vztahovacnost

nikto nevidí do mňa, tak ako ja nevidím do neho. to, že sa na mňa pozrie nenávistne nejaký cudzí človek, alebo niekto koho poznám si vôbec nevšímam. občas mám pocit, že by som o tom mal porozmýšľať, ale je to jedno. môj faker je oveľa viac ako niečie zlorečenie o mne, ktoré možno ani neexistuje.

Som na tomto fóre nový a 1. termín u psychologičky mám až o mesiac, tak vás chcem poprosiť o vyjadrenie, názory, čo si myslíte o mojich nasledujúcich "stavoch"...

Ja som bol vždy viac vzťahovačný ako je normálne, ale v posledných mesiacoch sa to radikálne zhoršilo. Vždy. keď idem po ulici a počujem smiech, automaticky to znamená, že sa ľudia smejú na mne. Keď sedím v električke a niekto si sadne predo mňa, ale až na 2. miesto (čiže nás od seba delí 1 sedadlo), rozmýšľam, či nesmrdím alebo nevyzerám zle... Raz bola v električke tehotná žena (alebo iba tučná ???) a pár sekúnd po tom, ako som sa na ňu pozrel, otočila sa mi chrbtom - zase zle. Preto chodím do mesta najradšej skoro ráno alebo až večer, keď je už tma - jednoducho, keď je menej ľudí. Cesta domov mi trvá asi o 10 min. viac, lebo chodím bočnými ulicami. Ale najhoršie je, že keď som s kamarátmi, stále rozmýšľam, čo si o mne myslia a každú blbosť si preložím ako 100 násobne dôležitejšiu. Napríklad môj najlepší kamoš mi raz prezradil heslo na svoj e-mail a pár dní potom, ako som sa tam pokúsil (zo zvedavosti prihlásiť, zistil som, že si to heslo zmenil. Potom som mal z toho celý deň depku. A podobné situácie sa mi stávajú takmer každodenne. Moji najbližší kamoši už presne poznajú tie moje "čudné nálady" a "čudné pohľady" . A potom mám doma strašné úzkosti a depresie, že ich kvôli svojmu správaniu stratím, tieto úzkosti sa potom premietajú aj do mojej komunikácie s nimi a začarovaný kruh pokračuje ďalej...

Držte mi palce, lebo neviem, či ešte vydržím čakať celý mesiac na tú psychologičku....

Ahoj gnoll,
veru nemáš to ľahké. Skús vydržať do toho termínu a keď k tej psychologičke pôjdeš, povedz jej čo najúprimnejšie všetky tieto veci. Možno ťa pošle aj k psychiatrovi, aby Ti pomohli nejakými liekmi. Hlavne ak usúdi, že sa jedná o symptómy nejakej vážnejšej diagnózy. Ale nechcem strašiť. Nevzdávaj sa a bojuj, požiadať o pomoc je najlepší prvý krok, aký si mohol spraviť. Prajem Ti veľa šťastia

Ďakujem ti, psychojane, za odpoveď a ak sa vyskytne niečo zaujímavé, napíšem, ale v každom prípade určite dám vediet, čo bolo u psychologičky, píp. akú diagnózu mi určila (to do tohto fóra určite patrí - kvôli úplnosti). nerobím si ilúzie, som pripravený aj na lieky, hlavne nech mi tie blbé stavy vyliečia...

som excentrik a robím veci, ktoré extrémne priťahujú pozornosť okolia, pritom som od svojich 14 vzťahovačný. tento paradox ma neprekvapuje, pretože paradoxy súvisiace so mnou a mojou chorobou sú jej základným prvkom.

Ahoj gnoll,
možno ide len o symptómy depresie. Strach, úzkosť a vzťahovačnosť sú v tejto diagnóze prítomné. Ľahko sa môže stať, že Ti k tomu pribudne sociálna fóbia. Nechaj sa dôkladne vyšetriť a buď otvorený. Podľa toho, čo opisuješ, by som to tipoval na slabšiu dávku antidepresív. Práve tieto lieky však nezaberajú rýchlo, ich nástup je pozvoľný a trvá dlhú dobu, kým zaberú úplne.

Vítam Ťa na fóre, cíť sa tu dobre.
Tuto.

Ďakujem ti, Tuto, za názor, dúfam len, že ma tie prípadné antidepresíva nebudú príliš unavovať, lebo študujem 1. ročník na medicíne a všetci vieme, aké je toto štúdium náročné....

Ahoj gnoll,
antidpresíva obvykle nemajú vplyv na únavu, skôr naopak. Nemusíš sa obávať takýchto účinkov, na druhej strane môžeš byť z tých, u ktorých sú prítomné nežiaduce účinky. Preštuduj si príbalový leták.

Tuto, ale pri serotoninových AD je únava bežná, hlavne zozačiatku. A niekedy aj dlhšie.

Ahoj =W=,
je to vcelku možné.

Čo mám skúsenosti s antidepresívami, tak v oblasti únavy som nikdy nepocítil zmenu k horšiemu. Bral som toho nabohato vzhľadom na bipolárnosť. Ja teda na vlastnej koži neviem o takýchto účinkoch. V začiatkoch hospitalizácii, keď mi ich nasádzali, spravidla bola aj kombinácia iných medikamentov, takže v tomto som si nie moc istý. Ambulantné zmeny AD prebehli u mňa bez akýchkoľvek nezvyčajných účinkov.

Tak to máš dobré, Tuto, lebo ja som pri serotoninových AD mal poriadne útlmy. Kým som bral zyprexu tak to bolo dvojnásobné, to som spal väčšinou vkuse. Potom som mal jeden čas problém s tým, že na prvých 3 hodinách v škole som nedokázal bdieť, bol to hrozný pocit, keď sa ti oči samé zatvárajú a hlava ti padá a ty musíš dávať ešte aj pozor. Lial som do seba hektolitre kávy každú prestávku a keď som ten každodenno-ranný útlm prekonal, zväčša po tej tretej hodine, celé poobedie a večer som bol aktívny. Ale bolo to nepríjemné.

Chcel by som reagovať, resp. nadviazať na svoj vyššie uvedený posledný komentár + trochu sa zdôveriť, ak dovolíte. Psychologičku som musel zrušiť a urgentne si vybaviť inú, ktorá nemá čakaciu dobu 1 mesiac. Rozsah a hĺbka mojich "vzťahovačností" sa totiž zväčšili, následkom čoho som takmer stratil svojho najlepšieho (v podstate, jediného) kamaráta (a možno naozaj stratil, čas ukáže). Povedal som totiž niečo pervérzne o jeho frajerke, čo sa na mňa vôbec nepodobá a sám nechápem, ako som to mohol povedať. To bola zrejme posledná kvapka po mesiacoch a mesiacoch, čo som im takmer vždy znepríjemnil spoločne strávený čas (následkom mojej vzťahovačnosti), keď sme boli s ďalšími kamarátmi spolu, príp. iba my traja. Dokonca ma označil za blázna (vraj mi už "poriadne je*e"), čo ma dosť vzalo. Ale k tej psychologičke: zatiaľ iba 1 sedenie, prebrali sme iba moje depresie a úzkosti + triedil som také kartičky s výrokmi na SÚHLASÍM a NESÚHLASÍM kôpku. O mojej strašnej vzťahovačnosti som jej ešte nepovedal. Problém však je, že v tom, čo mi za tú hodinu hovorila, som našiel kopec narážok a dokonca zopár urážok a osobných útokov na moju osobu. Zapísal som celú A4 týmito úvahami, aj so zhrnutím, že čo si myslím, že si o mne myslí. Písal som to s rozhodnutím, že jej to ukážem, ale teraz neviem. Čo ak mám pravdu - v tom prípade neprizná, že si o mne myslí, že som namyslený kretén. A ak pravdu nemám, neviem, čoho sa bojím viac - toho, či ju náhodou neurazím alebo toho, čo mi na to povie. Uvidíme, možno to poviem až o 3 týždne psychiatrovi, keď mi bude predpisovať lieky na depresiu.... That ´s all folks !