schizofrenia

edit: latudu nikdy viac!!!

Ahoj @schizofrenik55.

Vitaj na schizofóre.

Mrzí ma, ako sa cítiš.   Tvoj stav je mi povedomý, nakoľko v niektorých rysoch mi pripomína, ako som sa ja osobne cítil v dobách, keď som mal ochorenie najvypuklejšie. To, že užívaš lieky a navštevuješ psychiatričku, to sa cení – je to skutočne potrebné a robíš dobre, že si na to dávaš pozor. Je zároveň náročné niečo takého poradiť ďalšieho, čo by Ti pomohlo, nakoľko Tvoj stav sa musí v tejto chvíli korigovať najmä liekmi.

Čo sa týka elektrošokov, absolvoval som osobne 2 série v minulosti. Vcelku sa ich až tak báť netreba, robia sa v úplnej narkóze, pričom na mňa fungovali ako akýsi reset. Skrátka akoby sa mi reštartoval mozog, a stratil som niť so svojimi špatnými myšlienkami, ale aj pocitmi a emóciami. Následne v ďalších dňoch a týždňoch som mohol stavať svoje pocity a myšlienky bez toho dysfunkčného negatívneho odpadu, čo vlastne znamená, že moje pôvodné, bludné predpoklady a na nich založené pocity stresu náhle stratili význam. Skrátka zmizli mi z pozornosti a ja som videl veci, svoj život, seba samého inak, v iných farbách, v iných súvislostiach, a to všetko v podstatne lepších, perspektívnejších. Ak si však človek nedá pozor a nepracuje myšlienkovo na sebe, tak sa, žiaľ, vie časom, možno na ploche nejakých rokov, vrátiť do pôvodného stavu. Označuje sa to ako nevýhoda elektrošokov, že ich kladný efekt nevie byť za každých podmienok trvalý. Ale vedia aj tak dosť pomôcť, najmä keď je človek už naozaj v úzkych a nevie sa zo svojich zlých pocitov, myšlienok a emócií vyhrabať ani pomocou liekov. Vtedy má takýto reset význam.

Ďalej, trochu som zhrnul zopár základných, svojpomocných rád, čím by si si mohol skúsiť prilepšiť vo svojej situácii už aj v súčasnosti:

• Dávaj si veľmi pozor na spánkový režim. Zlý, alebo nedostatočný spánok Ti Tvoju prípadnú nervozitu vie citeľne zhoršiť. Ak sa Ti nedostáva dobrého spánku, stane sa to, že ťažšie spracúvaš vlastné emócie, zle sa vyrovnáš s pocitom stresu. Veľmi sa preto odporúča učiť svoje telo líhať večer v rovnakú hodinu a vstávať ráno taktiež v rovnakú hodinu. Stanov si sám pre seba, prípadne podľa podmienok u Teba doma, nejakú jednotnú hodinu, kedy sa, plus-mínus polhodina, budeš cielene snažiť líhať. V tej posteli, v ktorej spíš, pritom cez deň nič iné nerob – rozhodne tam cez deň nelež, nepozeraj z nej telku alebo nesurfuj na telefóne. Ani si tam, ležiac, nečítaj knihu. Mozog totiž miluje asociácie a musíme mu pomôcť, aby si nespojilo posteľ s ničím iným, len s nočným spánkom. Veľmi mu tak uľahčíme prácu a odmení sa nám tým, že keď si do nej vo večernú hodinu skutočne ľahneme, tak prepojenie so spánkom bude mať tak silné a automatické, že nám navodí spánok pri zaspávaní citeľne rýchlejšie, než keby sme ho to takto nenaučili. Rovnako je potrebné vstať v určitú hodinu a nespať dlhšie ako 9 hodín. Ak si unavený z liekov, tak sa dá teoreticky vyspávať 10 hodín, ale už viac naozaj nie. Keď už telo spí 10 hodín, ide o kritický bod, kedy už spánok začne byť paradoxne magnetom na kardiovaskulárne problémy, no v kontexte našej choroby je relevantnejšie povedať, že taký dlhý spánok je zabijak motivácie. Poviem to po lopate – človeka tak veľmi ten spánok upokojí a hlavne uspokojí, že už potom cez deň nemá potrebu a vnútornú túžbu sa o ďalší pocit spokojnosti postarať. Čiže jeho mozog už nepotrebuje ďalší vzrast dopamínu, čo je v tomto prípade kontraproduktívne, nakoľko my ako „majitelia takéhoto mozgu“ to vnímame tak, že nás vlastne už nič nevie v danom dni poriadne baviť, či nebodaj vášnivejšie zaujímať a nadchnúť. Veci sa zdajú planejšie a nenaplňujúce. V takom rozpoložení sa usilovať rozvíjať vlastnú schopnosť sa cielene na niečo zameriavať a o niečo sa cielene snažiť je zbytočne príliš náročné – sami sme si na to totiž pod sebou napílili konár. Takže v skratke – ľahnúť v rovnakú hodinu, vstať v rovnakú hodinu (plus-mínus), nespať viac ako 9 hodín (aspoň nie 10 a viac), pomôcť mozgu si spojiť posteľ podvedome iba so spánkom.
  
  
• Dávaj si maličké ciele, trebárs 2-3 mini-cielíky na deň. Môže ísť napr. o mini-cieľ, že si ráno a večer umyješ zuby. Alebo iný typ hygieny. Môže ísť o spomínané vstanie v určitú hodinu. Môže ísť o mini-cieľ udržať sa v bdení bez šlofíka až do večera. Môže ísť o nejakú drobnú domácu prácu, trebárs ustlanie postele, umytie po sebe nejakého, Tebou použitého riadu, popratanie si nejakých vecí zo stola, či pozakladanie si svojich vecí tam, kde patria. Môže ísť aj o mini-cieľ si prečítať 3-5 strán nejakého textu, ktorého téma Ti môže byť nápomocná, motivujúca, či psychoterapeutická (napr. nejaká svojpomocná knižka, pdf-eko stiahnuté z webu, alebo aj hocijaké self-help články priamo na webe). Dôležité je si tie mini-ciele napísať, vymenovať v bodoch, ohraničiť, aby si ľahko našiel kritérium, ktorý mini-cieľ sa Ti podaril spraviť, a ktorý prípadne nie. A tak si ich akoby odfajkovať. Okrem praktickosti týchto mini-cieľov to celé stimuluje trochu nárast vplyvu dopamínu v hlave, a tým pádom nárast aspoň určitého uspokojenia a dobrého pocitu.
  
  
• Počúvaj na Youtube solfeggio frekvencie. Daj si do vyhľadávania na Youtube slovo „solfeggio“, a tam sú rôzne frekvencie na pozadí veľmi upokojujúcich a inšpiratívnych melódií. Najlepšie skúsenosti mám s 528 Hz, 852 Hz a 963 Hz, ale myslím si, že všetky sú dobré. Je dobré si vybrať také videá, ktoré trvajú veľmi dlho – 3 a viac hodín (niektoré trvajú aj 8 hodín) a zároveň také, ktoré nevydávajú len čisto tón tamtej frekvencie, ale také, kde je tón podprahovo skrytý za upokojujúce melódie. Osobne, keď mi to tu v miestnosti hrá, tak to má na mňa celé veľmi kladný efekt. Upokojuje to, lepšie a efektívnejšie sa mi rozmýšľa a lepšie sa mi spracúvajú vlastné emócie. Tiež myslím, že ma to robí cituplnejším a jemnejším v kladnom zmysle slova. Doporučujem Ti, aby v Tvojej miestnosti, kde prebývaš, Ti to ako podmaz na pozadí čo najčastejšie hralo bez toho, aby si si to nejak musel všímať. A tým, že tie videá sú veľmi dlhé, veľahodinové, tak sa ani netreba starať o to, že by si zakrátko musel klikať na iné video.
  
  
• Spomínal som 2-3 mini-ciele na deň. Okrem nich si dávaj 1 akoby zvlášť mini-cieľ na deň, a to taký, ktorý nejak súvisí s pohybom. Je teraz v Tvojej situácii jedno, o aký pohyb pôjde. Každý sa teraz ráta. Ak zvládaš chodiť von, tak úplne perfektné by boli prechádzky svižnejším tempom (teda tempom takým, akoby si mal niekam namierené, hoci si v skutočnosti robíš len „kolečko“). Aj prechádzka na 20-minútové kolečko je úplne-úplne dostačujúce a super. Ako mini-cieľ je to parádne. Je to však aj náročné možno tiež kvôli tomu, že sa na to treba vychystať (obliecť, umyť a tak). Mne osobne v dobách, kedy som mal ochorenie najvypuklejšie, tak mi aj prechádzky robili problém práve kvôli tej potrebe sa hygienicky na ne vychystať. Vlastne vždy, keď som mal niekam ísť, tak najťažšie bolo sa dať dokopy v kúpeľni a následne sa obliecť. Keď už som bol vonku, tak už to bolo ľahké. Ak sú prechádzky zatiaľ veľké sústo pre Teba, tak naozaj postačí aj 3-4 minútky ponaťahovania sa, základné postrečovanie nožiek a rúk, nejaké ohýbačky, nič náročné.
  
  
• Mini-cieľmi, okrem stimulácie dopamínu a pocitu uspokojenia, si rozvíjaš svoju schopnosť sa na niečo zamerať, niečo si prikázať. Tieto schopnosti sú u nás pacientov, keď máme stav nedobrý, veľmi oslabené, a je dobré si ich preto po maličkých krôčikoch zlepšovať. Dobrou správou je, že sa to naozaj dá, že naozaj náš mozog je kvázi-plastický v tejto veci a vie si aj po strate určitých schopností v dôsledku schizofrénie aspoň do určitej miery niektoré schopnosti späť zotaviť. Ako keď sa človek po mozgovej porážke naučí znovu rozprávať, alebo sa naučí po dlhom skúšaní a jemnom rozvoji citu v prstoch zašnúrovať si opäť topánku. Neuroplasticita sa už chápe dnes ako skutočnosť, pričom hrá v prospech aj nás, schizopacientov. Postupne sa vieš teda opätovne naučiť na niečo zameriavať, o niečo sa snažiť tak, aby si mal späť z toho nejaký dobrý pocit. Myslím si, že kladenie si mini-cielikov, zopár na deň, je k tomu dobrá cesta. A zopár stačí naozaj, aby si išiel na seba zľahka, súcitne.
  
  
• Odporúčam Ti trošku korigovať to jedenie. To, že stále ješ, je prejavom emocionálnej nerovnováhy, a trpím tým dlhodobo aj ja osobne. Je to jedenie zo stresu, impulzívne jedenie na vykompenzovanie nepríjemných emócií, pocitov, myšlienok. Často jeme aj kompenzujúc si stres, ktorý cítime len podvedome a je hlboko v nás v podobe neurózy – vtedy ani citeľne v strese byť nemusíme. Je dobré si číhať toto jedenie a držať ho aspoň v ako-takých mantineloch. Nedávať zelenú každej chuti na jedlo, ktorá sa objaví. Obzvlášť, ak sa objaví večer po 20-tej. Tak ako my schizopacienti máme pôvodne oslabenú schopnosť si niečo prikázať, tak rovnako máme problém si niečo príjemnné, chcené, zakázať. Všeobecne je jedno, aj druhé, problém s vôľou. Ak sa objaví chuť na niečo pod zub, je dobré sám seba aspoň krôčik po krôčiku učiť kde-tu odmietnuť, nedať si. Cieľom je postupne si odvykať automaticky dávať zelenú všetkej chuti, čo nás hocikedy napadne. Aj tým si človek rozvíja vôľové schopnosti a prispieva k ich pomalej a postupnej rehabilitácii, ako som to naznačoval, keď som vyššie písal o neuroplasticite mozgu. Vo veci jedla je možno vhodné si fakt stanoviť limit na počet chodov. Chodom myslím hocijakú sústavu súst, ktorú si v jednom čase človek dopraje. Čiže ak si dáš o druhej poobede horalku, tak to je akoby 1 chod. Ak to máš tak trochu ako ja, tak tých chodov, ako som ich teraz definoval, možno máš aj veľa, trebárs 7 až 10 denne. Ja áno, lebo okrem tradičných piatich „sústav súst“ zobem kde-tu hocikedy hocičo. A teda pointa je, že si ten počet chodov musíme nejako limitovať – umelo si v rámci rozvoja vôľových schopností a snahy nepribrať príliš rýchlo a príliš veľa stanoviť maximum chodov trebárs na tých 7, alebo 6. Aby to malo nejaké hranice a nebolo to bezuzdné. Ide aj o pocit kontroly nad svojim režimom, nad svojimi dňami. Pocit kontroly je všeobecne kladný faktor pri prežívaní našich ochorení – súvisí aj s myšlienkou pevného režimu dňa, ktorý sa neustále nám schizopacientom odporúča.
  
  
• Ak máš aspoň trochu rád surfovať po webe a len tak si čítať články, na ktoré sa náhodou preklikneš, či ktorých titulky Ti akurát skočia do očí, tak toto samo osebe stačí ako predpoklad, že by Ti mohlo fungovať doporučenie si googlovať rôzne rady, ako si sám sebe pomôcť psychicky a emočne. Aj na slovenskom webe je už dosť webstránok, ktoré rôzne svojpomocné rady a články píšu. Netreba sa ani báť explitcitných motivačných článkov – nie každý je „na spôsob amerického sna“, teda „výkon, úspech, peniaze“. Je veľa takých, ktoré sú o normálnom živote a o tom, ako ho dobre žiť, ako ho dobre zvládať so všetkými jeho dobrými i zlými stránkami. Také mne osobne veľa pomáhajú a trúfam si povedať, že mi výborne vynahradzujú reálnu psychoterapiu v podaní nejakého psychológa, ktorú už v skutočnosti viac rokov nenavštevujem. Odporúčam Ti práve také články a texty googlovať – aj schizopacient tam nájde všeličo užitočné, čo vie uplatniť aj on vo svojej situácii.
  

Zatiaľ mi teda, priateľu, napadli takéto rady. Sú len doplňujúce k Tvojej oficiálnej farmakoterapii. Tá zostáva naďalej kľúčová, a to, že si pomáhaš aj výživovými doplnkami, ja osobne vnímam pozitívne. Mne v tejto oblasti pomáhajú najmä omega3-mastné kyseliny, ale beriem aj probiotiká, multivitamínovú tabletu (obsahujúcu aj minerály a stopové prvky), a tiež samostatne D3. No isté dve knižky o depresii, čo som čítal, odporučili jednotne najmä tie omega3-mastné kyseliny, tak tie z vymenovaných doplnkov vnímam ako pre seba najpotrebnejšie.

Držím Ti moc palce, myslíme na Teba.

S úctou
matej

dakujem za dlhu odpoved urcite si to precitam dakujem

pekne napisane

tie "ocistne frekvencie" by som ale velmi schizofrenikovi nepustal..mozu dost tlacit na sugesciu a podla mna su to nezmysly (oprava DNA atd..), kedze v kazdej hudbe sa nachadzaju vsetky pocutelne frekvencie.
Ohladom ukludnenia ale mozu fungovat, kedze ta hudba je dost monotona a pokojna.

Este doplnim ze namiesto jedenia 5x denne by som skusil jest len 2x denne v kratsom okne, napr. 16/8. Vid intermitten fasting.
Peace

Ono je viacero krokov, ktoré prospievajú ku duševnej pohode. Skús si dať, ako bolo spomenuté nejaké ciele. Môžu byť kľudne aj väčšie a viacero. Skús popremýšľať o tom, že čo bavilo ťa v minulosti a skús sa tomuto venovať. Neverím tomu, že nemáš resp. si nemal žiadne koníčky. Každý z nás, čo tu sme máme nejaké tie koníčky a práve tie nám pomáhajú v dobe temna. U mňa sú to šachy, šport, filmy či priame športové prenosy. Niektoré som musel teraz obmedziť, lebo nemôžem ich robiť kvôli súčasným opatreniam. Ja som chodil napr. na šachové turnaje, do fitness centra, športové podujatia v meste. Našiel som si už náhrady. Ty môžeš mať kľudne iné vecí, ktoré môžeš mať rád. Napr. máš rád ručné práce a si zručný tak môžeš skúsiť si niečo vyrábať napr. niečo z dreva či iných materiálov. Prípadne ak na to nemáš, tak môžeš robiť rôzne duševné vecí napr. máš nejaký obľúbený predmet, čo si mal v škole? Čo tak skúsiť sa mu venovať a zlepšovať sa v ňom. Tých vecí je pomerne veľa a stačí sa zamyslieť..

edit: latudu nikdy viac!!!

edit: latudu nikdy viac!!!

Pocul som velmi dobre pomaha aspon hodinu po prebudeni neist na mobil, pc. Suvisi to s plynulejsim prechodom z povedomia do vedomia a ma to dost benefitov.

len chcem napisat ze vsetky tie alebo vacsina zlych veci co som pocitoval som mal z lieku Latuda, davajte velky pozor neberte ten liek, ten liek by nemal byt schvaleny na predaj davajte velky pozor!!!!! som chcel spachat samovrazdu z toho lieku(pre velky nepokoj, nevydrzite sa nehybat, ostat v pokoji)
latuda a parnido, invega su najviac akatizicke(akatizia) lieky neberte ich, aj ine lieky maju nepokojne ucinky ale o tych troch viem ze velmi

Ahojte, mám 16 a mám schizoafektivnu poruchu už je to rok čo s nou bojujem a stále neviem poriadne čo to je tak či by mi niekto nepovedal. Mám otázku môžem mat aj schizofréniu ak počujem hlasy v hlave akože vnútorne hlasy len mi prídu reálne, čo myslite vy? Ďakujem predom za odpobed

Nič iné ti neostáva len ich ignorovať a rozpúšťat do éteru. Najlepšie to dosiahneš meditovaním. Sedenie asi tak na pol-hodku. Najlepšie ráno po prebudení. Záleží len od teba, ako ťa budu hlasy a slová od meditovania odhovárať. Jednoducho všetky myšlienky ignorovať a byť nezaujatým svedkom pozorovateľom tíchto myšlienok. Po roku, dvoch intezívneho sedavého meditovania, sa môžeš hlasov a slov zbaviť. Síce budú, ale budú už transformované na Nič.

edit: