Psychofarmaká - laický výklad

Iacobus Ne 23 február 2020 - 21:15

V tejto téme sa budem venovať laickému výkladu psychofarmák, ich zatriedeniu do farmakoterapeutických skupín, mechanizmu účinku, nežiadúcim účinkom a kontraindikáciám. Informácie budem čerpať z nasledovných zdrojov:
Farmakologie, Švihovec Ján a kol., 2018,
Farmakologie pro studenty zdravotnických oboru, Martínková Jiřina a kol., 2018
Barevný atlas farmakologie, Lullmann Heinz, Mohr Klaus, Hein Lutz, 2011
Farmakologie a toxikologie, Lullmann Heinz, Mohr Klaus, 2002
SPC daných liekov.

Rozhodol som sa, že najskôr spravím taký malý prehľad psychofarmák. Aké skupiny poznáme a podobne. Potom, keď budeme mať základ, pôjdem viac do hĺbky a zameriam sa na jednotlivé liečivá.

Iacobus Ne 23 február 2020 - 21:40

Psychofarmaká alebo psychoaktívne látky sú chemické substancie – liečivá, ktoré pozmeňujú funkcie mozgu, čo má za následok zmeny vo vnímaní, nálade, vedomí, kognície a správaní.
Ide o veľmi rôznorodú skupinu liečiv. Existujú snahy o klasifikáciu týchto látok. Avšak najmä v poslednej dobe sa ukazuje, že psychofarmaká jednej indikácie môžu mať benefit pri liečbe viacerých ochorení (napr. antiepileptiká pri bipolárnej afektívnej poruche, antidepresíva pri panickej poruche). Pre prehľadnosť sa však prikloním k tejto názornej klasifikácii.

Funkcia	Ovplyvnenie	ovplyvnenie
	Pozitívne +	Negatívne -
vigilita (bdelosť, stav vedomia)	psychostimulanciá	hypnotiká, sedatíva
afektivita (nálada)	antidepresíva, anxiolytiká	antimaniká
psychická integrácia	antipsychotiká (nauroleptiká)	halucinogény
pamäť	nootripiká, kognitíva	dementogény

Iacobus Po 24 február 2020 - 0:14

Prvý riadok tabuľky sa týka vedomia, stavu bdenia. Pozitívne ho ovplyvňujú psychostimulanciá a negatívne sedatíva a hypnotiká.

Psychostimulanciá sú látky, ktoré pôsobia centrálne budivo, zvyšujú vigilitu, už v malých dávkach vyvolávajú pocit povzbudenia, nazývajú sa aj psychoanaleptiká.
Používajú sa na liečbu porúch spánku – narkolepsie (chorobná spavosť), obezity (anorektiká), ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), porúch nálad (depresia), teofylín a salbutamol na liečbu astmy a pseudoefedrín na nazálnu kongesciu (upchatie nosovej dutiny).
Chemicky sem patria metylxantíny (kofeín, teobromín, teofylín, etofylín, oxyfilín), amfetamíny (amfetamín, dextroamfetamín, metamfetamín, metyléndioxymetamfetamín – MDMA, efedrín, fenmetrazín, fentermín, fenfluramín), fenylpropanolamíny (PPA), metylfenidát, kokaín, cykloalkylamíny (propylhexedrín). Sú významné z hľadiska zneužívania.

Metylxantíny	kofeín, teobromín, teofylín, etofylín, oxifilín
Amfetamíny	amfetamín, dextroamfetamín, metamfetamín, MDMA, efedrín, fenmetrazín, fentermín
Iné	PPA, metylfenidát, kokaín, propylhexedrín

Sedatíva a hypnotiká sú látky, ktoré vyvolávajú sedáciu znížením excitability (vzrušivosť) centrálnej nervovej sústavy (CNS). Sú indikované na liečbu porúch spánku – insomnie (nespavosti), keď sa pacient počas noci často budí, skoro sa prebúdza alebo trvá pomerne dlho, kým zaspí. Hypnotiká majú blízko k anxiolytikám po chemickej stránke (benzodiazepíny) a klinickej (hypnotiká v malých dávkach pôsobia anxiolyticky a naopak). Hypnotický efekt majú aj ďalšie liečivá používané v iných indikáciách: antipsychotiká, sedatívne antidepresíva, antihistaminiká, celkové anestetiká, opioidy, myorelaxanciá. Prvou používanou chemickou látkou bol chloralhydrát, neskôr prišli na trh barbituráty (fenobarbital, sekobarbital, amobarbital, pentobarbital...). Barbituráty boli nahradené v 70. rokoch min. storočia benzodiazepínmi (diazepam, flurazepam, nitrazepam, oxazepam, cinolazepam, midazolam, triazolam), kvôli nízkemu bezpečnostnému profilu a vysokému riziku vzniku závislosti u barbiturátov. Barbituráty, alkohol, benzodiazepíny aj nebezodiazepínové hypnotiká (zolpidem, zopiklón, zaleplón, eszopiklón) pôsobia cez inhibičný GABAa receptorový komplex. Novšie hypnotiká pôsobia na iné receptorové systémy, napr. melatonínové, orexínové.
Chemicky sa rozdeľujú do týchto tried:
1) alkohol,
2) barbituráty,
3) benzodiazepíny,
4) nebenzodiazepínové hypnotiká (tzv. „Z“ hypnotiká),
5) ostatné GABA-ergné hypnotiká (chloralhydrát, klometiazol, glutetimid, chinazolinóny),
6) agonisty melatonínových receptorov - melatonín a jeho deriváty(ramelteón, tasimelteón, agomelatín).
7) antagonisty orexínových receptorov – suvorexant.
Medzi nežiadúce účinky patrí:
a) tolerancia – opakované užívanie po dobu niekoľkých týždňov môže znížiť hypnoticko-sedatívny účinok,
b) závislosť – vznik fyzickej aj psychickej závislosti,
c) rebound insomnia – pri náhlom vysadení sa prejaví nespavosť,
d) porucha psychomotorických funkcií – zhoršenie schopnosti napr. riadiť vozidlo,
e) anterográdna amnézia,
f) námesačnosť,
g) paradoxné reakcia – nepokoj, agitovanosť, agresivita, podráždenosť.

Barbituráty	tiopental, fenobarbital, sekobarbital pentobarbital, amobarbital hexobarbital, cyklobarbital, butabarbital, mefobarbital, alobarbital
Benzodiazepíny	diazepam, flurazepam, quazepam, nitrazepam, flunitrazepam, estazolam, temazepam, oxazepam, cinolazepam, midazolam, triazolam
Ostatné GABA-ergné hypnotiká	chloralhydrát, glutetimid, klometiazol, chinazolóny
Nebezodiazepínové "Z"hypnotiká	zolpidem, zopiklón, zaleplon, eszopiklón
Agonisty melatonínových receptorov	melatonín, ramelteón, agomelatín
Antagonisty orexínových receptorov	suvorexant

Iacobus Po 24 február 2020 - 13:50

Anxiolytiká, tiež trankvilizéry, sú liečivá určené na liečbu anxiety (úzkosť), fóbie (strach), napätia a trémy. Podobne ako sedatíva znižujú excitabilitu CNS. Do tejto skupiny radíme látky, ktoré pôsobia predovšetkým cez GABA-ergný receptorový systém (benzodiazepíny: alprazolam, bromazepam, diazepam, chlórdiazepoxid, blobazam, klonazepam, lorazepam, medazepam, midazolam, tofisopam), serotinínergný systém (buspirón, antidepresíva SSRI, SNRI, NaSSA, SARI), noradrenergný systém (tricyklické antidepresíva, IMAO), glutamátergný systém (guajfenezín, pregabalín, gabapentín) alebo histamínergný systém (hydroxyzín, difenhydramín, prometazín). Na zmiernenie somatických príznakov anxiety ako je tachykardia (zvýšená tepová frekvencia), palpitácia (búšenie srdca) sa používajú beta-blokátory (propranolol, oxprenolol), avšak tieto nemajú anxiolytický účinok.

Antidepresíva (tymoleptiká) sú liečivá používané na liečbu depresie, niektorých úzkostných porúch (generalizovaná úzkostná porucha, sociálna fóbia, obsedantno-kompulzívna porucha, posttraumatická stresova porucha) a niektorých typov neuropatických bolestí (poškodenie nervového systému). Sú to kauzálne liečivá, zvyšujú ponuku monoamínov v synaptickej štrbine, ktoré sa podieľajú na regulácii nálady, hlavne noradrenalín a serotonín, sčasti aj dopamín.
Triedia sa do generácií. Avšak je v tom trochu chaos, rôzne zdroje majú vlastné delenie. Ja ich rozdelím na:
1. tricyklické (TCA): amitriptylín, klomipramín, desipramín, nortriptylín, imipramín, doxepín, dosulepín... Tieto liečivá majú viac nežiadúcich účinkov, preotže pôsobia anticholinergne, antiadrenergne a antihistamínergne. Z toho dôvodu sú v praxi nahradené novšími antidepresívami. Uplatnenie majú stále pri liečbe neuropatickej bolesti,
2. tertacyklické antidepresíva (TeCA): maprotilín, mianserín,
3. Serotonin antagonist and reuptake inhibitors (SARI): nefazodón, trazodón,
4. Norepinephrine reuptake inhibitors (NRI): atomoxetín, viloxazín, reboxetín,
5. Serotonin–norepinephrine reuptake inhibitors (SNRI): doloxetín, venlafaxín, desvenlafaxín, milnacipran,
6. Selective serotonin reuptake inhibitors (SSRI): paroxetín, sertralín, fluvoxamín, fluoxetín, citalopram, escitalopram,
7. Norepinephrine–dopamine reuptake inhibitor (NDRI): bupropion,
8. Noradrenergic and specific serotonergic antidepressant (NaSSA): mirtazapín, mianserín,
9. Monoamine oxidase inhibitors (MAOI):
a) Irreverzibilné neselektívne: tranylcypromín, izokarboxazid, fenelzín,
b) Irreverzibilné selektívne pre MAO-B: selegilín, rasagilín,
c) Reverzibilné selektívne voči MAO-A: moklobemid,
10. Melatonínové antidepresíva – agomelatín,
11. Multimodálné antidepresíva (MMA)– vortioxetín, vilazodón,
12. iné antidepresíva – tianeptín, Hipericum perforatum.

Antimaniká – tymoprofylaktiká – stabilizátory nálady sa používajú na liečbu bipolárnej afektívnej poruchy a schizoafektívnej poruchy. Znižujú frekvenciu a intenzitu manických, depresívnych a zmiešaných epizód.
Patrí sem:
1. Lítium
2. Antikonvulzíva (antiepileptiká): valproát, karbamazepín, lamotrigín,
3. Antipsychotiká (niektoré atypické): aripiprazol, risperidón, ziprasidón, olanzapín, kvetiapín, palliperidón.

Iacobus St 26 február 2020 - 20:46

Antipsychotiká (neuroleptiká).
Látky tejto skupiny priaznivo ovplyvňujú príznaky endogénnej psychózy – schizofrénie, pozitívne ovplyvňujú myslenie (jeho integráciu), redukujú halucinácie, oslabujú bludy alebo menia vzťah k nim. Tlmia psychomotorický nepokoj, agresivitu, agitovanosť.
Spoločnou črtou sú účinky antipsychotické, antiagresívne a upokojujúce. Nejde o kauzálne liečivá, ale len o symptomatickú liečbu, napriek tomu ich nemožno podceňovať v liečbe schizofrénie. Tento účinok nastupuje v časovom horizonte týždňov, doposiaľ sa nevie, prečo je nástup účinku oneskorený.
Antipsychotické účinky nemožno preukázať na zvieratách ani u duševne zdravého človeka. Ako lieky druhej voľby ich možno použiť pri bipolárnej afektívnej poruche, úzkosti, depresie. Väčšina antipsychotík maj afinitu (schopnosť viazať sa) k dopamínovým D2/D3-receptorom a 5-hydroxytryptamínovým (serotonín) receptorom, kde pôsobia ako antagonisty, parciálny agonisty alebo inverzný antagonisty.
Prvým antipsychotikom bol chlórpromazín, ktorý bol vyvíjaný ako antihistaminikum. Názov neuroleptiká je odvodený od stavu, ktorý toto liečivo navodzovalo - neuroleptický syndróm. Iné názvy, ktoré sa neujali, sú veľké trankvilizéry, antischizofreniká. Najčastejšie klinické využitie antipsychotík spočíva v liečbe, nepokoja, agresivity, mánie, psychotických porúch, menej často v prípade vracania a vertiga (závrat). Až 70% pacientov nespolupracuje, preto boli vyvinuté dlhodobopôsobiace depotné i.m. (vnútrosvalové) injekčné formy.

Do 1. generácie patria liečivá typické, klasické, ktoré majú výrazné extrapyramídové účinky (parkonsonizmus). Okrem toho môžu pôsobiť sedatívne - sedatívne antipsychotiká (chlórpromazín, levomepromazín, zulkopentixol, chlórprotixén) a incizívne (haloperidol, flufenazín, melperón, flupentixol), ktoré majú menej tlmivé účinky.

Druhogeneračné atypické antipsychotiká majú výrazne redukované extrapyramídové účinky. Pôsobia lepšie na negatívne príznaky schizofrénie. Sú to selektívny D2 antagonisty (amisulpirid, sulpirid, tiaprid). Ďalej serotonín/dopamínový antagonisty (loxapín, risperidón, palliperidón, ziprasidón, sertindol, iloperidón, lurasidón). Patrí sem aj skupina MARTA (multireceptorový antagonisty). Antagonizujú dopamínové, serotonínové, alfa1 adrenergné, ale aj histamínové a muskarínové receptory. Je to olanzapín, klozapín a kvetiapín, zotepín, asenapín. Špeciálnymi typmi sú parciálny dopamínový agonisty (aripiprazol, brexpiprazol a kariprazín).

Chemicky ich delíme na:
1. Fenotiazíny: chlórpromazín, levomepromazín, flufenazín, tioridazín, perazín
2. Tioxantény: zuklopentoxol, flupentixol, chlórprotixén
3. Butyrofenóny: haloperidol, melperón, pimozid, fluspirilén
4. Dibenzazepíny a látky inej štruktúry: klozapín, olanzapín, risperidón, sertindol, sulpirid, amisulpirid

Halucinogény spôsobujú dezintegráciu vnímania, myslenia, vedomia a emócií. Nemajú zatiaľ klinické využitie, hoci sa skúmajú za účelom liečby depresie, alkoholizmu, obsedantno-kompulzívnej poruchy. Sú to psychedelika, disociačné drogy a delirogeny. Väčšina haluconigénov nespôsobuje psychickú závislosť, alebo spôsobuje závislosť len miernu. Predávkovanie nie je časté, nakoľko sú len slabo toxické. Patrí sem psilocybín, psilocín, mezkalín, dietylamid kyseliny lysergovej (LSD), ketamín, dimetyltryptamín (DMT) a ďalšie.

Iacobus So 29 február 2020 - 22:00

Kognitíva a nootropiká sú názvy pre liečivá, ktoré zlepšujú kognitívne funkcie, hlavne exekutívne, ďalej učenie, pamäť a vnímanie. Tieto názvy sa často používajú ako synonymá. Ale existuje malý rozdiel. Kognitíva sú širšou skupinou, ktorá zahŕňa nootropiká a iné kognitíva. (Čiže všetky nootropiká sú kognitíva, ale nie všetky kognitíva sú nootropiká.)
Nootropiká spĺňajú kritériá pre kognitíva, plus musia pôsobiť neuroprotektívne, zlepšujú obrat glukózy a kyslíka v centrálnej nervovej sústave (CNS).
Užívanie týchto látok zväčša nevedie k závislosti a majú nezávažné nežiadúce účinky. Niekedy sú zaraďované aj do skupiny psychostimulancií, avšak takéto zadelenie nie je správne vzhľadom na mechanizmus účinku, ale meta-analýzy ukazujú, že užívanie nízkych dávok psychostimulancií zlepšuje kognitívne funkcie u zdravej populácii.
Chemicky sem patria:
1. racetamy - piracetam, nefiracetam, oxiracetam, fenylpiracetam, aniracetam (mechanizmus účinku nie je uspokojivo vysvetlený, ale uvažuje sa, že pôsobia ako pozitívne allosterické modulátory AMPA receptorov)
2. látky iných štruktúr - meklofenoxát, pyritinol, fexofenadín, klonidín, guanfacín, pramipexol, atomoxetín, levodopa, tolkapón a vinpocetín.
Medzi kognitíva ďalej patria aj látky ovplyvňujúce reologické vlastnosti krvi (cinarizín flunarizín), sympatomimetiká (ergotamínové alkaloidy, používané najmä pri migréne) a antidementíva (použivané pri Alzheimerovej chorobe)
1. inhibítory acetylcholínesterázy (IAChE) - takrín, donepezil, rivastigmín, galantamín,
2. inhibítory NMDA receptorov - memantín.
Aj extrakty z niektorých rastlín pôsobia na zlepšenie mentálnych funkcii - Ginkgo biloba, Salvia officinalis (šalvia lekárska), Panax ginseng (všehoj ázijský - ženšen).

Dementogény sú liečivá, ktoré spôsobujú dezorientáciu, agitovanosť (nepokoj), stratu krátkodobej pamäte, nelogické myslenie, stratu schopnosti sústrediť sa. Primárne sa nepoužívajú na zníženie mentálnych funkcií (samozrejme, kto by ich chcel znížiť?), ale takéto účinky spôsobujú tieto liečivá ako nežiadúci účinok dlhodobého užívania. Spomínané účinky sa častejšie objavujú u starších, pretože majú zníženú hladinu acetylcholínu. Sú to liečivá zo skupiny centrálnych anticholinergík.
Patria sem:
1. prírodné alkaloidy - atropín, skopolamín a hyoscyamín,
2. polosyntetické a syntetické látky - trospium, butylskopolamín, biperidén, darifenacín, solifenacín, tiotropium, ipratropium.
Pôsobia reverzibilnú blokádu muskarínových receptorov (receptory pre acetylcholín). Sú indikované ako bronchodilatanciá, spazmolytiká, antidysrytmiká, mydriatiká (pri vyšetrení očného pozadia), antiparkinsoniká a pri otrave organofosfátmi.

Iacobus Št 5 marec 2020 - 22:04

Farmakológia je vedný odbor, ktorý skúma účinok liečiv na organizmus.
Liečivo (z gr. pharmacon = liečivo alebo jed) je jednotný alebo nejednotná látka, ktorá po podaní človeku vykazuje biologický efekt. Liečivá látka je látka prírodného alebo syntetického pôvodu, ktorá je vlastnou účinnou zložkou liečiva a je podaná do organizmu za účelom liečby ochorení, prevenciou pred ochorením, diagnostikou ochorenia alebo na ovplyvnenie fyziologických funkcií.
Liek je často používaný ako synonymum pre liečivo. Existuje ale rozdiel. Liečivo sa stáva liekom až v okamihu, keď je správne podaný do organizmu, v doporučenom dávkovaní, vhodnou cestou podania a pri rešpektovaní indikácie a kontraindikácie.
Farmakokinetika je zameraná na štúdium dejov, ktoré ovplyvňujú prítomnosť liečiva v organizme v čase od podania až po vylúčenie z organizmu. Zjednodušene povedané, sú to procesy, ktorými pôsobí organizmus na liečivo. Pozostáva z piatich dejov, ktoré sa označujú skratkou LADME.
Liberácia znamená uvoľnenie liečiva z liečivej formy. Tento dej podrobne skúma farmaceutická technológia. Liberácia odpadá pri podaní parenterálne (mimo čreva).
Absorbcia popisuje prestup liečiva cez bariéru – biologické membrány. Aby liečivo účinkovalo, musí sa vstrebať a dostať sa do cieľového orgánu/tkaniva. V tom mu bránia membrány, ktoré predstavujú bariéry pre pohyb liečiva. Pohyb liečiva v organizme sa riadi základnými fyzikálno-chemickými zákonitosťami. Mechanizmy prestupu cez biologickú membránu sú: filtrácia, jednoduchá difúzia, facilitovaná (uľahčená) difúzia, aktívny nosičový transport a vezikulárny transport.
Psychofarmaká - laický výklad Diffusion

Distibúcia liečiva je obojstranný transport liečiva z krvi do tkaniva a späť. Charakterizuje ju distribučný koeficient. Je to koeficient, na základe ktorého sa z koncentrácii v krvi dá vypočítať dávka.
Úlohou metabolizmu (biotransformácia) je chemická obmena liečiva (xenobiatika) tak, aby bolo uľahčené vylúčenie z organizmu. Delia sa na deje prvej a druhej fázy. Deje prvej fázy zavádzajú polárne funkčné skupiny (-OH, -SH, -NH2, -COOH) do molekuly liečiva. Sú to reakcie oxidačné, hydrolytické a menej často redukčné. Uplatňujú sa tu katalytické enzýmy – monoaminooxidázy (MAO), katechol-O-metyltransferázy (COMT), ale hlavne cytochróm P450, ktorý sa nachádza hlavne v endoplazmatickom retikule hepatocytov (bunky pečene), preto je pečeň hlavným orgánom biotransformácie. Existuje mnoho izoforiem tohto enzýmu, najvýznamnejší je CYP3A4, CYP2D6, CYP2C9.
Deje druhej fázy metabolizmu sú konjugačné, teda ide o syntézu molekuly liečiva s kyselinou glukurónovou, kyselinou sírovou, glutatiónom, metylácia, acetylácia a konjugácia s glycínom. Najdôležitejším enzýmom je UDP-glukuronyltransferáza. Miesta eliminácie sú pečeň, obličky, pľúca a aj črevo.
Exkrécia je konečné odstránenie liečiva z organizmu. Hlavným exkrečným orgánom sú obličky, ale na eliminácii sa podieľa aj koža (pot, vlasy, nechty), pľúca a mliečne žľazy (riziko pre kojenca) Elimináciu charakterizuje clearance, je to množstvo krvi, ktoré sa očistí od danej látky všetkými eliminačnými cestami za určitý čas.

Iacobus Pi 6 marec 2020 - 22:51

Farmakodynamika je pododbor farmakológie, ktorá študuje účinky liečiv na organizmus. Laicky povedané, sú to procesy, ktorými pôsobí liečivo na organizmus. Dôležitou úlohou farmakodynamiky je výskum mechanizmu pôsobenia liečiv. Neexistuje ideálne liečivo, ktoré by ovplyvnilo len jeden patologický stav. Liečivo má zväčša jeden hlavný terapeutický účinok, ktorý je zamýšľaný, a vedľajšie účinky, ktoré môžu byť žiaduce a nežiaduce.

Mechanizmy účinku môžu byť:
1) nešpecifické – osmotické diuretiká (manitol), osmotické laxatíva (laktulóza), pôsobia svojimi fyzikálno-chemickými vlastnosťami a
2) špecifické, pre ktoré je charakteristické, že k vyvolaniu účinku stačí nízka koncentrácia liečiva, ktorého chemická štruktúra vyhovuje štruktúre cieľovej biomolekuly (prevažujú proteínové častice, viac 95% biomolekúl sú proteíny). Molekulárne ciele pre liečivá môžeme rozdeliť na:
a) receptory,
b) iónové kanály,
c) enzýmy,
d) transportné proteíny a
e) neproteínové štruktúry (nukleové kyseliny).

Ligand (lat. ligare – viazať sa) je chemická látka, ktorá sa dokáže viazať na receptor a vyvolať bunkovú odpoveď, patria medzi ne neurotransmitery, hormóny a rastové faktory. Liečivá vyvolávajú podobný účinok ako endogénne ligandy, pretože mimikujú ich účinok.
Väzba ligandu na receptor spôsobí konformačnú zmenu biomolekuly, čo predstavuje signál, ktorý vyvolá kaskádu reakcií vedúcich k biochemickým zmenám v bunke a teda k účinku.
Psychofarmaká - laický výklad 9a92a6983a698c588379ce4440127a539c14c611

Psychofarmaká - laický výklad 9a92a6983a698c588379ce4440127a539c14c611

Iacobus Pi 6 marec 2020 - 23:28

Ako agonista sa označuje látka, ktorá po väzbe na receptor iniciuje jeho zmeny vedúce k šíreniu signálu, k účinku látky. Teda má vnútornú aktivitu (100%) aj afinitu (schopnosť viazať sa na receptor). Pre vyvolanie účinku stačí malá dávka. Musí mať presnú chemickú štruktúru, ktorá vyhovuje receptoru. Účinok podlieha saturácii (nasýtenosť). Interakcia s receptorom je kompetitívna (súťaž medzi liečivami a ligandmi).

Antagonista má afinitu k receptoru, ale nemá vnútornú aktivitu (0%). Čiže obsadí receptor, bráni prístupu agonistu a tým bráni v aktivácii tohto receptora.
Pre názornosť si to môžeme predstaviť ako zámku (receptor) a kľúč (liečivo). Agonista je kľúč, ktorým možno zámku otvoriť. Antagonista je kľúč, ktorým v zámke nejde otočiť.

Parciálny agonista má afinitu a vnútornú aktivitu väčšiu než antagonista(>0%), ale menšiu než agonista (<100%).

Existuje aj inverzný agonista. Pôvodné predstavy, že neobsadený receptor je neaktívny a k aktivácii dôjde po naviazaniu agonistu, sú mylné. U receptorov je pozorovaná signalizácia aj v neprítomnosti agonistu. Receptor spontánne prechádza medzi aktívnou a neaktívnou konformáciou a ligandy sa môžu v rôznej miere preferenčne viazať na jeden z nich a meniť rovnováhu medzi počtom receptorov v aktívnom a neaktívnom stave. Inverzný agonisty sa preferenčne viažu na neaktívnu formu, zatiaľ čo agonisty na aktívnu formu.

Psychofarmaká - laický výklad 1-s2.0-S0968000412000783-gr1b1

Psychofarmaká - laický výklad 1-s2.0-S0968000412000783-gr1b1

Iacobus So 7 marec 2020 - 18:14

Receptory sú bielkovinové štruktúry umiestnené buď na membráne - membránové receptory alebo v cytosole (vnútri bunky) – intracelulárne receptory. Je pre ne charakteristické, že po naviazaní ligandu alebo liečiva zmenia svoje priestorové usporiadanie, čo vedie ku kaskáde ďalších biochemických dejov, vyúsťujúcich do bunkovej odpovede.
Receptory môžeme ďalej klasifikovať na:
1) iónové kanály riadené ligandom,
2) receptory spriahnuté s G-proteínom,
3) receptory spojené s tyrozínkinázovou aktivitou a
4) intracelulárne receptory riadené génovú expresiu.

Iónový kanál riadený ligandom je receptor umiestnený v membráne. Je to oligomér (zvyčajne pentamér) zložený z podjednotiek, ktoré obkolesujú stred kanálu a vytvárajú tým úzky priechod pre niektoré ióny. Na receptor sa z extracelulárnej (vonkajšej) strany viaže ligand. Po špecifickej väzbe ligandu na receptor dôjde k otvoreniu kanála a prieniku niektorých iónov membránov. Nástup účinku sa prejaví za tisícinu sekundy, sú teda veľmi rýchle. Do tejto skupiny patrí napríklad nikotínový muskulárny receptor (Nm) alebo GABAa receptor.

Receptory spriahnuté s G-proteínom (GpcR).
Je to najrozšírenejšou rodinou receptorov. 40% liečiv sa viaže na tento typ receptora. Je tiež umiestnený na membráne. Je to ale monomér, ktorého helixová štruktúra sedemkrát prechádza membránou. Väzba pre ligand je na extracelulárnej doméne. Z interacelulárnej strany sa na receptor viaže G-proteín, ktorý pozostáva z jednotiek alfa, beta a gama. Alfa podjednotka viaže GDP (guanozíndifosfát). Ak sa na receptor naviaže ligand, dôjde k výmene GDP za GTP (gaunozíntrifosfát), alfa jednotka sa oddelí od podjednotky beta a gama, alfa podjednotka ďalej aktivuje bielkovinové štruktúry - enzýmy (adenylátcykláza, fosfolipáza C, Rho-kináza), tieto substancie aktivujú ďalších sekundárnych poslov: calcium, cAMP (cyklický adenozínmonofosfát), cGMP (cyklický guanozínmonofosfát), DAG (diacylglycerol), IP3 (inozitol trisfosfát), vzniká biochemická kaskáda, čo sa prejaví v bunkovej odpovedi. Beta a gama podjednotky môže tiež aktivovať niektorých poslov. Alfa podjednotka má aj GTP-ázovú aktivitu, čo znamená, že hydrolyzuje GTP naspäť na GDP, tým sa podjednotky G-proteínu spoja a odpoveď je ukončená. Odpoveď prichádza po niekoľkých sekundách až minútach.
Sú známe niekoľko podtried GpcR. Najvýznamnejšie sú Ga (aktivuje adenylátcyklázu), Gi (inhibuje adenylátcyklázu) a Gq (stimuluje fosfolipázu C). Odpoveď sa dostaví v priebehu sedúnd. Príkladom sú muskarínové receptory a alfa, beta adrenergné receptory.

Receptory spriahnuté s tyrozínkinázovou aktivitou.
Ide o skupinu membránovách receptorov pre hormóny (inzulín, rastový hormón, erytropoetín), cytokíny a rastové faktory. Jednotlivé kroky v prenose signálu sú: konformačná zmena – dimerizácia monomérneho receptora, aktivácia vnútornej enzýmovej časti receptora, autofosforylácia tyrozínových miest vnútornej časti receptora a tým aktivácia ďalších naviazaných proteínov – kinázy, fosfolipázy, ktoré uvoľňujú sekundárnych poslov. Odpoveď sa dostaví v časovom horizonte minút, až hodín.

Intracelulárne receptory riadené génovú expresiu.
Ide o ligandom riadené transkripčné faktory, ktoré môžu interagovať s DNA v jadre bunky. Molekula receptora má tri funkčné časti: časť viažuca ligand, časť zabezpečujúcu väzbu na DNA a časť, ktorá riadi transkripciu väzbou ďalších molekúl, ktoré ju aktivujú alebo brzdia. Účinok sa dostaví za hodiny až dni. Ako jediný typ receptra sa nachádza interacelulárne, a to v bunkovom jadre alebo v cytoplazme. Ligandmi sú steroidné hormóny, hormóny štítnej žľazy, vit. D, prostaglandíny, leukotriény.
Psychofarmaká - laický výklad Receptors%20for%204%20receptor%20types%20copy

Psychofarmaká - laický výklad Receptors%20for%204%20receptor%20types%20copy

Iacobus Po 9 marec 2020 - 22:38

Agomelatín (Agomed

, Valdoxan

, Zilbea

, Lamegom

) je atypické antidepresívum. Niektoré výskumy naznačujú, že má lepšiu účinnosť ako ostatné antidepresíva, iné výskumy hovoria o podobnej účinnosti. Je zvyčajne lepšie tolerovaný ako ostatné antidepresíva.

Odporúčaná denná dávka je 25-50 mg.
Indikácie: liečba epizód veľkej depresie.
Kontraindikácie: porucha funkcie pečene, súbežné užívanie inhibítorov CYP1A2 (fluvoxamín). Počas liečby sa odporúča sledovanie pečeňových testov. Starostilo zvážený pomer riziko – benefit sa odporúča pri obezite, diabete a pri užívaní väčšieho množstva alkoholu.
Tehotenstvo a dojčenie: nie sú dostatočné údaje. Odporúča sa zvážiť pomer riziko-benefit.
Nežiadúce účinky:
veľmi časté – bolesť hlavy,
časté – úzkosť, abnormálne sny, závrat, ospalosť, nespavosť, bolesť brucha, hnačka, zápcha, bolesť chrbta, priberanie hmotnosti.
Farmakodynamika: Agomelatín je melatonínergický agonista (MT1 a MT2 receptorov) a 5-HT2C antagonista. Teda stimuluje receptory melatonínu a blokuje receptory serotonínu.
Farmakokinetika:
Absorpcia - Agomelatín sa po perorálnom podaní rýchlo a dobre (≥ 80 %) absorbuje.
Distribúcia - Distribučný objem v ustálenom stave je približne 35 l a väzba na plazmatické bielkoviny je 95 %.
Biotransformácia - Po perorálnom podaní sa agomelatín rýchlo metabolizuje hlavne hepatálnym izoenzýmom CYP1A2.
Eliminácia - Vylučovanie je rýchle, stredný plazmatický polčas je medzi 1 až 2 hodinami a klírens je vysoký. Exkrécia je hlavne (80 %) močom a vo forme metabolitov, zatiaľ čo množstvo nezmeneného liečiva v moči je zanedbateľné.