Ako sa dnes máš? 15

Regina, Vlado, Kate - ďakujem, že ste poodhalili črepiny svojho ochorenia. Včera som musel zobnúť Trittico, má to jednu nevýhodu.. Potom tak hlboko spím, že keď sa zobudím, mám pocit, akoby som bol celý rok v kóme - veľmi zvláštny pocit..

Už som to spomínal pred rokmi - mne k psychóze pomohla moja "skvelá" rodinka, stalking. Celá stavba (psychika) sa pod tlakom zrútila ako domček z karát. Nechcel by som to zažiť ešte raz, lebo to naozaj prebiehalo podľa otrepanej frázy "kráčať skrz oheň". Holt liečba ohňom bolí - kto nezažil, nikdy nepochopí..

Podľa kazuistík, s ktorými sa zdôverili niektorí členovia fóra, usudzujem, že babka mala full-blown schizofreniu - stále spomínala nejakú kamarátku, ktorá jej poradila toto, inokedy zase hento. A pritom sa nestretávala s nikým. Tak to bol zrejme hlas v jej hlave. Ako kvalitný život je podľa vás, ak človek má reálne halucinácie? Tipujem, že tá fiktívna kamoška jej zakázala o nej hovoriť cudziemu človeku - istá forma paranoje. Matka má hraničnú poruchu, ale tiež je extrémne paranoidná s prenasledovateľskými bludmi. A samozrejme je presvedčená, že jej nič nie je..

Vlado, my sme mali papagája žaka a ten imitoval okrem zvonenia, mobilu aj hlasy - takže sa stalo, že mama na mňa kričala nejakú otázku z inej izby, a keď som do obývačky prišiel, nikto tam nebol. Keď sa to opakovalo, pochopil som, že je to papagáj.. Takže si viem predstaviť ten zmätok, ktorý ti to spôsobovalo..

Btw. momentálne nepozerám nič - nie je ani čo. Spôsobilo mi to strašné vákuum.. A to ticho bolo tak veľmi desivé, až som si musel pustiť moje obľúbené soundtracky. Tie mi zase pripomenuli dávne časy minulé. Aj vám sa to stáva? že vás niečo (chuť, vôňa ap) prenesú v čase do minulosti - mám na mysli pocity a príjemné emócie z tej doby..

@Saladin kvalitný život s halucináciami nie je myslím možný. Keď zobem lieky, haluze nemám, resp.minimálne. no tie ovládavé myšlienky, naliehavé, alebo rezonujúce-to bol des. Obcas mám také malé illusion deja vecu-uz som to zažil. Napr.pocit ovládania a manipulácie druhými som mával, alebo bludy, ze niekoho veci definujú dotycnèho a ja nepatrím do sféry, že ma má dotyčný rád-to je veta.

Chute a vône-kedysi dávno hej. Keď to človek vyhľadáva, deje sa mu to. Ja sa veľmi v tomto zmysle nechcem hrabať v minulosti- spomienkový sentiment mi príde, že dotyčný nevyhľadáva nič nové v živote len stagnuje. Ty si myslel však ten pocit-ten mávam už málo.a pozor na puppet on the string

Ahojte priatelia. Ja som napr. nemal nikdy také, že by som bol o niečom falošne presvedčený, teda aspoň neviem o tom. Ja mam hlasy v hlave, ktoré produkuje moja myseľ, ale nejak na to lieky nezaberajú. Preto sa bojím, že ma pošle na šoky. Neviem sa tých hlasov zbaviť aj ked sa snažím, sú to také že si predstavujem nejakú situáciu a hovorím v nej alebo nejaká konkrétna osoba. Asi za to mi dala diagnózu schizofrénia

Kate,
ked som ochorela mala som 33 rokov. Manicke stavy si aj ja uživam, Doktorka však tvrdí, že práve tie mi skôr spúšťajú nové epizody a preto sa ma snažila roky udržiavať liekmi viac v tých depresívnych stavoch. Ja som však neskôr trvala na tom, že tak som moc tlmená až sme znižili Aripiprazol a vysadili antidepresíva a takto je to znesitelnejšie.
Jaro,
šokov sa báť nemusíš. Ja ich mám za sebou za tých 22 rokov vyše 30 . Tiež som mala pred nimi vždy rešpekt, ale vždy mi pomohli, ale mne ich dávali kvôli tomu, že som zakaždým bola mimo realitu, Neviem,či sa vôbec indikujú na hlasy, podľa mňa skôr na depresie.

Dnes ma potešilo, že mama je späť doma z nemocnice, kde jej nastavili liečbu a snáď už bude lepšie. Ešte má kľudový režim, no i tak keď som poobede prišla pomôcť sestre s vianočným pečením, mama už mastila formičky. Potom sa však pobrala do izby a piekli sme len my dve so sestrou. Bola to príjemná aktivita. Trvalo nám to päť hodín a domov som prišla až večer.

Regina diki. Ja mam akurat depresivnu fazu, dufam, ze nebude dlho trvat. Ja som hovorila s jednym psychiatrom (nie mojim), on tvrdi, ze uplne sa z tejto choroby vylieci len 5% ludi. Dost depresivne číslo, este viac to prehlbuje moju depresiu. Ako sa ti s tou chorobou zije, da sa? Ako casto mavas psychozy. Ja sa len musim naucit s tou chorobou zit a pride mi to tazke. Ako keby som nemala dost problemov, este aj toto. Mam pocit, ze furt na mna nieco pada.

Dneska zdobím medovníky. Pekné nie?
[url=https://servimg.com/view/20429875/29][/url]

Jaro inak ja mam tiez nieco ako hlasy v hlave, aj ked nie je to priamo hlas ale myslienka. Je to moj nepriatel ktory ma kritizuje a zosmiesnuje. Ja ked som bola mala, mala som silne socialne uzkosti a nevedela nadviazat normalny priatelsky vztah s detmi. No a niektore deti sa mi vysmievali. Mne sa to tak hlboko ulozilo do podvedomia, ze moj vnutorny hlas ma casto kritizuje tak, ako by ma kritizovali tie deti. Proste ma tie kritizujuce myslienky napadaju same od seba a kritizuju ma, a ja sa im snazim branit a vysvetlovat. Tak, ako ked som bola dieta. Je to dialog v mojej hlave s nejakym mojim nepriatelom. Ja myslim, ze ty mas nieco podobne nie? To ale nie je schizofrenia. Neviem teda jak sa to vola. Ale ja som si kupila jednu knihu v nemcine Nepriatel v mojej hlave. V slovencine nic take nemali, ale zas moja nemcina tak uzasna nie je, preto to este budem lustit so slovnikom. To je kniha o tom, aby ma ten hlas v hlave nekritizoval. Ja ten hlas samozrejme nepocujem realne, su to len myslienky. Toto maju ludia, ktori zazili nieco podobne ako ja, az sa ta kritika zazrala do mozgu a nie je jednoduche sa toho zbavit. Ake to mas ty, nekritizuju ta tvoje myslienky tiez? Nepredstavujes si druhych ludi ze ta kritizuju?

Vlastne teraz pozeram ze ta kniha vysla aj v cestine, tu je k nej popis: Znáte ten vnitřní hlas, který vás nemilosrdně kritizuje a z každé maličkosti dělá katastrofu? Přestaňte naslouchat vnitřním sabotérům, kteří vám komplikují život. Je třeba naučit se s nimi zacházet tak, aby vám byli užiteční. Proslulý psycholog a odborný poradce vám poskytne vynikající rady, díky nimž se uvolníte, budete k sobě přátelštější a najdete sílu splnit si svá životní přání.

Kate u mňa to tiež len myseľ robí. Nepočujem ich sluchovo ale myseľ vytvára všeliáke hlasy. Bud môj hlas vo vnútri alebo o mne hovoria tie konkrétne osoby. Môžeme to mať podobné, ak to robí tiež u teba myseľ. Doktorka mi to dala ako ozvučené myšlienky do papiera tuším.
Nepomáhajú mi moc ani lieky na to, preto sa bojím, že kam ma najbližšie pošle. Lebo beriem 5 liekov denne ale aj tak mám také stavy každý deň, že som zrelý do ústavu. Aj včera večer mi bolo dosť špatne. 5 psychiatrických liekov denne tiež nie je sranda, možno som aj predávkovaný už. Ja by bol najšťastnejší človek keby to nie je schizofrénia, resp. niečo podobné jej. Doktorka má žiaľ iný názor, ale povedala, že sa môže mýliť.
Máme to podobné Kate v tom, že to produkuje naša myseľ všetko. Ja moc kritizujúce nemám, skôr hovoria tie konkrétne osoby o mne alebo hoci aké blbosti, poviem si aj nech sklapne tá myseľ ale nejak to nepomáha

Jaro ja si myslim ze to mas nieco podobne ako ja, na to by ti najviac pomohla psychoterapia. Aj s pomocou nej mozno prides na to preco ich mas. U mna ciastocne pomohlo ze som si ich uvedomila, aj to, odkial pochadzaju. Uz ma kritizuju ovela menej a ked predsa, tak si to uvedomim a zakazem si takto mysliet. Proste uplne stopnem tu myslienku a odozeniem ju. Potom uz nemoze skodit. Ja som predtym, kym som si to neuvedomovala nechavala tym myslienkam volny priebeh a tie ma vkuse len kritizovali.

Ale inak je super ze je tu toto forum a ze sa tu mozme porozpravat s niekym kto ma rovnaku ci podobnu diagnozu, rovnake problemy, tu mozem riesit veci ktore s normalnymi ludmi nemozem, lebo by ma nepochopili. Necitim sa taka stratena s mojou diagnozou.