Ako sa dnes máš? 18

@Lucas nemyslím to v zlom ale je to proste tak, že mi navrú žili ak toto počujem. Každý sa snažil chrániť starých ľudí pre kovidom aby náhodou sa niečo nestalo a namiesto toho ho pochová vakcína, to je smutné podľa mňa. A nebol jediný si myslím, počul som od viacerých ľudí a ak to priznajú sami čo tú vakcínu vyrobili tak asi by mali niesť nejakú zodpovednosť za to. Do mňa by to nedali ani keby ma mučia, nech si dajú tí čo chcú aj 20 dávok, najprv bolo treba 2 ale už ani tie nestačili, tak zas ďalšiu bolo treba
A cítim veľkú zlosť na túto tému lebo dedo za nič nemohol a nechal sa donútiť. Na to ospravedlnenie neni proste.
Aj tie opatrenia napáchali veľkú šarapatu na nejednom človekovi, hlavne na psychike, veľa ľuďom zobrali živobytie lebo museli zatvoriť svoj podnik a kompenzácia žiadna ani pomoc. Nikoho nezaujímalo či má niekto z čoho žiť a čo bude s nimi, absolútne amatérske
Preto verím že podobný horor sa už nebude nikdy opakovať, ale život dedovi už nevráti nič. Neprajem nikomu nič zlé ale tomu kto je za toto zodpovedný nech stretne tiež aspoň také zlo

Ahojte, tak ja som bola vo štvrtok na kontrole, Dr mi zvýšila haloperidol na 2-2-3 z pôvodného 1-1-2, čo ma moc nepotešilo, rozmiestnila mi parnido na 3-0-9 a kventiax na 1/2-1/2-2, takže som nepochodila dobre, ale o týždeň jej mám dať vedieť, že ako sa mám po zmene liekov, tak to som zvedavá aj ja, že čo to urobí, zatiaľ som bez zmeny.

Edit to 3-0-9 je počet mg, pred tým som mala 6-0-6mg

Ahojte, priatelia.

Dlho váham sem napísať príspevok, lebo som chcel prísť napísať až vtedy, keď sa budem cítiť dobre a budem môcť prísť s dobrými správami. No čas neúprosne ide, a tak sa Vám preto aspoň kúsoček zverím. Na novej pozícii mi ubehol práve desiaty týždeň, a tak si pomaly, ale isto zvykám. Veci sa kryštalizujú trošku inak, než som si to predstavoval, ale asi ako všetko, tak aj moja súčasná situácia má svoje plusy i mínusy.

Cestujem od pondelka do štvrtka každý deň 50 km tam a 50 km späť... a ešte potom hromadnou dopravou v BA. Chodím vlakom, najčastejšie osobákmi, lebo tam mám istotu, že budem sedieť a často vtedy využívam možnosť byť na notebooku a robiť veci do školy. V poslednom čase nepohrdnem ani rýchlikom. Som vďačný, že všetku túto dopravu mám uhradenú v jednej električenke v rámci bratislavského integrovaného systému, pod ktorý spadá našťastie aj stanica v mojom meste. Ušetrím tak naozaj podstatnú sumu, hoci aj tak nejakú tú stovku mesačne to stojí. Vstávam o 4:45, resp. vyhrabem sa reálne z postele až po 5:20... a prichádzam domov medzi 18:10 a 18:40, ako kedy. Z domu odchádzam o 6:10. Pracovnú dobu mám medzi 8:00 a 16:30, resp. po novom ma púšťajú už okolo 16:24, ak chcem stihnúť rýchlik. Na stanicu vo svojom meste som chcel chodiť kolobežkou, ako som na fóre niekde aj písal, ale, žiaľ, už po dvoch dňoch mi ju zo stojiska ukradli. Ani som to nešiel riešiť, ťažko som znášal nové prostredie a tú zmenu, takže som nemal síl ísť riešiť krádež. Viem, že z určitého pohľadu som urobil hlúposť, lebo nad stojiskom je kamera, takže čo-to by sa vedelo vyšetriť, ale prvé dni (ba možno prvé 2-3 týždne) ma celkovo potápalo znechutenie a depka z iných vecí, takže som si na toto skrátka nevyčlenil ochotu a silu...

Ako som teda spomenul, vnímam tu aj určité plusy i mínusy. Na cestovanie som si paradoxne po 2 týždňoch celkom zvykol - určite mi veľa pomáha, že lapím na notebooku počas cesty. Ubehne mi to teda rýchlo a ešte aj mám pocit užitočne stráveného času. Som na vlastných dátach, nie železničnej wifi; zatiaľ mi moje dáta stačili. Na niektorých úsekoch medzi dedinami sú síce značné výpadky, ale nejako ma to neobmedzuje. Aj vstávanie relatívne zvládam. Plusom je možno aj to prostredie IT-kancelárie, kde máme spústu techniky. Za tie 2 mesiace som sa oboznámil s podstatnou časťou IT-infraštruktúry firmy, softvérovo i hardvérovo, a vnímam tento posun pozitívne. Nie do všetkého mám ešte otvorený prístup... pridávajú mi práva krok za krokom; podľa aktuálnych potrieb a podľa osvedčenia. Napríklad nemám vôbec prístup do databázy hlavného systému cez SQL, ani do Active Directory. To až postupne príde... chce to čas. Predsa len koluje ten vtip v oblasti IT-bezpečnosti: "Vitajte prvý deň v práci v našej firme. Tu si sadnite, dali sme vám všetky prístupy, môžete začať pracovať." Hovorí sa, že v IT-bezpečnosti je takto pristupovať k novým zamestnancom veľmi nebezpečné. Koniec koncov, sú niektoré podsystémy, ku ktorým má prístup len môj šéf, takže ani moji priami kolegovia, hoci sú tam roky, ho nemajú.

V základe som systemák na supporte a poskytujem kvázi-riešenia pre technické problémy alebo technické požiadavky zo strany zamestnancov firmy. Najčastejšie zo strany samotných prevádzok... na druhom mieste zo strany ľudkov na centrále. Väčšinou sú to problémy typu "niečo sa pokazilo", v menšej miere sú to potom požiadavky na nejaké nastavenia, úpravy, zmeny, a tak. Najviac ma v tomto trápi a dáva dole, keď prevádzka volá a ja neviem vyriešiť jej problém. Teší ma trochu, že výskyt takých telefonátov má s pribúdajúcim časom klesajúcu tendenciu. Zo začiatku ma to dávalo dole častejšie a zásadnejšie. Až ma to znechucovalo zo samého seba tak, že som túžil odísť. Teraz je to trošku lepšie, ale stále, keď mám službu na telefóne (on-call pohotovosť), tak viem byť na ihlách. Je pravda, že ma to vysiluje a vlastne nebaví. V kútiku duše sa držím nádeje, že raz prídem možno do bodu, že si už budem istejší vo všetkom a nebudem sa tých telefonátov báť a že vybavím všetko k spokojnosti všetkých. Hovorím si stále od začiatku: "Chce to čas. Kolegovia to tam vedia, lebo sú tam roky - nemôžeš, matej, všetko hneď vedieť za mesiac-dva." Hoci som sa učil veľa manuálov, v ktorých sú zdokumentované riešenia všetkých typických problémov, najlepšie sa, samozrejme, naučím, keď sa s daným problémom konfrontujem priamo v praxi.

Tá ďalšia agenda, a síce automatizácia procesov, tak tá je, žiaľ, stále v úzadí. Zúčastnil som sa nejakých tých porád, kde sa o tom pojednávalo, ale nič extra som do toho nepridal. Momentálne som viac systemákom na supporte, než že by som sa venoval tej agende, pre ktorú ma tam pôvodne volali. Je to tak trochu pre mňa aj sklamanie. Na druhej strane chápem, že potrebujú, aby som bol najprv dobrý supporťák, a až potom si na seba naberal nejaké ďalšie veci. Lebo aj zmluvu a plat mám postavené práve na support agende a ostatné sú len dodatky. Takže opäť sa utešujem vetou: "Chce to čas." Určite po stránke IT je to pre mňa posun, nakoľko som tam skutočne obklopený množstvom IT-techniky, s ktorou narábame, a plus sa celý deň vŕtame v témach okolo rôznych softvérov a s nimi súvisiacich konfigurácií. Mal som tam aj možnosť programovať, ale iba niečo, čo som si ako projekt stanovil po dohode sám, nie že by to vyžadovali nadriadení. Kolega spravuje aj viaceré webové apky, ktoré využívajú ľudia na centrále, a je tu perspektíva, že by ma do ich vývoja taktiež časom zapojil...

Myslím, že najväčším mínusom celej tejto situácie je moje rapídne zhoršenie sociálnej úzkosti. Stále sa výrazne červenám, hanbím, pôsobím neisto a neuroticky, niekedy sa mi trasie hlas a ruky, neviem sa obratne vyjadrovať v telefonátoch... Pociťujem už veľa týždňov istú úroveň depresie, skleslosť, cítim poníženie zo svojho vzhľadu, zo svojej nedostatočnosti, keď niečo neviem. Niekedy si vytváram trápne momenty, keď poviem niečo hlúpe a mne až neskôr príde na um, že akú hlúposť som to vlastne povedal. Často aj vo veci IT - keďže kolegovia sú v tejto brandži naozaj zdatní a majú parádny čuch na človeka, ktorý sa len tvári, že vie, a pritom tomu nerozumie. Čo mi aj dajú určitým výsmechom pocítiť... nie sú to povahy nejako extra empatické... práveže vedia byť veľmi drsní. Aj to potom podporuje môj pocit zahanbenia. Ale prežívam intenzívne úzkosti aj v dopravných prostriedkoch a pri hocijakých rozhovoroch s hocikým. Prakticky celé dni som v napätí a stále mimo komfortnej zóny, a neustupuje to. Potom večer, keď som konečne sám, bývam vysilený a často zaspím na gauči a spím až do rána, aby som kolotoč roztočil znovu.

Na to nadväzuje ďalší podstatný mínus, a síce, že nenachádzam v sebe dosť ochoty a sily sa venovať škole. Čo neurobím vo vlakoch, tak často večer v tom už nepokračujem, ale potrebujem silno byť vypnutý a spamätávať sa zo dňa. Niekedy je to lepšie... vďaka tým lepším chvíľam sa mi podarili spraviť niektoré predmety tohto semestra. Jeden som si odložil do budúceho roka, a potom mám ešte jeden prenášaný z minula, ktorý ešte posledný musím urobiť teraz v júni. Mám naňho robiť veľa zadaní a neviem ich robiť. Do toho ešte som mal maminu 2 mesiace v nemocnici, takže sa bolo treba zapojiť aj do starostlivosti, plus aj o tatina, ktorý zostal doma sám, a pritom chodí teraz na pravidelné chemoterapie. Gro pomoci rodičom prišlo od môjho stredného brata a jeho manželky, to som neskutočne vďačný. Čo sa týka teda témy školy, vyzerá to, že ju budem musieť vzdať, lebo to za súčasných okolností a psychického stavu "nedávam". Škoda, že sa nedá prerušiť...

Takže asi takto. Dosť dlhý príspevok. Napísal som asi všetko, čo som mal na srdci. Ďakujem Vám v tejto súvislosti za trpezlivosť a vypočutie. Naďalej Vás všetkých čítam a veľmi Vám držím palce vo Vašich bojoch. Držme sa, kamaráti!

S úctou
matej

Zdravím vás, přátelé,
právě jsem se vrátila od psychiatrické sestry.
Čekala jsem, že se od ní dozvím nějaké techniky, jak zvládat úzkost bez Neurolu, ale to možná až časem. Nejdřív mám zkusit si ještě rozpůlit 0,25mg Neurol, čili brát denně 0,125 mg Neurolu. Už jsem to jednou takhle zkoušela před cca 9 měsíci a tehdy mi to nevyšlo, musela jsem nasadit dávku 0,25 mg denně. Sestra mi říkala, že kdybych to nezvládla, mám se vrátit k původní dávce. Že i kdyby se mi to vysazování nepovedlo, tak to není žádný neúspěch. Ale bylo by to fajn, kdyby se povedlo.
Sestře budu za 16 dní volat, jak na tom jsem, a na konci července (júl) se za ní znovu zastavím.
Jinak se mám dobře. Když nepočítám dobu, kdy moje úzkosti a deprese byly způsobené vlivy z vnějška, neměla jsem větší úzkosti ani deprese už 2 týdny. Navíc když přijde úzkost, zkouším ji už zvládnout bez braní dalšího Neurolu.
Sestra mi poradila, že si mám zapisovat do kalendáře, jak se každý den cítím, abych se v obdobích deprese nebo úzkosti mohla podívat na to, jak dlouho to období trvá, a třeba bych zjistila, že to se mnou není nijak špatné, a pozvedlo by mě to na mysli. (A vlastně něco takového už dělám, protože si do kalendáře deprese a úzkosti zapisuju.)
Přeji vám hezké skoro letní dny.  

Ahojte moji mili, dufam, ze sa mate dobre. Ja mam teraz take smutne dni. Bola ma pozriet mama na tyzden, v nedelu rano odisla, chodili sme skoro kazdy den na vylety. Teraz mi chyba, chybaju mi aj tie vylety. Ja som si uvedomila aka som tu strasne osamela a ako mi chybaju vylety ktore som kedysi tiez robila. A ako som sa uplne opustila. Okrem roboty som furt len doma, aj cez vikendy. Nikam nechodim. Prestala som dbat na hygienu co bol pre mna kedysi zaklad, na poriadok, nevarim. Nerobim nic len som na internete alebo citam knihu. Teraz som si uvedomila, ako velmi mi chyba stary zivot a rodina. Napisem dnes vecer priatelovi, ako to vidi s mojim stahovanim k nemu, kedy by som mohla prist. To je v Rakusku, mala by som to len dve hodiny domov k rodine. Teraz je tu pekne, slnko svieti, idealny cas na vylety a ja nemam s kym ist.

Ja som zas so psom bol u veterinara, taku hrcku mal mal na bruchu. Sak, ze to nic neni, ze mam pozerat, ci sa to zvacsuje. Ako, mna slak trafal, reku Rexovi sa volaco stane a uz to neprezijem. Sak Roky zomrel 31.12 tento rok. Uz ma mdloby chytali. Ale, ze to ma len volaco pod kozou, ze nador to neni. Az ma mdloby oblievali, ale tak dobre. Rexo je besny, ani ho neboli ten pupak Ja mu to rezat nedam, dokym to nebude urgentne, ale doktorka hovorila, ze netreba, ak sa to zvacsovat nebude

Ja toho Rokyho furt spominam. Ale paradox, keby Roky neumrel, nikdy by som Rexa nespoznal. Take divne mi to je. Som cakal, ze Rokyk este potiahne aspon dva roky. To by som Rexa zase nespoznal, keby Rokyk zije. Divne

@sweetheart môjmu Fibonaccimu pred týždňom a pol rezali hrčku pri chvoste a zvláda to bravúrne, tiež z ničoho sa mu urobila aj sa zapálila, tak dostal takú mastičku, ktorou sme to natierali a kúsok sa to zmenilo, bolo to menšie, ale veterinárna, že radšej vybrať, tak sme boli aj na EKG a sono vyšetrení srdiečka, či ho môžu uspať, keďže je už starší, ale zvládol to, aj zuby mu rovno urobili

Ahojte,
Tak ja sa mám celkom fajn. Mám za sebou pekný narodeninový víkend. Nešla som k našim ale pozvala som ich ku mne. Boli sme s mamcou v divadle na takej komedii, fest sme sa nasmiali. V piatok som piekla pizzove slimaky a nepeceny cheesecake a celkom sa to vydarilo. Potom v sobotu to divadlo aj posedenie v meste kusok a v nedelu sme boli u mna a dali si tiez vinko. Cheesecake chutil vsetkym, aj sa rychlo zjedol. Dostala som v celku prakticke darceky, aj ja som si potom dopriala a objednala televizor do bytu. Asi uz nadosiel ten cas, aby som ho mala. Sice nie som nejaky televizny maniak, ale aspon ako podmaz. A predsa aj navsteva si niekedy chce nieco pozriet. Tiez cakam na rohovu sedacku, este musim polku sumy doplatit, lebo som len zalohu platila. Tolko odo mna na dnes. Drzte sa, pozdravujem vsetkych a prajem vela pohody do dní.

@dzuli08 Opožděně přeji všechno nejlepší k narozeninám, ať zdraví nadále slouží a ať se ti daří ve všem.

Patty, Rex to ma ze len podkozne volaco, sak on je maly, 5 a pol mesiaca ma, hadam sa mu to vstrebe, dufam. Roky umrel 31.12. Rexik sa musi dozit minimalne jak Roky, 15 rokov.. co furt Rokyho spominam Roky bol so mnou 15 rokov, to sa neda zabudnut. Rokyncek, som myslel ze Rokyk potiahne este dva roky aspon. No bohuzial. Ale zas som spoznal Rexa Keby Rokycek neumre, tak nikdy Rexa nespoznam. Roky ci Rex, neviem