Ako sa dnes máš? 3

Zdravím Vás, priatelia!

Ozývam sa neskôr, ospravedlňujem sa. Aj dosť neskoro som vymenil hlavičku fóra z vianočného motívu na novoročný motív. Ale stihol som to pred polnocou. Neviem, nejako sa mi nechcelo písať. Ale viem, že treba prispieť.

Vianoce som mal vlastne úžasné. Avšak v noci z piatka na sobotný Štedrý deň ma naštval môj najstarší brat, lebo zaútočil na kresťanstvo, pričom ja som mu, tak ako sám chcel, kúpil stojatý kríž s korpusom. Cítil som sa čudne, keby som mu mal dať taký darček a on je pritom tak hlboko zameraný proti kresťanstvu. Chcel som totiž všetkým darovať pekný darček, a tu hľa, akoby mi túto snahu brat pokazil. Napokon ma posmelila mama, lebo vedela, že mi brat kúpil niečo, čo má približne rovnakú hodnotu, ako obrovská mikrovlnná pec, ktorú dostal môj stredný brat od neho, keďže on na svojom byte nemá trúbu. Tak som žasol, že odkiaľ na to bral peniaze - myslím že mu vyšli nejaké obchody, keďže podniká. Napokon som dostal maličký resp. menší typ prenosného počítača. Ostatné darčeky boli nejaké to pyžamko, dve knihy, príslušenstvo k tomu PC, kozmetika.

Ja som nakoniec každému mal čo darovať. Dá sa povedať, že som si tieto Vianoce užil, lebo som aj ja druhým daroval darčeky, ktoré sa im nakoniec páčili. Po rokoch som aj ja niečo kúpil. Avšak povolil som uzdu a výrazne som sa prekrmoval. Napriek tomu, že som toľko jedol (denne aj 12-15 tisíc kJ), nepribral som. Teda fyzicky sa cítim pribratý, ale aj elektronická, aj obyčajná váha mi ukazujú okolo 102 kg, takže stále rovnako.

Jeden darček som si kúpil aj sám pre seba od seba. Je to motivačná literatúra "Vytvorte si svoju vlastnú budúcnosť" od špičkového Briana Tracyho. Už som na 180. strane a je to neuveriteľné, aké to je skvelé čítanie. Všetkým nám, ktorí občas upadáme do depresie, by som to odporúčal prečítať. Dobre píšu na zadnej strane, že ide o akúsi bibliu úspechu. Fakt kvalita.

Silvester oslávim iba tak v "kruhu rodičov". Máme kúpené nejaké rímske strely, či sviece, či čo to je. A tiež dlhé prskavky. Ale pyrotechnika ma už vôbec nebaví. Voľakedy som rád búchal, ale teraz ma to vôbec neláka. A neviem ani, či vydržím tak dlho hore. O jedenástej väčšinou už skapínam. Sme bezalkoholová rodina, keďže tato je abstinent, a tak si asi štrngneme nejakou kolou, alebo ani to nie. Zaželáme si všeho dobrého a ideme do okna sledovať bombardovanie sídliska petardami a ohňostrojmi. Sme na siedmom poschodí, tak máme dobrý výhľad na celé sídlisko. Možno to ani sledovať nebudem, lebo sa mi nechce. Ako hovorím, už ma pyrotechnické oslavy netankujú.

To ale nič nemení na tom, že Vám všetkým želám nádherný, úspechmi a pokrokmi zaliaty rok 2012, plný taktiež zdravia a kvalitnej remisie v našich poruchách. Šťastný nový rok!

Ahoj.

Ahojte priatelia,

zdá sa to pomerne krátky čas, keď sme s ohňostrojmi oslavovali ešte príchod roku 2011. Teraz sa nám čas zase posunul. Je tu rok 2012. Tu u nás prebehlo jeho vítanie v tradičnom duchu. O polnoci sa pospúšťalo množstvo ohňostrojov. Pach spálenej síry bol prítomný asi do druhej hodiny. Potom len osamelo buchla nejaká tá petarda a bolo po vítaní nového roka. V televízii to tentoraz bolo pomerne slabé. Najhoršie na tom bola Jojka, ktorá dávala narodeniny K. Gotta a navyše nedala ani odpočet. Mne sa celkom páčilo aj pri knihe a občas som nakukol k našim, čo sa deje. O polnoci som odpálil môj jednoduchý arzenál priamo z balkóna. Poposielal som následne SMSky pre kamarátov a ešte som sledoval starý Silvester a zábavy na ČT1. A tak som zvládol ten príchod novôt.

Želám Vám všetkým aby Vám tento načatý rok priniesol čo najviac príjemného a v prípade niečoho iného, aby ste to zvládli s prehľadom a jednoducho. Nech šťastie, zdravie a pohoda sú Vašimi stálymi spoločníkmi.

To Vám praje Tuto.

Ahojte ludkovia,
ja som oslavil silvestra vyborne s priatelmi na byte, asi o desiatej som sa oddelil od kamaratov a siel na tichy protest proti prenasledovaniu falun gong v cine. asi o 23oo som prisiel pred cinsku ambasadu, kde uz boli praktizujuci falun gongu, poovesali sme plagaty a zacali meditovat. zacvicili sme si cvicenia a pomeditovali a pritom nad nami lietali ohnostroje potom sme si vsetci zablahozelali stastny novy rok a pripili si nealkoholickym sampanskym.
potom som sa opat pobral naspat na byt, za kamosmi a tam sme si dali kapustnicu, ktrou baby navarili. potom sme este hrali nejake spolocenske hry a potom, okolo tretej rano som uz siel domov.

Tak aj vam Tuto, Matej aj ostatni zelam stastny a krasny novy rok 2012, nech sa vam dari vo vsetkom, a vela sil do boja s nasimi chorobami.

Umieram.

Ahoj Sirius,
ďakujem Ti za želanie do nového roka. K ostatnému v príspevku, že dúfam, aby váš protes pomohol k tomu na čo bol určený.

.............................................................

Ahoj Matej,
na umieranie máš ešte času dosť, ono to príde akosi samo. Daj sily dohromady a ži. Napíš viac, lebo takto sa to ťažko...

.............................................................................

Ahojte priatelia,
teraz niekedy mám asi rok, čo plním denný plán v organizovanejšej forme a teda aj so zapisovaním a podobne. Zdá sa, že k čomusi to bolo aj dobré a trošičku ma to posunulo. Hlavné je však, že som si vyplnil čas dňa a účelne som ho strávil. Najmenší pokrok som zaznamenal v oblasti fyzického rozvoja, teda tela. Tu je to bieda. Najviac som sa venoval čítaniu a prečítal som tak asi 50*365 t.j. cca 20000 strán. Venoval som sa angličtine, ale neviem porovnať svoj pokrok s minulosťou, v zásade som určite pokročil so slovíčkami, porozumením textu aj audia. V štúdiu som poznal viac dejiny a viaceré humanitné smery a iné menej podstatné záležitosti. V zásade som spokojný, ale myslím, že som mohol byť obzvlášť tie úplne voľné dni na seba aj tvrdší. Trošku som pokročil aj v ďalšom cudzom jazyku, ale tomu sa venujem len necelé dva mesiace. Ako píšem, slabo mi vyšla aktivita pre telesnú obrodu a výsledky pohybu na vzduchu a cvičenia sú veľmi chabé, priam nulové. Skôr to bolo o akomsi udržaní sa na primeranej "úrovni". Práca bola len krátkodobo, cca 3-4 mesiace písanie.

Perspektívu zlepšenia vidím v pohybe celkovo. Zníženie fajčenia. Možnej práce, ktorá je reálna do budúcna. Disciplíne v spánku. Menej ležania.

Zatiaľ sa majte čo možno najlepšie a napíšte. Tuto

Tuto napísal:Napíš viac, lebo takto sa to ťažko...

Ále, zas mám plnú hlavu myšlienok typu: Som neschopný, nejde sa mi učiť, všetko je ťažké, ba nemožné a tak. Posledné dva dni som umieral. Doma mi hovorili, že to je možno aj z počasia, lebo aj rodičia, aj susedia boli otrandžení a mechom ovalení. Nedalo sa mi učiť. Opäť som pseudofilozofoval a niečo vo mne sa neustále búrilo voči učeniu, akoby učenie sa bola tá najťažšia práca na zemeguli a mňa ako otroka do toho niekto silou-mocou núti. Včera večer som dokonca plakal.

Nechápem, kde sa to vo mne berie všetok ten odpor k učeniu. Mám také ambiciózne plány, a pritom neviem normálne si sadnúť a niečo sa systematicky učiť.

Dneska som sa doobeda už učil a celkom to šlo. Chcem dúfať, že to pôjde aj poobede.

Môj mozog a myseľ nie sú proste nastavené znášať námahu. Mám zrejme rozhíčkané neuróny. Bakalárske štúdium študujem už siedmy rok, čo implicitne znamená, že som veľakrát prerušil na dlhé obdobia. Takže som postupne úplne postrácal typické pracovné a študijné návyky. Neviem sa do toho dostať. Som až po uši v skúškovom období a mám veľa restov z výučbového obdobia. Obdivujem tých z Vás, ktorí ste popri chorobe dokázali študovať. Ja k takým rozhodne nepatrím - tak ako Tuto má problém so spánkom, mojím ústredným problémom sú zase výrazné ťažkosti pri štúdiu.

Veľmi ma táto situácia frustruje. Potreboval by som si učenie nejak obľúbiť, nejak ho prijať ako normálnu vec. Akceptovať tú námahu a necítiť pri tom takú psychickú bolesť a týranie. 20 tisíc strán za rok prečítaných, veď ja by som 50 strán čítal minimálne 3 celé dni a aj to by som nesmel nič iné robiť. Moja rýchlosť čítania, tak aby som aj porozumel, je len 130 slov za minútu. Priemerný človek číta 300 až 400 slov za minútu. Som teda v hlbokom podpriemere. Moja porucha učenia je evidentná a veľmi ma trápi. Uvedomujem si totiž, že mnohé v mojom živote závisí od mojej schopnosti osvojovať si poznatky a učiť sa.

Zostávajú mi len oči pre plač. Tak veľmi túžim byť odborníkom, niečo vedieť, v niečom sa vyznať. A môj mozog a myseľ mi tak veľmi hádžu pod nožky polená. Nechcú spolupracovať. A to nehovorím o vnucujúcich sa myšlienkach, ktoré musia všetko komentovať, samozrejme kriticky. Vyčítajú a strategicky vo mne vyvolávajú pocit viny, že si za to môžem sám a že ja som ten, ktorý je za to zodpovedný. K tomu prispela aj tá motivačná literatúra, čo som si pred Vianocami kúpil - v nej autor neustále vysvetľuje, že za celý náš život sme zodpovední len my sami a všetko záleží od nás. No keby to tak bolo, tak by chcieť znamenalo konať. A nie sa hádať s mozgom, či sa mu chce učiť alebo nechce. Či sa uráči si niečo zapamätať, alebo sa na mňa a na moje učebné látky zvysoka vykašle.

Je to hanba. Bol som vychovaný tak, že patrím medzi jednotkárov, medzi tých, ktorí boli vždy ťahúnmi triedneho prospechu, na ktorých sa dalo aj spoľahnúť, že mnohé vedia a radi poradia. A teraz čo som? Som naivný hlupáčik. Minule som stretol bývalú spolužiačku zo strednej. A čo sa ma ako prvé opýtala? No čo Matej, už si vydal nejakú knihu? Na strednej som mal povesť učenca, ktorý bude učiť jedného dňa na vysokej a bude publikovať štúdie a písať knihy. Ešte šťastie, že som musel utekať na autobus, lebo sa nemusela dozvedieť, že zo mňa po rokoch zostalo len akési lajno, ktoré 7 rokov študuje bakalára a aj tak nie je vidina úspechu v dohľade. Zrejme som jediný zo svojej triedy z gympla, ktorý ešte toľké roky po maturite nemá žiadny titul. A to som mal byť úspesný odborník. Hahaha. Perfektná ironická situácia a facka od života s podtónom uštipačného výsmechu. Tak si zaslúžim. Hanba mi.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Prajem pekný deň.

Váš forumák - Matej

Ahoj Matej,
tak hamba Ti rozhodne nie je. Keďže sa snažíš, nie je pochýb, že pri svojej chorobe a jej individuálnych špecifikách, že pre Teba vôbec nie je jednoduché to všetko zvládnuť. Po praktickej stránke však nie je dobré, že si si nechal povinnosti na potom, ktoré sa Ti takto len hrnú na kopu, ktorej riziko je, že Ti spadne na hlavu naraz. Keď som študoval viacerí spoluštudenti to robili podobne a potom v skúškovom období boli úplne hotoví. Ich pomalé tempo sa muselo nutne výrazne zrýchliť a viacerí to aj nezvládali. Omnoho lepšie je robiť takéto povinnosti s železnou pravidelnosťou, aby sa tie kilá študíinych materiálov dali zvládnuť. Vôbec nie je žiaduce, ak je toho naraz veľa. To akoby vzpierač celý rok netrénoval a potom sa postavil na majstrovstvách k záťaži. Prinajlepšom ju nezdvihne, ale pri horšom variante si môže veľmi ublížiť.

Keď už si sa však v takej situácii ocitol, nelám nad sebou palicu, ale naplno sa venuj štúdiu a môžeš všetko zachrániť. Lamentovaním však nič nedocieliš. Stále sa zaoberaj učebnými materiálmi, píš seminárky, uč sa poučky naspamäť, čítaj doplňujúce materiály... Keď sa to tak vezme denne na to máš okolo 10-14 hodín. Vyplň ten čas účelne v prospech Tvojho budúceho možného titulu Bc.
(počas prestávky nám napíš)

........................................................................................

Ahojte,
dnes mám sviatok. Viacerí mi telefonovali a mal som dve návštevy. Bol to príjemný deň.

Spánok sa trošku normalizoval posledné dni. Pseudohalucinácie mám takmer na nule. Aj únava a pasivita sú o čosi posunutejšie smerom k lepšiemu. Cítim sa celkom OK.

Keď tu budete napíšte o sebe, alebo k ostatným príspevkom.

S pozdravom Tuto

Ahoj

Tuto, veľmi si mi pomohol, ďakujem. Tvoje slová ma povzbudili. Uvedomil som si, že v mnohom ide o moju lenivosť a absenciu železných pracovných a študijných návykov. Pomaličky som dnes už začal voľačo do školy robiť, uvidíme... musím sa prekonávať. Treba mi poriadny kus pokory, aby som sa úspešne prekonával. Potom napíšem, či sa mi podarilo urobiť výraznejší pokrok.

Tuto napísal:Omnoho lepšie je robiť takéto povinnosti s železnou pravidelnosťou, aby sa tie kilá študíinych materiálov dali zvládnuť.

Máš pravdu. Už som si aj pevne predsavzal ešte v decembri, že ak sa mi podarí zvládnuť tento semester, tak ten budúci si pekne rozplánujem a budem sa učeniu venovať priebežne a pravidelne. Aby som toho nemal znovu tak veľa naraz, obzvlášť keď treba bakalárku robiť a blížia sa štátne skúšky.

Tuto napísal:...dnes mám sviatok. Viacerí mi telefonovali a mal som dve návštevy. Bol to príjemný deň.

Jéé, všetko najlepšie! Včera mali sviatok Andrey, takže Ty asi si mal skôr narodeniny. To je úžasné, gratulujem Ti dodatočne; prajem Ti, nech ďalší rok Tvojho života je znamením nových pokrokov a osobných úspechov.

Ahoj Matej,
teší ma, že si plánuješ nastaviť svoj rozvrh smerom k lepšiemu. Výhodou takejto pravidelnosti je skutočnosť, že pri nej nepotrebuješ priveľa pevnej vôle. Je to jednoducho zvyk, ktorý konáš, napríklad ako obedovať o dvanástej, alebo ísť spať o desiatej. Ak sa venuješ štúdiu denne v stanovenom čase už po pár týždňoch Ti to nepríde, že sa prekonávaš. V tom prípade sa dá uvažovať o ľahkosti pretože zvyk vytvára akúsi automatickosť. Viem to aj z dôvodu, keď som denne trávil asi hodinu vo fitness centre, nebolo to vôbec na vôli. Zo začiatku v tom bolo veľa nadšenia a pár spolucvičencov, čo ma podporovalo. Po čase som tam chodil akosi samozrejmo, mal som to ako akúsi prirodzenú povinnosť. Taktiež teraz, keď denne čítam, študujem, učím sa jazyk, autogénny tréning... Mám to jednoducho zvyk. Nestojí ma to toľko síl, aby som sa denne prekonával. Príde mi to ako samozrejmosť venovať sa tomu, a ak náhodou mi pokročil čas, už som aj trochu nervózny, že nemám činnosti poplnené. Jednoducho v tom nie je bolesť a vôľa. Skôr je to normálne, prirodzené.

Keď vydržíš pár týždňov a zvolíš prijateľnú mieru povinnosti (bezbolestnú, málo vôľovú), za ten čas sa Ti rytmy celkovo prispôsobia a ty budeš štúdium vykonávať s ľahkosťou a bude Ti to aj ako som písal prirodzené.

Hlavne sa odosobni od toho marasu, čo Ti ponúka "úspešná literatúra". Ukončenie cieľu s úspechom je najmä drobná každodenná práca, ktorá je podmienená zvykom. Vôľa a nadšenie sú len dočasnými štartérmi, hlavnú prácu vykoná dosiahnutie bezbolestnej pravidelnosti a to denne.

Jednoducho, si vyčleň pár hodín (hodinu), ktorú budeš odteraz venovať výlučne štúdiu a ničomu inému. Nikto Ti nebráni robiť aj viac, ale tú hodinu zachovaj vždy, nech sa deje čokoľvek. Môžeš si aj svoje študiíne povinnosti značiť a plánovať do budúcna.

......................................................................


Ahojte priatelia,
vždy som rád, ak niekto z vás napíše pár slov, čo je však v poslednej dobe poskromnejšie. Iste budem/e vďační za aj krátku informáciu o tom ako sa vám darí, čo je s vami, čo nové...

Mne sa darí znesiteľne. Trochu ma trápi aj pasivita, a teda polihovanie v posteli, radšej keby som sa išiel prejsť, alebo trošku si zašportovať. V tej fyzickej aktivite som pomerne pozadu, čo ma trápi a vidno to aj na mojej postave.

Dnes som vybehol aj na kávu do neďalekého pabu a mal som to ako príjemné zakončenie piatkovej prechádzky. Počas cesty som si pustil mp3 angličtinu a tak mi bolo celkom veselo. V pube som si pofajčil hneď dve cigarety značky SMART, ktoré patria k tým lacnejším. Celkom som sa tam zrelaxoval. Aj tá prechádzka bola celkom fajn. Prešiel som sa len tak po meste, také kolečko. Práve nepršalo a chodníky boli len mokré, nie ľadové. Keď som prišiel domov z kávy natiahol som sa na ustlanú posteľ a zobral so si štúdium. Zrovna sa mierne venujem prehľadu rýb, plazov a obojživeľníkov. Viem, že je mi to v zásade na nič, ale dohovie. Už keď som si stanovil, že sa takémuto venovať budem, tak prečo nie práve pár živočíchov. Okrem toho som minulý rok zvládol aj dva lexikóny dejín a pár ďalších encyklopedických kníh. Na druhej strane, keď zalovím v pamäti priveľa sa toho nastálo neuchytilo.

Teraz je chvíľa po polnoci, počúvam 90.te roky na mp3, spravil som si čokoládový puding a musím byť hlavne ticho, aby som nerušil spiacu famíliu. Mám k dispozícii svoju izbu, takže to v zásade je bezproblémové.

Na záver vám želám pekný víkend a iste to nejaké slovko tu zanechajte po sebe.

Tuto

PS: Lapaj ty si daaavno nepísal.

Ahojte,
no, este nie oficialne, ale uz je to viac menej iste, neuspel som v skole, nespravil som jeden predmet, ktroy som musel urobit, takze po x rokoch opustam skolu. Je to take, no, snazil som sa cely semester, subjektivne som tomu venoval vela casu, ale aj ja mam svoje hranice, a dopadlo to tak, ze by som mal este co robit aby som nazbieral body na to aby som bol pripusteny ku skuske. Takze som nespravil.

Nejako ma to extra vsak nemrzi, aj ked by asi malo, ale mam ciste svedomie lebo som do toho dal co sa dalo, no, a nepodarilo sa.
Dalsi plan je asi zacat pomalicky brigadovat a pripadne hladat si nejaku pracu. Rodinka dost tlaci do toho aby som studoval dalej nieco, tak mozno si dam prihlasku na nejaku externu vysoku a uvidime.

Kazdopadne sa mam celkom dobre, prave citam knizku : Lecime se s psychozou. Je to dost dobre, je tam vela pripadov popisanych ako sa to u ludi vyvijalo, ake mali stavy, hlaucinacie, co zazivali a co pocitovali. Akymsi sposobom ma to ukludnuje a mam aj radost z toho ze niekto zaziva podobne stavy ako ja. samozrejme v dobrom.
Aj ked moj osobny (momentalny) nazor je ze schizofrenia je akysi dar, tak podobne ako sa to bralo v starych kmenovych kulturach, kde ked niekto ochorel na schizofreniu, tak ludia tvrdili ze ma dar a ze je vyvoleny bohmi, pretoze zazival realitu odlisne ako je "normalne". Samozrejme, tieto kultury mali vytvoreny priestor na to aby takehoto cloveka zapojili do spolocnosti, sice na okraj spolocnosti, ale v inom zmysle ako je to dnes. Dnes sa mysli okrajom spolocnosti to ze clovek nic neprinasa ludom a ludstvu a len tak parazituje. V starych spolocenstvach takyto clovek zil na okraji v zmysle ze sa venoval tomu, co ostatni nechapali alebo na to nemali cas, alebo chut. Ako napriklad, ze sa ucil poznavat bylinky, ich liecive ucinky, ucil sa oz viceratach, rastlinach, riesil spory medzi ludmi(kedze videl veci z "ineho" pohladu ako bezni ludia), komunikoval s duchmi a bohmi, atp.

Kazdopadne ja teraz hladam ako sklbit tuto nasu chorobu s touto nasou (podla mna, chorou) civlizaciou.
aanyway uz som sa rozkecal
Kazdopadne drzim vam vsetkym palce, nech sa nam dari na nasich cestach a nech nas neprijemne stranky choroby prilis netyranizuju

Ahojte Priatelia!

Konečne som si našla čas po sviatkoch trochu napísať. Vianoce prebehli vcelku v pohode, v rodinnom kruhu. Atmosféra bola príjemná, nikto to nepokazil. Predsilvestrovské obdobie a aj silvester som strávila v kresťanskom tábore pre mládež, čo mi prospelo. Zo začiatku som mala strach z ľudí, ale potom to prešlo. Boli to také nezvyčajné, pokojné oslavy nového roka, bez alkoholu a divokej hudby a bez rachotania. Po večernom príhovore každý zhodnotil svoj rok /ako Matej v tej sekcii aký ste mali rok :-) / a povedali sme si aj plány na nový rok. Keď to najviac vonku vybuchovalo, tak sme spievali o dušu /s gitarou/ kresťanské piesne a potom sme sa modlili. Potom už nasledovalo jedenie-pitie a hry, také spoločenské. Bolo fajn.
Nový rok mi zatial priniesol len veľa roboty, ale zatiaľ to zvládam. Aj Vám všetkým prajem, aby ste zvládali svoje povinnosti, plnili plány a nevzdávajte sa, aj keď máte ťažkosti. Veľa síl, zdravia, humoru a optimizmu do roku 2012 praje
psychojane

Ahoj Sirius,
je smutné to s tou školou. Je veľká škoda, že to takto dopadlo. Ak máš nejakú možnosť nápravy, využi ju. Nenechaj sa však vtiahnuť do rezignácie alebo sebaľútosti. Pokračuj ďalej. Možno aj toto je určitým spôsobom posun vpred v Tvojom živote. Aj to, čo si v škole doteraz získal je iste cenné a dá sa to zúročiť.

Drž sa.

...........................................................................


Ahoj psychojane,
pripadá mi dobre, že sa zaoberáš mladými ľuďmi. Vzhľadom na to, že normálne pracuješ máš u mňa jedničku.

................................................................................

Ahojte,
za chvíľu bude 4:00 a ja nespím. Rád by som si zdriemol aspoň na hodinu, ale doteraz som dve hodiny ležal a už sa mi ani nechce. Hodinku sa povenujem niečomu a potom sa pokúsim zaspať.

Nového nemám zatiaľ nič, len maličkosti. Tento týždeň idem psychiatričke, nemám nič výnimočné k nej na srdci. A drobnosti...

Majte sa pekne. Tuto