Kauza Dušan

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:10

Inkarnácia a prebudenie:

Jedno prekrásne ráno došiel ku mne Marek do radarovej stanice, kde som každú minútu hlásil prelety lietadiel ponad krajinu, so slovami , že večer sa bude vyvolávať duch. Pomyslel som si svoje.

Pred večierkou mi pre zmenu Zdeno nahlásil že po večierke príde na inšpekciu sám Veľký Šéf.

A on přišel, fuzkatý so šiltovkou na hlave mi primominal otca, aj jeho meno bolo podobné s mojim otcovim.

Po večierke ma zobudil Marek z vedľajšej izby s hlásnou nadávkou na niečiu adresu. V polospánku som prešiel do stavu úplnej hamby. Zbadal som sa, ako kráčame ulicami z kamarádmi z jedného podniku k druhému. Potom som sa z nejakého dôvodu vzlietol ku mne k bydlu a pri pohľade na mňa som skríkol pozerajúc na penis Panic, ucedomujúc, že všetci ma počujú a vidia mi myšlienky. Začali sa diať veci. Pocítil som veľký tlak na temene hlavy ako sa snaží preniknúť do mojej hlavy. Bola to ohromná sila. Nech som bojoval ako bojoval, padol som?

Nie prebudil som sa, zo sna prvej a druhej pozornosti. Z otroctva a obete pekla a podsvetia na zemi. Z duchovného boja v očistci. Stal sa so mňa bývalý bojovník, biely čarodejník, víťaz s titulom majster. Posol pravdy, majster poslov. Víťaztvo vo vojne s Bohmi (čiernymi čarodejníkmi) a ich názorovým systémom, či víťaztvo nad myšlienokvími parazitmi. Keď som sa po chvíľke spamätával, ušúlal som si cigaretu, zoskočil z bydla, a šiel ju vyfajčiť na chodbu k dozornému.

Spozornel som, bo som začal zaznamenavať prvé skusenosti s príjemným picitom v tele a so sluchom. Neskorej s jazykom.

Keď som mal voľno, som na bydle bojoval so svojou minulosťou. Dost ma to trápilo. Za povšimnutie dávam do pozornosti, nikdy a nikde som nebol doma!
Začali vo mne prevládať pocity prenasledovania a čítania myšlienok, vždy na bydle. Tam som viedol duchovný boj, ako duchovný bojovník v očistci. Bol som poslom duchovného boja, ktorí mal na výber. Ostať poslom otroctva a obete v pekle a podsvetí, poslom duchovného boja v očistci, alebo poslom pravdy na nebi a raji na zemi.

S nikým som o tento svoj stav nediskutoval. Stal sa so mňa Pozorovateľ - Tichý pozorovateľ. Bydlo už nebolo také otvorená ako v prvých dňoch.

Dal som sa preveliť do Piešťan.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-inkarnacia-prebudenie.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:13

Dal som sa preveliť do Piešťan.

A to mi bolo osudné. Po pár mesiacoch služby som začal konať tak ako som konal.
Začal/i som/e si o sebe myslieť až priveľmi eGoisticky. Ego naberalo na nevedomí. Začal som sa chovať povrchne. Prestal som dodržiavať rozkazy od nadriadeného a to sa aj odrazilo na mojom chování a na chování jedneho poddůstojníka. Pokaždé ako som odmietol službu ako rozkaz, si ma nechal predvolať, a za každým podpísať papier.

Svojvoľne som si do vychádzkovej knižky naordinoval 21. dňovú dovolenku.

Na dovolenke som bol väčšinou času doma a skúmal televíziu. Málokedy, občas som vybehol s kamarádma na pivo.
Po dovolenke som sa vrátil späť do kasáren a keď som uvidel, že moja skriňa je vyrabovaná, zámok vylomený, tak som sa prezliekol do civilu, čo som si z dovolenky priniesol, a šup ho naspäť domov.

Po pár dňoch zabúchali na dvere od bytu mestský. Tatkto im otvoril a zaviedol ich ku mne do izby, tam kde som lehnil a držal ovládač od telky.

Spacifikovali ma a v nákladnom výťahu mi dali putá.
Vonku ma odovzdali vojenskej policii.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/vylomeny-zamok_21.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:17

Sadol som si do vojenského auta s nápisom vojenská policia do prostred a na kraje obidvoch stranách auta si sadli policajti. Šofér nahodil vtipnú poznámku, že ako sa dostaneme na diaľnicu do Bratislavy, Jelikož v tej dobe GPS nebolo až tak in, musel som navigovať Ja. Celú cestu sme boli pozvacša ticho.

Olalalá Justiční palác. Vošli sme do budovy a prvé čo som si všimol, že všade, skoro všade boli mreže, miestnosti ako kancelárie a neskorej samotné cele.

Odviedli ma do jednej miestnosti, kde bolo pár sediacich a rozmýšľajúcich típkov.
Jelikož som odmietol sedieť, tak som ostal stáť smerom k oknu. Povedal som si fajn, čo teraz!? Spozornel som a nastražil som uši. V pozadí som začul klepot do pisacieho stroja, zvuky na chodbe a vonku za oknom štebot vrabcov. Po chvíľke čakania sa otvorili dvere a zaviedli ma kdesy na prízemie, kde boli všade cele. Zavreli ma v jednej z nich a ocitol som sa tak sám medzi štyrmi stenami. Cela merala asi 4m x 8m. V cele boli dve dvojposchodové bydlá, malé zamrežované okienko, umývadlo a záchod zabudovaný v zemi.

Ľahol som si, a začal premýšľať, čo sa bude diať, čo so mnou bude! Bol som si vedomý svojho činu, ale bol som pevne odhodlaný sa obhajovať.

Po chvíle došli do cele ďalší pacienti, kde jeden znich sa znažil s tým druhým o konverzáciu, ja som odmietol.

Blížil sa večer a dvere od cely sa otvorili. Vytiahli ma von a zaviedli ma na najvyššie poschodie k ostatným celám. Cestou k cele, sme otvorili a zatvorili, ale zo desiatok mreží. Jak vo filme. Ale realita bola iná. Strčili ma do poslednej cele oproti vězeňskému bufetu. Jak som vošiel do vnútra jeden vezeň, menom Rišo, vyskočil z postele, a riekol, že tu sa žiadny ... nefajčí! Vydýchol som si.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/jak-vo-filme.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:19

Prvé dojmy boli na báze zoznamovania sa a vytíčenie si pravidiel.
Cela bola podobná tej na prízemí, až na stôl zo stoličkami a skrinkami na veci.
Po ceste k tejto cele som vyfasoval oranžové pyžamo, modré tenučké tepláky, pásikový pracovný montérkový úbor a lyžičku s plastovým tanierom a miskou. A taktiež spodky pod nohavice, počas zimných mesiacov. Plus posteľné prádlo.

Celu zohrievali štyria vezni. Z prvého dojmu som usúdil že šéfom izby je Rišo, druhý vezeň mal prezývku pažroš a na zbylých dvoch si už ich mená nepamätám. Budem ich nazývať vezeň A a vezeň B.

Jelikož tam boli dve dvojpostele mne sa ušla jedna samostatná. Všimol som si zabudované vo stene rádio nad dverami, čo som uvítal. Každý deň púšťali inú frekvenciu a mali sme ako taký prehľad o dianí tam vonku.

Režim na izbe fungoval po dohode. V sobotu sa upratovalo, raz do mesiaca sa chodilo do bufetu, poobednajšie vychádzky na láger, ktorý bol v tvare hviezdy, teda takých päť stanovíšť. Raz týždenne spoločná sprcha.

Strava bola blevajz, ale človek si rýchlo navykne. Toaleta bola v zemi a otvorená.

Vezeň A. každú večierku si pokľakol k svojej skrinke a s bibliou v ruke sa pár minút modlil.

Ostatní si buď čítali, alebo luštili křížovky. Korenšpondoval som s rodinou a poštu som musel odovzdávať otvorenú.

Ako čas plynul došiel mi prvý balík a patrilo sa aj s obsahom balika aj podeliť. Čo sa mi páčilo fér a odmenilo sa mi to, a to, že tak i spoluvezni taktiež činili so svojim balíkom.

Rišo bol veľká huba, ufrflanec, povýšenecky frajirek, hezounek, ktorý si stal za svojim. Z jeho rozhovorou som usúdil, že to bol chlapec na ulici, čo predával drogy. Bol feťák a zároveň dealer. On jediný chodil do okienka a vybavoval, "klonoval veci, ako časopisy, komixy...a aj tabletky ako diazepam., či tabak." Staral sa o izbu, a každý mal ako o takú zábavu postarané. Síce nám svojim chovaním liezol na nery a bol dost otravný, dalo sa to s ním. Dosť krát bol napomenutý bacharom, což si nazbieral aj čierne body. Keď sa mu nakopili, šupli ho do čiernej diery.

Vezeň B sedel za nejaké neplatené alimenty, či mal problémy s ex manželkou. Pažroš, ten sedel za krádež.

Predtým než šupli Ríša do čiernej diery (samostatná cela, izolačka, v ktorej bola drevená posteľ odomknutá iba po večierke) vezňa A aj s bibliou eskortovali do inej veznice.
Tým pádom sa uvoľnila posteľ a hneď som sa do nej vrhol. Prehodil som svoje posteľné prádlo a konečne som mohol pokojne spávať. Na tej prvej čo som lehnil bola rozkladacia a nespalo sa vnej dobre.

Večer sme hrávali šachy, karty, či človeče nehnevaj sa.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/clovece-nehnevaj-sa.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:22

Každú chvíľu, kde kdo chodil do dyklu kontrolovať izbu, či sme sa nepozabíjali.
Rišo si vyklonoval ponorák na kávu a riekol mi aby som sa postavil pred dykel, aby ho nebolo vidieť. Tak som sa tam postavil čítajúc časopis. Rišo si stúpil na stoličku smerom k neonke a napojil tam ponorák. Podal som mu pohár a začal variť kávu.
Kávu sa samozrejme nepodarilo uvariť, lebo nás načapal strážny. Až som naskočil ako ma štipol na chrbát. Vošiel do vnútra a vynadal nám.

Počas tohož dňa som vylihoval na bruchu a čítal hltajúc americké kovbojky. Dobrodružna a akčná beletria ma napĺňala. Citil som sa výnimočne, priam spisovatelsky. Bol som o svojich nových schopnostiach hlboko fascinovaný.

Keď som pred večierkou nastražil uši do okolia, v pozadí zatrubil lodný trajekt, a tak som usúdil, že pobilž je Dunaj.

Dvere na cele sa otvorili a dnu vošiel nový vezeň C. Keby len tušil ako sa mu bude u nás prežívať. Totiž po zoznámení sa a zoznámení pravidiel na izbe to nebolo s ním nejako v poriadku. Bol vystrašený, vystresovaný a bojácný, ba i prihlúply.

Po niekoľkých dňoch sa Rišo začal o tohoto vezňa C viacej zaujímať. Jelikož sa Rišo nudil, urobil si z neho fackovacého panáka. Robil mu neustále zle, fackal ho, kritizoval za všetko, hotový šikan. Čítal mu veškerú poštu a smial sa ich riadkom. Dodnes sa čudujem, že ani ja a ani ostatný nezakročili na pomoc tomuto nešťastníkovy.

Ako dny plynuli som si v postely vytvoril imaginácie o rádiu a živote v ňom, ako aj o živote cezeņ. Dokonca si pamätám ako som sa zobudil so sna, kde ma jedna moderátorka vyspovedala na kávičke v kaviarni.

Vo veznici, bol neustály ruch, šum zvukov a hlasov, kde každý pri tom malom okienku sa snažil so seba vyťažiť všetko to čo veznica ponukala. Za fakt dávam do pozornosti, ze okno bolo zakázané. A ti sebavedomejší to mali tak povediac na háku.

Večierkové zvuky, hlasy veznice pomali doznievali a prišla sňou ohromná búrka, kde som myslel, že keby som bol pri tom okne tak zhorím. "Ale blesky a hromy vzbudzujú ho ktomu aby sa Slovensko prebralo".

Zhasli svetlá a išli sme driemať

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-chlapecek-z-preriferie.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:24

Po raňajkách sme všetci zaliezli naspäť do postele, ja som sa venoval čítaniu, veď iné sa vtej malej miestnosti robiť nedalo.

Rišo navrhol hru na vojnu s kockami. Vyzliekol si plachtu z postele a načmaral na ňu ako takú mapu sveta. Vyrobil z papiera kosoštvorce, ktoré mali predstavovať armádu.
A tak sme hrali. Hra nemala snáď konca.

Zobudil som sa niekedy pred večerou, uvažujúc, či by mi nebolo lepšie byť na cele osamote. Tak som napísal na papier pre dozorného, že chcem navštíviť psychologa.
S cudzima luďma na cele a navyše s väzňami, som sa necítil dobre. Boli to predsa väzni s nejakou trestnou činnosťou.

Sám som bol väzeň, ale necitil som sa tak.

Zaviedli ma k psychiatrovi. Nuž o čom bol rozhovor, snáď len o to osamostatniť sa na cele. Doktor mi pekne po lopate vysvetlil, že nieje dobré byť sám na cele, medzi štyrmi stenami. Tam zatvárajú len neposlušných väzňov. A ja ním som nebol.

Na druhý deň sme išli do bufetu, a jak naschvál naša cela ako posledná. Raz mesačne sme mali povolené minúť v bufete 500 SK. V bufete sa mi neušol parížsky šalát, tak som si kúpil iný. Plus cigarety, tabak a nejaké tie drobnosti.

Po celú tú dobu na väzenskom pobyte ma jak finančne, tak aj balikom podporovala moja predrahá mamička. Za čo jej ďakujem. Cením si to a mám ju rád.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-psychiater.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:26

Další jeden z tých opakujucich sa dní za nami.
Na ďalší deň sa otvorilo okénko na dverách a Rišo už ani nevým jak, už tam odsmrdal.
Zastavila sa tam sexuologička na korčuliach. Najprv mi to pripadalo, divne? Mile?

Okénko sa zatvorilo a Rišo mi hodil jeden kondóm a druhý si nehal. Pomyslel som si, skorej usmal som sa na ostatných, reku smola. Hodil som ho do skrinky. Totiž den pred tím sme debatovali o návštevách a súkromnej miestnosti. A dnes toto.

Naobedovali sme sa a opäť som bol svedkom komunikácie s okienkom, už neviem o čo presne išlo, len si pamätám staršiu pani nad 50, ako mi odpovedala, a vy ste výnimka!?
A ja s hrdosťou, že áno.

Dvere sa ne cele otvorili a vytiahla ma ven. Si predstavte, urobila mi takú malú priehladku po väznici. Pri kanceláriách si ma na par minút odstavila a pokračovali sme ďalej prehliadkou. Okolo mňa prešla korčuliarka a zastavovala sa po celách. Bola to mladá peknučka bábika, a len tak rozhadzovala kondomami. Po hodinke som bol už späť v cele. A bol som rád prijemnej pani a tých pár krokov prechodných.

Pažroš mal dobrú fintu. Na raňajky sme dostávali štvrtku chleba, pašteku alebo pomazánku, buď slanú či sládkú.
Pažroš si polku štvrtky chleba a pašteky odkladal na druhú večeru. Čím nás dráždil.
A tak sme sa k tomuto Pažrošoumu rituálu popridavali i ostatný.
A bolo fajn. Druhá večera pred večierkou padla vhod.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-vinimocny.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:27

Niekedy sa stávalo, že dozorcovia nemali čo robiť a tak bezdôvodne si vas vytiahli von, a chodili s vami si vybavovať veci ku kanceláriám.

Raz ma takto vitiahol cigán a oprel ma tvárou k stene pred dozornou kamcelariou, či dozornou. Ruky som musel mať za chrbtom.

Čoho si cigán všimol bolo to že na malíčku nosím strieborný prsteň. Hneď zareagoval a požiadal ma aby som mu ho dal. Tak som mu ho vydal a vložil ho do obálky.

Bola sobota a prišiel rad na mňa s upratovaním cele. Pamätám si ako som položil metličku na stôl a Rišo ráznym krikom skrikol. Nevydržal som to a zareagoval som útokom naňho. Pribehol som k jeho posteli a konal som. Vo mne kolovala bojovnosť, impulz, nenávisť, urážlivosť.

Prvá rana, vedla, druhá rana, vedla, na tretej hovorím, čo ťa netrafím? Vedľa. Rišo pochopil, že to myslím vážne, sa na mňa vrhol, zhodil ma na zem a priľahol.
Nech som robil, čo som mohol, nevedel som sa odtiaľ dostať. Kukol som očkom na väzňa A aby mi pomohol.

A on aj pomohol. Zoskočil z postele a Riša odtiahol odo mňa. Keď sme stáli tvarou v tvár sme si vymenili pár nechutných slov. Ešte si pamätám, že som mu vynadal za rozthnuté tepláky od vrchu až po spodok.

Rišo mal drápy jak drak. Komplet celého ma roztrhal a neviem ani jak.

Po justičaku som potom chodil v humusákoch a pracovnej košele. Dozorcovia sa ma aj pýtali, kde mám tepláky, vždy som odpovedal "boli tak tenké, že sa mi roztrhali"

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-dracie-pazury.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:30

Na cele sa otvorili dvere a vyhnali nás ven. Postavili nás tvarou k stene s rukami vzad.
V base panuje taká vojnová morálka, že i v trojzastupe a rade sa chodí spolu. Tak ako na vojenčine v kasárňach.

Vošli do cele a uskutočňovali filcung "kontrola cele".

Keď skončili, nás hodili do cele späť. Izba celá rozhádzaná, postele aj s madracami a plachtami na zemi, a taktiež povysypavane skrinky. No bordel.

Raz sme debatovali, že tu sedíme niekoľko pár mesiacov a nič sa nedeje, žiadne obvinenie a súd. A tak nás napadlo, že napíšeme prokurátorovi.

Dodám len, že moja vedomá myseľ bola nastavená na prítomný okamih, nerobil som si starosti z minulosťou a ani budúcnosťou. Žil, žil, snažil som sa žiť pritomne! Rádio, bachari a väzni, boli tí, s ktoríma som bol denno-denne v kontaktu. Sekundovka na hodinách kmitala sekundu po sekunde do nekonečna a aj kyvadlá v podobe gulôčok, ktoré naražali do seba, odrážali prvú, či poslednú gulôčku, i kyvadlo klasické ručičkové so závažou kmitalo sekundovane.

O nových schopnostiach, teda naštudovať si ako fungujú, ako fuguje hlava, pocity, to všetko som si nechával na doma. Že, v tedy to budem riešiť. Že som voľakdo, ale neviem presne, kdo!

A tak som napísal list prokuratorovi a dovolil som si tam pridať inicialy B.B.

To B.B. znamenalo Big Boss. Túto falošnú nálepku som schytal sprv na Zohore v nerozumnej podobe ako Kick Box, ktorú mi udelil Šaňo. Na jednej strane sa mi uľavilo, že niekto som, lebo do vtedy som nevedel, na druhej strane zase som nevedel, čo ta nálepka znamená. Ale táto falošná nalepka mi pomáhala v zmätkoch mojej identity. Keď nefungovala identita spred vojenčini, tak táto. Bolo to niečo nové, nové čo nepoznám.

V Piešťanoch pre zmenu, veď bol som čitaná hlava, mi zase jeden vojak vysvetlil, že to za koho sa pokladám je v preklade Big Boss alias Veľký Šéf. Dnes tvrdím, že táto nálepka symbolizuje Velké zviera.

Proste v tejto onej dobe, keď bol zmätok, život mi prial, želal, hovoril o mne prijemne pozitivne.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-prokurator.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:32

Dvere na cele sa opäť otvorili ako pokaždé, keď sa niečo riešilo.

Tento krát si ma predvolal prokurátor.
Dozorný ma zaviedol dakde na poschodí k jeho kancelárie. Vstúpil som do vnútra, pozdravili sme sa a po pokyne som si sadol oproti nemu na stoličku. Bol to muž produktívneho veku oblečený celý v tmavom s plešinou na hlave a upravenou bradou.

Ukázal na spis na stole a povedal mi že je to prísne tajný spis. Ani chvíľu som nezaváhal, otvoril som ho a začal čítať. Bolo toho aj tak len pár stránok, ale už som vedel z čoho som obvinený.

Keď som dočítal, vstúpil do kanclu priradený obhajca. Bol mladší ako prokurátor, ale bol celý oblečený vo svetlom. Dokonca i lakovky mal biele.

Po výmene názorov, už neviem akých som bol onedlho späť v cele.

Došiel mi list s modrým pásikom. V ňom bolo uznesené obvinenie na moju osobu.
V liste sa kombinovali čísla ako dátumy a časy. Dosť komplikované. Bol som obvinený z viac ako desiatka "..." neuposluchnutích rozkazov, svobiek ako svojvolne opustenie kasáren a obvinený z dezercie.

Dal som si tam tú námahu a pozorne som si zapisoval, kde a kedy som bol a konal veci ako konal. Našiel som tam jednu chybu, reku nemohol som byť tam a zároveň tam, teda na dvoch miestach.

Tak som sa začal pripravovať na súd a obhajovať sa.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-priprava-na-sudne-konanie.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:36

V rádiu sme, teda Rišo sledoval útek Kahynka z jednej českých veznic, ako uniká cez celé Česko k Slovenským hraniciam.

Raz si Rišo kľakol na zem a predomnou islamsky vyhlasoval alah akbar. Bol to zúfalý počin potom, ako zistil to, ako som uviedol inicialy pred mojim menom v liste prokurátorovi. Bola to z jeho strany úbohá frustrácia a chvilkový moment bezmocnosti.
A moja nevedomosť.

Okienko na dverách cele sa otvorili a bolo mi oznámené aby som sa zbalil.

Začala sa otvárať téma na môj osud, jeden tvrdil, že idem domov, druhý tvrdil, že eskorta a treti , že Súd.

A tak sa dvere na cele otvorili a ja vyšiel von. Dali mi medveďa (mechanizmus ako opasok s putami na nohách a rukách).

Onedlho som sa ocitol z jednej z budou vojenského súdu a konkrétne v pojednávacej miestnosti. Moc ľudí tam nesedelo, ale potešila ma mamucha a sestra.

Po chvíli došiel sudca a spolok. Začalo sa pojednávanie. Prvé slovo mal prokurátor a líčil obvinenie takmer pol hodinu. Potom Sudca dal priestor mne, aby som sa obhajoval. Priradený obhajca stál za prd a nič nekonal. Fakticky som s ním nemal žiadny kontakt.

A tak vravím, že v tomto bode je nepresnosť, nemohol som byť predsa na dvoch miestach! Prokurátor navrhoval Súdu 36. mesiacov odňatia slobody bezpodmienečne.
Sudca sa ma ešte spýtal, že čo znamenajú tie inicialy pred mojím menom. Keď som mu povedal, že ma tak ľudia volajú, priam vyskočil zo stoličky a na adresu mojej mamy povedal niečo, že toto chlapčisko...

Po prestávke Súd išiel predniesť rozhodnutie. Medzi tým som si všimol duchovný tlak na chodbe ako novinári sa snažia aj s kamerami a mikrofónmi dostať dnu. V duchu som ich otočil, a tento obraz aj odišiel preč.

Po pokyne sme sa všetci postavili. Z nejakého dôvodu som chcel ovplyvniť rozhodnutie Sudcu a tak som sa naňho pozrel empaticky až príliš. Sudca impulzivne zareagoval a vyniesol rozsudok. Bol naštvaný a bruntový jak medveď.

Vyfasoval som 30. mesiacov bezpodmienečne, v prvom nápravnovýchovnom väzení.
V tom momente sa mi zjavila myšlienka penis a zadok! Pomyslel som si, akú rolu tam budem hrať? Jelikož som bol o svojej budúcej existencii pozitivne presvedčený, bol som penis!
A tak som sa odvolal na vyšší vojenský súd

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-statocne-srdce.html

Dušan Ne 12 apríl 2020 - 19:37

Po súdnom rozhodnutí som na nestačil ani porozprávať s rodinou a už ma eskortovali smerom do Leopoldova.

Dorazili sme do Leopoldovskej väznice ako do malej obytnej štvrte obkolesenej múrmi, dratmi a strážnikmi s vlčákmi. Zaviedli ma do samotky, neskorej pribudli dvaja ďalšie chlapčiská. Jeden z nich bol z nervami v koncoch, druhý bol impulzivny až brutálny. Neustále niečo kričal a nadával.

Po pár hodinách nás všetky cely na prízemí vytiahli von, nariadili nám sa vyzliecť z civilu, do naha. Totiž na súde som bol oblečený v rifloch, oranžovom tričku, riflovej bunde s polotažkými topánkami. Keď sme tam tak stáli nahý, tvárou k stene, sme vyfasovali rovnošaty. Čierne pasikové nohavice, trenky, tilko, modrú košeľu, obojdielne oranžové pyžamo, modré tepláky, a čierne obojaké pracovné monterky. Plus posteľné pradlo a hygiena s lyžička.

Šupli ma na ďalšom poschodí do jednej z ciel, ktorú obýval postarší panko, dedko. Bol to dôchodca.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-eskorta-smer-leopoldov.html