Ako sa dnes máš? 16

Matej,
Tvoj príspevok ma dojal. Vieš výborne popísať svoje úvahy. Myslím, že tu , na vlastne Tvojom Schizofóre u nejedného z nás nájdeš pochopenie. Samozrejme, že som počula o bezpodmienečnej láske a keď som sa po Tvojom príspevku zamyslela, myslím , že mne sa jej dostáva predovšetkým od môjho muža a hádam aj detí. Stoja a stáli pri mne aj keď ja som zlyhala. Najmä k mužovi som sa počas jednej epizódy správala riadne nepríjemne, no on vedel, že je to súčasť mojej chorej mysle. Vzal ma do nemocnice, chodil za mnou po práci Z Bratislavy do Nitry a späť, všetko , čo som mu narozprávala bral s rezervou... Tak ako píše motylek ani bezpodmienečnú lásku si netreba idealizovať, sme len ľudia a hnev na toho druhého je prirodzenou reakciou, ak sa nám niečo na jeho správaní nepáči. Takže v konečnom dôsledku myslím, že i ja mám tých svojich blízkych rada bezpodmienečne. Podľa mňa ak dokážeme pochopiť aj negatívne správanie iných voči nám, keď sa pozrieme na situáciu z ich uhla pohľadu a dokážeme im to "drobné" zlyhanie odpustiť, tiež milujeme bezpodmienečne. Žiaľ, všetci máme aj slabé chvíľky. Napr. v čase mojej prvej epizódy, keď som bola v ťažej depresii a dlhšie už nespávala , aj moja mama stále odomňa očakávala, že sa "pozbieram" a keď ma bola potom v nemocnici navštíviť a videla ako mi tam lieky nezaberajú a stav sa len zhoršil, cestou domov manželovi v aute nariekala nad mojou sestrou aké to má ona ako mladá vdova s dvomi deťmi ťažké....Manžela to strašne rozčulilo a stále na to spomína akoby chcel, aby som sa na mamu za to hnevala...Ja som to však pochopila po svojom. Viem, že bola zhrozená z môjho stavu a veľmi sa bála, že sa z toho nedostanem, sama mi to povedala. Podľa mňa sa tým sama pred sebou ospravedlnovala, že mi viac nepomáhala pred epizódou. Nikdy som jej to nezazlievala, keď som sa na to pozrela z tohto pohľadu. O to viac mi pomáhala a pomáha aj teraz. Má pre mňa pochopenie a ja si to cením. Som vďačná, že mám pri sebe týchto mojich blízkych. Ja tú bezpodmienečnú lásku vnimam takto.
Podľa mňa aj ty máš pri sebe ľudí, ktorým na tebe záleží a majú ťa takto bezpodmienečne radi len to možno práve teraz tak nevnimaš - možno mali svoju slabú chvilku. My, takto postihnutí, sme hypersenzitívni a tak sa nás všetko viac dotýka a môžme z toho potom mať hlboký pocit sklamania, hlbší než iní ľudia. Myslím, že i tu na fóre si budujeme vzťahy a navzájom sa chápeme, stávame sa jeden druhému bližšími. A ty si tu tiež nejednému chýbal, keď si o sebe nedávno dlhšie nič nenapísal. Myslím ze i to je druh bezpodmienečnej lásky alebo záujmu. Záleží nám na tebe. Nejeden z nás by ťa rád spoznal aj osobne, napr. na tej stretávke, ale samozrejme pochopíme hocikoho, kto sa stretnúť nechce.
Ja si myslím, že mnoho sa dá u ľudí vo vzťahoch pochopiť, odpustiť a naďalej sa vzájomne ľúbiť - len to chce niekedy veľa empatie, niekedy i čas , kým človek získa nadhľad. Teraz mi napadá jedna zo štyroch dohôd - nebrať si nič osobne. Pre nás je zvlášť typické, že sme vzťahovačni a všetko sa nás viac dotýka, ale mne neraz pomôže myslienka na to, že si to nemám brať osobne, že je to ako sa kto zachová, problém toho človeka a nie môj. Viem, že to v tej chvíli bolí a prichádza sklamanie. Ja som sa však neraz presvedčila, že (okrem manipulátorov) sa väčšinou oplatí dať ľuďom druhú šancu.

Všetkým nám držím palce, aby sme svoje "boje" zvládali a najbližšie snáď začnem písať skôr a napíšem aj ako sa mám. Už ma totiž môj muž veľmi dorazne volá spať, lebo narúšam svoj spánkový režim

Ja by som k teme lásky dodal dnešnú pikošku. Nasral ma zase brat. Idú niekam na dovolenku a poprosil ma, či sa mu zatiaľ nepostarám o psa. Neodmietol som, hoci keď som ja potreboval pomoc, tak len vždy hundral, že on nemá čas. No aj takto môže vyzerať láska... síce si človek príde zneužívaný a ponížený. Donáša snáď, že raz sa aj druhá strana nad sebou zamyslí. Nemám z toho dobrý pocit, no čo sa dá robiť. 🤫 je to ako ten prípad, že človek nevie povedať "nie". Pritom to viem a aj tak som podľahol. Veru, pozor na manipulácie

@Patty_Pillow Někde jsem četla, že demonstrativní sebevraždy většinou nekončí smrtí. Demonstrativnímu sebevrahovi nejde o to, aby se zabil. Jde mu o to, aby svou "sebevraždou" druhé vydíral a manipuloval. Vypadá to, že tvoje máma, jakkoliv má nízké IQ, je zdatná a sobecká manipulátorka a ví, jak na tebe. Od manipulátorů je opravdu lepší se držet dál a nekomunikovat s nimi. I kdyby tvoje máma tisíckrát skončila na psychiatrii, měla by sis uvědomit (a na tom uvědomění pracovat s psycholožkou), že to není tvoje chyba (je to jen a jen chyba mámy).
Asi by ses měla taky připravovat na to, že máma tak či tak skončí špatně. Notoričtí alkoholici se většinou nedožívají vysokého věku. Nemluvě o tom, že mívají v určité fázi sebevražedné tendence zapříčiněné alkoholem, které také často končí smrtí. Měla bys ale s psycholožkou pracovat na tom, aby sis to nedávala za vinu, máma si takový život zvolila sama.
Nicméně vidím u tebe pokrok. Zřejmě nejsi tak citově oploštělá, když jsi schopná mít ráda svoji matku.

@regina Moc krásně napsáno. Musím říct, že tobě i Patty závidím tu bezpodmínečnou podporu od vašich mužů. Já jsem podporu od svého manžela zažila jen při atakách, tedy dvakrát v životě. A vím, že kdybych měla problémy častěji, můj muž by mě opustil, sám mi to takhle řekl. Neopomene mi nikdy připomenout, jak ho to obtěžovalo, když za mnou jezdil 2x týdně do nemocnice.
Faktem ale zůstává, že ať vede řeči, jaké chce, když došlo na lámání chleba, pomáhal mi.

@Mous Taky neumím moc říkat "ne". A proto, bude-li sraz v Bojnicích, s dovolením si od tebe vyptám číslo na taxík. Pokud to bude možné, nechci zneužívat tvojí dobroty.

@motylek ako budeš chcieť, no to je iná situácia.

Inak predbežne zatiaľ vedú Bojnice myslím majú 4 alebo 5 hlasov

@motylek akože mne je jasne, že jej nejde o to zabiť sa, ale ublížiť iným. Ja k nej cítim hnev, za všetko čo mi urobila. A pravdupovediac asi by ma rozožralo svedomie, ak by mala úspešný pokus za sebou, lebo to zvaľuje na mňa často, že kvôli mne. To je proste jej taktika. Ja dúfam, že so psychologičkou niečo vymyslíme.

Ahojte, tak ja som dnes bola zase u psychiatričky a zajtra idem zase. Mám úplne vypnutú pozornosť. Veľmi neviem čo mi všetko vravela, ale spísala mi na papierik dôležité body.

Máte někdo problémy s pamětí jako já?
Co mám každý den dělat, si píšu na papír, protože toho mám obvykle moc, takže to nemůžu zapomenout. Ale prakticky pořád se mi děje, že jdu do nějaké místnosti a najednou nevím, co jsem tam chtěla dělat.
Nesmím přerušit žádnou činnost, jinak se k ní 100%ně zapomenu vrátit. A tak se mi stane, že najdu po několika hodinách pračku s vypraným prádlem, které jsem zapomněla pověsit, nebo třeba otevřený koš bez sáčku, který jsem vynesla, ale už jsem zapomněla tam dát nový sáček atp.  
Často se mi taky stává, že bezmyšlenkovitě položím nějakou věc na jiné místo než obvykle a pak ji hledám jak blázen, ale najdu ji až tehdy, když ji už nepotřebuju.
A nově na sobě pozoruju, že zapomínám úplně obyčejná slova. Mluvím a najednou si nemůžu vzpomenout na nějaké úplně banální slovo.
Může toto zapomínání způsobovat Abilify? (Dřív jsem to na sobě pozorovala taky, ale posledních několik měsíců (co beru Abilify) je to častější.) Nebo to dělá nemoc? Nebo že by to už bylo věkem?

Ahojte. Pisem zase po case, ze sa mam relativne fajn. Čo sa tyka manipulacii v mojej rodine su odbornici na slovo vzati , bolo to tazke pre mna sa z toho vymanit a pochopit ze co to somnou robia. Vdaka terapiam som to zvladla a teraz ich uz odfajcim jedna radost a pravda je ze teraz si uz ku mne vela veci ani nedovolia ako predtym ked som tam zila. No ale teraz mi robia tazkosti este manipulacie v praci alebo ako celkovo s inymi ludmi, lebo zvlastni ludia sa najdu vsade takze sa ucim nejak s nimi vychadzat nepustat si ich blizko k telu nehovorit o sebe vela atd. Je to beh na dlhe trate ale snad sa mi podari sa to naucit a mat kludnejsi zivot.. Inak v praci to bezi relativne fajn nasla som si tam par ludi s ktorymi sa bavim a da sa s nimi a ostatnych len pozdravim nieco sa sem tam opytam a idem si svoje. Tesi ma ze vonku je tak pekne to ma dobija pozitivnou energiou a tiez sa tesim ked mam volno a vysivam si uz sa to pekne rysuje. Majte sa pekne .

@Motylek tiež mám problémy s pamäťou, neviem sa poriadne vyjadrovať. Ako si písala aj ty, zabudnem nejaké bežné slovo a neviem sa vyjadriť, lebo ma nevie napadnúť. Neviem veľa krát ani kde si dám vlastné veci a celkovo mám chaos vo všetkom. Nie si sama v tomto, či to robí choroba alebo lieky ťažko povedať. Asi jedno s druhým už. Aj choroba robí dosť zle, ale takisto aj lieky. Včera mi aj tak doktorka naznačila, že zle mi môže byť aj z liekov. Chcel som sa jej spýtať aj na tú pamäť, ale samozrejme som na to zabudol sa jej spýtať. Lieky človeka oblbujú a tlmia vo všetkom, ale tá pamäť asi skôr z choroby bude.

No tá pamäť bude z choroby, nejaký výkyv dopamínu. Ja mám teraz riadne problémy s pamäťou a o reči pomlčím. Ale teda ja mám teraz dopamínu na rozdávanie.

Motylek skôr je to chorobou. Ja nemusím pamäť až tak využívať a žije sa mi, preto jednoduchšie. Naučiť sa niečo pre mňa je už nemožnou vecou a nič si ani nepamätám... Chce to aj trochu tréningu, ale či sa dokáže to zlepšiť, tak je to vo hviezdach...

@motylek u mňa pamäť v podstate roky bez zmeny. Nie je to zlé, hoci niekedy sa mi ťažšie pamätá, keď sa chcem niečo naučiť?!asi hej.
Z toho ako opisuješ problém by som skôr povedal, že máš ťažkosti so sústredením-koncentračnú kapacitu nízku. Zabudneš, lebo si "rozlietaná". Tomu by mohlo pomôcť čítanie kníh-dlhodobá záťaž takouto formou. A šport. Čosi čo udrží POZORNOSŤ na uzde dlhší čas a tak ju posilňovať.
@katuska teším sa z Tvojho vyšívania, vždy ma to tak správne nakopne, keď o tom čítam. Mňa to vždy fascinovalo, keď to žena vedela-štopkať fusakle, vyšívať obrusy a podobne. Je fajn, že sa vieš ohradiť už teraz pred manipuláciou a povedať si. Verím, že to aj ja budem zvládať lepšie. Lebo niektorí ľudia majú sklon posúvať hranice- kdesi v pozadí ma konkrétne oni dvaja(brat a švagriná) berú ako niekoho, kto je sám a teda podrobivejší. Akoby si mohli viacej dovoliť potom... v minulosti mi to robilo v hlave veľký guláš a chorobe to nepridalo🫤