Ako sa dnes máš? 3

Ahoj ľudkovia

Tuto, Lapaj má pravdu - beriem dlhodobo Abilify a depotne Risperdal Consta 37,5 mg. Abilify som si zvýšil na maximálnu dávku pre ambulantného pacienta 30mg asi pred 3 a pol týždňami. Leponex som bral len chvíľku na začiatku liečby ešte v roku 2005, inak s ním nemám vôbec žiadne skúsenosti. Som, žiaľ, donútený, navrhnúť psychiatričke, aby mi Abilify vymenila za nejaké silnejšie AP, a to aj za cenu toho, že mi predpíše ten utlmujúci a "zmŕtvoľňujúci" Rispen. Pokúsim sa s ňou vyjednávať, ak to bude možné, aby to Rispen nebol, ale niečo iné (aj keď je pravdou, že som vyskúšal už veľa AP). Abilify bolo moje obľúbené AP, lebo sa mi pri ňom relatívne najlepšie rozmýšľalo v porovnaní s inými (ešte dobrou bola Invega). Ale vidím, že je na môj mozog prislabé to Abilify. Radšej vskutku niečo iné - a možno koniec koncov doktorka siahne aj po zvýšení Risperdal Consta na viac ako 37,5 mg. Ktovie. Dozviem sa to v pondelok ráno (ak doktorka bude v práci vôbec, lebo zrejme zastupujúci doktor mi nemôže takto siahnuť do liečby, hm,... ale keď ja som si tak pekne na A4 papier spísal všetko, čo ma trápi - sú to jasné symptómy a ono sa s tým opäť nič nespraví?? Ach. ).

Ďakujem, filipka, za podporu. Máš pravdu, ten kruh začína strachom zo zlyhania, ale už moji rodičia neočakávajú také veľké výkony - a ani ja už nie som zďaleka taký perfekcionista, aký som býval. Trošku som ním zostal, ale naozaj nie tak ako predtým. Mamina hovorí, že nevadí, že nebudeš mať červený diplom, nevadí, že budeš mať z obhajoby bc. déčko, len to sprav. Len to doštuduj. Záleží im na tom a to ma trošička motivuje - veď sú ochotní mi dať nemalé peniaze na školné nabudúci akademický rok, a to pritom žijeme len z tatovho invalidného dôchodku (prekonal dve mŕtvice).

Obvodná lekárka mi, žiaľ, nemohla potvrdiť odporúčanie ísť až na augustový termín obhajoby a štátnic, lebo jaksik nemôže sa ona zaručiť, že budem dovtedy v poriadku Hm. Ale vyšla mi maximálne v ústrety, bez poplatku krásne napísala vlastné potvrdenie, že som bol chorý počas letného semestra, čo je aj pravda, ibaže nemala podklad od psychiatričky. Ten som mohol získať až v tento budúci pondelok, čo ide. A nemusím, chi. Už je žiadosť poslaná. Žiadam resp. prosím v nej dekana, aby mi povolil ísť až na augustový termín a tiež aby som dostal odklad odovzdania bc. na čo najneskôr. Neviem, čo mi aká odpoveď príde. Dnes by to mali už dostať na stôl, lebo sme to poslali expresne prvou triedou.

Čo sa týka lítia, ten som bral asi 3/4 roka až rok a bol dobrý, akurát že mne nezabral. Myslím si a mám aj také informácie z odborných článkov, že lítium je účinné pre tých, ktorí fázujú tak, že mávajú aj mánie. Takže lítium je hlavne na stabilizáciu nálady zo strany mánie, a až druhotne zo strany depresie. Všimol som si totiž (a Tuto je toho príkladom), že ľudia, ktorí majú silné mánie, tak im lítium pomôže. A keď majú slabučké hypománie striedané so silnými depresiami (ako ja, a predsa to stačilo na zmiešaný typ F25), tak im lítium pomáha menej. Dlhodobo beriem Orfiril, bral som teda to lítium, a voľakedy aj Timonil Retard. Žiaľ fázovanie mi nič nevie zastaviť. "Fázujem" vlastne dodnes (orfirilu long beriem 1500mg denne).

Lapaj, veľmi Ti držím palce. Aj ja mám nábeh na závislosť od alkoholu, preto radšej ani nepýtam vlastné peniaze, aby som si náhodou v čase "hĺbok" nešiel dačo kúpiť. (Ale aj tak mám už našetrených 86 eur na vianočné darčeky ). Veľmi dobre Ti rozumiem, keď hovoríš o tom, že sa v lepšej nálade čuduješ, čo si písal, keď si bol "dole". Ja som si dnes prečítal po sebe nejaké príspevky v téme "Antipsychiatria" a inde, a nemôžem sa vynadívať, ako vôbec nemám pod kontrolou to, čo komu hovorím, alebo to, čo si kedy myslím. A hygiena? Jooooj, podajme si ruky. Ja som celý špinavý už nechci vedieť jak dlho, a neholil som sa takisto asi dva týždne, a taktiež zuby, to mám obrovský problém si ich umývať. Je to strašné. Každopádne aspoň dnes budem donútený sa dať do poriadku, lebo idem holičke, tak sa krásne umyjem, osprchujem, oholím, ozmývam, potom dám ostrihať a nakoniec solárko. Paráda. Cítim sa tak oveľa lepšie a som pripravený na nedeľný výlet. Na 1. mája totiž chodíme s rodičmi z klubu abstinentov na jednodňový výlet do lesa Malých Karpát. Paráda.

Schizofrénia simplex - hm, no je to neľahký údel. Daj vedieť potom, ako dopadol o veci rozhovor s Tvojou doktorkou. Pokús sa jej zhrnúť vopred napísané body (argumenty), prečo si myslíš, že je to takto. Dám aj ja v pondelok vedieť, ako to dopadlo u mojej doktorky, lebo vlastne prvý raz jej idem dať niečo napísané, tak som zvedavý, či si to bude ochotná prečítať, chi.

Lapaj, drž sa!

A 4713N! Kdeže si sa nám podel? Nematuroval si? Mám na mysli písomnú časť, a ak hej, ako dopadli? Aké máš z toho dojmy? A ako pokračuje vývoj Tvojho myslenia a pocitov?

-------------

Tak myslím na Vás, a ďakujem Vám opäť, ak ma neodsudzujete za prípadné rôzne ehm... divnosti. Ospravedlňujem sa.

Prajem vydarené dni. Ahoj.

Ahoj Lapaj

Nie, Zeldox som ešte neužíval. Jedno z mála známych AP, s ktorým nemám skúsenosť. Máš pravdu, navrhnem to doktorke opatrne, len sa bojím, aby sa neurazila, že jej ja pacient "pindám" do medikácie. Dáva občas pocítiť, že ona je tu lekár a nie ja, čo v istom zmysle je bezpochyby pravda, ale v istom smere je to priestor pre zbytočný konfliktný vzťah.

Aj tak jej to opatrne navrhnem.

Leponex neviem, či chcem alebo nechcem. Už je tomu 6 rokov, čo som ho bral, a bral som ho krátko, iba 3 týždne a to ma dosť tlmil, že som stále spal. Ale jedným dychom treba dodať, že vtedy bol ešte len začiatok liečby, takže ma tlmil aj taký obyčajný Xanax. Rozumieš... Možno dnes, keď už som zvyknutý na účinky AP, tak by som Leponex zvládol.

Hm.

Hlásim sa ozmývaný, zúbky vyčistené, osprchovaný, vydrhnutý, oholený, ostrihaný, ožiarený. Som čistučky.

Ahojte,
uz asi tri tyzdne som nebola na internete a tak si pomaly citam vsetky posledne prispevky.

Ja som mala posledne tyzdne dost namahave. CHytila ma depresivna faza a tak som nebola ani schopna poriadne vstat z postele a vykonat hygienu a zakladne potreby. Pomaly sa ale z toho dostavam. Podla mojej psychologicky stracam kontakt s realitou ale nie je to az take zle. Nie som schopna reagovat racionalne a moje rozhodnutia su afektivne. Vraj so mnou bude vela prace ale trufa si na spolupracu so mnou. To ma velmi potesilo, pretoze mnohy psychologovia mi povedali, ze psychoterapia u mna nebude dosahovat pozadovane vysledky.

Taktiez som sa vas chcela opytat na to, co si myslite o tom, ze moja psychiatricka mi na depresie nepredpisala ziadne antidepresiva a riesi to anti psychotikami a neustalym zvysovanim depakinu chrono, k dnesnemu dnu beriem 1250 mg denne. Ja neviem odhadnut, ci je to vysoka davka alebo nizka ale viem ze som zacinala na 500mg denne a v priebehu par mesiacov sa to zvysilo takto.

Ahoj Lapaj,
mrzí ma, že Ti to takto vychádza. Želám Ti, aby Ti liečba konečne v plnej miere zabrala a ty aby si už nemal toľko problémov, o ktorých píšeš. Okrem nutných liekov nezabúdaj ani na striktnejšie dodržiavanie psychohygieny, ktorá by Ti mala skvalitniť život a čiastočne zafixovať nižšiu mieru problémov, ako bez nej.

Ahoj Matej,
zdá sa mi, že u Teba to ešte nie je ukončené. Stále máš nádej v dobrom vyladení liekov. Ich nasadenie na začiatku má pár týždňov často tlmivý účinok, kým si telo zvykne. Rizikom je aj zvyknutie si na pasivitu a teda zdanlivo je človek "unavený" aj po období, keď lieky už tento vedľajší účinok v takej miere nemajú. Treba sa v rozumnej miere prekonávať. Práve aj pre zmenu liekov sú mnohý psych. pacienti hospitalizovaný a boli nielen pod kontrolou, ale mali aj určitý, aspoň elementárny režim.
K Lítiu ešte toľko, že úplny nástup plného efektu tohoto lieku je až po jednom roku. Dovtedy len zmierňuje fázovanie mánia-depresia. Úplná harmonizácia nálad sa prejaví až po tomto období. Dovtedy sú nutné iné preparáty, ktoré fázovanie zjemňujú. Veľmi som sa preto podivil tomu, čo píšeš, že si Li bral len trištvrte roka. To mal byť len štart na plný záber tohoto stabilizátora nálady. Dovtedy treba čiastočne aj pretrpieť spomínané výkyvy a korigovať ich inými medikamentami. Ja som mal prvé dva roky na fázovanie Timonil Retard, ktorý som mal po tomto období vysadený. Ako prevenciu na depresívnu fázu doteraz beriem len "Alventa 75mg", čo si myslím nie je ani nevyhnutné, ale bojím sa depresie, lebo je to to najhoršie čo som v živote zažil.
Lítium má jednu nevýhodu, že treba veľmi dbať na pitný režim, ktorého rozkolísaním sa výrazne zvýši hladina Li v krvi. To má za následok skok nálady a to v priebehu pár hodín. Ja som si tak užil veľmi silný dvojdňový nával depresie a sociofóbie po dehydratácii, ktorá bola vyvolaná päťhodinovou turistikou po horách počas horúcich letných dní a takmer bez vody. Bolo to pre mňa bolestné poučenie, že na tekutiny mám skutočne dbať a nevystavovať sa dlhšiemu obdobiu bez pitia.

Ahoj viki,
som rád, že si napísala, a že sa už cítiš aspoň o kúsok lepšie. Depresia a s ňou prichádzajúca pasivita nie je nič príjemné.
K antidepresívu, ktoré užívaš sa vyjadriť neviem. Ak fázuješ mánia-depresia je dôležitý stabilizátor nálady. Užívaním výlučne len antidepresív je riziko prešmyku do mánie alebo hypománie. V prípade fázovania psychiatri ani veľmi antidepresíva nepredpisujú. Mne napríklad aj v prípade zhoršenia nálady v smere "akože depresie" doktorka len vymenila antidepresíva. V skutočnosti jej z dlhodobého hľadiska dávam za pravdu, lebo aj úzkosť, smútok a pasivita sú súčasťou života a netreba sa plašiť pri situácii, v ktorej sa na pár dní vyskytnú.

Ahoj všetci,
dnes som v noci hore, lebo som si narušil spánkový režim neúmyselným nadmerným spaním. Bol som prehnane unavený a tak som pospával. Zajtra očakávam náročnejší deň. Budem dosť cestovať, tak by mi aj prospelo trošku sa predriemať. V skutočnosti som však úplne čerstvý a na oddychovanie sa mi príliš ani nechce myslieť. Teším sa však na zajtrajšok, lebo by mal patriť k dňom vymykajúcim sa z rutiny. Jednoducho výlet. Beriem fotoaparát, mp3 do autobusu, niečo pod zub... a samozrejme aj lieky na jeden deň pre istotu. Ráno smer hranice...

Ahojte, ahoj Tuto.
Zvlastne ze si si na mna takto spomenul, ze som dlho nenapisal. Ale neviem co rozumne by som napisal. Mam sa zle, mam sa dobre? Ani sam neviem. Ktovie ci vobec dokazem este citit nejake emocie. Od kedy beriem AD, mam taky pocit. V rodine je to nanic, aj moje vztahy s ludmi su nanic. Jedine kedy sa citim dobre je, ked som sam na poli alebo v lese a mozem si hovorit rozne nezmysli, vydavat zvuky a pod., ale aj tak citim ze to nie je "pravy" dobry pocit co z toho mam. Vsetko je cudne. Ale co s tym, ked aj zomriet je nezmyselne, aj zit nema vyznam. A este je hrozne kolko vela mam myslienok. Par krat, ked som sa snazil s tym nieco robit sa mi uz aj zdalo, ze som sa priblizil ku moznosti, ze by som sa toho mohol vzdat, ale ked som to vsetko videl pokope, vsetko to co som mohol len tak pustit prec, bolo mi to strasne luto. Vsetky moje veci, co som tak dlho mal, na ktore som bol zvyknuty. Neviem sa toho vzdat, aj ked mi to ublizuje. Citim sa tak dobre, ked mozem aspon trosku uniknut do toho divneho sveta, kde je kazda vec taka zvlastna, ze by som sa na nu dokazal pozerat celu vecnost a stale by bola ako ked som ju videl prvy krat.

Som naozaj v zlom psychickom stave. V pondelok si doktorka prečítala odo mňa ten list. Ako dobre, že som ho spísal! Lebo v pondelok pri návšteve doktorky mi bolo, ako vždy celkom dobre. Teraz sa zase vrátil úder, aký som mal, keď som spisoval ten list príznakov a trápení. Ona si prečítala a vymenila Abilify 30 mg na Kventiax 150 mg na deň, teda najnižšiu dávku (25 mg ráno, 25 mg na obed, 100 mg na noc). Máte niekto skúsenosti s Kventiaxom? Myslím, že Robo, Ty si kventiax užíval. Napíšte mi, prosím, aké máte s ním skúsenosti a do koľkých dní môžem čakať zlepšenie stavu.

Priatelia, veľmi sa mi pohoršilo. Nebudem to tu vymenúvať a každého z Vás nudiť nejakými symptómami alebo bizarnými myšlienkami. Proste deje sa niečo zlé so mnou. Niečo vskutku mimoriadne. Nemyslím tým, že mimoriadne vzhľadom na Vás a Vaše ochorenia, ale vzhľadom na môj doterajší život. Ešte nikdy v živote som necítil takýto psychotický atak (alebo ataku?).

Každou hodinou sa to zhoršuje. Prehlbuje.

Bojím sa, že strácam kontakt s normou, aspoň čo sa týka myšlienok a myslenia, emócií, snov, psychomotoriky, verbálneho prejavu a napokon už aj správania. Produkujem myšlienky, ktoré neviem verbalizovať, neviem ich nijak vyjadriť, a pritom som frustrovaný, lebo ich vyjadriť musím a potrebujem. Dnes som mal približne 6,5 až 7-hodinový monológ pred mamou (ona počúvala a hrala sa na PC), v ktorom som sa jej snažil vyjadriť to nespočetné množstvo myšlienok a nejak ich systematizovať a hierarchizovať, určovať priority.

Dneska sa mi zdalo, jak keby som videl iskriť malé hviezdičky po miestnosti. Také malé záblesky, to sa mi zrejme iba zdalo. Horšie však bolo sploštenie "obrazu", ktorý mi generuje mozog v rámci zrakového zmyslu... a to práve keď som zavrel oči. Nechápem, ako sa môže oploštiť tma, keď zavriem oči, ale videl som to. Je to iba také zdanie, ale je to súčasť určitého ozvláštnenia môjho prežívania, emócií a myšlienok. Chcel by som sa s Vami podeliť aj s tým, že sa ocitám akosi v inom svete. Viem rozoznať, že je niečo iné, len neviem presne čo. Je to strata istoty. Áno, cítim veľkú neistotu, ba až úzkosť a trasenie sa.

Tiež ma občas budí z driemot intenzívny pocit, že niečo po mne lezie. Myslím, že mravec (objavil sa už neraz v mojej izbe), alebo pavúk, alebo komár (nemáme teraz sieťky, lebo sa zatepľuje barák). Ale to asi s duševným zdravím nesúvisí, neviem. Ja som halucinácie nikdy nemal, okrem intrapsychických, takže neviem prečo by som ich zrazu teraz mal začať mať, keď sa už šiesty rok liečim a poctivo beriem lieky.

Obávam sa, že som sa vážne vykoľajil z koľají normy a reality. Mám strach, lebo to sa mi naposledy stalo, keď som sa ešte len začal liečiť, ale vtedy som ešte to vykoľajenie takto evidentne nepociťoval, lebo som nemal vôbec žiadny náhľad na prebiehajúcu psychózu. Možno sa pýtate: A čo tie časy, keď si, Matej, musel ísť do nemocnice alebo keď si tri razy prerušil školu? Odpoveď znie: Mal som úplný náhľad nad vecou a vedel som kontrolovať svoje myšlienky - navonok nič nebolo vidieť, ibaže som pociťoval veľkú potrebu bizarnosť svojich úvah vyjadrovať online. To je všetko. Musíte mi, prosím, veriť, že teraz je to iné. Toto je prvýkrát v mojom živote, kedy si plne uvedomujem, že nemám pod kontrolou jednotlivé zložky svojej osobnosti. A keď sa vážne bojím.

Mám dojem, že nutne musím zanechať školu. Ešte v septembri nastupujem do tretieho ročníka tej prerušenej druhej školy, takže ak by som týchto 6 rokov nezavŕšil bakalárskym titulom, tak mám ešte šancu na bakalársky titul z iného odboru. Ale ten zármutok zo strany rodičov! A ten zármutok môj, že 6 rokov v ťahu! Odpoveď od dekana mi ešte vo veci odkladu bakalárky a štátnic neprišla.

Toľko.

Matej, pozeram ze Kventiax ma ucinnu latku kvetiapin, podobne ako napriklad Seroquel, takze by mali mat velmi podobne ucinky...bral som Seroquel 600mg vecer 4 mesiace, neskor, ked som mal vyrazne depresivne obdobie, mi bol vymeneny za Questax (tiez kvetiapin) - ten uzivam 200mg rano a 200mg vecer. Uzivam ho spolu s Escitilom 10mg rano. Kvetiapin mi sadol zatial najlepsie zo vsetkych liekov, nemozem sice povedat, ze by mi nejak vyrazne polepsil, ale som spokojny preto, lebo nema na mna ziadne vedlajsie ucinky - prestal som priberat (Zyprexa/Serdolect), upravila sa mi tepova frekvencia (Serdolect), nemam problem s ocami (Abilify/Rispen), ktory som na fore uz parkrat opisoval...ziadne extrapyramidove priznaky...jednoducho nic, v nicom ma neobmedzuje...len zo zaciatku ked mi bol v auguste nasadeny ten Seroquel, tak som bol par dni taky dost ospaly, ale to sa rychlo upravilo...dokonca sa mi podarilo pri Questaxe zhodit pocas zimy dost vyrazne, bohuzial som to nabral naspat, ale vyssie mi uz vaha nejde, ten ubytok hmotnosti sa da mozno prisudzovat tomu depresivnemu obdobiu...

drzim palce, aby ti liek sadol