Ako sa dnes máš? 17

Som debilny, ze som sa s nou bavil o tom vobec. Ale sak som jej povedal, ze co berem. A ona si to napisala na papier. Bude zalovat. Ma vydrbu z Budy sa stazovali na mna. Vcera to vyeskalovalo, lebo som neprisiel do roboty rano

Ahojte kamaráti a kamarátky. Mám sa celkom dobre, čo mi veľmi pomáha do ďalších mojich dní. Každý deň je síce v niečom podobný, ale objavujem rôzne krásy žitia na dôchodku. Má to skôr svoje výhody, ako nevýhody. Musím sa snažiť, tak aby bolo to skvelé. Ono je to skvelé. Skutočne každý môže mať také dní, aké si urobí sám. Ja nevenujem sa zložitým veciam, ale niekedy v jednoduchosti je to krása. Dnes 4 položky vytýčené a 3 splnené. Len tak ďalej a poslednú splním asi až pred spaním. Mal by som pozrieť nejaký seriál. Inak všetko podobné. Dnes som si čítal niečo z bankovníctva. Tých pár strán ubehlo rýchlo. Potom som bol aj vonku na čerstvom vzduchu. Relax bol tradične za internetom.

Ahojte, priatelia.

Mám sa zhruba dobre. Iba, ak by som mal spomenúť, čo ma v tento týždeň trošku potrápilo, tak to bolo zhoršenie môjho červenania a sprievodnej úzkosti, a relatívna pasivita po večeroch po práci. Najmä na ulici ma ťahalo opäť do tých tzv. vyvrcholení, kedy sa mi navalí veľa krvi do tváre a tvár mi priam horí. Trochu sa mi obnovila taká tá precitlivelosť na podnety, kedy, kráčajúc po ulici, veľmi silno všetko vnímam naokolo, pomaly každý "pád špendlíka" aj na druhej strane ulice, všetko na mňa vtedy v hromade silných podnetov dolieha a spôsobí mi to túto úzkosť. A samozrejme je to spojené s tým, že sa cítim vtedy veľmi-veľmi pozorovaný, pričom tento pocit vôbec nemusí byť spojený s nejakou konkrétne videnou osobou - doslova ani nemusí ísť okolo akurát nijaký okoloidúci. Potrebujem sa vtedy rýchlo schovať do niečoho malého, ohraničeného, a kde budem mať pocit bezpečia pred potenciálnymi zrakmi súdiacich ľudí. Teda moja mini-garsónka, moje štyri steny a 20 metrov štvorcových medzi nimi. Tieto stavy mi pripomenuli prvé roky mojej choroby, kedy som v sebe kombinoval takéto agora- a socio- fóbické úzkosti každý jeden deň a veľa som ich tematizoval. Snáď sa mi to teda až tak nezačne vracať, je mi ešte priskoro robiť závery.

Je pravda, že to mohlo byť skrátka dočasné aj preto, lebo som mal v tento týždeň o kúsok viac stresu v práci, než bežne. Počet príjemok, ktoré som riešil, vystúpil z bežných 30tich, 40tich na vyše 70, 80 denne. Navyše v piatok som mal online-meeting, kedy som prezentoval isté firemné procesy externej IT-firme, ktorá nám na tie procesy nakóduje a nasadí automatizačného robota. Bolo aj to pre mňa po úzkostnej stránke vyhecované, pazuchy mokré, na wecko ma prehnalo tiež pekne. Našťastie som nemusel mať zapnutú kameru, lebo tak či tak som zdieľal celý čas svoju obrazovku, a tak moja "podobizeň" našťastie nikoho nezaujímala. Lebo by som sa ešte zacyklil - hanbil by som sa už len preto, že sa hanbím.

Čo sa týka pasivity počas večerov, tá sa týkala najmä vylehovania s knižkou a veľa som preklikával videá na youtube. Ich obsah často nebol tento raz vôbec vzdelávací, ale skôr rozptyľovací. To je len pekne povedané, že som sa díval na somariny typu "najväčšie faily toho a toho roka" alebo typu "najväčšie faily pri demolácii starých budov". Vlastne by som mal dať hanbiaci sa smajlík... Ale zas nemôžem v sebe poprieť, že sa niekedy potrebujem odreagovať aj niečím nepodstatným, čo nemá vlastne žiadny iný význam, len sa možno trochu zabaviť... Som však kúsok divný, že cítim pocity viny, ak sa zabávam, či už týmto spôsobom alebo iným, akoby som bol nejak povinný robiť furt len niečo, čo ma má tendenciu niekam posunúť alebo to predstavuje poslúženie inému človeku. Možno aj preto opakovane zápasím s pocitmi, že nemám v živote poriadnu radosť, lebo si ju skrátka asi zakazujem, resp. si zakazujem zábavu. No ale ako vidno, hoci si ju zakazujem, prax ukazuje, že jej, ako som písal o pár riadkov vyššie, predsa len niekedy dám priestor. Už len teda popracovať na tom, aby som si to nevyčítal...

V škole už potvrdili môj predzápis, takže o necelé 2 týždne sa stanem tretiakom. Ako som si aj myslel, mnou vybraný povinne voliteľný predmet mi neotvorili a telefonicky sa so mnou dohodli, že ma prekliknú na "Tvorbu počítačových hier". Ten mám už teraz v zime. Ako som už dávnejšie písal, tam bude pre mňa duševnou výzvou iba ten tímový projekt, resp. sociálna interakcia, ktorá sa s ním spája. Ale verím trochu, že ma to posunie a že sa mi moja sociofóbická precitlivelosť aj vďaka tomu trošička otupí.

Dnes je víkend, vstal som bez budíka, čo u mňa znamená, že som vydrichmával do desiatej. Spacia apka v mobile ma za to nepochválila, narušujem si vraj pravidelnosť - lebo cez týždeň vstávam skôr o takej tej šiestej, plus-mínus. Uvidím, čo budem dnes všetko robiť, možnože aj nič. Len prosím pekne, matej, neskysni zase na youtube celú sobotu!  

Ďakujem Vám, kamarátky a kamaráti, za vypočutie. Prajem Vám všetko dobré, držím Vám všetkým moc palce!  
Mám Vás rád a som rád, že ste.

S úctou
matej

Ahojte máte skúsenosti s nedobrovoľnou hospitalizáciou?
Ja sa jej hrozne bojím, lebo nie som na tom zrovna dobre. Stále mi je nevoľno, napína ma. Upadol som do veľmi ťažkej depresii a môj stav sa len zhoršuje. Prestal som chodiť niekde, som len zavretý v izbe uväznený vo svojich myšlienkach. Lieky nemajú vôbec účinok, hlasy mám tiež v hlave. Prestal som jesť už aj a otec mi povedal, že chodím ako smrťka. Som nebezpečný sám pre seba zrejme aj a vedia to aj doma. Moje myšlienky a pokus bol len dôsledkom zúfalstva. Popravde dúfam že už nikdy nič také nespravím lebo už ma ozaj odvedú na akútne ak to nevyjde a v kútiku duše dúfam, že to ešte niekedy prejde. Som absolútne mimo , zožierajúceho ma myšlienky. Strach a úzkosť ma tiež úplne paralyzovala a som zmenený na nepoznanie. Nechápem tomu čo sa to porobilo. Bojím sa že ma doktorka pošle nedobrovoľne do nemocnice lebo pár krát ma už do nej poslala, odmietol som alebo som šiel a podpísal som reverz. No už ani ona nevie čo so mnou robiť, preto sa bojím. To som sa do takého stavu dostal kvôli tomu že mi je zle stále a nevedia mi pomôcť a nájsť príčinu. Neviete čo s tým prosím robiť? ako to možno ešte zachrániť?

Ahojte. Je jedna hodina a ja som psychicky vstal. Hore som od 7 rána, ale -klasika- bol som K.O. celé doobedie. Je krásne počasie, tak pôjdem chytať vitamín D - nechodím ďaleko od domu, len kúsok na lavičku - v ušiach sluchátka a počúvam prednášky. Chodím max. na hodinu, aby som sa nespálil - bol som biely ako vápenka. Btw. keď som bol all-right, tak som sa v lete opaľoval rád a už v máji som bol hnedý ako cigáň. Ale už som ako tak zhnedol - tak som spokojný. Hodinka na bratislavskom "čerstvom" vzduchu mi prospeje..

Inak ako sa mám?? Snívajú sa mi telenovely so spolužiakmi z gympla a potom moje bejvalky. Takže doobeda sa mi v hlave víria pocity smútku ("čo by bolo, keby bolo, ak by bolo") - proste celé zle.. Toto nie je cesta - ako mi babka vravela - minulosť je mŕtva, pozeraj dopredu. A mala pravdu. Kašlem na minulosť, sústredim sa na prítomnosť..

Snažím sa bojovať so závislosťou na soc. sieťach - facebook a pod.. Zablokujem si to, potom nevydržím, potom odblokujem, potom som nasratý, že som porušil prísahu bojovníka.. Asi som o tom už písal.. Štve ma to..

Začal som cvičiť.. áno áno, mávam plutvami s kokovými závažiami. Inak nič nové - len únava a spánok. Ale začínam tušiť v čom je zakopaný pes - plánujem kúpiť nejaké suplementy a užívať - tak uvidím..

Zomrel Vašo Patejdl

Carpe diem - memento mori Žite deň naplno, ale pamätajte na smrť..

@ Jaro123444
Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť nedobrovoľnej hospitalizácii v takom stave, aký popisuješ, je ísť čo najskôr na oddelenie dobrovoľne, aby ti pomohli... Nestrácaj čas, tu ti v liečbe nepomôžeme, čo ako by sme chceli. Všetko dobré ti želám a skorú duševnú úľavu

@Lucas
Problém je v tom, že  @Jaro123444 nechce jít do nemocnice a asi si myslí, že mu pomůžeme my tady. Mně je ho teda líto, ale nejsme tady psychiatři, abychom mu dostatečně pomohli. Můžu jen souhlasit s tebou,  @Jaro123444 by měl jít do nemocnice dobrovolně a vydržet tam, až dokud ho nepropustí sami.

@Jaro123444
Jaro, co ten nadstandard? Ten by nešel?

Jaro123444 napísal:Ahojte máte skúsenosti s nedobrovoľnou hospitalizáciou?
Ja sa jej hrozne bojím, lebo nie som na tom zrovna dobre. Stále mi je nevoľno, napína ma. Upadol som do veľmi ťažkej depresii a môj stav sa len zhoršuje. Prestal som chodiť niekde, som len zavretý v izbe uväznený vo svojich myšlienkach. Lieky nemajú vôbec účinok, hlasy mám tiež v hlave. Prestal som jesť už aj a otec mi povedal, že chodím ako smrťka. Som nebezpečný sám pre seba zrejme aj a vedia to aj doma. Moje myšlienky a pokus bol len dôsledkom zúfalstva. Popravde dúfam že už nikdy nič také nespravím lebo už ma ozaj odvedú na akútne ak to nevyjde a v kútiku duše dúfam, že to ešte niekedy prejde. Som absolútne mimo , zožierajúceho ma myšlienky. Strach a úzkosť ma tiež úplne paralyzovala a som zmenený na nepoznanie. Nechápem tomu čo sa to porobilo. Bojím sa že ma doktorka pošle nedobrovoľne do nemocnice lebo pár krát ma už do nej poslala, odmietol som alebo som šiel a podpísal som reverz. No už ani ona nevie čo so mnou robiť, preto sa bojím. To som sa do takého stavu dostal kvôli tomu že mi je zle stále a nevedia mi pomôcť a nájsť príčinu. Neviete čo s tým prosím robiť? ako to možno ešte zachrániť?

Budeš sa musieť uskromniť a akceptovať svoje limity - je to veľmi bolestivý proces. Mám na mysli to, že si mal zrejme nejaké predstavy o tvojom živote - tie musíš opustiť (trúchlenie ako keď niekto blízky zomrie) a nájsť nový zmysel života - málo komu sa to podarí, lebo je to brutálne náročné, ale iná cesta neexistuje. Momentálne s tým bojuješ ako zranená srnka (chceš, aby to nebolo), čím sa to len posiluje a čo samozrejme len zhoršuje priebeh. Good luck..

Jaro je mi luto co prezivas, ale ked uz ani psychiatricka nevie co s tebou, tak je nacase posunut sa dalej. U teba asi ostava uz len ta nemocnica, tam by ti mohli pomoct. Podla mna by si potreboval uplne zmenit lieky kedze tieto ti vobec nezaberaju a je ti mozno aj z nich zle. Ja som uz tiez bola v nemocnici, da sa to tam vydrzat. Ja som teda bola hospitalizovana pred 27 rokmi, vtedy mobily ani neboli. Najdes si tam kamaratov a kamaratky, uvidis. Tam su ludia ako ty, prip. s inymi psychickymi problemami. Tam ta nikto sudit nebude, lebo vsetci tam pre nieco su. Ja som teda nekomunikativna, mam socialnu fobiu, ale tam som si kamosov nasla. Skus to, mozu ti len pomoct. Mozno ti aj ptestane byt tak zle od zaludka ked ti zmenia lieky.

Inak ja som bola tiez nedobrovolne hospitalizovana, mala som vtedy 17, nebola som plnoleta a nerozhodovala o sebe. Mohli za mna podpisat reverz rodicia, ale ja sama som to nemohla.

@Matej
Ahoj, pamätám si ešte tvoje dávnejšie statusy, keď si písal o úzkostných "flush", ak som to dobre napísal. A ak ma pamäť neklame, tak si aj spomínal, že ti na celkovú sociofóbiu vynikajúco sadol liek Escitil. Už ho neužívaš?
Inak klobúk dole, ako to všetko zvládaš Popri chorobe, ktorá je sama o sebe stresom, tak navyše náročná práca a ďalšie štúdium - teda u nás na východe sa vraví - veľo i na koňa. Tak či onak, víkendy si potom isto-iste treba oddýchnuť, niekto to volá leňošenie či ničnerobenie, ja to nazývam pokojový režim (ako keď nariadi lekár pri chrípke napríklad). Čo sa týka vnútorného napätia u mňa, mám občas pocit, že sú chvíle, keď aj moje úzkosti majú úzkosti - tzv. vegetatívna symptomatológia (vôľou neovládateľné telesné prejavy)j e na najvyššom stupni - chvenie, búšenie srdca, nadmerné potenie, hnačka a niekedy až pocit, ktorý mnohí dobre poznáme - asi sa zbláznim. Mne v týchto stavoch pomáhajú po všetkých možnostiach len benzodiazepíny. Môžeme sa tu síce baviť o návykovosti, ale je to pre mnohých tak prepotrebná liečba ako pre astmatika inhalátor či pre diabetika každodenná dávka inzulínu. Vďaka Bohu za ne, hoci je to, samozrejme, dvojsečná zbraň, ale pod prísnym dohľadom psychiatra sú mimoriadne nápomocné. Samozrejme, kto sa im môže vyhnúť, nech skúsi najprv iné moznosti. Kto však nezažil panické stavy, nepochopí veru.
Inak za seba by som mohol odporučiť, kto zažíva pravidelné stresy a trpí úzkosťami, vie byť veľmi nápomocný liek Magnosolv - ide o vo vode rozpustný horčík na predpis (skús sa opýtať na to lekárky), účinkom a cenou neporovnateľne účinnejší ako klasické magnesium! To mi len tak napadlo... Nejdem rozoberať ďalšie, aby som tu nebol za dílera
Želám ti veľa úspechov v práci aj ďalšom štúdiu