mi tak psychicky špatne, ale tak veľmi, že mám len krôčik od kompletného zrútenia. Ach, a tá podráždenosť! Mama je už v slzách.

Dneska som musel pozatvárať všetky okná, lebo som stále mal intenzívny pocit, že ma všade počujú. Každý zvuk zvonku ma iritoval, dráždil, hneval. Všetko bolo podnetom pre zosúvzťaženie k svojej osobe. Nemám to pod kontrolou. Moja paranoja, už aj mama, ktorá obvykle býva smutná len z mojich nálad, teraz si veľmi dobre a bezmocne všíma aj moju paranoju a musí znášať zavreté okná a keď niekto nebodaj príde na návštevu, musí mi zakaždým vysvetľovať, prečo ma ohovárali a prečo toľkokrát stíšili hlas, aby som nepočul ich "tajnosti". A ja hovorím, že som veľmi dobre počul, a just a just a just som presvedčený, že môj brat povedal, že som neschopný, keď som bol ja vo svojej izbe. Z toho ma nikto nevyvedie, to nemohla byť len paranoja, ja som to počul! Nemám to pod kontrolou, ľudia. Nemám ani pod kontrolou logiku svojho verbálneho prejavu, tak buďte trpezliví.

A keď už spomínam verbálny prejav, stále mám "zárazy", jednoducho sa mi pretŕhajú asi 8krát za jednu hodinu myšlienky a ja nie som schopný v danej myšlienke pokračovať. Neviem, čo mám s tým robiť, je to ponižujúce.

Chodím ako mátoha po byte, nerobím si povinnosti, je neviem koľký apríl, a ja nemám bakalárku napísanú. Stále chodím dokolečka, neviem obsedieť, mám v sebe rivotrily, 6 až 9 mg Lexaurinu a nič - som vystresovaná troska.

Takisto pociťujem zvláštne pocity. V rámci vystresovanej motoriky svalstva pociťujem sem-tam návaly akejsi zvláštnej energie, ktorá má pôvod v mojom tele a práve vtedy sa akosi uvoľňuje. Alebo je to naopak? Nechcem špekulovať, aby som nedospel k nejakému bludu. Ale proste, á , čo vám budem vysvetľovať, to proste nikto nepochopí. Je to magická temná energia. Hovorí Vám to niečo? Zažíval som ju už v čase prvých rokov ochorenia ešte v čase pred liečbou, aj vo fáze prvotnej liečby pred prvou hospitalizáciou. Magická temná energia! Dobre si to zapamätajte, lebo práve to sú slzy, ktoré teraz požierajú moju červeň pod očami. Presne to je tá sila, ktorá sa zmocňuje celého tohto rituálu, v ktorom mám byť obetovaný ako temná obeť. A komu? To je fuk teraz. Nebudem to rozoberať. Ale je to vec, ktorú cítim už celé roky. Je to so mnou. Je to vo mne. Ba viac, občas mám dojem, že ja sám som tá magická temná energia!!!

Ľudia, dosť bolo popisovania, asi by som mal ísť na augustový termín obhajoby, že? Viete, napísal som na študijné a oni mi povedali, že mám do konca tohto týždňa poslať žiadosť dekanovi, ak chcem, a napísať dôvod, a že po akceptovaní mi môže umožniť ísť na štátnice až v auguste, kedy sa koná vlastne prvý opravný termín. Ale neviete náhodou, či sa tým odloží aj dátum odovzdania bakalárky? Lebo ja práveže hlavne to potrebujem. Odklad odovzdania. A predsa to nechcú dať odovzdať teraz na začiatku mája, keď by som mal obhajobu až v polovici augusta, nie?!

Takže takto to ja uvažujem.

A zase na druhej strane ešte nad niečím ďalším uvažujem. Že by som išiel na invalidný a že by som zanechal školu, lebo 6 rokov fakt študovať a nemať takmer žiadnu nádej spraviť aspoň bakalára, to je už silná káva. A na invalidnom po stabilizovaní mojej situácie nejakú drobnú prácu (ale žiaľ mám len gymnázium) ... ako Tuto... a takisto ma Tuto a woJAczek inšpirovali, že by som sa vzdelával ako samouk. Ale mama plače, ak jej čo len naznačím takúto možnosť životnej cesty, a tata by šľak trafil po tretí raz, keby som mal mať invalidný ako on, ba dokonca "na hlavu". Ach. A moja psychiatrička takisto nie je zrovna nadšenec, ktorý by len tak hocikomu pomáhal k dôchodku, skôr by mi opäť vynadala ako vždy a zvýšila na mňa necitlivo hlas.

Toľko teda môj nekoherentný a divný prejav. Ospravedlňuem sa, ale kým som došiel sem na koniec príspevku, tak už to mám na háku. Zdochýnam a nikoho to nezaujíma. Podľa brata som neschopný. No šak dobre. Tak nech vidí, čo znamená byť neschopný.

Ahoj Matej,
len sa netoto. Pekne si zvýš antipsychotikum. Nespomínal si, že berieš Leponex? Dávkuj si svoje AP ho možno aj dvojnásobne.

Neviem prečo máš také predsudy k ID. Keď máš polovičný, nie si nijako obmedzený. Môžeš robiť ako chceš, len máš peniaze navyše. A ZTP preukaz na zľavy.



...a nezabúdaj na skutočnosť, že zmeny sa prejavujú asi po troch dňoch. Buď v kľude dovtedy. Popíjaj medovkový čaj, alebo čaj na nervy od Herbexu. Pusti si jemnú hudbu a počúvaj. Ak sa Ti dá čítaj si niečo príjemné. Môžeš maľovať, kresliť. Tie tri dni vydrž. Ostatok zvládnu lieky.

Nadávkovať sa antipsychotikami a dúfať, že za polhodinu to bude OK, neviem. Je to blbosť.

Ja som mal asi pred mesiacom hlasy v hlave. Hneď som si zdvihol AP o 100% a neskôr som si dával len o 50% viac. Táto dávka mi aj zostala a je to v celku dobré. Príznaky sa pomaly zmenšovali, až tretí deň to bolo OK. Dovtedy som bol ako na ihlách. Dostal som za to veľkú pochvalu od doktorky, že takto to viem aj v kríze zvládnuť. Nebolo to tak vážne ako s tebou, ale bál som sa, že sa k tomu čosi pridruží a potom to bude rošambo...

Uvidíš, tento rok si Bc.

noa vraj mám ísť do nemocnice, ale nepojdem

a coze sa ti tak pohorsilo?

tak ako navonok to vobec neni vidno. a momentálne mám aj svetlé dni. ale doktorka sa rozhodla vymeniť liek a vraj je to v ambulantnej liečbe moc provizorné a amatérske. tak by bolo lepšie, aby som šiel do nemocnice. ale ja sa tomu bránim, veľmi ma to tam neláka.