Boj so sebou a s diagnózou

@edky Některá schizo-onemocnění často vznikají jako následek stresu. A ten stres ani nemusí být příliš velký z pohledu druhých lidí; záleží na tom, jak je daný člověk psychicky křehký. Třeba já jsem onemocněla paranoidní schizofrenií jako následek stresu po porodu. Zrovna tak znám schizofreniky, kteří onemocněli následkem stresu kvůli špatným vztahům v rodině atp. Znám i jednu paní se schizoafektivní poruchou, kterou dostala jako následek boreliózy po kousnutí klíštětem.

Mne osobne nepomohol zakaždým stres. V 3. ročníku VŠ som ochorel počas skúškového obdobia, ktoré som veľmi nedával. Potom som vyskúšal novú VŠ, kde som urobil bakalára. Potom som išiel inde na inžiniera, kde počas posledného skúškového obdobia ing. stupňa som zlomil nohu. To má druhýkrát položilo. Lebo rehabilitácia bola veľmi ťažká a navyše som chcel doštudovať neskôr tú jednu jedinú skúšku čo mi chýbala, ale nedarilo sa mi to už. Vyčerpal som sa až príliš. Potom prišla ešte depresia. Prakticky sa mi strieda to dodnes, že mávam depresie často, kedy nedokážem nič robiť a je to silnejšie ako ja... Neviem však, či môžu byť časté depresie pri našej diagnóze....

@motylek - presne, mne sa to spustilo po borélióze a tým, že som denne popíjal alkohol, plus stres do toho…

@kimi2028 nemáš náhodou bipolárnu poruchu, alebo mániodepresiu? keď to čo opisuješ skôr sedí na to…depresie pri schizofrénii nezvyknú byť ak nemáš práve zlé obdobie, alebo iný dôvod čo by aj bežný človek dostal depresiu, aspoň teda tak súdim, čo som si študoval doposiaľ…

U mňa stres zo školy a pôrod, vybrala som si ťažkú školu matfyz, to proste nešlo aj tehotenstvo a súčasne matfyz, aj keď hlavu na to mám, s malým a psychickými problémami som vydržala rok a pol študovať a potom v priebehu roka 3 hospitalizácie a nediferencovaná schizofrénia

@edky Mám dojem, že alkohol ti schizo-nemoc nespustí. (Opravte mě někdo, jestli to není pravda, protože si tím nejsem stoprocentně jistá.) To se ti spíš spustilo jako následek boreliózy.

@edky mám diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu a tá mi skutočne 2x sedela. Mal som hlasy a bludy. Neskôr mal som aj postschizofrénnu depresiu. Neviem však, že ako často môže byť depresia pri našej diagnóze. Tiež skúšal som aj antidepresíva, ale mne vôbec nezaberali... Čiže ochorenie z kategórie depresiu nemám asi samo o sebe. Nie som odborníkom...

@motylek - práveže podľa uja Google sú drogy a alkohol najčastejší spúštač schizofrénie, bohužiaľ…u mňa to bola kombinácia s boreliózou, ktorá to spustila celé a teraz som tam, kde som 🥹

@edky treba sa s tým zmieriť a užívať liečbu a zmeniť životný štýl, pomalšie tempo, žiadne vymetanie barov, to ti len pohorší stav

Len samotný alkohol by nemal byť schopný vyvolať prvú epizódu schizofrénie. Ďalšie epizódy vyvolať už môže, keďže na tie naše lieky sa nehodí veľmi alkohol... Môže byť kombinácia alkoholu a liekov nebezpečná...

Nenapíšem novinku, len krátke zhrnutie, čo som postrehol počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, v liečebni či v ambulantnej sfére.
Vieme, že schizofrénia je multifaktoriálne ochorenie, jednoducho povedané "z každého rožka troška" má podiel na jej vznik a priebeh.
Najvážnejšími faktormi sú nepochybne ťažký akútny alebo chronický stres (napríklad náročné študijné obdobie na VŠ) v spojení s deficitom spánku (!), zlá životospráva, nadmerné užívanie alkoholu alebo drog, závažná genetická predispozícia v rodine, ťažké a neraz traumatizujúce detstvo (hlavne v ranom štádiu, keď sa formuje osobnosť), nezhody v partnerskom vzťahu, ťažké infekčné ochorenia a podobne. Osobitnú kategóriu tvorí u žien popôrodná depresia, ktorá môže vyústiť do život ohrozujúcej laktačnej psychózy.
Čo sa týka samotného nadužívania alkoholu/psychotropných látok, všeobecný konsenzus je taký, že v prípade prepuknutia psychózy výlučne na základe toxikománie, by sa mala diagnostikovať prioritne psychotická porucha v dôsledku zneužívania návykových látok (abstinenčný syndróm a psychotická epizóda sa neraz môže manifestovať ako prepuknutie
schizofrénie, avšak pri podávaní AP dochádza k rýchlej reakcii na liečbu a ku skorému odozneniu symptómov, hoci môžu v menšej miere pretrvávať). Všetko opäť závisí od uhla pohľadu, pretože diagnostika nie je vždy ľahká, hlavne ak pacient nespolupracuje, a môže napríklad jeden lekár zadefinovať stav ako akútna psychotická epizóda, ďalší nediferencovaná schizofrénia a iný schizoafektívna porucha. Zažil som opakovane pacienta v mojom veku na akútnom, ktorý verte-neverte neprehovoril ani slovo! Iný zas odmieta psychologické vyšetrenie, ďalší disimuluje (vedome tají) príznaky, iného by najradšej liečila rodina a poskytuje zavádzajúce informácie... 
Tak či onak, liečba je de facto rovnaká.
Na to nadviažem práve skúsenosťou z poslednej hospitalizácie, keď som mal na izbe VŠ vzdelaného pána vyššieho veku, ktorý mal byť preložený do liečebne. Cez deň som na ňom nepozoroval žiadne výrazné prejavy choroby, horšie to bolo v noci, keď často schádzal z postele, blúdil po chodbách a často ležal pri posteli - niekedy som ho za noc dal naspäť ľahnúť i 5x. Zhodou okolností ma poprosila sestrička, aby som jeho prekladový spis zaniesol ku psychiatričke, kde bola diagnóza -  paranoidná schizofrénia. Na druhý deň bola primárska vizita, kde sa podrobnejšie venujú pacientom, priebehu liečby a ďalšej vyhliadky. Zhodou okolností ju viedla už na pohľad nepríjemná zastupujúca prednostka, ktorá stroho na pána zareagovala: "Viete dobre, z čoho to všetko máte, že? Z alkoholu!" Za mňa vyslovene neprofesionálne správanie, našťastie dlho sa tam "neohriala". 
Vtedy som sa podobne zamyslel, či danú dg. vyslovene vyvolal alkohol, teda jeho nadužívanie, respektíve či to bolo skôr v spojení s inými problémami, to už som sa nedozvedel.
Podobne som sa stretol na otvorenom oddelení s inteligentným VŠ vzdelaným chalanom, ktorý, žiaľ, veľmi holdoval marihuane (za mňa to isto nie je tzv. ľahká droga), ktorá ho časom uvrhla do schizofrénie. Dokonca ešte počas voľného režimu si zadovážil jointa, čo však bolo na ňom evidentné, požiadali od neho moč (bol pozitívny na THC), a tak ďalší deň smeroval v sprievode ošetrovateľov na akútne oddelenie, bol totálne mimo.
Ako ste tu viacerí poznamenali, k našej liečbe a celkovo ku všetkým duševným chorobám je absolútne nevhodné požívať alkohol či drogy, čo môže mať vážny následok v zhoršení ako psychického, tak i fyzického zdravia. Nehovoriac, že vyhliadky na stabilizáciu stavu sú potom mizivé, hrozí skôr zhoršenie, až psychotický atak (a nezáleží na tom, či má pacient 20 alebo 60 rokov).
Navyše, depresívne stavy pri schizofrénii je u niektorých pacientov možné dobre vyladiť vhodným AP druhej/tretej generácie, u iných je nutné pristúpiť k podávaniu vhodných antidepresív.
Na margo ešte pridám problematiku fajčenia pri psychických ochoreniach. Počul som názor psychiatra, že je veľmi škodlivé pre psychiatrických pacientov - pri mnohých liekoch výrazne znižuje plazmatické koncentrácie liečiva v krvi, údajne zhoršuje aj symptómy choroby - wau efekt po cigarete a následne nervozita a nepokoj pri cravingu po ďalšej dávke nikotínu. Sám som bol silný fajčiar (nad 20 cigariet denne) a môžem s istotou povedať, že som bol omnoho viac paranoidný ako teraz, mal som výraznejšie výkyvy nálad ako teraz, keď som už vďakabohu 4. rok stopfajčiar. Nehovoriac o tom, že som celý deň riešil, či budem mat dosť cigariet. Viem, aký je to veľmi silný návyk (v niektorých literatúrach to prirovnávajú k opiátom) a aké ťažké je zbaviť sa ho. Inak je zaujímavé, že v zahraničí i na akútnych oddeleniach je zakázané fajčiť (pre mnohých katastrofa) a abstinenčné stavy riešia podľa potreby nikotínovými náplasťami. Myslím, že tam zohráva okrem iného i riziko manipulácie s otvoreným ohňom a klasické spory o cigarety medzi pacientmi. 
Je to podobne nevhodné, ako u veľmi úzkostlivých pacientov pitie silnej kávy či energetických nápojov - stav to len a len zhoršuje.

tak už prešiel nejaký ten mesiac aj niečo od prvého môjho príspevku, a nejak sa mi stav nezlepšuje, bojujem s negatívnymi príznakmi, “oporou” od rodičov, ktorí usúdili spolu s tetou, ktorá je psychiatrička, že som len lenivý, že to nie je choroba, že to hrám a sa mám len vzchopiť, čo je blbosť, nakoľko som bol 2x hospitalizovaný v dosť zlom stave a dokonca som skoro strašne psychicky ublížil (vtedy ešte) manželke, tak snáď by som to nehral a nešiel dobrovoľne na psychiatriu…strašne ma štve že mi toto vykričali, že som si to údajne len celé vymyslel, keď som prišiel kvôli diagnóze ešte aj o milovanú prácu, nehovoriac o manželke a dcére, ktorú pre diag. nemôžem vídať denne, ale iba určený čas a to iba v prítomnosti exmanželky…navyše sa mi pridružili dlhy, nakoľko musím splácať hypotéku cez 700€ a PNku mám len 500€…teraz zas na mňa prišli čierne myšlienky a v autobuse som stretol skvelú pani, s ktorou som porozprával a dala mi troška nádeje, ale tie myšlienky sa vracajú zas a zas

@edky aj ja som podľa niektorých ľudí len lenivá a to som podstúpila elektrošoky a to som bola v takom stave, že si nepamätám, že som s nimi súhlasila, úplne vymazaná pamäť, ale to predsa leniví ľudia robia, neboj tu sa navzájom podporujeme, ja som mala prvý rok ťažký, potom sa trošku vyjasnilo a zase pohoršilo a zase vyjasnili, držím ti palce aj na nohách, nech si čím skôr v pohode, také ako predtým to bude, ale chce to veľa odhodlania a práce na sebe, ja mám miestami pocit, že veď som zdravá, ale fungujem v obmedzenom režime, budem na teba myslieť, aj sa večer za teba pomodlím