Ako sa dnes máš? 16

S tym ti pomôže psychoterapeut, tam by som začal..
_________________________
Inak ja ti verím, že sa cítiš zle - nič z tvojho prežívania nespochybňujem. Vnútorné prežívanie je reálne, pretože emócie, pocity ap sú reálne.. Dôležitá je ale ich interpretácia a vnútorná reprezentácia.

Ahoj vsichni,
dlouho jsem nepsala, jednou za cas si prectu vase prispevky a zas tise odejdu, ale dneska se potrebuju sverit. Vcera jedna znama pronesla mini kritiku na moji osobu, ani nemuzu napsat co, protoze se stydim, ze me to tak sebralo. Je to zenska, kterou uz stejne nejspis neuvidim. A navic slo o uplnou blbost. Ale vzbudila jsem se s uzkosti, ktera presla do panicke ataky- z tyhle "blbosti". Ted jsem se trochu po Kventiaxu uklidnila. Denodenne mam uzkosti, uz jsem z toho vycerpana. Beru antidepresiva, rivotril, kventiax. Navic mam k tomu i fyzicke bolesti. Ano, nejspis je vetsina psychosomaticka...pokud mam uzkost z neurciteho, je pro me snadnejsi s tim pracovat, ale z konkretniho jako v tomto pripade, tak ne. Paralyzuje me to a na cokoliv se podivam, cokoliv uslysim, ucitim, tak vyvola pocit toho hnusnyho, co se odehralo a panika je na svete. Uzkosti mam od mala, bala jsem se a porad se bojim autorit? Mela jsem strach z ucitelu, ted nejvetsi z doktoru. Nesnesla jsem, kdyz se na me nekdo blbe podival, nedejboze zvysil hlas. To mi zustalo. Asi znim vtipne, nejspis mate vsichni za sebou hodiny terapii, kde se tohle muze resit. Ja mam nacteno max z knizek, videi. Vim, ze bych mela chodit na terapie, ale je to pro me utrpeni. Jednou jsem vyzkousela a vydrzela jsem dve sezeni....dekuju, ze jsem si mohla postezovat a mejte se zatim, pokud mozno, co nejlepe.

No jaro ja som v akútnej fáze išla dva roky školu cez mŕtvoly a potom rok pauza a potom som už nenaskočila na vlak, šlo to rýchlejšie ako ja a to bol môj detský sen... Fakt skús tú terapiu alebo aj online sa dá cez skype hovor alebo podobnú platformu.

Nie som fanúšikom skype psychoterapie - áno, je to momentálne IN, lebo to šetrí čas. Som proste typ človeka, ktorý potrebuje blízkosť "cítiť" - ťažko sa to vyjadruje. Jednoducho so mnou v miestnosti musí daná osoba byť (trochu odbočím.. nemusí sa mi ani tak venovať, ale pokiaľ viem, že v priestore je FYZICKY niekto, tak sa cítim príjemnejšie - zrejme je to o energii.. popísala by to poeticky nejaká ezoterička)..

Aj pre terapeuta je to lepšie (mám to priamo od nich), pretože súčasťou terapie je aj celkový obraz pacienta t.j. ako sa hemží, hýbe, čo robí s rukami, či si škriabe nechty - podľa toho psychoterapeut uberie alebo pridá tempo.. Poznám (nie osobne) terapeutov, ktorí sú nadšení z psychoterapie cez skype a rovnako terapeutov, ktorí ju odmietajú..

Našťastie máme možnosť voľby. Jja som napr. chodil radšej do nemocnice  za mojou úžasnou pani terapeutkou , aj napriek tomu, že chytím Covid (pozdrravujem vás týmto pani Lenka   )..

Priatelia, kuk na tento mini seriál napísaný najlepším režisérom a scénaristom na svete - Životom .. Zatiaľ som videl iba prvý príbeh, ale oslovilo ma to.. Ťažké otázky čo je zmysel života?? kam smerujeme?? aký smer si zvoliť??

https://zitlehce.cz

@saladin tiež si neviem predstaviť terapiu online ale sto ľudí, sto chutí, moja známa nabehla počas covidu na online terapie a nevie si vynachváliť.

Ahojte, chodim do stacionara- pridali mi pirabene na pamät a orfiril long namiesto fevarinu, lebo som lietal do manie s depresie . Poprvy krat mam stabilizator nalady - ja to v pohode. A pnadmernemu poteniu je dufam koniec... pamät kôli ktorej som tam isiel sa pommali zlepsuje- aspon dufam.V stacionari je super . drzte sa

Súhlasím, 100 ľudí, 100 chutí. Ja som komplikovaná povaha, pretože som individualista-introvert, ktorý potrebuje k životu ľudí. Trochu rozpor, že?? To som proste celý ja - samý rozpor. Môj najväčší strach je ten, že ma niečo/niekto spúta - proste potrebujem k životu voľnosť ako okrídlený vták. Lenže zároveň potrebujem aj občasný kontakt s ľuďmi - a v tom mi terapia pomáhala. Napr. v Prahe v podnájme to bolo super. Pretože mi stačilo, že vedľa v izbe bol niekto, kto si robil svoje, žil svoj život. Občas sme hodili reč, dali spolu kávu.. A znova som sa vrátil k sebe..

Preto preferujem osobný kontakt - je to aj tým, že som sa musel pripraviť, obliecť, navoňať; plánovať čas, aby som nemeškal; nechcelo sa mi, lebo vonku mrzlo a fúkalo - to všetko patrilo k terapii.

Ale viem si predstaviť, že ak by som bol učiteľ a každý deň by som bol v kontakte s ľuďmi, tak by mi skype nevadil.. Lenže ja by som to asi flákal t.j. cesnakový dych, shortky s ponožkami kamere neprekážajú, že ..

(som sa rozpísal)..

@saladin ja som v móde cesnakový dych a tepláky a keď niekde treba ísť posielam chlapa, lebo sa nedokážem premôcť, ale keď idem na terapiu alebo k psychiatričke, tak sa od rána prekonávam, aby som tam neprišla v teplákoch, ale normálne oblečená a s tým bojujem už dobré dva roky a tiež som introvert, ale občas potrebujem ľudí pri sebe, aj keby len ticho sedeli.

Ahojte,
hlásim sa aj ja. Choroba pomaly odznieva, i keď ešte stále kašlem ....a zajtra už do robotyyy tak sa mi nechce, som zlenivela za ten týždeň, ale len som hnila v posteli, veď sa nič nedalo....kašeľ, upchaté dutiny aj teploty zo začiatku. Neviem čo ešte napísať....malo to aj jedno pozitívum ....a to, že som schudla ....ani jesť mi nejak nechutilo. Tak teraz už len to nejak udržať. Musím sa dať nejako dokopy a naštartovať sa resp. naladiť pozitívne. Veď nebyť tej roboty, tak naozaj neviem ako by som fungovala lebo nemám, že tonu koníčkov a záľub, čomu by som sa venovala. Musím byť vďačná, aj som, za to, že môžem pracovať a ako tak fungovať a byť medzi ľuďmi. Inak tiež som tak nejak pol na pol, nemám rada veľké davy ľudí a necítim sa komfortne kde je plnka, ale pokiaľ sú to v pohode ľudia a taká komornejšia atmosféra tak je to fajn.
Inak po psychickej stránke je to ok, si myslím - uvidíme dokedy
Už len nájsť tú spriaznenú dušu .... Ale asi si radšej časom zaobstarám psíka ...
Prajem peknú a pohodovú nedeľu všetkým.

Ahojte ,

tak no nie som prítomna na fóre 3 hodiny a už mam čítania na 2 strany...ale pohoda...aj tak som rada...hoc nebudem reagovať na nikoho...
Ako sa mám? ...ja som, zase chytila chrípko/anginu....zase to začalo štvrtok večer bolením hrdla...ako už som s toho bola zufala...kedže možno pametáte v januari som mala chrípku...dokelu konecne týžden čo nekaslem, ako fakt iba týžden a uz som to chytila zase....proste ma to fest naštvalo.....jedna dobra duša mi poradila sprej Stopangin sa myslim vola....a cez piatok, sobotu a nedelu teda dnes som sa s toho nejako vyhrabala...ako beriem to ako zazrak sice som pila aj teraflu...ale mam ten dojem, že sprej urobil svoje....sory za reklamu, ale mozno to aj niekomu pomoze tak ako mne....teraz je kopa ludi chora, kadetade sa niečo na Vás nalepi a aspon u mna to vždy začína bolestou/skrabanim hrdla....potom horucka...atd..ako fakt som v pondelok chcela zajst za doktorkou a som rada ze nemusim....a druha vec...ten vzdelavaci kurz vyzera u mna dost realne...až sa bojim ci to dám...ale skusim.....
Jo, a priatel konečne ako nie nerozhybal sa....ani nic ine....ale behom par týždňov dve dezerty som dostala len tak...dost to potesilo...no neboli teda uplne prvé, ale potešili...az ma napadlo, že doraz bude mat narodky....jaaj.....no ta tak sa mám....inak nic nove....jo, aby som nezabudla zuby/zub ma teda pobolieva ako len občas a poriadne a na další den ako keby nič...tak zatial nejdem to riešit...

Prajem krásny víkend...

Nejako sa roztrhlo vrece s tými chrípkami a sú podozrivo agresívne..