Ako sa dnes máš? 3

Ahoj ctení a milovaní

Už som sa dlhšie neozval, pretože mám roboty vyše hlavy. Otvorene sa priznám, že to nezvládam. Bakalárku mám mať odovzdanú do 2. mája a predtým ju treba zviazať a všetky tie technické veci (napáliť na CD a podobne), no a ja to nestíham. Uvažujem o presunutí na neskorší termín obhajoby, na augustový. Ale to je krajná možnosť a ani neviem, ako sa to robí, ako sa veci majú.

Teraz držím jednu diétu, o ktorej Vám neskôr napíšem v téme "Chudnutie pri antipsychotikách", a tá mi perfektne upravuje celkové trávenie a alkalizuje ma. Vďaka tomu sa cítim častokrát výborne, keďže nejem mliečne ani mäsité výrobky, a mám podozrenie, že niečo z nich môj organizmus netoleruje (asi laktózu, možno dačo iné). Proste keď jem takéto jednoduché jedlá, vôbec nie som unavený, nepotreboval som už viac ako 10 dní žiaden energetický nápoj a fungujem dobre. Len akurát, že prichádzajú občas v návaloch menšie depresívne stavy, kedy sa vzdávam, zahmlie sa mi myseľ a zrazu všetko, čo mám robiť, všetky moje povinnosti, sú mi tak náročné, že ich ani neviem chronologicky usporiadať a prioritne hierarchizovať, a tak jednoducho rezignujem. Keď mi je naopak dobre, vtedy ide všetko s takou ľahkosťou! Tak jasno vtedy mám vo všetkom! Je to skvelé. Už som veľa rokov nezažil také ľahké stavy - myslím teda, že pes bude zakopaný v mojej obezite a v intolerancii niektorých jedál.

Čo robím celé dni? No, tak píšem tú bakalárku, čítam k nej literatúru, značím si poznámky z množstva kníh, ktoré ani nesúvisia s Bc., ale súvisia s inými predmetmi letného semestra. Hm. Bol som sa dať ostrihať, bol som v solárku, teraz vyzerám ako-tak k svetu. V pondelok idem do školy si vyzdvihnúť nejaké knihy a skúsiť pracovať na notasi priamo vo fakultnej knižnici, aj keď viem, že tam wifi strašne hapruje, proste nedá sa tam na tej sieti udržať viac ako pár minút.

Takže mám vcelku pekné dni teraz. Vďaka tomu "nejedeniu", resp. nežraniu tých všetkých nezdravých a komplikovaných jedál. Jem jednoduché veci, napríklad nelúpanú ryžu natural s trochou rajčiny a čalamádou, prípadne trochu červenej repy samostatne. Ale o tom, ako sa mi darí v chudnutí, napíšem v téme Chudnutie najlepšie až vtedy, keď schudnem dostatočné množstvo kilov a udržím si to dlhšiu dobu. Zatiaľ som schudol temer 4 kilá, možno 3 a pol.

(Poprosím, aby ste, ak chcete reagovať na toto chudnutie, sa presunuli do témy Chudnutie. Sem som to dal len v rámci toho, ako sa mám, lebo vskutku tá diéta mi veľmi pomáha cítiť sa dobre. Vďaka za porozumenie.)

Tak, to je asi tak všetko. Držte mi, prosím, palčiská (Filipkin mimoriadne motivujúci výraz ), aby som zvládol nároky školy. Samozrejme rátajte s tým, že aj ja Vám fandím a držím palčiská. Síce tu občas nie som, lebo sa starám o veci iné, ale čítať to tu chodím každý deň.

Mimochodom, už sa mi rysuje nová brigáda na leto. Ešte neviem, koľko toho bude tej zákazky a koľko za to dostanem, a ako to veľmi bude náročné, ale myslím, že by mi to mohlo finančne pomôcť, aby som splatil budúcoročné školné, chi. Super. Neskôr poviem podrobnosti.

Tak ahooj a držte sa. Teším sa, viki a juraj79, že ste sa k nám pridali. Verím, že tu nájdete pohodlie a množstvo užitočných informácií a rád. Ahoj.

S pozdravom

Matej

Ahojte kamaráti. Vo štvrtok mi prišla pošta-pozvánka do kúpeľov Vyšné Ružbachy. Nástup mám 3. mája 2011 a odchod domov 24.mája 2011. Budem bývať v liečebnom dobme Travertín 2. Dnes som videl suseda, ako išiel domov s priateľkou... a ja som na nich žiarlil, lebo nemám priateľku. Bol som 2 krát v soľnej jaskyni, je tam príjemný relax a soľ z Mŕtveho mora. Minule som si myslel, že ľudia o mne rozprávajú a na druhý deň som zistil, že to tak vôbec nebolo. Ináč nemám rád piatkové večeri, lebo vtedy je mládež hlučná, opitá, vulgárna... Vtedy ani nejdem cez mesto, lebo mám strach. Navštívim občas moje tety, ktoré bývajú na jednom sídlisku v mojom meste. Ináč nemám kde a s kým ísť, lebo nemám priateľku, preto, lebo nie som odvážny, smelý, nie som frajer, neviem sa hneď prihovoriť , nie som "zdravý." Jeden kamarát mi povedal, že keď on bol v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, tak ho spolubývajúci vymkol, lebo tam mal sex s nejakou ženou, vraj to bol veľký sukničkár. Alebo mi ešte povedal, že jeden pán si v kúpeľoch myslel, že ho chce otráviť, čo bola riadna somarina. takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Ahoj Robo,
ja si osbne ani neviem predstaviť, čo budeš vyvádzať v zmysle žena/muž, keď v tých kúpeloch narazíš na dievča, ktoré tiež bude chcieť (bude naklonená) tomu istému čo aj ty. Myslím, že v tom prípade bude Tvoj sused vymknutý podchvíľu. Ty iskríš ako rozžhavené ohnisko. Stačí priložiť polienko a plameň ako svet. Nemaj strach, že na nikoho nenarazíš. Bude záležať aj na tebe aké kritéria si pri voľbe tej potenciálnej zvolíš...

..........................

Ahoj všetci,
víkend bol docela fajn. Trochu ma potrápilo spanie, keď som na jednej strane spal pia/so len chvíľku a na druhej strane so/ne som sa nemohol absolútne dospať a bol som stále unavený, až som za chvíľu znova bol v posteli a driemal. Dohromady za noc so/ne som spal skoro 14 hodín a tak som bol na seba nahnevaný, že sa to všetko takto nevýhodne cykluje. Zvyšok dňa som si v celku primerane užil. S kamarátom som bol na kofole. Dosť hovoril o svojej práci, a mňa potom aj mrzelo, že u mňa tieto veci nefungujú tak, ako by som si želal.

Končí mi momentálne paušál na mobil a môj operátor sa rozhodol zbombardovať ma svojimi "výhodnými" ponukami. Už ma to otravuje. Dve z troch SMS, ktoré v desiatkách mi priídu sú od operátora, často čosi od neho chodí no schránky, 2X mi volal ich zamestnanec aby ma "poinformoval". Tak si myslím, aký sú "milí", že na mňa nezabudnú.

Dosť som inak čítal, čo ma aj napĺňa. Rád mám nové informácie, vedomosti, pohľady. To čo sa mi podarilo požičať z knižnice tieto kritéria aj splňalo a ja som sa do toho aj "zahryzol". Mám dojem, že je to lepšie ako stále sledovať TV, alebo hodiny sedieť pri PC. Niekedy však aj to treba.

Ta to šicko. PA a pekný pracovný týždeň želá Tuto.

Ahojte vsetci,
dnesok bol na jednej strane velmi zvlastny ale na druhej strane sa takmer nicim nelisil od kazdeho ineho dna pocas mojich poslednych tyznov.

Znova to na mna prislo. Prisla uzkost, sadla som si na postel a chcela som nieco zacat robit aby som si to az tak neuvedomovala. Nemohla som vstat. Nevedela som aka vysoka je postel a ci nespadnem z noh, ked vstanem Tak som si znova lahla. Zatvorila som oci a mala som strasny pocit.. Akoby ma zalievala tma, husta, chladna, tekuta tma. Travalo to len par minut ale mne to pripadalo ako cela vecnost. Mozno preto, ze mojmozog bol ovela aktivnejsi ako obycajne, napadlo ma tolko veci, ze som mala pocit akoby nepramenili vo mne ale akoby mi ich zoslal sam pan Boh, aby sa zmiernil moj strach. Boli to spomienky. Prijemne spomienky, na priatelov, ktori kedysi davali zmysel mojmu zivotu. Zrazu to z nicoho nic preslo, ja som otvorila oci a vstko bolo normalne. Spomienky mi v mysli ale rezonovali dalej. Premyslala som nad tym a dostala som strasny pocit, ze ich chcem zdielat s hlavnymi aktermi. Len tak si spolu zaspominat. Ked som im napisala ako nam bolo vtedy a vtedy tak fajn. S kopou smajlikov ma vysmiali, vraj mam bujnu fantaziu a ze nic take sa vobec nestalo. Mne sa to stalo uz vela krat predtym,ze mam v mysli spomienky, ktore sa neudiali ale teraz som sinimi bola tak ista, ze nic na svete by ma nepresvedcilo, ze sa tak nestalo... mozno len to, ze vsetci sa zhodli na tom, ze to nie je pravda.

Dnes sa mi stala taka vec. Bol na stene pavuk a od kedy som si ho vsimol, sedel som na posteli a rozpraval som sa s nim (v hlave, no potom chvilu aj nahlas), ci vie, ze zachvilu zomrie a ze ci vie, aky je to pocit vediet, ze moze robit co chce, ale smrti sa nevyhne pretoze ho povysavam. Aky je to pocit vediet, ze za chvilu zomrie a uz s tym nic nespravi? A potom mi povedal bud on, alebo to napadlo len mna, ze ci mam pravo rozhodovat o tom ci bude zit alebo nie, rozhodovat o takych veciach ako zivot a smrt, pretoze ja som mal moznost co z toho si vyberiem. Mohol som ho zobrat a vyniest von, ale jednoduchsie je zabit ho. Su ludia naozaj taki "vynimocni", nad vsetkym ostatnym nadradeni, teda hlavne ci maju dovod taki byt, aby mohli rozhodovat o zivote niekoho ineho? Bolo tych myslienok vela a ja som si potom povedal, nech je ten druhy vo mne, kto mi tieto otazky a myslienky dava, nech je ticho a ignoroval som to, aj ked sa mi snazil dalej hovorit. Isiel som po vysavac, zapol som ho do elektriky a tento proces, vytahovanie snury, vysuvanie, zapinanie, pripadalo mi to ako priprava na popravu, na vrazdu. Vysavac som dal na plny vykon, zapol a povedal som pavukovy, ze je mi to luto a nech mi odpusti. Snazil som sa vsetko pripravit tak, aby sa nestala chyba a netrpel zbytocne. Aby to vsetko prebehlo rychlo. Prilozil som k nemu hadicu a zrazu ho to vsalo dnu. Citil som ako prechadza hadicou, aj moment kedy prave presiel miestom kde som ju drzal. Ako presiel tam, niekde vnutri blizko mojej ruky dnu do vysavaca, aj ked oddeleny stenou hadice. Ked som to videl, vosiel do mna hrozny pocit a zacalo mi velmi rychlo bit srdce. Triasli sa mi nohy, ruky, aj krk a ako keby som to prezival s nim, ako ho zrazu nieco zacne tahat a on sa nemoze ubranit, nemoze robit nic a zrazu citi ako leti niekde do prazdnoty a potom narazi na stenu a citi velku bolest, no stale zije a vsetko to preziva a potom sa ocitne medzi vsetkymi povysavanymi vecami a nemoze sa hybat, pretoze je zapleteny medzi prachom a spinou a tak tam v bolestiach so zlomenymi nohami a telom zomiera v tme, v spine, sam, bez akejkolvek nadeje, ze sa z tade dostane. Nemohol som drzat dalej ten vysavac, nemohol som nic, len som rychlo dychal a cely som sa triasol, bol som z toho uplne mimo. Sedel som na posteli, pozeral som sa na stenu a nevedel som dalej.

ahoj 4713N

myslím, že je to celkom prirodzená vec rozmýšľať nad týmito vecami, u každého je to, ale v určitej etape života možno také intenzívne ako u teba. pripadá mi to ako rozprávanie starého indiána mladému náčelníkovy, ktorý mu prostredníctvom takého príbehu odovzdáva poznanie, že všetko bytie závisí aj od postoja jednotlivca a jeho správania sa k ostatným súčastiam bytia. najmä ak je to človek. táto myšlienka je stará možno ako ľudstvo samé. verím, že je zakorenená hlboko v človeku - ten, kto ju objaví asi musí mať dar. keby tento tvoj príbeh niekto prerozprával v beletrii, tak by to bolo vážne super. dnešný svet túto skutočnosť potláča a ignoruje. nedivím sa, že duch, v ktorom myslíme a konáme nám takto dáva najavo, že je v nebezpečenstve :-)

Zdravím viki,
máš zaujímavé prežívanie. Je to na akejsi hranici medzi patológiou a normálnosťou. Závisí na pohľade. Dobré by bolo porozprávať sa o tom úprimne s odborníkom. Možno by stačilo doladenie alebo mierne zvýšenie liekov a bolo by to úplne OK. Možno by sa to dalo zaradiť ako občasné (ľahké) bludné myšlienky. Niekedy majú obdobu aj úplne normálni ľudia. Rozmýšľam aj, či by to nemohol byť vedľajší účinok liekov. Každopádne v tomto by bolo dobré prebrať to s lekárom.

Ahoj 4713N,
tomu hovorím empatické zabíjanie pavúka. Keby ste boli na tom opačne, tak ťa pohryzia paralitickým jedom a zatočí ťa do kukly, kde v stave smrti-nesmrti počkáš kým Ťa pomaly vysaje. Súcit neni na mieste s hmyzom. To si hovoríš aj pri pečenom kurati?

Ahoj všetci,
dnes som mal katastrofálne ráno a doobedie. Hlava ma bolela a to dosť. Nevoľnosť ma stále sprevádzala, nemohol som sa napiť ani čaju. Bol som unavený, ospalý z prespatia a asi aj tá hlava bola čiastočne z toho. V poobedí to povolilo. Dovtedy som bol "na šrot". Ani som neišiel na stacionár, aj napriek tomu, že som si predošlý deň všetko nachystal. Osobnme si myslím, že za všetko toto môže ten spánok.

Poobede som sa opatrne pohyboval na vzduchu, bolo veľmi pekne. Teraz som tu.

Ahoj Tuto,
k psychiatricke idem vo stvtok chcela by som jej o tom vsetkom povedat ale mam mensi problem ked mam niekomu nieco povedat, pisomne mi to ide fajn ale ked to mam povedat nahlas je to len zmes nezmyslov a podobnych zalezitosti a ked sa mi uz podari zacat hovorit, poviem okolo toho tolko veci, ze v strede zabudnem o com som to vlastne hovorila, takze sa vzdy dopracujeme k tomu, ze nie velmi chape, co jej chcem povedat a radsej ide do cakarne po mamu a opyta sa jej. Mna to velmi mrzi, pretoze aj kedm mama vidi,zemi nie je dobre nevie co citim, prezivam a co mi bezi hlavou.

O tom, ze by to mohol byt aj vedlasi priznak liekov som premyslala tiez ale beriem ich uz dlho a toto trva len niekolko mesiacov, tak o tejto moznosti niekedy pochybujem a bola by som rada keby to bolo tym a vyriesilo by sa to vysadenim pripadne zmenou lieku.

Ahoj viki,
ja mám v malom podobný problém ako ty - myslím to verbálne vyjadrovanie u lekárov. U psychiatričky je to obzvlášť problém, keď mám zhrnúť na 15 minút všetko, čo ma trápi a rieši to ona. Až keď to ukončím a idem k sestričke, mi docvakne, že ešte to a ono. Raz, keď toho bolo veľa, som si to napísal a takto to aj predniesol. Bolo to v pohode. Cítil som sa príjemnejšie, lebo som to nemusel sebou vláčiť v hlave. Aj keď bežní ľudia chodia na nákup pre 3 veci, si to poniektorí píšu, a to majú obchod 50m od domu a môžu tam zabehnúť. Vôbec nie je hambou si všetko zapísať dopredu, zdravie a postrehy ohľadom zdr. stavu sú vážna vec a nie mlieko, rožky a maslo v obchode na pár krokov. Riešiš dôležitú vec. Nespoliehaj sa len na svoju pamäť, práveže tej daj vydýchnuť. Napíš si všetko, čo odbornej chceš a potom si to ako pripomienku u nej vytiahni.

Bolo by dobré, keby si sa pomaly učila relaxovať a opačne aj vyťažovať mozog (čítanie, štúdium, sústredenie). To medzi je tak trochu bermudský trojuhoľník. Neprospieva nikomu. Pasívne trávenie voľného času môže degeneratívne pôsobiť na mozog v dlhodobom zmysle. Pre psychiatrických pacientov je obzvlášť dôležitá psychohygiena a jej pravidlá. Sme na to citlivejší ako nechorí. To na margo, tvojich stavov.

S pozdravom a želaním všetkého dobrého Tuto.