Ako sa dnes máš? 8

Ahojte

no mám sa tak povediac dobre...vsetko je dobre...dufam ze aj zajtra bude vsetko dobre...uz mi ani to počasie až tak nevadí...v zmysle ze mi nevadilo ani tak....myslim horučava to mi nevadila....skor cestovanie v rozhoručenom autobuse..je niečo hrozne...hlavne ked je otvorené len jedno okno...ako to som tak cestovala minuly tyzden...a v autobuse neskutočne teplo a nie je ani kde sedieť...tak len na vysvetlenie horucavy...ako tak obycajne je horuco ale da sa to ...no ako vravim saunu nemusim....aj som rozmyslala presne o tom ze len nie sme na take horucavy zvyknuty....teda ze po minule roky v taky cas este taka horucava nebola....tak oteplovanie je značné...no ta tak...
Dnes sme pozerali futbal...aj ked to bol dost dlhy zapas...a no slabší sme teda boli.....
Neviem co napisat...nechcela som pisat o priberaní ale vazila som sa a nechudnem ale priberam....uz asi aj zo vzduchu...ta tak....
Ako sa citim?....no dobre aj po fyzickej aj po psychickej stranke.....
Co sa toho stretnutia týka...tak tento tyzden sme sa dohodli ze sa teda stretneme...uvidim no nejako zatial nemam ani nalezitu tremu ale tak je este cas na to si myslím...

Prajem pekny zvyšok večera...

Ahoj Mischelll,
veru, ani ja nepokladám tieto teploty ako veľké plus. Vlastne píšeš, že dobre, priznám sa, že vyššie teploty pre mňa nie je to pravé. U mňa s hmotnosťou asi tak, že ani neviem, trochu sa toho váženia akože aj bojím, ale snáď... Inak držím palce nielen na tom stretnutí s fešákom, aby to dopadlo podľa Tvojich predstáv.

.................

Ahojte,
dnes som sem už do témy písal, ale mám chuť ešte relevantnejšie prispieť, aby to nebolo len o tom, že som najmä pospával. Teda okrem toho som sa už konečne trochu prebral a aspoň som vybehol do supermarketu, kde boli prekvapivé rady, lebo každý chcel nakúpiť pred futbalom. Domov som to stihol a neskôr ma mrzela prehra. Potom som sa "prešmatlal" až teraz do noci. Bolo tam zahrnuté akp., trochu čítanie, večera, zase futbal, celkovo viac telky a cigariet ako by som si prial. Teraz to tu asi už povypínam a hor sa driemať, či dokonca aj spať.

Dobrú noc priatelia... Tuto

Ahojte kamaráti,
dnes sa mám tak akosi, ani neviem. Ráno som vstal pekne na lieky, a že si na pol hodinku zdriemnem, ale "trochu som to prešvihol", a ani sa nepýtajte, kedy som vstával. Ani som sa nenazdal a už som bol na záhrade. Tam bolo fajn, slnko nepieklo, dalo sa robiť. Príliš som to nevyužíval a pracoval som len na maličkostiach, teda oproti otcovi. Po príchode domov som zjedol ľahkú večeru a zavesil sa sem. Trochu ma rozhodilo, že som stretol bývalú riaditeľku z práce. Nejako sa dlhodobo cítim akýsi neschopný ohľadom zamestnania a dosť ma to trápi.

Zdravotne únava, naskočila úzkosť, pasivita, precitlivelosť v zmysle strachov a ostatné je najmä v úzadí (drobnosti).Dúfam, že večer sa to bude meniť k lepšiemu.


Verím, že vám je aspoň dobre a istotne napíšte, ako sa máte. S pozdravom Tuto

Ahoj Tuto. Som sa Ťa chcel už dlhšie spýtať: Akého charakteru alebo pôvodu sú tie strachy? Ide o strach z ľudí, z otvoreného priestoru ulice, z toho, kto si čo môže o Tebe myslieť, alebo to je strach trebárs z budúcnosti, z obmedzeného potenciálu pracovať? (možno som sa Ťa to už pýtal, ak hej, tak sa ospravedlňujem   ) Teším sa inak, že máte tú záhradu, fakt to vyzerá na fajn koníček či už Tvojich rodičov, alebo aj pre Tvoj voľný čas. Tým, že tam je vždy kopec roboty a stále je čo robiť, tým sa človek dokáže ľahko zamestnať a prečistiť si hlavu. Aspoň ja si obvykle čistím prácou hlavu, t. j. keď v nej nie som, alebo keď nie je na pracovisku čo robiť, tak idú okamžite na mňa chrústy, teda ťaživé myšlienky a "hlboké zamyslenia". Možno aj preto ma baví chodiť do tejto práce, lebo sa akosi cítim zaneprázdnene a zaneprázdnenosť má u mňa pozitívny efekt aj na chudnutie (ani nepomyslím jesť), aj vzťahy, aj na sociálne interakcie, aj na otupenie vlastnej úzkosti, ako aj na spomínané prečistenie hlavy. Preto ak nemáš zatiaľ ( ) zamestnanie, tak sa veľmi rád subjektívne dívam na to Tvoje (Vaše) záhradovanie. Vidím tam skutočne Tvoj potenciál sa angažovať a aktivovať. Zároveň nevadí, ak si iba odpočíval a čítal si, aj tak to je celé veľmi kladné. Možno akurát nebola potreba alebo príležitosť, určite keď bude aj počasie vyhovujúcejšie, tak som si istý, že nemáš problém vypomáhať. Takže chcem povedať: Palec hore!

Mischelll, ahoj. Prajem Ti mnoho zdaru a hlavne taký ten pohodový, nenútený a klasicky normálny rozhovor na tom stretnutí. Hic ani ja nemám rád, a v dopravných prostriedkoch to býva sila. Som rád, že sa máš dobre. Viem, že si mala zlé obdobie, keď si musela odísť z tej práce, a taktiež keď si mala problémy so sestrou. Ale inak evidujem, že sa máš dlhodobo veľmi stabilne. Máme rovnaké diagnózy (F20.5), zdá sa, že do tejto reziduálnej schizofrénie psychiatri hádžu všetkých schizoafekťákov a schizofrenikov, ktorí kedysi mali normálne psychózy a emočno-náladové poruchy, ale v súčasnosti sú už najmenej 2 roky bez psychiatricky relevantných problémov. Boli sme do tohto vreca hodení spolu. Podľa štatistík sa jednej tretine rezíďuákov už navždy polepší, jedna tretina je opäť prediagnostikovaná časom naspäť na schizofréniu alebo schizoafektívnu poruchu, pretože im príde relaps. A jedna tretina má zas doživotne značné mínusové symptómy. Prajem Ti, aby nám F20.5 prischla už navždy, respektíve aby sme patrili do tej prvej tretiny, ktorí už zostanú relatívne "stabilní" (hoci pod liekami žiaľ).

Dzuli, ahoj. Doporučoval by som Ti nezostávať dlho "doma" bez zamestnania. Čisto psychologicky to má na človeka skôr negatívny dopad z hľadiska niekoľkomesačnej perspektívy. Ale chápem určite, že to nemáš ľahké si zvoliť nové smerovanie a ponuky práce tiež nie sú vždy po chuti. Preto toto moje radenie ber len zľahka, jedným okom dnu, druhým okom von. S radosťou čítam o Tvojom športovaní. Ja sa ešte neviem k tomu nejak dokopať a počas horúčav mám ešte mocnejšiu tendenciu k umenšeniu pohybu. Mnoho ľudí cez leto pohybovo ožíva, ja paradoxne cez leto lemraviem a až cez zimu sa začínam prebúdzať k cvičeniu. Prajem Ti príjemnú rozlúčku so školákmi a kolegyňami. Čo sa týka rozprávania kolegom o tom, "čo Ti je", radil by som zamlčovať a zľahčovať. Ja napríklad v práci tiež zamlčujem. Najlepšie je to nejak podať výhovorkou na niečo fyzické, alebo ak by nebol problém v chorobe, tak potom by som prípadne syndróm vyhorenia spomenul aj otvorene. Ani by som to nemusel vravieť otvorene ako vážny problém, skôr by som to zľahčil, možno zahral do žartu, aby kolegovia nenadobudli pocit, že som chorá/ý, ale skôr len aby vedeli, že už prišiel čas sa trochu v živote posunúť, skúsiť niečo nové, ďalšie, uplatniť sa aj inak. Drž sa, Dzuli, všetko dobré Ti prajem!

Ahojte priatelia.

Dnes hodnotím stav na 1-. Mínusko dávam iba kvôli občasnej náladovosti, občasným pocitom viny a kvôli sporom s otcom. Inak deň prebehol dobre. V práci ok. Včera som sa prebral z mrákot pasivity až niekedy okolo tretej poobede, kedy som začal zametať byt, a potom som dokončil seminárku školiteľovi. Čakám teď na vyhodnotenie - ak to nebude chcieť prepracovať, tak by to malo byť už na tento semester, ako aj celý tento ročník, všetko.

Nálady boli rôzne, ale sumárne prevládali dobré stavy. Únava sa dostavila až teraz večer, akurát som dopil kávu, a popíjam Pepsi Light. Vyzerá to, že si pôjdem niečo čítať a pomaly sa poberiem spať. Ráno vstávam k zubárke, ide mi vylúpnuť kostičku, trčiacu z ďasna. Už mi to raz robila a nebolelo to, dáva anestéziu. Potom ešte idem očnej na výročnú kontrolu. A potom do práce a potom zas prídem domov, budem doma a zas si pôjdem čítať a nato zas spať. Tož môj utorok.

Prajem Vám, priatelia, aby ten utorok Váš bol príjemný, pokojný a podľa Vašich želaní.
S úctou
Matej

Ahoj Matej,
som rád, že sa Ti tak darí, dokonca by som mohol napísať, že i tá pasivita možno hrala úlohu ako zaslúžený odpočinok. Podľa mňa je úplne perfektné, že to takto máš.

Pýtal si sa na tie strachy, teda nie fóbie. Čoraz častejšie sa mi ťažšie prekonáva ísť niekde medzi ľudí, ale čím viac to naťahujem, len sa to zhoršuje. Mali sme tu v meste takú akciu, kamarát ma dosť prehováral zabaviť sa. Bolo to tu "pod nosom", ale absolútne ma neprehovoril, lebo mi ani predstava byť v dave jednoducho "nevoňala". Niečo obdobné je to aj napr. so supermarketom, ale to sa už fakt snažím prekonávať, lebo to má potenciál ako som bol v minulosti ta tam... V úplnej pohode je záhrada, ale už i preprava tam... Bojím sa, aby sa mi to nejako vážnejšie neotočilo. Okrem toho mávam odkloniteľné nálady, tu však stačí napr. telefonát so známym a a je to OK. Únava a pasivita, akoby išla "v ústrety" strachom Ešte stále to všetko nie je úplne "v zadku", tak verím, že sa nejako dám do kopy.

Štve ma, že som si toho viac sľuboval od toho depotného Haloperidolu, že to je taká "pecka", že ma dlhodobo udrží, ale zdá sa, že je to len záťaž navyše plus sa s tým vezie depotne aj 1-0-1 Akineton. Slušne povedané ma to poriadne hnevá. Pomáha mi čítanie, NB aj TV a ako top je byť medzi známymi ľuďmi, alebo ich aspoň počuť (...Zello), prípadne aj toto fórum.

Dík za záujem Matej. Nech sa Ti darí. Tuto

Tuto, nevedel som, ze aj Ty mas taketo problemy. mam to podobne ako Ty a Matej. mne uz bolo viackrat povedane, ze mi to v urcitej intenzite zrejme zostane. robi mi teda problem kdekolek mimo bytu ist. v poslednom case ma to ale akosi trochu menej trapi.

drzim nam palce, nech to aspon nejde k horsiemu.

Ahoj opadané lístie!
Býva to taká klasika. Súvisí to z príchodom skôr depresivity, či nábehu do nej, alebo takpovediac pasívnejšej fázy. Poslednú hospitalizáciu som mal s tým, že vlastne toto trvalo dlhšie a už som nevedel čo robiť. Inak, tak je leto a zdravotne ma to pomerne často "pokýve". Našťastie viem, že to bude ok. Dík za podporu, držím palce. T.

Ahojte ľudkovia,
tak dnes sa mám v celku dobre ...som hlavne rada, že mám za sebou návštevu pracoviska a dovybavovanie nejakých drobností. Bola som aj na kontrole tak stav nezmenený, teda medikácia ostáva tak ako bola. Od rána som bola teda na"cestách" tak som aj trocha unavená ...ono aj cestovanie busom vie unaviť dosť. Keď som bola na pracovisku tak našťastie nepadla otázka typu "čo ti je? " ale skôr ako sa mám a či mi je lepšie.... ono pravdou je, že vyzerám v pohode ako by mi nič nebolo a tak, tak som len stručne odpovedala že dá sa a že je to lepšie ...... tak som sa s niektorými hlavne kolegynami rozlúčila ale z niektorých som mala pocit že si v duchu myslia ,že šak ti nič nie je simuluješ ale tak môžem sa na to vytoto... s tým nič nenarobím.

Matej,
ďakujem, že mi držíš palce s cvičením, no naozaj to až tak veľmi nepreháňam, ale aj doktorka mi povedala, že by som si mala presne stanoviť kedy čo budem robiť, aspoň deň. Tak si dám záväzok, že dvakrát do týždňa pôjdem plávať ...a ten aerobik aspoň dvakrát tiež a do toho nejak pridám bicykel.
Čo sa týka Tvojej rady ohľadne práce plne si to uvedomujem a aj s tebou súhlasím .... už to aj začínam pociťovať trocha že leniviem, ale niečo sa mi začalo rysovať tak uvidím ako to dopadne.

Inak ešte by som chcela napísať, že ja som kedysi tiež mala takú sociálnu fóbiu, ale po prvom roku na VŠ to zo mňa opadlo....ale aj teraz mám občas trocha strach z nového prostredia a nových ľudí, ale myslím, že to máva každý. Je to sila zvyku. Vonku až tak veľmi nechodím, len ak tak ku starkej a prejsť sa trocha....Ľudí mám ale v globále rada a vás tiež lebo ste všetci skvelí a jedineční.... Každý z vás sa určite snaží, bojujete a to je super ....ešte raz veľká vďaka za toto fórum, kde človek naozaj zistí, že so svojím "trápením" nie je sám a nájde tu povzbudenie a podporu

Priatelia,
potrebujem to niekam napísať,
dušu mam doráňanú, pociťujem kokteil ľutosti a bezmocnosti, prudký pokles pocitu spokojnosti so životom z 9 na 3. Z mysle musím vypustiť vlastného muža, aby som sa vôbec upokojila, dokázala fungovať a cítila sa lepšie. Pri myšlienke na akúkoľvek komunikaciu s ním mi je do plaču a opantáva ma spomínaná bezmocnosť vzhľadom na to, že on mi má byť najbližšie. Náš vzťah dostáva zabrať.
Prestala som s ním na čas komunikovať, potrebujem sa ukludniť, vratiť sa do rovnovahy, a tak si ordinujem hlavne pokoj, spánok a Magne B6.

Ahoj regina,
verím, že po odpočinku sa Ti záležitosti budú zdať už v lepšom svetle. Prajem Ti, aby sa toto všetko dalo čo najviac do poriadku a bola si čo najskôr v pohode.
Tuto

Ďakujem,
Tuto, za povzbudivé slová.
Dnes som vela pospavala a moja psychika už nie je taká labilna jak zrana. Ráno a vcera večer som už nebola schopná žiadnej komunikacie, musela som mu prestať dvihat telefon, vypnuť chat a požiadať ho o pokoj. Syn, keď ma plačúcu nad vlastnou bezmocnosťou objímal, povedal, že ho mam jednoducho postať do riti, že by možno pochopil.