Blog

Nie je to zámerne. Majú niečo pokazené. Je to škoda, lebo na komentáre som sa najviac tešil a nič nevidno Budem musieť založiť niekde inde iný blog. Sklamanie veľké, že majú problém s pridávaním komentárov a celkovo nefungujú im ani štatistiky.

Skús tento blok, je bohatý na motívy a statistiky

https://www.blogger.com/about/?hl=sk

Môj nový blog snáď tu to bude už OK:

https://schizofrenia-moja-cesta.blogspot.com/

@kimi2028,

veľmi zaujímavé čítanie. Som rád, že si sa odhodlal k takejto činnosti, ako je písanie blogu. Je to určite krok dobrým smerom. Vyplníš si tým kus voľného času a zabavíš sa.

Ostáva mi popriať Ti veľa pútavých článkov a veľa čitateľov.

@antifajny,

aj Vy píšte zaujímavé články. Rád si ich čítam.

antifajny napísal:
https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/05/cesta-zo-schizofrenie-prvy-krok-cesta.html

Super článok. Tieto myšlienky, ktoré okrem východných filozofií významne propaguje Eckhart Tolle sa až na moje príjemné prekvapenie krásne podobajú na texty amerického psychoterapeuta Richarda Carlsona. Na Slovensku vyšlo vo vydavateľstve Eastone Books viacero prekladov jeho knižiek (moje obľúbené sú: "Môžete byť šťastní, nech sa deje čokoľvek", "Prestaňte premýšľať, začnite žiť", "Netrápte sa pre maličkosti" a "Spomaľte na rýchlosť života"). Psychologickým prístupom a pojmoslovím v podstate prezentuje takmer to isté, čo Tolle, pokiaľ ide o pozorovanie vlastnej mysle, rozlíšenie "mysle" od Ja, odstup od vlastných myšlienok, neprisudzovanie naliehavosti vlastným myšlienkam, popieranie schopnosti zrkadliť verný obraz reality vo svojich myšlienkach. Z Tolla som čítal iba tú klasiku "Moc prítomného okamihu", viacej som sa dozvedel z jeho učení až od Teba, antifajny. Páči sa mi, ako tieto prístupy aplikuješ na konkrétnu realitu ľudí so schizofréniou. Jednoznačne súhlasím, že mnoho z týchto textov sa fakt dajú dobre uplatniť v boji proti niektorým našim príznakom trebárs vo veci porúch myslenia, ako si to vlastne koniec koncov dobre vysvetlil v danom svojom článku. Super, kamoš, som rád aj ja, že Ťa môžem čítať. Máš svojskú štylistiku, cez ktorú sa musím občas prehrýzť, no bezpochyby Ti patrí uznanie, že tvoríš na svojom blogu hodnotu.

Všetko dobré!

Ahoj @Matej

Ďakujem za hodnotenie, chváľu a podporu, Cením si to.
Rád by som sa dopátral k tým knižkam od Carlsona, žial v elektronickej podobe tu na webe som nič nenašiel. Určite by som tam našiel niečo aj z mixu klasickej vychodnej kultúry versus západnej.

Tiež sa mi stáva, že pri čítani motivačnej, duchovnej literatúry ale aj spoločenských vied, sa tam omieľa skoro to isté, čo tento mix poskytuje. Mám rád knižky ktoré sú mixom západnej a východnej kultúry. Človek sa môže takto namotivovať a urobiť si svoj názorvý systém a odhalovať nové a nové tajomstvá poznania a pravdy. Niektoré knižky ktoré čítam viac krát, ku podivu v nich nájdem niečo, čo ma zaujme, niečo čo pri minulom čítaní prehliadol.

Od Eckharta Tolla mám všetky knižky a Sila Prítomného Okamihu bola moja druhá knižka na ceste poznania. Vôbec druhá knižka, čo som sa čítaniu začal "flow" zaujímať.

Tvoj blog schizo.sk je pre mňa tiež zaujímavý, vyjadruješ sa v ňom, trošku detajlnejšie, hlbšie do myšlienok, máš blogérský talent vo vyjadrovaní sa písavo. Vždy keď idem čítať tvoj článok, sa musím psychicky pripraviť, aby som to všetko spracoval. Mám pred tebov rešpekt, nakoľko máš vysokú školu ako aj poniektorí tu na schizofóre.

Ja som také štastie nemal, preto aj moje pisavé vyjadrovanie je také stručné, krátke viacej zamerané na smerovníky.

Nuž @Matej mám z Teba radosť, že si, a že ťa tu máme. Len tak ďalej, treba sa zo života tešiť čo ponúka a radovať sa z jeho možností.

kimi2028 napísal:https://schizofrenia-moja-cesta.blogspot.com/2020/05/otupene-emocie.html

Ťažká téma, Kimi, veru. Pekne si to napísal, rád som si prečítal o tomto náročnom jave priamo z pohľadu človeka, ktorý to prežíva na vlastnej koži, teda od Teba. Osobne plochosť emócií často nezažívam. Je pravda, že mi teraz na recepty tlačia F20.5, teda reziduálnu schizofréniu, pre ktorú sú podľa teórie mínusové príznaky v popredí. No, konkrétne emočná plochosť aj tak v mojom klinickom obraze nebola nikdy bežná. Myslím si, že je tomu tak aj preto, že na reziduálku som prešiel po stabilizácii schizoafektívnej poruchy a v jej rámci človek pociťuje naopak až príliš veľa emócií - najmä tie negatívne v rámci depresie. Nepochybne je Tebou prežívaný príznak veľkým bremenom, vzbudzuje to vo mne určitú potrebu vyjadriť súcit alebo podporu. V článku s nádejou píšeš, že by sa to malo zlepšovať časom po odoznení psychózy. Chcem v to veriť aj ja a budem v tom Tebe, aj ostatným, ktorí tento problém na sebe prežívajú, držať palce. Prajem Ti všetko dobré, Kimi, a veľa ďalších dobrých nápadov do Tvojej blogovej tvorby.

antifajny napísal:https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/05/cesta-zo-schizofrenie-druhy-krok-cesta.html

Ahoj Antifajny.

Je to zaujímavé čítanie. Charakterizoval si cestu nekonečného poznania okrem iného aj tým, že sa vtedy vyhýbame škatuľkovaniu, záverom. Pozeráme sa na poznanie a pravdu ako na celok, ktorý sa asi nekončí a nikdy nevyčerpáva. Chápem to aj tak, že sa vyhneme súdeniu, zatvrdeniu sa v nejakom konkrétnom úsudku, názore. Myslím si, že to naozaj môže uplatniť prípadný schizopacient v tom zmysle, že tým, že bude chcieť akosi pojať poznávanie vo svojej celej šírke bez zakotvenia v prístave nejakých konkrétnych záverov, tak je uňho nízke riziko, že sa upne na nejaké presvedčenie alebo záver, či hodnotenie, ktoré by mu mohlo škodiť. Mám na mysli blud, bludné závery, od ktorých sa takto azda ľahšie odpúta. Bude mať skôr záujem nevylučovať zo svojho poznávania nič, a to ani taký pohľad a názor, čo mu na prvý dojem "nie je po chuti". To je vítaná vlastnosť, ak takú človek má.  

A potom som si všimol v článku druhý aspekt Tebou spomínaného nekonečného poznávania. A síce také to kontemplovanie pravdy (tzv. Bytia), ktoré človeku prináša pokoj a radosť. Spájaš to s pocitmi, teda je to niečo, čo sa preciťuje. To mi príde inšpirujúce. Nemám s tým osobne skúsenosť, no napadá mi, že v duchu Tvojho predchádzajúceho článku by to mohol človek preciťovať asi pri tom úplnom utíšení svojej mysle, kedy od nej vo svojom vedomí odstúpi, pozoruje svoje myšlienky, až im napokon dovolí mlčať. Skrátka nehodnotiť, nepremýšľať, iba tak... byť. V nejakej literatúre som to už tiež postrehol, že sa to dá a že je to veľmi upokojujúce, keď dosiahneme také ticho mysle a tak hlboko vnímame len to, že proste sme, a nič iné. Len našu existenciu, prípadne jej účasť na bytí ako takom. To musí byť paráda. Ešte som sa to zatiaľ nenaučil, ešte neviem tak dobre kontrolovať svoju myseľ a dosiahnuť, aby bola tak ticho a ja som len tak v danej kontemplácii sedel a proste len "bol"... Snáď sa to časom naučím.

Drž sa, dobrý článok.