Ako sa dnes máš? 15

Včera jsem prala prádlo a večer jsem měla angličtinu online (máme dohromady se zdravou kamarádkou) a lektorka se nás ptala, co jsme celý den dělaly, a já jsem mlžila: "Dělala jsem domácí práce." Lektorka se nedala a ptala se, jaké domácí práce. Tak povídám, že jsem prala hromadu prádla, a na to kamarádka, že to nic není, že to jenom nacpeš do pračky a pak pověsíš. Zabít málo.  Nevím už, jak jí mám vysvětlit, že jako nemocná nemám tolik energie jako zdravá. Asi ji odkážu tady na to fórum.

Ja nemám tiež ani frajerku, deti, žiadnu motiváciu a ani ID nemám, ty máš aspoň to. Mňa by doma zabili keby toto si idem vybaviť. Ja budem musieť chodiť do školy a do práce len neviem ako to budem zvládať

Jaro, ve škole si domluv individuální plán výuky. Nejsi zdravý, tak by ti měli vyjít vstříc.

Motylek tvoja kamarátka rozsekala ma. Však to len hodíš do práčky, vyberieš a zavesíš. Robíš to len niekoľko hodín pokiaľ máš peknú rodinku...

Tak tak jaro individuálny študijný plán a poď ho. Môžeš kysnúť potom doma celé dní ako knedlička. Podľa mňa študovať individuálne by bolo skutočne vhodné, kým sa nepozbieraš...

Kimi, peru jen pro tři , tentokrát jsem měla navíc ručníky a ponožky za delší dobu, protože ty neperu tak často. Je to spíš tak, že nemám tolik energie a nechce se mi, jsem lenivá. Ale vy mě tady pochopíte, díky.

Veď to aj u nás. Perie tata len pre troch raz za týždeň a nezávidim mu to. 3-4 várky do pračky idú... Motylek nám to vysvetľovať nemusíš. My vieme. Značka: Unavená...

3-4 pračky týdně? Tak to já mám jen jednu nebo dvě, tři výjimečně. My jsme holt čuňata.

Jj, sme čuňatá. Teda ja som najväčší čuník. Väčšinou aj 2 moje trenky a 2 páry ponožiek denne idú do koša na prádlo... Otec až tak často si nemení... Tak sa to zrovná... Jedna várka nie sú šaty, ale obliečky na deku a vankúš, s plachtou... Musím meniť každý týždeň...

kimi, to jsi naopak velmi čistotný. Akorát prát a žehlit to všechno musí být teda hrůza. Já peru ložní prádlo jednou měsíčně, u nás úplně stačí.

Veď trenky a ponožky sa nežehlia. Nohavice mám už len jedne, teplákov mám za vagón 3-4 miniem určite. Tričko mením každý deň, to sa tiež nežehlí (nekrčivé materiály)... Ja musím meniť každý týždeň posteľné obliečky, lebo sú nechutne prepotené... Teda aspoň si to namýšľam...

Ahojte,
tak ja som zas v nedeľu musela neplánovane sadnúť na vlak a cestovať do Bratislavy pomôcť dcére s deťmi, pretože ju chytila nejaká viróza. Dnes som sa vrátila, teda spala som tam dve noci. Obe noci som si radšej dala na noc Hypnogen, aby som sa dobre vyspala, lebo deti ráno skoro vstávajú a samozrejme prvé, čo je idú za mnou. Bola som s nimi vlastne jeden a pol dňa. Dnes už dcére bolo lepšie. Koniec-koncov som musela ísť domov aj preto, že doma treba poprať a upratať, lebo v piatok prídu zas k nám. Takže takto som ja v jednom kole. Chvalabohu, celkom dobre to zvládam.
Aripiprazol som minulý týždeň začala znižovať, no v sobotu som si zabudla dať čo i len polovicu a bola som z toho úplne rozhodená. Tak som sa pekne vrátila na pôvodnú dávku. Asi budem musieť vyčkať na priaznivejšie obdobie. Začala som totiž predávať aj nejaké zbytočnosti a ozvalo sa mi toľko záujemcov, že som nestíhala odpovedať. Všetko ma to pekne vyviedlo z miery.
Čo sa týka nemocnice, tak ja som 6x bola hospitalizovaná v Nitre. Sú tam tiež dve oddelenia, jedno otvorené a to druhé uzatvorené. Zakaždým som bola na tom uzatvorenom, vždy tak 5-6 týždňov, pričom po dvoch týždňoch ma pustili na spoločnú vychádzku do areálu, neskôr som mala samostatné vychádzky. Využila som každú možnosť ísť von. Neskôr ma pustili aj domov na 48 hodin a po dvoch takých priepustkách púšťali domov. Mobil bol povolený raz denne na pár minút. Aj keď to bolo ťažké, vždy mi tam pomohli, avšak ja som tam vždy prišla dosť mimo realitu. Návštevy som vždy mala povolené až na jednu hospitalizáciu, kedy bola chrípka a všade tam boli zakázané návštevy - tak to bolo fakt ťažko vydržať. Vtedy dokonca ani domov na priepustky nás kvôli chrípke nepúšťali. Inak po takých dvoch týždňoch sme mali aj nejakú pracovnú terapiu, no nič moc a aj nejake posedenia s psychologičkou, kde sme hrávali rôzne hry. Na otvorenom oddelení mali voľný pohyb a aj mobil pri sebe. Inak neviem ako tam bolo...