Zmiešaná depresívno-úzkostná porucha

Zdravím!

Som veľmi rád, že som natrafil na toto fórum. Po pár prečítaniach som sa rozhodol zaregistrovať. A trochu sa rozpíšem, o tom kto vlastne som a tak

Moje problémy sa začali cca pred ôsmimi rokmi, kedy u mňa prepukli depresie a úzkosti. Tieto stavy som zažíval aj predtým - moja osobná teória je, že celé to začalo niekde na základke. Vždy som bol samozrejme úzkostné a introvertné dieťa (to mám v genetickej výbave), ale počas strednej školy sa začali prejavovať silnejšie depresívne stavy. Väčšinou trvali niekoľko dní a potom odozneli. V kolektíve som nebol zvlášť obľúbený, ale ani neobľúbený. Svoj okruh kamarátov som si ale našiel a tak som to celé nejako prežil. Po maturite u mňa vybuchla obsedantno-kompulzívna porucha a to boli naozaj desivé okamihy. Nakoniec som už ďalej nevládal a začal chodiť k psychológovi a následne psychiatrovi. A tak to pokračuje vlastne až doteraz. Psychoterapiu som prerušil, keď som nastúpil na VŠ a môj stav sa veľmi zlepšil (tú školu som mal rád a chcel som ju vyštudovať), psychiatra som zmenil a teraz už niekoľko rokov chodím k jednej milej pani doktorke. Tá mi diagnostikovala zmiešanú úzkostno-depresívnu poruchu plus obsedantno-kompulzívnu poruchu a veľmi silné prvky vyhýbavej poruchy osobnosti.

VŠ sa mi podarilo vyštudovať (Mgr.), to bolo minulý rok v lete. Odvtedy som na úrade práce a pracovné pohovory sú pre mňa nočnou morou Vždy mám nutkanie vyhnúť sa novým situáciám, pri pohovoroch sa zakoktávam, neviem vysúkať zrozumiteľnú vetu, bojím sa, mám nevoľnosti, migrény... a obrovské nutkanie na ten dotyčný pohovor neísť. Už niekoľko takýchto prípadov bolo, že som sa z toho vyvliekol, ale väčšinou zatnem zuby a idem tam. Čítal som o tom, že vystavovanie sa úzkostným situáciám postupne úzkosť zmenšuje. Ale, bohužiaľ, pre mňa to nejako neplatí Vlastne mám pocit, že sa to pohovor od pohovoru zhoršuje.

A teraz: po jednom takomto pohovore sa mi ozvali, že ma berú do práce. Je to práca v kníhkupectve. Bojím sa, či to zvládnem, práca za kasou a podobné veci ma doslova budia zo sna Všetci okolo ma povzbudzujú, že to určite dokážem, že mám veľký prehľad v literatúre a že sa na kase dokážem naučiť robiť. A že to pre mňa bude dobré, že sa dostanem medzi ľudí a tak. To je nepochybne pravda, ale aj tak prežívam strašné stavy úzkosti a smútku. Zvládnem to, nezvládnem? Veď koniec-koncov, ak by som to nedával, môžem predsa odísť, alebo ma vyrazia. Ale proste ma to strašne moc vyčerpáva, všetky tieto myšlienky, pochybnosti. Myslím všetkých tých osem rokov, čo s týmto všetkým bojujem Mám veru pocit, že nevládzem a cítim sa strašne psychicky vyčerpaný.

Ale možno to bude aj dobré, keďže o literatúru sa zaujímam, veľmi rád čítam, najmä poéziu. Sám aj píšem, dačo mi už aj publikovali. Tieto dve veci - literatúra a písanie ma držia pri živote. Začal som aj amatérsky kresliť a maľovať. A niekedy si zvyknem ísť zabehať. Niekedy to pomáha, niekedy nie.

V tej robote by som určite chcel aspoň nejaký čas vydržať, snažím sa myslieť pozitívne. Aj keď už aj to ma vyčerpáva

Ahoj

len som ta chcela privítať....prečitala som si tvoj príbeh...je zaujimavý...pohovorov som sa ja svojho casu dost bala...ale nie v takej miere ako ty....ale mna nikde nevybrali...mas aj Invalidný dôchodok?.....inak v tej praci ti budem drzať palce....ja si myslim, ze to zvladneš....pokladna nie tak zlozita ako niekedy precitat si nejaku knihu...

Ahoj, vďaka  za privítanie

ID nemám (ani naňho nemám nárok, myslím), zatiaľ to vždy nejako prekonávam - takzvane "zatínam zuby." Len ma to už vyčerpáva. Dúfam, že tá práca dá do môjho života nejaký režim. Väčšinou keď mám čo robiť, tak sa mi darí s úzkosťou/depresiou bojovať lepšie. Len tie dni pred nástupom do práce sú pre mňa strašné - úzkosti, depresie, mozog pracuje na plné obrátky - ale som odhodlaný sa všetko naučiť. Uvidí sa.

Dufam, že sa ti bude dariť v práci...ja nemam pracu uz pol roka...som na tom zatial zdravotne dobre....ale neviem si najst pracu....aj ked som robila uz kade co....na pohovoroch pohorim......vzdy niečo ine chcu alebo ako to napisat......ja tiez nemám ID....

Takže v práci som to vydržal jediný deň.

Išiel som s pozitívnou mysľou, s energiou, ale nezvládal som to. Bol som príšerne pomalý, neobratný, chytala ma úzkosť klepali sa mi ruky a kolená, hlava dunela, za celý deň som do seba dostal len jednu sójovú tyčinku.

Uvedomil som si, čím to asi je. Proste strašne ťažko nesiem zhon a to keď je okolo veľa cudzích ľudí. Nedokážem im poradiť, zakoktávam sa, motá sa mi hlava. Keďže to bolo veľké kníhkupectvo (v nákupnom centre), tak sa tam ľudí premieľalo milión. Nedával som to. Úzkosť a depky. Musel som s tým seknúť. Potom neskôr som mal výčitky svedomia, že to nedokážem zvládnuť, ale pri predstave, že by som mal stáť za kasou ma oblieva studený pot. Už teraz pri zakladaní kníh som sa ťažko sústredil, nieto ešte keby som mal pracovať s peniazmi (a bez chýb!).

Teraz mi je už zase pomerne dobre. Úzkosť ustúpila, melancholické nálady trochu ostávajú. Musím sa zamerať na nejakú menej stresovú prácu, niekde kde je pomenej ľudí a relatívny pokoj. Dúfam, že niečo objavím

Ahoj Eucrow,
mrzí ma, že sa Ti na prvý krát nezadarilo, ale nevešaj hlavu, určite časom nájdeš nejakú vhodnejšiu prácu. Ja som momentálne tiež v štádiu hľadania....pracovala som cca 4 roky v školstve a už som asi vyhorela. Tak chcem skúsiť nejakú inú oblasť, ale zatiaľ neviem na čo by som sa hodila ... manuálna práca asi veľmi nie ...ani nejaká smenonová s nočnými ...tak neviem veru. Držím nám silno palce, nech nájdeme uplatnenie a nech nás práca baví. Ak to nie je tajné čo si vyštudoval?

ahoj, dzuli.

no, ja tiež dúfam, že sa mi podarí nájsť niečo vhodnejšie. ale sú dni, kedy proste nevidím nádej na zlepšenie. ak by mal niekto typ na prácu, kde sa človek nemusí príliš stretávať s veľkým množstvom nových ľudí, tak budem len rád

vyštudoval som školu umeleckého zamerania (film, konkrétne), je s tým ťažšie uplatnenie, ale ja som to študoval hlavne preto, lebo som chcel a nie kvôli titulu. a boli to snáď najlepšie roky môjho života. rád by som bol v pohode, tak ako ostatní ľudia, a nemal problém normálne pracovať. strašne ma to hnevá, ale robím čo môžem, aby som to prekonal. len je to občas sakra namáhavé.

Som na tom podobne, podobná diagnóza, OCD u mna sice nikdy neprepukla, bolo to vzdy len borderline, ale viem si predstavit, ako sa citis. Podobne ako Ty, tiez tam mam aj nejake prvky vyhybavej osobnosti. Vyhybam sa rada hlavne konfliktom. Co mi bolo asi pred 2 rokmi mudro objasnene, ze je chyba, lebo konflikt je sucastou zivota a niektore situacie sa bez neho jednoducho nezaobidu atd.

Prave som tu na fore menej, ale chcem Ta trochu povzbudit, s pracou je teraz vo vseobecnosti tazko a hlavne pre mladych ludi, co len skoncili VS.

Tak sa hovorilo uz ked som ja VS koncila, ze clovek moze rozposlat aj 150 zivotopisov, ze najde pracu, mu to nezaruci. A prave je to podla mna pre mladych ludi este horsie. Suvisi to s globalnou ekonomickou krizou a vseobecnou neistotou. Takto, ako Ty, sa dnes citi vela ludi.
Viem, nie je to nic-moc, povedat niekomu, 'nie si v tom sam', cloveku by padli lepsie rady a riesenia. Dnes je ale naozaj na pracovnom trhu vynimocna situacia.

Ale mam v rukave aj jeden tip. Mrzi ma, ze Ta to v knihkupectve vyplasilo. Moj tip je nasledovny: vedel by si, mozno nabuduce, v podobnej situacii, oslovit zamestnavatela, niekoho doveryhodneho z nadriadenych a vysvetlit mu svoju situaciu? Myslim si totiz, ze tvoje negativne pocity suvisiaces diagnozou, len vystupnovala skutocnost, ze je to pre Teba vsetko velmi nove...
Niekedy sa oplati s nadriadenym porozpravat, ked pocitujes tazkosti a vysvetlit mu, preco sa tak citis, ze je to aj diagnozou a tiez tym, ze si novy. A zaroven poziadat o trpezlivost, o sancu. Povedat im, ze to chces nevzdat, ze sa chces naozaj velmi snazit. Ked im svoju situaciu vysvetlis, je totiz mozne aj, ze to ocenia, budu si mozno Tvoju uprimnost aj troche vazit a budu chciet ako ludia mozno aj pomoct. Pomoct tym, ze Ti tu sancu daju. Mozno Ti na zaciatok daju na starost len tie jednoduchsie veci. Nech sa trocha aklimatizujes. So svojim vzdelanim a zaujmami by sa Ti praca v knihkupectve prave hodila a Ty by si sa mozno velmi hodil im.

Ja som pracovala aj v zahanici a tam niekedy ludia o sancu zamestnavatela vyslovene prosia. Mozu byt aj hrozni v tom, co prave robia, ak sa odmietaju nevzdat, pre sefa su zaujimavi. Nikto nespadol do ziadnej svojej pozicie z neba ako hotovy expert. Su ale ludia, napr. ako ja a Ty, co sa svojimi pociatocnymi tazkostami trapia viac, ako ostatni. Ti su potom v porovnani s kolegami vo vacsej nevyhode, to je jedno, ze casto aj teoreticky viacej vedia, skazia im to ich vlastne pochybnosti a neistota.

Tak ale nadalej sa pokusaj, ved to bola iba prva ponuka. Knihkupectvam by som sa na Tvojom mieste vobec nevyhybala. Skusaj dalej. Samozrejme, aj na inych miestach. Nabuduce budes o skusenost bohatsi a ak pridu tazkosti, porozpravas sa s nadriedenym, vysvetlis, preco presne sa Ti zo zaciatku obzvlast nedari, povies, ze diagnoza Ti prave vykon trochu sabotuje, ale ze sa nevzdavas, nech maju trochu strpenia a daju Ti sancu.

Dnes sa uz dokonca niekedy ludia ponukaju pracovat aj zadarmo, pocuvam - teda na zaciatku, kym sa nezaskolia. Taka je praca v niektorych odvetviach uzky profil.

Co sa moze stat, ked im vysvetlis svoju situaciu? Prinajhorsom Ti po case povie, chlapce, nepojde to, aj ked velmi chces, ale vela stastia niekde inde, prid pozdravit, ked pojdes okolo, bla bla... Toto sa Ti mozno prihodi aj par krat, kym naskocis na tento novodoby pracovny trh. Konkurencia je velka, platy casto iba symbolicke, ale ked tam niekto uvidi, ako velmi chces a ako sa snazis, plus ze si od zaciatku otvoreny a hlavne v podstate v mnohom aj kvalifikovany, daju sancu prave Tebe a casom sa tam este vypracujes, schovas mozno par inych aj do vrecka.

Informuj, ak budu novinky. Este mozno aj par krat odniekial zdupkas, ale casom to sam zistis, co tu teraz pisem, ze to proste takto funguje pre mnohych.

A Tvoja diagnoza nakoniec moze byt v niektorych pracovnych odetviach aj vyhoda.... Ved keby si nebol, kym si, mozno by si ani nebol studoval to, co si studoval. A keby si to nebol studoval, asi by sa Ti z knihkupectva ani neozvali....

Tak na to mysli, budem drzat palce!!