Ako sa dnes máš? 15

Ahojte, priatelia.

V období posledného mesiaca, ba viac, máličko píšem, ak vôbec. Je tomu tak najmä preto, že som zahltený povinnosťami. Priznám sa, že pod ich náporom sa niekedy trošku sypem, veľa večerov si aspoň vždy na pár minút poplačem a niekedy zase iba tvrdo vypnem - padnem na gauč oblečený a spím s rozsvieteným lustrom na gauči do rána, kým zas nezapípa budík, aby sa ten kolotoč neroztočil zase opäť.   Niekedy sa sám seba pýtam, čo ešte vydržím, koľko mi ešte naložia, koľko ešte zvládnem. V práci je to totiž dosť extrém a mám veľa stresu, pričom to, že mi výrazne za posledné 3 mesiace zosiveli vlasy, je najmenšia drobnosť; viac ma trápia črevné problémy, kŕče, suché červené oči, bolesť ruky pri toľkej celodennej jemnej motorike s myšou a permanentnom klikaní aj 12-14 hodín denne. Ako nový symptóm stresu sa mi po novom pridružili tlaky na hrudi, čo som kedysi nemával... tiež búšenie, červené škvrny na hrudi, zvieranie hrdla.

Iste, problém je aj vo mne, nie je to vec len externých okolností. Napríklad už len tým, aký som puntičkár, si zbytočne komplikujem život. Napríklad projekt na databázy do školy som robil asi 2 týždne po večeroch. Spolužiak to spravil za 1 celý deň. Na jeden výberový predmet som doteraz nedokončil ešte projekt a už ho robím viac dní (vždy len večery) a on to urobil za 2 večery. Včera na programovaní z PHP nám zadal učiteľ zadanie, začal som ho kódiť, spolužiaci to mali spráskané za 5 minút, ja som ešte v 15. minúte vyčačkával orámovanie a štýlovanie výstupu a riešil v programe ďalšie eventuality, ktoré by mohli nastať (ale ktoré učiteľ riešiť nepožadoval). Čo bolo výsledkom? Stres a panika, keď sa učiteľ spýta "Máme to? Môžeme ísť ďalej?". No nie, nemáme to, resp. dobre, poďme ďalej, ale medzitým mi už poriadne nabehli kŕče do brucha, že to nemám dotiahnuté do konca. Rovnako aj v práci by som si asi uľahčil život, keby som nebol taký upätý na to, aby boli všetci so mnou spokojní, tí, ktorých práca závisí od práce mojej, lebo na ňu nadväzujú. Neviem si to vyhodiť z hlavy - hoci myšlienkovo, rozumovo si vravím upokojujúce veci a nazerám na situáciu s rozvahou, emócie tomu nenasvedčujú. Niekde v nevedomí to vo mne skrátka "myslí" inak a generuje to v podobe fyzických symptómov úzkosti bez ohľadu na to, ako racionálne si v hlave vec chcem prerámcovať. Inak, celkovo v tomto období vlastne menej myslím negatívne, no o to viac mám negatívnych telesných prejavov. Zdá sa, že sa odcudzujem vlastným myšlienkam, čoraz menej sa napájam na nejaké negatívne myšlienky a rumináciu. No nejako tá "negatívna energia" v skutočnosti nemizne, ale vypláva mi na povrch telesne. Je to pre mňa v podstate nová skúsenosť a zatiaľ som ani nemal čas sa nad ňou nejak zamyslieť.  

Zo svojpomocných knižiek si v tejto svojej situácii veľa vzbudzujem vďačnosť - ako snahu o určitú rovnováhu. Ktosi napísal, že niekedy sú negatívne emócie iba dôsledkom nedostatku vďačnosti. Dajú sa o tom písať siahodlhé úvahy, že ako to ten autor mohol asi myslieť, no mne to pomáha v tom zmysle, že vskutku ak si pripomeniem dôvody na vďačnosť, tak sa cítim lepšie. Vnímam vo svojom okolí veľa ľudí, ktorí sa majú horšie než ja, trápia sa viac ako ja, a to mnohonásobne. Mne sa čo dá povedať: "Trápiš sa, že máš toho veľa v práci? Buď rád, že nejakú prácu máš a že ju máš takú, akú ju máš." Prijímam to ako pravdu a ako legitímny dôvod na vďačnosť. Ja svoju prácu v skutočnosti rád mám, len keď sa toho nahrnie priveľa na malú časovú plochu, tak mám problém. Rovnako aj s tou školou (hoci tú si "ordinujem" ja sám). Môžem byť rád, že mám možnosť študovať, že ma to štúdium baví, že sa mi v ňom darí, a tak ďalej. Koľkí by chceli, a nemôžu z nejakých dôvodov. Takto rôzne si vravievam sám sebe, keď si chcem v čase náporu vzbudiť vďačnosť...

Takže tak. Asi ten príspevok vyznieva skôr negatívne, no v skutočnosti by som rád dal dôraz skôr na tie krajšie veci. A síce, že s pomocou pocitov vďačnosti (okrem mnohého iného) ešte zatiaľ kráčam a náročné obdobie nejak dávam. Hoci tie úzkosti a prejavy stresu nie sú príjemné, v skutočnosti sa ešte držím. Cítim v skutočnosti určitý optimizmus. A prispievajú k tomu určite aj mnohé pozitívne chvíle, ktoré vo svojich dňoch mávam - tie nesmiem nespomenúť, lebo by som už naozaj vyvolal dojem, že sa mám akoby stále zle, čo nie je vôbec pravda. Aj u mňa i v tomto období naďalej platí, že je to také striedavé - chvíľku prší, a potom zas vždy vykukne slniečko.

Budem dúfať a aj aktívne sa pričiňovať, aby to slniečko mi svietilo v duši čo najčastejšie. Jedným dychom slniečko do mysle prajem aj všetkým Vám, priatelia.  

Ďakujem Vám za prečítanie.
Držím Vám všetkým veľmi palce, nech sa máte dobre. 

S úctou
matej

Matej sa nám vrátil. Ako vidím kamarát môj, takmer všetko po starom o Vianociach... Myslel som včera na teba, že kedy sa ozveš a privolal som si ťa... Musím takto častejšie.

Ahojte. Tak ja som doma u matky. Som aj rada, ale aj ma furt bombarduje informaciami z hoaxov. Tesila sa, ked umrel Krcmery, prvy ockovany. Okrem toho mi vkuse dokola rozprava vsetko to, co sa pise ze su hoaxy. Veri tomu, ze Amerika chce znicit Europu a cely svet. Ze vyrobila a vypustila covid, zbombardovala potrubie do Nemecka atd. Cita nejaku knihu o zdravi co napisal vyuceny elektrikar a veri tomu. Ten pise tiez konspirativne. Je presvedcena, ze na Ukrajine su fasisti ktori mrzacili vlastnych a Rusi tam len robia poriadky. Pripravuje sa na to, ze nam vypnu elektrinu aby nas znicili a robi si zasoby konzerv. Je presvedcena, ze vtacia chripka v Cechach je len zamienka aby ich znicili a aby nemohli nic vlastnit (ani sliepky na dvore). Pocuva hoaxove videa. Hada sa s ludmi. Ja sa s nou nehadam, na to nemam silu a nad nou sa neda vyhrat. Vidim co robi bratovi, ma to este horsie. Ja to len pocuvam a nehovorim nic. Ale pocuvam to niekolkokrat denne vkuse dokola. Ked som ju ziadala, ze to nechcem pocuvat, vydrzi jej to den.Ono nie je jednoduche mat takuto matku a nejak na sebe pracovat ked ma furt dava dole. Uz sa aj tesim, ked pojdem zase do Nemecka, aspon budem mat klud, kym nezavola. Inak zacala som citat tu knihu co som spominala, Nepritel v moji hlave, tak snad to pomoze aspon na toho vnutorneho nepriatela. Citam tam, ze vsetko to je z detstva, z rodicov, ktori nas nechvalili, len kritizovali. Decko nema kam ujst a povlecie sa to s nim cely zivot. Je strasne tazke sa toho zbavit.

Fúú, tak to si ani neoddýchneš.

Catherin4 napísal:ze na Ukrajine su fasisti ktori mrzacili vlastnych

Áno, Ukrajinská vláda kolaboruje s ukrajinskými nacistami a lynčovala vlastných spoluobčanov ruskej národnosti. To nie je hoax, to je krutá realita. Stačí si pozrieť dokumentárne filmy BBC (UK), je toho na youtube hafo..

Ahojte. U mňa všetko po starom. Včera sa mi sníval skvelý sen. Keď som sa v noci zobudil, tak ako prvé ma napadlo, že by to mohol skvelý scenár na blockbuster. Samozrejme som si to nezapísal. Takže ráno som si nepamätal, čo presne sa mi snívalo. Ale bolo to o nejakom tajomstve (záhade), ktoré som nevedel a až na konci sna som všetko pochopil - všetko to do seba zaklaplo. Inak strašne veľa postáv, ale žiadna hrozba, naháňačka.

Čo ďalej.. Jo, v nedeľu večer náš pes dostal nejakú porážku či čo, tak mama je z toho paf na nervy. Chodil bez balancu ako ja po Silvestrovskej párty. Ale nakoniec sa z toho dostal, klop, klop. Strašne sú drahí veterinári, inak. Mame (zo srandy) hovorím, že šak je to pes, nech prinesie tĺčik na mäso, jedna rana urobí svoje - vždy ju to nadvyhne zo stoličky. A mňa to (klasika) poteší.. To je taký náš psycho-dance odkedy som s ňou znova v kontakte.

Snažím sa uzatvoriť svoje zlo-zvyky, nech v novom roku už toľko nesurfujem po nete a pod.. Seriály teraz nesledujem, ani nie je čo, ale ani nechcem - som sa toho naládoval dosť. Dal som včera Avatara - strašne manipulatívny film (neznášam Camerona - je to ideológ neomarxista). Ale na druhej strane je to krásne farebné a keď si uvedomím, že všetko vytvoril počítačový program, tykkso.. Klobúk dolu..

Skúste sa ma opýtať, či som začal cvičiť?? Ha! Samozrejme, že nie (šejm on mi) - nerobíš dobre Saladin!!! Určite cítiť z môjho komentu nabudenie, miernu mániu - tipli ste si správne. Nemôžem spať, teda spal som len 1 hodinu a som fresh. A tak som zožral makovník aj orechovník, ktorý bol naplánovaný na Vianoce (shame on me.. po druhé).

Čo ešte?? Nedávno mi jedna (píp) začala z ničoho nič vulgárne nadávať - na 99% bola ožratá (pripomenula mi fórumáka Oriaxa, či ako sa volal) - usudzujem na základe typológie a podľa toho, že sa priznala, že má rada mäso a víno a ani jedným nešetrí. Úplne ma to vykoľajilo. Za celý rok sa mi nedostal pod kožu nikto na soc. sieti, iba ona a to 2x. Vybuchol som - doslova sa mi zatemnilo pred očami - čiže najhoršie možné riešenie.. No a admin fb stránky neurobil vôbec nič. To mi pripomenulo pasivitu (nebudem menovať) na tomto fóre. Ale nechcem to znova otvárať. Takže sa mi otvorili staré rany a dva dni som to rozdýchaval. S adminom som sa pohádal a nakoniec som ich zablokoval oboch v štýle go f. yourself b.

Ostatné som zabudol, tak sa majte a ak by som sa neozval, merry xmas.

ahoj mam sa dobre drzte sa , k tej ukrajine , https://blog.sme.sk/serafinova/spolocnost/o-ukrajinskej-propagande

Mam pocit, ze som uz opustila depresivnu fazu a teraz som v neutralnej, teda normalnej. Najradsej mam samozrejme manicke fazy, ale viem, ze pre mna je vhodne mat normalne, to sa neprejavuje ta choroba. Uvidime, co bude dalej.
Citam teraz jednu knihu, Babylon, je to o dvadsiatich najpouzivanejsich svetovych jazykoch a je to fakt zaujimave. Napr. vo vietnamcine nemaju klasicke slova ja, ty a pod., vzdy sa to povie inym slovom, podla toho s kym hovorite. Maju 6 zdvorilostnych fraz ktore zakomponuju do kazdej vety a pouzivaju sa podla toho, s kym hovorite. Velmi dolezite je, kolko ma dotycny rokov a ci je mladsi alebo starsi. Aj so surodencami hovoria inak podla toho ci su starsi alebo mladsi. Je to nieco ako ked poviete "vstupte" alebo "racte vstupit", tato jedna zvorilostna faza sa u nas pouzivala kedysi, oni ich maju 6. Su to diametralne ine jazyky a uz chapem jedneho Vietnamca, ktory mi kedysi hovoril, ze slovencina a anglictina su podobne jazyky.
Dnes budem piect norimberske pernicky, su podla original receptu a mali by byt dobre. Je v nich vela orechov a ziadna muka. Tak snad sa podaria. Mozno okrem toho este nieco napecem, lebo moja matka nepecie nic. Chce mat zdrave Vianoce, len datle, orechy a tak. Jej jedlo je na mna az moc zdrave a nechuti mi.

Norimberske pernicky

Ahojte, ozývam sa po dlhšej dobe. Mám sa dobre, primerane. Dnes som bol u dr., povedala že presné určenie diagnózy nie je také podstatné u mňa- zamýšľali sa nad paran.schizofréniou a schizoafektívkou, no môže to byť aj reaktívna psychóza alebo cykloidná podľa Leonharda. Tiež si myslím, že presné určenie nie je dôležité, ale liečba. Tá ma drží bez príznakov. Ako dr.sa prikláňam k reaktívnej psychóze no uznávam aj paranoidné symptómy, celé na podklade anankastickej a schizotypovej osobnosti.
No, múdrostí je veľa. Dôležité je, aby sa človek najedol a vyspal, mal nejaké záujmy či prácu. Ja som sa nastavil na písanie, teda spisovateľstvo. Práca ma napĺňa, hoci veľa nezarábam - len tu-tam čosi. V zásade som v mínuse . Uvidíme, čo donesie čas.
Zaujal ma Saladin a ten Cameronov neomarxizmus- ja by som ho asi zaradil do prav.socializmu, síce som druhéhoha Avatara nevidel.
Po doktorke som bol na nákupe-ešte jeden dar synovcovi. Zabudol som kúpiť mame kvety k zajtrajším meninám-asi ešte pôjdem na otočku.
Seriál Dark ma celkom baví, včera som dopozeral druhú sériu. Postavy aj vedia hrať, čo je plus. Je to ale na mňa dosť temné, možno trochu málo vypointované. Príbehy sú však aj také, preto neľutujem, že to pozerám, präve naopak. Trochu mi tam vadia prerivy medzi postavami, neviem kto je kto .
Čosi čítam, dúfam sa mi podarí výcuc sem napísať. A budem betareader jednej ženskej, síce si nič nezarobím  ona mi vraj na oplátku tiež prečíta a opraví moj román-raz.
Frajerku nemám, ani sa nerysuje. S jednou som si chvíľu písal, no zhodli sme sa, že by sme si nerozumeli po náboženskej stránke.
Inak ma niekedy otázka relígie nebaví . Radšej by som si zahral basket. No teším sa, lebo po myst.skúsenostiach a vidinách mám materiál k písaniu kníh.
Dnes budem variť večeru-kura ako čínu. Jablká kúpené-hoci to zdravie a ich prerezávanie-v minulosti mi to nevyšlo. Ako veľký chlapec už nie som poverčivý.
Pozdravujem vás dievčatá a chlapci.
Zajtra snáď napíšem sem vianočný vinš .

Ja som sa po niekoľkoročnej prestávke vrátil k hraniu na priečnej flaute. S flautou je to tak, že nie je ťažké na ňu hrať zle, ale je ťažké hrať dobre. (To asi platí pre všetky hudobné nástroje.) Pred rokmi, keď som s ňou začínal, som bol premotivovaný, učil som sa príliš náročné skladby a hral som zle, kŕčovito. Jedna z najťažších vecí na flaute je hrať tak aby nebolo počuť búchanie mechaniky. To musíte stláčať a púšťať klávesy veľmi jemne, mať uvoľnené ruky. Teraz mám k tomu taký prístup, že sa budem učiť radšej ľahké skladby a budem sa snažiť ich zahrať dobre. Momentálne hrávam Scarborough Fair a The Foggy Dew. Za pár týždňov by som chcel pridať niečo ďalšie.

Ahojte. Ozývam sa aj ja. Možno to sem nepatrí ale skúsim teda požiadať o rady. Mám diagnózu paranoidná schizofrénia. Mám dosť obmedzenia, necítim sa ok. Mám nárok na invalidný a ak áno mám si to vybaviť? alebo radšej o to nežiadať? ďakujem vopred za rady

Ahoj @Jaro123444

Určite doporučujem to nahlásiť doktorovi, či sociálnej poisťotvne.

Tak ja dnes, kapustnica hotová, šnicle a ryba nachystané, dorobím zemiakový šalát a poupratujem.

Bol Som včera na lekárskom posudku a nová doktorka mi neschávlia nočné s čím Som počítal. Na budúci týždeň očakávam výsledky pohovoru a taktiež by Som mal odovzdať lekarsky posudok druhej firme. V jednej sa mi rysuje operator výroby a v druhej ITechnik. Uvidíme, čo týždeň dá, ponúkne a podľa toho sa zariadim.

Kúpil Som si dvoje spodky, USB klúče a idem si ešte objednať 2x pyžamo a to bude s financiami na rozhadzovanie asi tak všetko. Musím myslieť aj do budúcna, nakoľko nerobím a peniaze sa vždy zídu.

Prajem a želám pokojné a štastné sviatky.

Ahoj @Jaro123444.

Áno, s touto diagnózou máš možnosť žiadať o invalidný dôchodok. Čiže ak by si potreboval, môžeš ísť do toho.

Čo sa týka otázky, či si ho máš alebo nemáš ísť vybavovať, to je na zváženie podľa toho, do akej miery subjektívne svoje obmedzenia cítiš a do akej miery chceš v budúcnosti pracovať po tom, ako by si sa dostal do lepšieho stavu. Osobne mám skúsenosti, že ľudia s ID majú väčší problém si nájsť prácu, ak sa už rozhodnú si niečo hľadať, keď im to zdravotný stav začne viac dovoľovať. Takže teoreticky vie byť vtedy ID aj určitým znevýhodnením na pracovných pohovoroch, nakoľko táto skutočnosť sa zamestnávateľom na Slovensku musí oznamovať (nie diagnóza, ale iba skutočnosť invalidity kvôli inému výpočtu odvodov). Sú však ale aj zamestnávatelia, kde to nie je problém, ba existujú mechanizmy, ktoré sa snažia takýchto kandidátov urobiť aj pre zamestnávateľov výhodnými z hľadiska nejakých úľav či príspevkov. Je to už potom individuálne, že o akého zamestnávateľa ide (malá slovenská firma, stredná, veľká, nadnárodná, to dosť hrá rolu, ako aj samotná pozícia určite).

Neviem Ti nejak poradiť tak, že by som si za tým stál. Práveže ťažko povedať. Osobne som sa na ID nedal, lebo pracovať som chcel a bál som sa, že až budem raz môcť, tak že to bude pre mňa nevýhoda. V prostredí, kde pracujem posledných 9 rokov približne, mi potvrdilo, že som našťastie urobil dobre. Ale zas iné prostredie, ako vravím, môže byť o inom a človeka s ID budú naopak vítať kvôli spomínaným príspevkom či úľavám. Takže môj prípad je len strašne individuálny a vôbec nemá reprezentatívnu výpovednú hodnotu.

Čo sa však týka tej prvej otázky, nárok požiadať o ID s touto diagnózou máš.

Síce som nejak okato neporadil, ale možno aj týchto zopár myšlienok môže prispieť do veci.
Držím Ti moc palce.