Ako sa dnes máš? 14

Ahojte kamaráti, ja sa mám fajn. V poslednej dobe navštevujem rôzne skupiny na facebooku, ktoré veľa pohody nepridávajú. Sú tam väčšinou len samí negatívni ľudia však to poznáte, že aké hlúpe vedia byť sociálne siete. Možno moje nové novoročné predsavzatie je obmedziť sociálne siete. Na nich nie je skutočne nič hodnotného. Neviem no, že čo budem robiť. Bohužiaľ môj problém je ten, že mám veľa voľného času...

@kimi2028,

Nie som si istý, ci sociálnym sieťam môžeme pripísať vlastnosť hlúpe. Skôr prispievateľom. Rozhodnutie tráviť tam menej času je rozumné.

Som rad, ze ti je dobre.

Pozdravujem.

Ahojte kamaráti, mám sa celkom fajn. Váš Kimi by potreboval viac živej vody. Neviem no stále som taký nijaký. Nič sa mi nechce robiť. Nedokážem sa už ani prinútiť. Jednoducho zlenivel ten váš Kimi. Nemá z toho síce veľkú radosť, ale nedokáže sa premôcť. Len odkladám stále vecí na zajtra, potom zo zajtra na pozajtra. Príde nový mesiac a zistím, že nič som neurobil. Aj taká vie byť niekedy naša choroba a zlyhávam už v plánovaní úloh. Neviem začínať s činnosťami. Potešilo ma aj to, že začína mi od budúcej stredy obľúbený sitcom Susedia. Škoda, že nie už v pondelok, ako bolo to vždy, ale tak nejako to prežijem. No nič musím sa vzchopiť a dať dole aspoň vianočný stromček...

Ahojte,
ja sa mám tiež celkom fajn. Už sa aj teším na nástup do práce. Neviem, táto vianočná dovolenka bola pre mňa nejaká pridlhá (čo budem vravieť v lete že? ) Každopádne, dúfam že mi tento entuziazmus vydrží čo najdlhšie a neskĺzne to do opaku ale tak nálady sa menia, aj dni a každý je iný. Dá sa povedať, že sa cítim spokojne. Samozrejme vždy je čo to vylepšovať, ale momentálny stav je taký. Držím vám všetkým palce a prajem veľa zdravia a pekných dní
S pozdravom
Dzuli

Ahojte kamaráti, všetko by bolo celkom fajn, ale keby Kimi nestarol. Váš Kimi starne. Hlavne mozog veľmi starne a nevie, či vyriešila by to návšteva psychiatra po roku haha. Skôr nie ako áno. Psychiatri nechcú o podobných vyplakávačoch nič počuť. Povedia, že je to súčasť choroby a s tým to hasne. Momentálne mám ešte stále vianočný stromček a ten skôr opadá (aj keď je umelý), ako keď pôjde dole. Dni si krátim lúštením krížoviek, pozeraním seriálov, či prechádzkami po vonku. Inak dnes idú Susedia a teším sa veľmi na nich

@kimi2028

doporučujem proti stárnutiu mozgu čítať motivačné knižky, odbornú literatúru ako aj ezoteriku a duchovno a ďalšie. Otvor si stránku martinus.sk a podľa ich titulov si nájdeš knižku na stiahnutie na ulozto.sk. Čítať tak min. dve hodiny denne. Zlepšuje to koncentráciu a sústredenosť. Musíš sa k tomu prinútiť, s počiatku riadky čítať aj dva razy.

@vrana ja by som to aj možno čítal, ale pochybujem, že mi pozeranie do notebooku pomôže s koncentráciou. Čítam všeličo hlavne odborné vecí na internete a nejaké rozdiely nevidím. Myslel som, že šach pomôže trochu, ale nepomohol. Čítam aj 2 hodiny denne jednu kúpenú knihu z bankovníctva ešte, čo som študoval a necítim sa lepšie. Skôr naopak.

kúp si mobil alebo tablet a húpacie kreslo, a tam to čítaj, ja čítam v kresle na tablete

Duško díky za rady. Mám skvelý smartfón. Mám aj kreslo (nie hojdacie), v ktorom sa sedí mi super. Radšej som v kresle za notebookom... Neťahá až tak očí ako mobil...

Ahojte.

Rád by som, hoci s veľkým oneskorením, poblahoželal našim stáliciam Jakubovi a Tutovi k ich nedávnym narodeninkám (@Iacobus, @Tuto).   Je to síce naozaj so zásadným oneskorením, avšak keďže ide o narodeniny, a teda nimi vstúpili títo naši dvaja kamaráti do nového roka svojho života, pričom tento nový rok života ešte stále celý leží pred nimi, tak si hovorím, že sa im určite ešte oplatí doň zaželať všetko najlepšie.

Drahí Jakub a Tuto,

Želám Vám do nového roka života, do ktorého ste nedávno vykročili, predovšetkým čo najviac zdravia, duševnej rovnováhy, ba pohody. Nech sa Vám darí vo Vašich snahách a túžbach, a máte sa dobre. Všetko dobré, kamaráti!  



S vrúcnym pozdravom
matej

Ako sa mám a čo ma teší 49

Ahoj

Dlho Som (ne)písal tak sa opäť hlásim. Veci sa majú tak, že od začiatku januára Som presedlal na hry a konkrétne na moju srdcovku z detstva a to final fantasy VII. Túto hru Som vtedy (ne)dohral do konca, jednak mi chýbala pamäťová karta a jednak mi umrela jedna členka skupiny.

Teraz Som si našiel kompletné návody a videá ako hrať hru a na počudovanie a potešenie je toho kvantum. Kopec bonusov, že hra si bude vyžadovať dlhší čas. V hre Som pred koncom hry na ktorej ma čaká finálny Boss, ale akonáhle vstúpim do tejto hry s Bossom niet návratu. Preto sa odmšmŕdam s bonusmi.

Čo sa týka režimu dňa, organizéra, bol narušený, bo som hral aj 15 hod denne. Mám odohratých vyše 98hod. Preto prechádzam a obnovujem znovu organizér tak, aby bol vyvážený na aktivity.

Najviacej starostí mi robí (samo)štúdium, kde sa duša moja trápi, (ne)chce sa jej, má odpor a (ne)chuť voči tomu, mám čo robiť, aby Som ju trancendoval, či transformoval. A preto teraz skúšam (samo)štúdium činiť so 4,5 hod/deň na dve hodky/denne a dve hodky denne čítanie motivačnej, odbornej literatúry a čítanie iečo z ezoteriky a duchovna... plus polhodka/den prestávka.

Ostatné položky v organizéri sú na dennom poriadku, vykonávam ich. Želám a prajem veľa zdravíčka a veľa trpezlivosti ísť za svojim cieľom. S pozdravom:

vrana
sobota 15. 01. 2022 10:13

Ahojte.

Mám sa rôzne. Dá sa povedať, že už vyše mesiaca prechádzam obdobím, kedy sa vo mne mieša veľké množstvo intenzívnych a pritom protichodných emócií. Sú vlastne živené taktiež protichodnými záujmami, ktoré v sebe cítim. Tento môj vnútorný zmätok sa prejavuje navonok nečinnosťou, kedy sa nevenujem tomu, čo by som sa venovať azda mal. Je to, ako keď človeka ťahá súčasne doprava, aj doľava, takže výsledne zostane stáť na mieste.

Školské povinnosti ma vždy, keď som sa im potreboval venovať, stáli veľa. Na ich zvládnutie som si nevedel to nijak inak zariadiť, len tým, že som makal na úkor spánku. To vždy viedlo k depresii a v konečnom dôsledku k zlyhávaniu v práci a paradoxne aj v škole, ktorú som tým oberaním sa o spánok práveže chcel úspešne zvládať. Veľa rokov som frustrovane nechcel akceptovať, že patrím medzi ľudí, ktorí potrebujú veľa spať, aby sa cítili dobre. Veľa - myslím tým aj 8-9 hodín, skôr 9. Môj priemer býval vždy okolo 5,5 hodiny. Rozmýšľal som v poslednom čase, že ak by som si skalopevne prikázal večierku o 21:00 a spal teda do 6:00, kedy vstávam do práce, tak pri zaspaní do hodiny (teda do 22:00) by som naspal asi 8 hodín. To by sa mohlo javiť ako dostatočné na to, aby som neupadal do depresií a stavu, ktorý moje okolie vníma ako lenivosť. Keďže prichádzam domov asi o 17:30 a do 18:30 jem, sprchujem sa, aklimatizúvam sa, čítam spravodajstvo, fórum a robím drobné práce okolo domácnosti, tak zhruba od 18:30 do 20:45 to vyjde na hodinu a pol času denne, ktorý by som mohol venovať školským povinnostiam. Počítam tam s telefonátom od mamy a prípadné prestávky. Spolu s víkendom, kde to už mám dlhší čas prepočítané, mi vyjde týždenne čas na školu 15 hodín sumárne.

Osobne mi to príde primálo kvôli tomu, že ja sa, žiaľ, neviem neustále každý deň po práci donútiť takto so železnou pravidelnosťou venovať tomu, čo by som mal. Som človek, ktorý potrebuje trochu flexibility, hoci režim má svoj význam a mám ho rád, ale skrátka nemám takú železnú vôľu, aby som nerobil výnimky. Hanbím sa za to a možno to niekto pomenuje tak, že nie som ochotný zaplatiť tú cenu, ktorej zaplatenie si to zvládnutie školy vyžaduje. A že reku potom nech sa nečudujem. Takto to vníma aj moja kritická myseľ, ktorá mi veľa nadáva za to, aký som. Hanbím sa sám pred sebou, a ešte viac pred druhými, ktorí to zvládajú. Ja potrebujem často prísť domov po niekedy ťažkom dni a len tak sa natiahnuť na gauč s knižkou, alebo si len tak surfovať na webe. Preto tých 15 hodín, ktoré sú reálne, sa takto nepekne zredukujú možno na 10. Pri tom všetkom, čo treba do tej školy robiť, učiť sa a riešiť, mi to príde málo. Aj za toto sa totiž hanbím, že ja keď trebárs programujem, tak to nie je vec na hodinu. Ja viem programovať v kuse aj 5-6 hodín s tým, že výsledok je z hľadiska človeka z brandže len minimálny, ba smiešny. Skrátka som "učeň", robím všetky tie veci s tým, že sa popritom to vlastne celé ešte len učím, čiže si k tomu zháňam podklady, informácie, koncepty, a to samozrejme predovšetkým z webu. A to nie je na hodinu u mňa.

A tak v súčasnosti veľa prehodnocujem, vo veci školy som nečinný, a skúšam si zvykať chodiť spať krátko po deviatej. Jedna knižka o depresii mi pekne vysvetlila, že ak skúsim aspoň 2 týždne v kuse každú noc spať najmenej 8 hodín, tak, hoci sa mi čas na denné záležitosti zúži, v skutočnosti budem mať do nich väčšiu chuť a budem sa cítiť lepšie. Už teraz som 3 noci po sebe spal adekvátne a naozaj sa cítim lepšie. Nedá sa povedať, že by som cítil príznaky depresie. Len ma mrzí, že zatiaľ nejaká zvýšená chuť do činnosti, resp. zlepšenie výkonnosti ešte neprichádzajú. Aj mi čosi dáva tušiť, že v skutočnosti mi výkonnosť nevzrastie nejak zásadne a jediným ziskom bude to, že sa celkovo budem cítiť lepšie. Na druhej strane toto však malý zisk nie je - aj za to by som bol totiž veľmi vďačný. Lebo s makaním na projektoch po nociach som čo získal? Keď už som tým nalepil na seba depresiu, tak keby som aspoň mal do tej školy teda veci hotové. No ani to nie je pravda, tak potom nie je o čom.

Čo sa týka práce, nejak to ujde. Veci sa robia, úlohy odsýpajú. Tovaru, aj ľudí chodí menej. Pripravujeme sa na inventúru, ktorú budeme mať na prelome januára a februára. Vzťahy sa mi zdajú dobré, a aj to, čo som spomínal voľakedy, že nebolo ok, tak sa, myslím, zlepšilo.

Trošku sa teda v týchto dňoch zameriavam okrem toho nočného spánku aj na zjednodušenie si života. Snažím sa od seba menej vyžadovať, nebyť k sebe taký prísny, ba hnusný. Je to zvláštne... v živote by som nikomu nepovedal do očí také veci, aké si ja hovorím sebe samému v hlave. Je ale aj tak strašne ťažké pre mňa vyhodiť si z hlavy pocit viny, pocit hanby, pocit menejcennosti a obrovskej nedostatočnosti. Toto riešiť je fakt asi na dlhé lakte... ba sú ľudia, ako vraví nemecký profesor psychológie Rohr, ktorí hľadanie riešenia tejto neurózy majú a asi aj pre ich dobro musia mať ako hlavný naratív svojho života.

Ďakujem Vám za vypočutie a zhovievavosť, priatelia. Neberte to ako moje vyplakanie - písal som to práveže pociťujúc určitú nádej. Necítim sa nejak pesimisticky pod psa, ale skôr to beriem celé ako súčasť svojho procesu vyzrievania.

Všetko dobré!

S úctou
matej