Ako sa dnes máš? 9

Ani neviem....mam béčkovy režim takže žiadna prechádzka nič
Ale vraj co chvíľa budem môcť za pár dní...
Teraz mame autogenny treninng

Veroni drz sa :-) par dni vydrzis..autogenny trening poznam dobre- celkom dobra vec, len musi sa to clovek naucit...aj si robila uz nejake testy?

Ahoj Veroni, drž sa a pýtaj si vychádzku čím skôr, drž sa a napíš ako to tam ide.

Žiadne testy
Som tu od rana a už ma to tu nebaví

Veroni..a na izbe mas niekoho? Aspon pohovor s lekarkou si uz mala?
Mne to Zaluzie lekar vybavuje- len cim dlhsie cakam tym sa mi zda ze mi je horsie

Ahoj Veroni!
Podobne ako viacerí tu na fóre Ti držím palce, viem, že to nie je jednoduché. V nemocnici som bol veľakrát a v rôznych psychických rozpoloženiach. Máš možnosť si pomôcť v niektorých problémoch, tak to využi, je to tiež šanca.

Tuto

Ahoj Veroni. Áno, vlastne už pediatrička na základnej mi hovorila, že to mám na tvári neurózu, odporučila mi na to pohyb, zaťažovať srdce, pravidelne sa fyzicky zadýchať pri nejakej aktivite. Jej postup som vtedy neaplikoval, mal som celkovo nezrelé myslenie, neveril som jej odporučeniu. Vec sa zhoršovala a stala sa z nej trauma, lebo už to neboli len fľaky ako estetický problém, skôr už to začalo meniť intenzitu podľa psychologických pohnútok, napr. sa mi prudko nalievala krv do tváre a do hrude pri najprv strese (trémy, vystupovanie, odpovedanie pred tabuľou, miništrovanie pred oltárom), neskôr už aj pri banalitách (chôdza po ulici, verejné priestranstvá, konfrontácia s veľa ľuďmi, chladné počasie) a spôsobovalo mi to hanbu a najmä úzkosť, veľmi traumatizujúce vyvrcholenia - týmto pojmom nazývam úzkosť silnej intenzity, kedy mám úplne naliatu krv do tváre, strašne navreté žily, mám závrat, silno mi slzia oči, mám silnú obsesiu sa dotknúť brady alebo nosa, škriabať sa, a samozrejme v psychike to sprevádza pocit silného zahanbenia, ktorý v priebehu vývoja následnej psychotickej poruchy vyústil do vzťahovačnosti, že "sa všetci na mňa pozerajú, aký som červený", že si o tom pošuškávajú, smejú sa, sú tým zaskočení, alebo že sa mi nepozerajú do očí, ale na líca, atď... je o tom  možné písať celú kauzu. V živote svojich depresií, keď som ešte nevedel, že som psychoticky "posunutý" v realite, som mal len jeden jediný problém na svete, a to bola táto, nazval som to, úzkosť, červeň, alebo v posledných rokoch to nazývam v skratke "flush", po anglicky. Aj keď som sa začal psychiatricky liečiť, tak som užíval od začiatku množstvá anxiolytík a antidepresív, ktoré mi mali pomáhať podľa môjho vtedajšieho chápania práve tomuto. Veľmi som býval sklamaný, až nepríjemne naladený, keď lekári psychiatri sústreďovali pozornosť najmä na psychózu, tá mňa vôbec nezaujímala, resp. som ju nevnímal ako skutočný problém, pretože po prvé som ju ani nechápal, nebol som si jej vedomý, po druhé: nebola nepríjemná, lebo som netrpel stihomamom, ale práveže naopak - na pocit príjemným velikášstvom.

V priebehu ďalšej liečby, keď som si uvedomil psychózu a moji lekári ma dostali do reality (trvalo to vlastne takmer 4-5 rokov liečby a 2 hospitalizácie, kým som uznal jeden z posledných bludov za blud), sa mi stav upravil tým smerom, že som prestal cítiť hanbu pred ľuďmi, vzťahovačnosť, že "sa na mňa všetci dívajú". Novonasadený Escitil prispel k rozbitiu mojej sociálnej fóbie, lekárka ho vybrala práve pre túto schopnosť a podarilo sa mu zaúčinkovať. Tým sa znižoval aj význam, ktorý som kládol svojej flush. Neskôr klesali aj množstvá spotrebovaných anxiolytík, až som ich časom vysadil (r. 2015, teda po 10 rokov ich každodenného užívania). Dnes zažívam vyvrcholenia len málo, asi párkrát za týždeň, pričom už ani tie nie sú také naozaj intenzívne, ako v čase tínedžerstva, čiže objaví sa červeň, žily, možno mi dosť slzia oči. Ale už tam nie sú tie psychologické konotácie a domnienky typu: pozerá sa na mňa, smeje sa mi, hanbím sa, hanbím sa že sa hanbím... Darí sa mi to do značnej miery akceptovať a ako si to Ty nazvala, ignorovať. Takmer nikdy to nie je dôvod deprimovanej nálady, čo je oproti minulým časom priam revolúcia. Snažím sa nespájať flush so sociálnou fóbiou, čiže nevyhýbam sa situáciám, kde by som mohol dostať úzkosť a vyvrcholenie. Riadne chodím po obchodnom centre, idem po námestí, idem aj po chodníku, hoci idú oproti školáci, čo je tradičný môj psychologický spúšťač. Celkovo je situácia už aj dosť dobrá. Tiež pomáha, že vzhľadom na menšiu frekvenciu zmien intenzity fľakov, si môžem dávať na líca BB-krém z drogérie, ktorý ma krycí efekt, a pritom nepôsobí na prvý pohľad ako make-up. Dodáva mi to kus sebavedomia a istoty, ktorú potrebujem najmä pri svojich psychologických spúšťačoch. Pri úzkostiach a silnejších "zafarbeniach" však tento krycí efekt nie je účinný, flush krém presvieti. Má to význam aspoň v čase "kľudnej tváre", keď nepôsobia spúšťače.

Takže takto to je so mnou.
Držím veľmi palčeky v tej nemocnici.

Ahojte priatelia.

Dnes zhruba dobre, aj keď v práci som cítil stres. Mali sme prítomných ľudí z vedenia a hoci boli prívetiví, necítil som sa komfortne. Mal som tiež asi 2 krízy, kedy som sa cítil zavalený, resp. nie že by som mal vtedy toho nejak veľa na robote, ale skôr sa mi strašne akurát tá daná úloha nechcela ísť robiť. Strácal som teda nadhľad a mal som pocit, že nemám pod kontrolou "rozvrh času", alebo to, čo treba robiť. Boli to asi 2 také krízy, časovo krátke, asi polhodinka stresu a negatívnych emócií. Okrem toho išiel deň zhruba dobre, nálady sa držali v norme. Mal som stresujúci telefonát, ale podarilo sa mi ho zvládnuť v tom zmysle, že "ma nevytočil", ani nezdeprimoval, čomu som sa potešil. Môžem to uviesť medzi moje dnešné "teší ma". Mal som ale jeden stresujúci mail, a tam som už chytal takmer hnev... našťastie to dopadlo v poriadku a ani ja som sa neprejavil v konečnom dôsledku nevhodne, že by som potom ľutoval. Musím si na seba dávať pozor, ako vzor mám povahu kľuďasa, ktorého nič nerozhodí. Takú povahu rozhodne nemám, ale ako píšem, vytyčujem si ju ako inšpiratívnu cestu.

Včera som sa večer, ako inak, prežral, takže som zaspal utlmený už pred ôsmou. Zobudil som sa vyspatý o tretej ráno a do piatej som si čítal knihu. Potom o piatej prišla nová vlna spavosti, tak som hodil šlofíka až do času budíka. V ostatnom čase sa mi ťažšie vstáva, niekedy mi nerobilo problém vstať aj hodinu pred odchodom z domu, teraz si posúvam budenie na poslednú možnú chvíľu, pomaly 20 minút pred najposlednejším nutným odchodom. Je to des.

Dnes večer som po papaní trávil čas len na nete - správy, maily, fejsbuk, kalórie, schizofórum, v tomto poradí. Mal som okolo siedmej kávu, tak uvidím, ako to bude s dnešným spaním...

Držme sa, kamaráti, všetkým Vám aj ja silno fandím!

Ahojte, ja som dnes mal taký pohodový dník. Rozhodne som sa netrhal a hlavne oddychoval. Zašiel som poobzerať aj dievčatá na hádzanú, aj keď hrali s výrazne slabším súperom, ale účel to splnilo dal som si aspoň hodinovú prechádzku. Inak mám sa dobre, som zvedavý, čo zažijem v piatok o psychiatra, lebo pôjde za ním aj mamina a poriadne mi to nandá. Tak som zvedavý.

Držte sa všetci a hlavne ty veroni, nech dní ti rýchlo utekajú. 3 týždne zbehnú veľmi rýchlo, ale posledné týždne sa budú courať...

Ahojte vsetci :-) tak buduci tyzden v piatok nastupujem do Velkeho Zaluzia...dufam ze sa konecne dozviem co mi je a ake su moznosti liecby.
Ti ktori ste tam boli tak prosim vas ako to tam funguje? Idem na otvorene oddelenie. Dufam ze na uzavrete sa nedostanem. Cely den je tam co robit? Lebo neznasam lezanie a necinnost. A ani neviem ci si tam mozem zobrat vela veci- napr. notebook atd. Dakujem
A este nemate niekto skusenost s mudr romsauerovou?
Dakujem pekne...drzim palce vsetkym
@Veroni myslim na teba, ako ti je?

@Matej Ústav lekárskej kozmetiky si neskúšal? či už Ti to ani nevadí, mne by to nevadilo, keby som s Tebou, s hocikým kto má také problémy, ja som kedysi nemala vpredu pár zubov a za to som sa hanbila veľmi, ani som sa nesmiala radšej..

Este som sa chcela pytat na psychiatricku lircebnu v hronovciach? Boli ste tam niekto?