Ako sa dnes máš? 15

Kate,
kým som pracovala mala som 5 epizod psychozy za 8 rokov. Potom som zostala doma na Invalidnom, znížil sa mi stres a bolo to už lepšie. Zlepšilo sa to hlavne od 2009 roku, keď som prešla zo Zyprexy (Olanzapinu) na Abilify. Lieky ma už menej tlmili, zhoršené stavy som zvládala doma a ako išiel čas bolo to stále lepšie. V 2014 som začala Abilify a Alventu znižovať, lebo som sa dlhšie citila dobre a v 2015 som lieky vysadila. Vydržalo to rok, ale to som za ten rok zažívala vlny mánie a depresie. Myslela som si, že to zvládam, ale stále tie výkyvy boli väčšie a väčšie až prišli aj bludy a neskutočný pád do ťažkej depresie., proste prišla ďalšia epizoda psychozy a musela som byť hospitalizovaná. Za pol roka až rok som bola zas dobre stabilizovaná na Aripiprazole. Odvtedy fungujem bez bludov s menšími dvoj,- trojdnovými občasnými depresiami alebo mániami. Ale som na invalidnom prevažne bez stresu či psychickej záťaže. Zamestnanie by som nezvladala. Doma si pracovnú záťaž prispôsobujem mojim stavom. A ešte ma trápia úzkosti, často mám bezdôvodné obavy a robim si zo všetkého zbytočné starosti. Na spanie podla potreby preto občas beriem Hypnogen, Prothazin alebo Diazepam, lebo inak myšlienky v hlave niekedy nezastavím. Ak by som viac nocí nespala, stav by sa mi okamžite zhoršoval.
Mne psychiatrička povedala, že je to na doživotie táto choroba. Prispôsobila som sa jej a myslím si, že viem s ňou žiť, samozrejme s istými obmedzeniami.

Ahojte

zaujala ma  téma o ktorej ste tu pisali....a teda hlasy alebo skor myšlienky ......aj ja mam ale len myšlienky ....nekritizuju ma...vlastne je to take čudne ale ja si v mysli len spievam .....a kedze neviem často slova tých pesničiek tak si tam hadzem hocijake slova....len melodia....znie to čudne, ale ja ked mam robit nejaku pre mna neprijemnu vec....napriklad aj ked mam vyliest s postele a dat si sprchu co by bolo uplne normalne....mne sa do sprchy nechce ale idem a hned ako sa pusti voda si spievam...melodiu a moje slova....viem, asi je to ine....ale urcite nemam kritizujuce hlasy, ani nic take....ja beriem lieky od 2010 roku približne.....a iba s doktorkou som raz na 3 mesiace vysadila lieky, lenže potom som musela brat vedšie dávky liekov....a silnejšie...a este som chcela napisat, že strasne som chcela pracovat a ked som uz ziskala pracu bolo to tažšie...zase som si sama zvyšila lieky....velky stres...a aj pri prestupe na ine miesto pracovisko....tiez to bolo pre mna moc velka zmena...navysovali sa mi lieky....ale teraz v tejto praci - to zvladam - mam aj odychove dni....ale aj riadne zaberaky....hlavne ked su zapisy, alebo záhajenia a registrácia....proste stres nad normu...ale uz si nezvyšujem lieky....briem tak ako mám....a som s tým zmierena a spokojna....ano, čitala som o schizofrenii, že 1 z 5 sa vylieči....a strasne na začiatku som chcela být tým 5 človekom čo sa vylieči....ale teraz mi to je viac menej jedno...inak moj priatel ma problemi zo srdcom...a poviem Vám, že je viac chorý ako ja....berie lieky tiez uz dokonca života.....proste to len na vonok nevidno, ale každý ma nejaky problem....


Prajem pekný víkend....

Ahojte, @Mischelll, tiez si podobne spievam- vytvaram si slova len podľa počutia- hlavne anglické piesne komolím, už od detstva. Mňa to nejako neruší, práve naopak. Zaujalo ma, že jedna pätina sch.sa môže vyliečiť- veľmi tomu neverím. Inak ja už hlasy nemávam, ani nežijem v bludoch
Teraz užívam aripiprazol. Ako píše @regina, stres by mi to zrejme mohol zhoršiť. Náladu mávam normálnu, výkyvy sú len podľa vonk.okolností. preto aj lieky užívať iné nemusím. Po návrate z liečebne som bilancoval, čo bude s mojim životom, bolo to síce bezútešné, no prešlo to. Na náladu odporúčam nejakú činnosť, človek príde na iné myšlienky. Chcel som sa vás opýtať iné- do akej miery sa vám pomenili vzťahy? U mňa je to tak, že kamošov už veĺa nemám-ako iste viete. No nepripisujem to chorobe. Ja mám vzťahy s rodinou už celkom dobré, hoci som ich nenávidel za to, že ma dali na psychiatriu(sú psychiatri). S bratom sme si vtedy kadečo povedali, on prekrútil realitu a manipuloval ma. Vyznel som z toho dosť amorálne, no o detailoch sem písať nechcem. Tak som mu potom dosť nahlas povedal, že "čo ma manipuluje".zdá sa si to zapamätal. No a aj som mu vynadal do k...tov. vymyslel si na mňa veci, ktoré nie sú pravda, úplné nezmysly. Je o osem rokov starší, aj sa ku mne vždy choval hodne otcovsky, no a je psychiater, skrátka tie vzťahy sú v tomto bode zlé. S nim sa totiž nedá normálne porozprávať, domýšľa si tiež blbosti no najhoršie je, že sa mu na to nedá nič povedať. Ak by ste vedeli poradiť, čo s tým, poraďte.
Mám sa inak obstojne, dnes budem robiť oblátky a trochu čítať. Možno sa mi podarí aj čosi písať. Teraz vysvitlo, že asi pôjdeme s otcom na vianočné trhy- svieti slnko.
Majte sa pekne

Niečo bude lepšie, ale niečo nemusí. Aj keď ja som asi raritný prípad. Teda aspoň tak si pripadám. Mne už nevadí, že pracovať nebudem asi nikdy. Môžem oddychovať, menej stresovať sa a tým podchytiť aj svoju chorobu...

Ahojte kamaráti a kamarátky, mám sa celkom dobre. V súčasnosti si nerobím z ničoho starostí. To sa mi počíta. U mňa sú problém negatívne a kognitívne príznaky. Netuším, že ako ich zlepšiť, aby som sa mohol aspoň niečomu normálne venovať. Ako som písal nevadí. Dnes mám ďalší zápas vo futsale, ale bude nás asi málo tak uvidíme, ako bude...

Ahojte

tiez nemožem povedať, že vztahy sa mi pomenili kvoli chorobe....skor preto, že som staršia a napríklad kamaratky s dectva uz maju svoje rodiny, deti co uz chodia do školy....proste maju ine starosti...a nie sa stretavat s kamaratkou s dectva ....ani im to nezazlievam....vlastne sa moje vztahy dost okresali ale len kvoli veku...čo sa vztahov v rodine týka tak to je tiez zaujimave....ako ja uz ked som na strednej škole bola a segra chodila na základnu ešte a to mi sme sa doma len hadali....všetko robila opačne ako ja...proste sme sa hadali aj o televizor co sa bude pozerat....a raz sme sa tak pohadali, ze velmi....potom sa to nejako upokojilo, ale len preto že segra na výšku išla do Bratislavy....bol klud a pokoj doma....a teraz pracuje v Bratislave...tak pride 2-3 x do roka domov....na vianoce ked pride na par dni, tak priebeh jej navštevy je taky, že sme radi že prišla....a ona začne prečo nie je upratané, prečo tu je neporiadok....prečo nie je prach utrety....potom ide fáza že bud štrajkuje alebo sa pusti do upratovania....pritom nikto jej to nekaze, nič proste...vedšina ludi chce mat len pokoj od nej...potom sa totiz pusti do kazdeho ako vadia jej veci na nas...napriklad na mame prečo to robi tak a nie inak...atd...nevynecha otca a mna.....potom uz sa bali do BA tak jej všetci pomahame...niekedy uz vtedy je v pohode...alebo ma uz cestovnu horučku...takze občas nestiha...a lietame ako fredky s jej vecami....a ked odide si odychneme.....ako fakt tak na hodinu si posedime, vypijeme kavu....atd...

Ach, no boli sme na trhoch s otcom. Trošku ma chytila nostalgia, aké to býva fajn ísť na trhy s priateľkou. Dal som si cigánsku-bola strašne mastná. Kúpili sme medovinu a horský med, tak sa teším. Atmosféra celkom dobrá, trošku tá prázdnota bez polovičky. Takto na sviatky ma to bez kočky trochu trápieva, no čo už.

Takže vidím, že nie som jediný, čo musí čeliť súrodeneckým sporom. Nuž, však snáď sa to dáko spraví.

Ahoj

Tak vzťahy:
Mala som dobré vzťahy s kolegyňami v práci, kým som neochorela a nebola dlhodobo PN. Ony ma museli zastupovať a samozrejme im to nik nezaplatil. Keď prišla ďalšia epizóda a bola som uznaná invalidnou, doslova ma tie kolegyne i š=fstvo vyštvali z práce. Sklamala som sa hlavne v jednej, ktorú som považovala za kamošku. Priateľku mám len jednu z VŠ, ale stretáme sa zriedka, no vždy si máme čo povedať. A v rodine? Skvelé vzťahy mám so sestrou a mamou, vzájomne si pomáhame. S rodinou z manželovej strany je to iné. Svokra a švagriná kedysi tak brojili proti mne, že mi to spustilo prvú epizódu ochorenia. So svokrou sme vtedy bývali a ja som sa rozhodla, že sa odsťahujeme, pretože sa s ňou nedalo vydržať. Všetci boli proti, Keď ma v tom konečne manžel začal podporovať, svokra a švagrovci sa ku mne začali neskutočne zle chovať, až som doslova prišla o rozum a prvýkrát skončila na psychiatrii. Svokra potom odišla načas bývať k švagrovcom s tým, že sa vráti k nám. Ja som však povedala, že už nikdy a tak som sa stala tou zlou nevestou, ktorá ju vyštvala do domova dôchodcov. Chodili sme ju tam aj s detmi pravidelne navštevovať. Od švagrovcov za ňou chodila len švagriná, ktorá sa na nás dlho hnevala. Po svokrinej smrti sa vzťahy so švagrovcami otočili a upravili, teraz sa radi vzájomne navštevujeme.
S najbližšími, manželom, synom a dcérinou rodinou som rada, i keď ma to niekedy zaťažuje starať sa o nich. Ja som si totiž povedala, že keď už nerobím, chcem byť predsa len nejako doma užitočná - chcem byť aspoň dobrou matkou a manželkou. Žiaľ niekedy je aj to na mňa veľa, ale oni to chápu.
Dnes sme mali výlet. Vybrali sme sa s manželom na otočku do Bratislavy. Najprv k dcére a potom so synom na obed a k nemu na privát na chvíľku. Bolo to veľmi fajn, vypadnúť z toho každodenného predvianočného kolotoča. Vnúčatá i syn sa nám očividne tešili. Cez trhy sme len prešli, takže sme nasali trochu vianočnej atmosféry. Cestou domov sme si vraveli ako ten čas letí, že len nedávno sme mali naše deti malé a už sú samostatné....

Ahojte všetci fórumáci-máčky!
Vlastne by som sa v mnohom len opakoval. Hlavnú časť dňa venujem "akp.", teda predpísaným aktivitám. Najhoršie sú na tom fyzická príprava, a celkom dobre štúdium. Aj napriek všetkému je fajn prejsť sa aspoň do obchodu. Večer zvyknem pozerať správy - Krimi aj noviny. Občas ma to ešte sťahuje do večerného TV programu, ale obvykle som na Nete, alebo pri písomných materiáloch. Keďže znova som sa dostal do "bývania s rodičmi" som rád, ak je prípadná kritika mierna a možná aj konštruktívna. Prirodzene vás k záveru pozývam na Zello, kde máme príjemnú atmostéru a snáď celkom priateľskú atmosféru.
Majte sa pekne a užívajte si nielen sviatky, ale aj ostatné dni. Tuto

Ahojte kamaráti, mám sa celkom dobre. Vidno už v meste sviatočnú atmosféru, čo vie ma vždy nabudiť a mám z toho radosť. V súčasnosti je to bez väčších problémov, čo je fajn. Musím však byť činnejší, ale keď mňa už nič ani nebaví a neviem ako na to, aby som si našiel niečo, čo by bolo aspoň trochu zábavné. Tiež bol futsal prehrali sme 2:7, čiže pohoda škoda nepremenených šancí. Mali sme dať viac ako 2 góly. Tak odohrali sme 2 vyrovnané polčasy, aj keď výsledok nebol pozitívni. V pondelok uvidíme malo by byť posledné kolo základnej časti, ale neviem, či nebudem až v Bratislave ten čas, čiže možno nič z toho nebude...