Ako sa dnes máš? 15

Já jsem aktivní hlavně, co se týká věcí, které mě baví. Tj. většinu dne prosedím u notebooku. Ven jdu jen za kamarádkami nebo za bratrem nebo 1x týdně na nákup. Nedokážu se donutit, abych šla ven sama. Jen k tomu nákupu jednou týdně se donutím a to jenom do nejbližšího obchodu. Takže ono zase není až tak co obdivovat.

Motylek mne sa napr. nechce chodiť nejak von ani s kamarátmi. Občas idem, ale nasilu. Poviem si že musím aspoň trochu. Ale tomuto fakt nechápem, pred pár mesiacmi som doslova vyhladával spoločnosť a stále bol vonku a zrazu som takýto, to fakt nechápem

Ahojte kamaráti, teda fórumáci,
momentálne som rád ,že po prečítaní vašich príspevkov som trošku pokrial. Tradične "akp." mi vychádza dobre vedomostná časť. Horšie je to s pohybom, kde ani nedávam základné cvičenie a často ani menšiu prechádzku. Beriem to mierne s humorom, veď keby bolo len toto, a nie aj porucha. Tam mám mierne hlasy a najnovšie pociťujem určitú únavu a malé smerovanie aj k pasívnej depresii. Na druhej strane mám deň vyplnený a podľa potrebného realizujem aj pár domácich povinností. Ako čítate, býva to trošku aj rutina, bojím sa ísť kdesi sa preliečovať, skôr mi vyhovuje ambulantná liečba. Trápi ma aj zdražovanie, totiž, chodievam na nákup do supermarketu po nevyhnutné, a verím, že sa už ceny ustália a budem si môcť reálne dovoliť nejaký ten nadštard, v podobe niečoho chutného. Teraz ma trápi aj turbulencia v spaní. Napriek liekom som toho týchto pár nocí veľa nenaspal. Bol som rád, že mám dobre vyladené hypnotikum, ale teraz si už musím pridať.

To asi tu pre vás asi všetko podstatné, Držte sa a dlhodobo kompenzovaný stav praje Tuto

Ahoj jaro, chodím von, ale pomenej. Kamaráti volajú ma pozerať hokej. Bol som dohodnutý aj tento týždeň, ale musel som zrušiť. Robíme stretnutie partie z futsalu večer. Chcú veľmi, aby som tam došiel... Tak budem tam. Teším sa, že ako pospomíname na super ligu, kde sme mohli skončiť kľudne aj vyššie ako na 7. mieste.

Jaro123444 napísal:Motylek mne sa napr. nechce chodiť nejak von ani s kamarátmi. Občas idem, ale nasilu. Poviem si že musím aspoň trochu. Ale tomuto fakt nechápem, pred pár mesiacmi som doslova vyhladával spoločnosť a stále bol vonku a zrazu som takýto, to fakt nechápem

A když se někdy donutíš jít ven za kamarády, jaký pocit máš potom? Jsi aspoň rád, že ses nakonec donutil? Já jsem několik let byla ve stavu, kdy se mi nechtělo vůbec ven, ale když jsem šla na své oblíbené místo (tj. tehdy do jedné své oblíbené čajovny) pokecat s kamarádkou, nakonec jsem byla ráda, že jsem se donutila.

Kimi to je fajn, máš aspoň nejaké záujmy, že hrávaš ten futsal. Na hokej som aj ja chodil rád a pozeral v telke šport, ale teraz ma to už nejak nebaví, alebo menej baví.
Motylek, ak mám pravdu povedať nemám neviem aký dobrý pocit. Mám aj otupenú reč trošku, teda skôr slovnú zásobu. Ale tomu fakt nechápem ako sa všetko dokáže tak rýchlo zmeniť

Aj ja mám s tým problém, že nič ma nebaví. Musím sa premôcť a ísť aj von. Zajtra jednoducho ísť na hádzanú s otcom. Teda dúfam, že tam pôjdem. Začala ma dnes bolieť aj noha a neviem z čoho. Chcel by som tiež nájsť dávku potešenia pri šachu, či športových prenosoch v TV a naživo...

Další proflákaný den u počítače.... Dnes jsem nedělala NIC.
Jdu aspoň posbírat prádlo.

Mám to podobne priatelia. Dnes som tiež nič nerobil, jediná vec teda, že som rozoberal starú posteľ a dával von z izby. Inak tiež celý deň preflákaný. O necelý mesiac škola, neviem čo ja budem robiť v nej. Nie som na tom úplne dobre. Cítim aj v sebe také hnusné stresy ale neviem z čoho ani, len to neviem ovplyvniť. Kedysi mi pomáhalo sa socializovať, teraz sa vyhýbam ľuďom.

Premenujme sa na fórum pre flákačov. Aj ja som sa dnes len poflákoval a nič nerobil. Bohužiaľ aj také dní sú. Sme tu chorí, tak musíme oddychovať, ale nemalo by to trvať mesiace ako u mňa... Ja už len oddychujem a flákam všetko...

To je to najhoršie na týchto chorobách, že každý má iný priebeh, ale celkovo nemôžme robiť toľko vecí čo ostatní ľudia, potrebujeme kľud, žiadne stresy a oddych. Tieto symptómy lieky žiaľ nevedia ovplyvniť... s tým je to horšie už. Je to určite aj o prekonaní sa ale neviem ako vy ale ja osobne mám veľmi slabú vôľu, nechce sa mi ani z postele vstávať na budík. Držím každému palce nech pociťuje čo najmenšie následky choroby a hádam sa to časom lepší trošku. Na prvom mieste je zdravie, tak radšej nerobiť nič a byť v pohode.

Ja budík nemám. Vstávam tak medzi 4. - 7. hodinou. Na druhej strane nerobiť nič, tak nie je dobre na psychiku... Bohužiaľ viem, že nie je to dobre, ale nedokážem to zmeniť. Na druhej strane nemám dôvod sa snažiť. Priateľku, detí nemám. Takže bez záväzkov a nemusím sa venovať nikomu ani ničomu... Možno keby ma niečo motivovalo tak by bolo to iné... No moja diagnóza je veru ťažká, inak by som nemal plný ID...